Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27T-27-2019.pdf
PDF · 85.3 KB
Case nature
Area
Subarea
27T/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: F. N. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. apríla 2021 v Galante takto
rozhodol:
Obžalovaný: F. N., Z.. XX.XX.XXXX V. K., K. B. K.
je vinný, že
dňa 25.11.2018 prišiel v Q. na ulicu C. Č.Q. XXX/XX do obchodného domu Kaufland, kde v čase okolo 14:10 hod. z regálu v predajných priestoroch predajne odcudzil tovar, a to 1 kus deodorant Axe deo, 4 kusy Milka Choco, 1 kus maslo Rajo a 2 kusy korenia klinček celý, ktoré si schoval do vreciek bundy, ktorú mal na sebe oblečenú a s takto ukrytým tovarom následne prešiel cez pokladničnú zónu bez jeho zaplatenia, čím spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. spôsobil škodu 8,74 Eur, pričom mu 15.05.2018 bola právoplatne uložená pokuta v sume 30,- Eur za priestupok proti majetku
- drobnú krádež, o čom svedčí blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ev. č. XXXXXXXX, a zároveň bol trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 38T 72/2016 z 02.01.2017, právoplatným 30.05.2017, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona,
teda
si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený ,
čím spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T/115/2018 zo dňa 11.9.2019 právoplatného dňa 11.9.2019, ktorým bol obžalovanému uložený trest povinnej práce v trvaní 150 hodín, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, zrušením stratili svoj podklad.
Podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona, súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. k. 1Pv 28/19/2202-3 podanej na súd dňa 5.3.2019, prejednal súd trestnú vec obžalovaného F. N..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.4.2021 obžalovaný po poučení zo strany súdu podľa § 257 Trestného poriadku po porade s obhajcom učinil vyhlásenie o svojej vine zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu. Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a to: lustráciou registra trestov zo dňa 6.4.2021, lustráciou z registra priestupkov na č. l. 36-37, správou mesta Trnava na č. l. 35, podstatným obsahom spisu OS GA 1T/115/2018.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke tento kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah vykonaných listinných dôkazov. V rámci svojich záverov poukáže, ktoré skutočnosti pokladal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Napokon zápisnica o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje zistenia opiera.
K výroku o treste obžalovaného.
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život (výchovná zložka trestu), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 18-krát súdne trestaný, z toho 15-krát pre trestné činy krádeže, pričom bol opakovane vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Už len samotný odpis registra trestov obžalovaného svedčí jeho vysokému kriminálnemu narušeniu a absolútnej neochote zadovažovať si prostriedky na živobytie inak, ako majetkovou trestnou činnosťou. Skutočnosť, že obžalovaný nerešpektuje právny poriadok a je mu ukradnuté, že platia nejaké predpisy vyplýva aj z priestupkového registra obžalovaného, keď tento bol opakovane priestupkovo riešený najmä za priestupky proti majetku.
V prejednávanej trestnej veci prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu/upustenie od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/115/2018, ktorým bol obžalovaný odsúdený na trest povinnej práce vo výmere 150 (stopäťdesiat) hodín za prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Zo spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/115/2018 bolo preukázané, že trestný čin, za ktorý bol obžalovaný odsúdený rozsudkom tam vyhláseným, obžalovaný spáchal dňa 7.5.2018 a tu prejednávaný trestný čin spáchal obžalovaný dňa 25.11.2018, teda ešte pred tým, ako bol obžalovanému doručený trestný rozkaz tam vydaný, doručený obžalovanému dňa 23.1.2019. V kontexte uvedeného je zrejmé, že trestný čin za ktorý bol v konaní OS GA 1T/115/2018 odsúdený a tu prejednávaný trestný čin sú vo viacčinnom súbehu, pričom ide o viacčinný súbeh prečinov.
Súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Pri súhrnnom treste musí byť páchateľ v rovnakej situácií ako v prípade úhrnného trestu, t. j. akoby sa o všetkých spáchaných trestných činoch rozhodlo v jednom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť , že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Preto možno súhrnný trest uložiť len vtedy ak medzi týmito trestnými činmi existuje viacčinný súbeh.
V prípade, ak by súd obžalovanému ukladal za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť úhrnný trest v jednom konaní, ukladal by ho podľa trestného činu najprísnejšie trestného t. j. podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 36 písm. l), § 37 písm. m), písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. v rámci upravenej trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona od 16 mesiacov - 36 mesiacov.
Alternatívny trest t. j. trest povinnej práce vo výmere 150 hodín uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/115/2018 je teda primeraný (zákonný) vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti a do úvahy prichádza i možnosť upustenia od uloženia súhrnného trestu. Tu je však treba dodať, že primeranosť trestu vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti sama o sebe nepostačuje k záveru o možnosti upustenia od súhrnného trestu bez zreteľa na dosiahnutie samotného účelu trestu (tzn. je nutné posúdiť, či je skorší trest na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný). Kladúc dôraz na dosiahnutie účelu trestu súd konštatuje, že v prípade obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 18-krát súdne trestaný, z toho v 15-tich prípadoch pre trestné činy krádeže, nepovažuje súd alternatívny trest povinnej práce vo výmere 150 hodín vonkoncom za dostatočný na dosiahnutie jeho účelu. Tento záver vyplýva najmä zo skutočnosti, že doterajšie opakované nepodmienečné tresty, ktoré boli obžalovanému ukladané, zjavne k dosiahnutiu účelu trestu neviedli. Obžalovaný absolútne neprijal kajúcny postoj k svojmu doterajšiemu protiprávnemu konaniu, neprijal úprimné predsavzatie viesť riadny život a vyhýbať sa páchaniu trestných činov. Záver súdu o tom, že trest povinnej práce vo výmere 150 hodín nie je dostatočný pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa podporuje aj to, že obžalovaný aj po odsúdení vo veci 1T/115/2018 spáchal ďalšie trestné činy krádeže, za ktoré bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/60/2020 a 0T/190/2020 na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Pri tejto úvahe súdu neostávala iná možnosť, ako v prípade obžalovaného rozhodnúť o uložení prísnejšieho súhrnného trestu odňatia slobody, keďže alternatívny trest povinnej práce z hľadiska ochrany spoločnosti ako aj nápravy páchateľa ukázal sa byť celkom zjavne neprimeraným, neplniacim svoj účel do budúcnosti, keď aj po jeho uložení, obžalovaný pokračoval v páchaní majetkovej trestnej činnosti.
Pri úvahách, aká výmera trestu by spravodlivo zohľadňovala konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania je na neho potrebné pôsobiť súhrnným trestom odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne.
Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody súd postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia, keď bolo preukázané, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tu prejednávaného trestného činu bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody za iné úmyselné trestné činy.
Zároveň súd postupom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona rozhodol o zrušení výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T/115/2018 zo dňa 11.9.2019, ktorým bol obžalovanému uložený trest povinnej práce v trvaní 150 hodín, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo, zrušením stratili svoj podklad.
K výroku o ochrannom opatrení.
Nakoľko súd odsudzoval obžalovaného za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom v minulosti bol tento opakovane vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin s poukazom na jeho osobu, doterajší spôsob života, na povahu spáchanej trestnej činnosti - v osobe obžalovaného ide o špeciálneho recidivistu, ktorý má sklon k opakovanému páchaniu trestného činu krádeže - z doterajších 18-tich odsúdení bol 15 krát odsúdený za trestný čin krádeže, súd dospel k záveru, že nemožno od neho očakávať, že po výkone uloženého súhrnného trestu odňatia slobody tento povedie riadny život a preto pre dovŕšenie jeho nápravy uložil mu postupom podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona, § 78 ods.1 Trestného zákona ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.
Poučenie:
I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)
II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a ochrannom opatrení možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).