Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/90/2009

Uznesenie

Okresný súd Bratislava 1 v právnej veci žalobcu: L.. F. C., D.. XX.XX.XXXX, N. S. X, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Tomáš Kozovský, Björnsonova 8, Bratislava, proti žalovanému: MEDIKA

- Z, a.s., so sídlom Nám. SNP 10, Bratislava, IČO 31381936, zastúpený konkurzným správcom M.. S. G., R. XX, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, neplatnosti preradenia na inú prácu a náhradu dohodnutej odmeny za vykonávanie pracovnej činnosti vo výške 7.665,-EUR/brutto, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.04.2009 domáhal určenia, že výpoveď z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 09.02.2009 zo strany žalovaného ako zamestnávateľa dňa 18.02.2009 je neplatná, že preradenie na inú prácu zo dňa 18.02.2009 je neplatné a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu náhradu dohodnutej odmeny vo výške 7.665,-EUR brutto.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 09.02.2009 bol v pracovnom pomere so žalovaným, pričom v zmysle tejto dohody pracovný pomer začal plynúť odo dňa 16.02.2009 a končil dňa 31.12.2009. V zmysle tejto dohody vykonával riadne pracovnú činnosť na pozícii výkonného riaditeľa spoločnosti. Dňa 18.02.2009 mu bola zo strany žalovaného doručená písomná výpoveď z predmetnej dohody, v ktorej mu žalovaný oznámil, že v zmysle vypovedá predmetnú dohodu a oznámil mu, že ho preraďuje v zmysle na inú pracovnú činnosť, a to na upratovanie kancelárie administratívy z dôvodu, že túto prácu nikto nevykonáva. Jeho preradenie na inú prácu nemá oporu v zákone, pretože preradiť na inú prácu možno len v rámci pracovnej zmluvy, po dohode so zamestnancom a nie na čas výpovednej doby. Z uvedeného dôvodu mal za to, že výpoveď zo strany žalovaného je neplatná, nakoľko táto nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, je zmätočná a ani nebola daná oprávnenou osobou, keďže z obchodného registra vyplýva, že L.. L. A. G., ktorá predmetnú výpoveď podpísala, je v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava I vydaného v konaní sp. zn. povinná zdržať sa akéhokoľvek konania a podpisovania v mene žalovaného. Zároveň v zmysle bodu 7 dohody v prípade, ak zamestnávateľ vypovie zamestnancovi dohodu o pracovnej činnosti pred jej riadnym ukončením, t.j. pred 31.12.2009, je povinný vyplatiť zamestnancovi dohodnutú odmenu, respektíve jej náhradu do konca obdobia, na ktorú sa dohoda uzatvára. Mal za to, že žalovaný je v zmysle tohto ustanovenia povinný zaplatiť mu sumu vo výške 7.665,-EUR/brutto, t.j. sumu predstavujúcu odmenu, respektíve náhradu dohodnutej odmeny. Žalovaný, ako sám tvrdí, sa nebráni vyplatiť mu predmetnú odmenu, avšak do podania žaloby tak napriek výplatnému termínu neurobil, pričom sa odvoláva na skutočnosť, že nedisponuje originálom predmetnej dohody o pracovnej činnosti.

3. Súd v priebehu konania z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.12.2010 vydaného v konaní sp. zn. zistil, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz a za správcu bola ustanovená M.. S. G., R. XX, Bratislava, s tým, že keďže predmet súdneho konania sa týkal majetku žalovaného, ktorý podlieha konkurzu, súd s poukazom na vtedy platného a účinného o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR) konanie voči žalovanému uznesením č.k. -67 zo dňa 11.08.2011 prerušil.

4. Súd výzvou zo dňa 22.01.2021 vyzval, s poukazom na novelizované znenie ustanovenia ZoKR účinné od dňa 01.01.2020, konkurzného správcu žalovaného a žalovaného, aby sa vyjadrili, či navrhujú pokračovať v konaní sp. zn. . Na predmetnú výzvu konkurzný správca žalovaného ani žalovaný nereagovali. 5. Podľa ZoKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Podľa ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. Podľa ZoKR, účinného od 01.01.2020 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Podľa ZoKR konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1.januárom 2020. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

6. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2020, sa podľa prechodného ustanovenia § 206j ZoKR použije aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred dňom 01.01.2020. Žalovaný ako dlžník a ani konkurzný správca žalovaného na výzvu súdu návrh na pokračovanie v konaní nepodali, pričom nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má zo zákona, podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR, účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní konkurzným správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany konkurzného správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany konkurzného správcu a ani úpadcu. 7. Nielen podľa znenia ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie,

pokiaľ dlžník ako žalovaný a konkurzná správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: "Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo "aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom "kľúče" od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne konkurznému správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak konkurzný správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený." Zo znenia ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani konkurzný správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní. 8. Späťvzatím žaloby sa podľa rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojej žaloby netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od dňa 01.01.2020 nahradený zákonným ustanovením ZoKR, preto sa na ďalší postup súdu na to, aby mohol konanie podľa ZoKR v spojení s zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje. Zároveň súd nemá možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastávajú priamo zo zákona v zmysle ZoKR. Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa ZoKR je procesný postup súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona a súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle rozhodne o zastavení konania. V tomto prípade dlžník na strane žalovaného a ani konkurzný správca dlžníka na výzvu súdu nereagovali, nepodali návrh na pokračovanie v konaní, čím nastali v zmysle ZoKR účinky späťvzatia žaloby, a preto súd konanie v zmysle zastavil. 9. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od dňa 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania možné ustáliť koho procesným zavinením došlo k zastaveniu konania vo veci samej. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pričom v danej sporovej veci sa jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo má za následok nepoužiteľnosť ustanovenia . Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej konkurzný správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Súd preto rozhodol o trovách konania v zmysle a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy.