Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-76-2020.pdf
PDF · 119.31 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/76/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : D. W. , nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, M. Ž., toho času J. T. XX, L., W., L. a otca: L. W., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. M. XXXX/XXA, Q., toho času V. X, Q., zastúpeného advokátkou doc. PhDr. JUDr. Marcelou Tittlovou, PhD., LLM., so sídlom Bernolákova 492/5, Modra, o návrhu otca o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Maloleté dieťa D. W., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca.
Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou D. každý párny kalendárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
Matka, resp. ňou poverený rodinný príslušník, je povinná v určenom čase a na určenom mieste dieťa prevziať a následne po ukončení styku odovzdať otcovi v mieste bydliska otca - V. X, Q..
II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej D. W., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 120,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom 26.06.2020.
III. Zročné výživné na maloletú D. W., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 26.06.2020 do 31.03.2021 vo výške 1.100,- eur súd povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 80,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom máj 2021.
IV. Vo zvyšnej časti súd návrh otca z a m i e t a.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 26.06.2020 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že navrhol zveriť dcéru do svojej osobnej starostlivosti s tým, že maloleté dieťa budú zastupovať obaja rodičia a matka bude oprávnená stretávať sa s dcérou každý párny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod, kedy si dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska dieťaťa. Otec navrhol určiť matke povinnosť prispievať na výživu maloletej D. výživným
vo výške 150,- eur s tým, že matka je povinná zaplatiť zaostalé výživné od júla 2018 do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Otec v návrhu uviedol, že s matkou maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti 11 rokov, keď mala dcéra X rokov presťahovali sa do rodinného domu v L. v L.. V júli 2018 matku vyhodil zo spoločnej domácnosti nakoľko požívala alkoholické nápoje a nadviazala intímne známosti s inými mužmi. S dcérou sa v roku 2018 presťahoval do Q., kde žijú v spoločnej domácnosti so starou matkou dieťaťa. Dcéra má vzťah k matke pozitívny, matka má umožnené ju navštevovať každý druhý víkend, avšak často sa stáva, že matka si ju nemôže vyzdvihnúť. Otec uviedol, že v roku 2018 sa zoznámil s novou partnerkou, s ktorou sa im v T. XXXX narodila dcéra S., s ktorou má mal. D. dobrý vzťah. K svojim majetkovým pomerom otec uviedol, že pracuje vo firme P. P. P..D..G.., kde sa jeho priemerný mesačný príjem pohybuje od 700,- do 900,- eur. Okrem tohto príjmu má príjem z občasných brigád vo výške 40-50,- eur mesačne. Medzi jeho náklady patria náklady na bývanie vo výške 700,- eur , ktoré hradí na polovicu s matkou (starou matkou dieťaťa), výživné na mal. S. vo výške 250,- eur. Náklady na mal. D. predstavujú náklady na školskú družinu 15,- eur, obedy v škole 12,- eur, ZRPŠ a triedny aktív 10,- eur, oblečenie 30,- eur, obuv 20,- eur, drogéria 20,- eur, strava 100,- eur, voľnočasové aktivity 80,- eur, kredit na mobile 12,- eur. Matka maloletej je podľa jeho informácií riadne zamestnaná a poberá na dcéru aj rodinné prídavky, pričom dcéru má v starostlivosti on. Prídavky si matka ponecháva a na výživu dcéry neprispieva. Matka mu uhradila iba sumu 145,50 eur aj to len kvôli tomu, že jej povedal, že poberanie rodinných prídavkov na dcéru o ktorú sa nestará je nezákonné.
3. Matka sa k návrhu otca, ktorý jej bol doručený dňa 09.11.2020 písomne nevyjadrila. Pri telefonickom kontaktovaní matky koordinátorom Okresného súdu Bratislava II, táto uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Nemyslí si, že dcére je u otca dobre, keďže sa jej sťažuje, že u otca musí robiť všetko, ako jej rozkáže otec. Vzhľadom na uzavreté hranice s L. má obavu vycestovať na Slovensko, keďže sa obáva, že sa nebude vedieť vrátiť domov a že príde o prácu. Nevie odkiaľ otec berie, že by vedela platiť výživné 150,- eur, má dlhy, platí nájomné a príjem má len okolo 450,- eur.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to najmä: rodným listom maloletého dieťaťa, prehľadom výdavkov a príjmov oboch rodičov, prehľadom nákladov na maloleté dieťa ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Otec v konaní pred súdom zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že nakoľko dcéra s ním žije už 32 mesiacov, navrhuje, aby bolo dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti. Matka by sa s dcérou stretávala každý párny kalendárny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. V časti výživného navrhol určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne počnúc júlom 2018, pričom v priebehu konania otec uviedol, že s matkou by sa vedel dohodnúť na výživnom vo výške 120,- eur. Návrh podal až v júni 2020, keďže matka dovtedy pila a dieťa nebolo v psychickej pohode. Matka na dcéru nič neplatí, v minulosti matka dcére kúpila fotoaparát, botasky. V roku 2020 jej zaplatila nejaké pomôcky do školy, na výživné však neprispievala. V roku 2020 matka síce poslala sumu 124,50 eur, bolo to však na splatenie rodinných prídavkov, ktoré poberala neoprávnene. Matka je už dlhodobo neoprávnene poberateľkou rodinných prídavkov na dieťa, hoci osobnú starostlivosť o dcéru zabezpečuje on. Matku žiadal o prehlásenie poberateľa, k tomuto nedošlo. Matka takto neoprávnene poberala asi sumu 810,- eur. Napokon musel požiadať Úrad práce o pozastavenie vyplácania rodinných prídavkov. Daňový bonus na dcéru si uplatňuje on. Výživné, ktoré požaduje jednoznačne odôvodňujú náklady maloletého dieťaťa a táto suma predstavuje dokonca menšiu časť z nákladov, ktoré reálne na dieťa vznikajú. Je síce pravdou, že teraz odpadávajú náklady na poplatky v škole, na druhej strane však vzrástli náklady na stravu dieťaťa doma, náklady na vzdelávanie, keďže dieťaťu bolo potrebné počas on-line vzdelávania zakúpiť notebook. Je v možnostiach matky prispievať na dcéru týmto výživným, matka má dostatočné vzdelanie aby si našla aj prácu za ktorú bude dostávať vyššiu mzdu. K svojim majetkovým pomerom otec uviedol, že pracuje na čerpacej stanici s približným mesačným príjmom 900-950,- eur netto. Občas si privyrobí brigádami a točením reklamy, mesačne je to v priemere od 100,- do 300,- eur. Spolu s dcérou a starou matkou dieťaťa žijú na V. X, kde sú mesačné náklady cca. 700,- eur. Starej matke prispieva polovicou. Mesačné náklady na dcéru sú asi 250,- eur. Je v tom zahrnuté bývanie, jedlo, pomôcky do školy a výlety. Dcéra nemá zdravotné problémy chronického charakteru, navštevuje len ortopéda, kde sú náklady na obuv asi 30,- eur na jeden polrok. Toho času je v X.ročníku ZŠ. Otec uviedol, že okrem dcéry má ešte XX-ročného syna z prvého manželstva a X ročnú dcéru, ktorú má s terajšou partnerkou. S partnerkou
žijú striedavo raz u nich a raz na Q. ulici, čo je byt jej rodičov. Toho času nežijú v spoločnej domácnosti, podali si spolu žiadosť o nájomný byt. Partnerka je na rodičovskej dovolenke a dohodli sa, že na dcéru jej bude prispievať sumou 250,- eur.
6. Matka spočiatku s návrhom otca nesúhlasila, navrhla zveriť dieťa do jej osobnej starostlivosti. Otec by sa s dcérou mohol stretávať podľa dohody, kontaktu by nebránila. Otec by prispieval na dcéru výživným 150,- eur mesačne, počnúc dňom odkedy by bola dcéra u nej. V prípade, ak bude dcéra zverená do starostlivosti otca je schopná prispievať výživným max. vo výške 50-60,- eur. Je pravdou, že s dcérou dlhšie nebola, naposledy to bolo pred Vianocami. Bolo to z dôvodu, že ona žije v L., kde je cestovanie teraz problematické. Okrem dcéry má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, má XX ročného syna, jeho otec zomrel. K svojim majetkovým pomerom matka uviedla, že žije v rodinnom dome, kde platí nájom 70 000,- Ft. a náklady na kúrenie. V zmluve má uvedenú sumu 55 000,- Ft., v tejto sume však nie je zahrnutá elektrika, smeti, TV. Dom je 2-izbový, žije v ňom sama. Jej náklady spočívajú len v nákladoch na bývanie, a internet 7.200,- Ft., kúrenie jej hradí jej otec, za stravu neplatí, zabezpečuje ju jej priateľ. Po zaplatení všetkých nákladov jej zostane max. 40.000 Ft.. Má ukončenú SŠ s maturitou - R. odborná škola. Matka uviedla, že pacuje v pekárni v D., jej mesačný príjem je asi 130 000,- Ft. netto ( približne 400,- eur). V pekárni v D. pracuje od 09/2020. Od 02/2020 asi do 04/2020 pracovala v D. v spoločnosti Y., kde triedila súčiastky, jej príjem bol asi 130.000 Ft.. Od apríla do septembra 2020 bola nezamestnaná. Nebola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, keďže v L. by musela mať odrobených viac rokov, aby mohla dostávať nejakú podporu. Pred uvedeným obdobím, v roku 2019 pracovala ešte na Slovensku v spoločnosti F. Q., kde dosahovala príjem 600,- eur netto mesačne. Pracovný pomer ukončila, keďže už nevedela chodiť do Bratislavy. V čase pandémie zrušili autobusové spojenie a nevedela sa dostať do Bratislavy.
7. V priebehu konania rodičia dospeli k zhode a obaja súhlasili, že maloletá D. bude zverená do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou D. každý párny kalendárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Otázku preberania maloletého dieťaťa si rodičia s ohľadom na pandemickú situáciu a skutočnosť, že matka žije na území iného štátu upravili tak, že matka, resp. ňou poverený rodinný príslušník bude mal. dieťa v určenom čase preberať a odovzdávať v mieste bydliska otca na V. X, Q..
8. Kolízny opatrovník súhlasil so schválením rodičovskej dohody v časti zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti otca, s úpravou styku matky s mal. dcérou a s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. V časti výživného, kde nedošlo k dohode rodičov, kolízny opatrovník považoval matkou navrhnuté výživné vo výške 50-60,- eur za nízke. Vzhľadom na vek dieťaťa aj spôsob zabezpečovania osobnej starostlivosti navrhol kolízny opatrovník určiť výživné vo výške 120,- eur.
9. Z vyčíslených nákladov a dokladov doložených otcom vyplýva, že
- príjem otca v spoločnosti T.- M., P..D..G.. za obdobie od 01/2020 do 12/2020 bol v priemere vo výške cca 945,- eur, príjem za obdobie 01-02/2020 bol v priemere 1.054, 76 eur
- z nájomnej zmluvy týkajúcej sa prenájmu bytu na V. X v Q. vyplýva, že náklady na bývanie otca, starej matky a maloletého dieťaťa sú vo výške 696,- eur mesačne
- otcom deklarované výdavky na mal. D. v roku 2020 predstavovali náklady na školské potreby a pomôcky 53,- eur a 60,- eur, ZRPŠ 40,- eur, obedy v škole 46,- eur (12,- eur mesačne), družina 60,- eur, hygiena do školy 15,- eur, strava 1.200,- eur ( 100,- eur mesačne), kozmetika a oblečenie 840,- eur (70,- eur mesačne), kredit v telefóne 30,- eur, výlety a oslavy 3.820,- eur
- z predložených faktúr a pokladničných dokladov vyplýva, že otec uhradil za nákup notebooku 708,- eur, za nákup oblečenia 38,95 eur, nákup drogérie 39,78 eur a 30,77 eur, poplatky za školské pomôcky na začiatku roka 51,- eur , nákupy potravín v mesiaci 03/2021 vo výške 309,63 eur, nákupy potravín v mesiaci 02/2021 vo výške 75,97 eur
10. Z vyčíslených nákladov a dokladov doložených matkou vyplýva, že
- matka je zamestnaná v spoločnosti M. U. B.., s dohodnutou mesačnou mzdou 161.000,- Ft brutto ( cca 503,- eur)
- príjem matky v spoločnosti Y. B.. za obdobie od 27.04.2020 do 24.07.2020 predstavoval sumu 98.514,- ft netto
- podľa doložených výplatných pások za obdobie od 09/2020 do 01/2021 sa príjem pohyboval v rozpätí od 107.065,- ft netto (cca. 345,- eur) do 126.755,- ft netto ( 406,- eur)
- podľa nájomnej zmluvy uzavretej dňa 13.11.2019 predstavujú náklady matky na bývanie 55.000,- ft
11. Podľa lustrácie matky v Sociálnej poisťovni predstavoval jej vymeriavací základ v spoločnosti F. Q. P. P., s.r.o. v 10/2019 sumu 903,22 eur, v 11/2019 sumu 824,68 eur, v 12/2019 sumu 863,95 eur, v 01/2020 sumu 903,22 eur, v 02/2020 sumu 706, 87 eur.
12. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
27. Podľa § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku (ďalej ako "CSP") lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
28. V rámci realizácie pilotného projektu Ministerstva spravodlivosti SR "Vhodné podmienky na súde pre rodinno-právnu agendu", Okresný súd Bratislava II ako pilotný súd projektu označeného ako " Cochemský model - Cochemská prax" využil interdisciplinárnu spoluprácu medzi profesiami, ktoré sa podieľajú na riešení rodičovského konfliktu v snahe nastavenia určitých pravidiel medzi rodičmi v najlepšom záujme dieťaťa. Stretnutie rodičov sa napokon pre neaktívny prístup zo strany matky nepodarilo zrealizovať a poradenstvo prebehlo len vo vzťahu k otcovi, ktorý sa stretnutia riadne zúčastnil. Napriek tejto skutočnosti sa obom rodičom v priebehu konania podarilo dospieť k dohode ohľadom zverenia maloletého dieťaťa a úpravy styku s matkou. Rodičia sa zhodli, že maloletá D. bude zverená do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a matka bude oprávnená stretávať sa s maloletou D. každý párny kalendárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Takto predloženú rodičovskú dohodu súd v celom rozsahu schválil. Na výške výživného sa rodičia nevedeli dohodnúť a toto ponechali na autoritatívne rozhodnutie súdu.
29. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výživného súd vychádzal teda nielen z odôvodnených potrieb maloletej D., ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou
zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
30. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že návrh otca, ktorým súd určí povinnosť matky platiť výživné na maloleté dieťa je čiastočne dôvodný. V predmetnej veci súd rozhodoval vo vzťahu k dieťaťu, ktorého rodičia spolu nežijú, pričom maloleté dieťa sa nachádza v osobnej starostlivosti otca a matka si svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Kým otec navrhoval určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne počnúc 01.07.2018, resp. v priebehu konania prejavil snahu o dohodu s matkou na určení výživného vo výške 120,- eur, matka naopak navrhla určiť výživné maximálne vo výške 60,- eur mesačne, s odôvodnením, že nie je schopná platiť výživné vo vyššej miere. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že mal. D. je dieťa vo veku cca. XX J. ? roka, ide o dieťa zdravé (bez chronických ochorení), pri ktorom otcovi vznikajú len bežné náklady primerané veku dieťaťa. Obaja rodičia sú zamestnaní, otec s príjmom cca 950,- eur netto (+ občasné brigády v rozpätí 100-300,- eur mesačne), príjem matky predstavuje sumu 400-450,- eur netto mesačne. Žiadny z rodičov nevlastní nehnuteľnosti. Otec má okrem mal. D. ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Súd sa nestotožnil s argumentáciou matky, že práve jej nízky príjem má byť dôvodom pre určenie výživného vo výške 60,- eur. Matka je v produktívnom veku, je zdravá a je povinná zadovážiť si príjem z pracovnej aktivity v takom rozsahu, aby si mohla svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť a aby ju neprenášala výlučne na otca, ktorý zabezpečuje okrem iného aj osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť hoc aj na vlastný úkor. V tomto smere súd zohľadnil na strane matky obdobie pandemickej situácie s ktorým boli spojené určité problémy s udržaním si pracovného miesta, na druhej strane je treba povedať, že matkou dosahovaný príjem, ktorý nedosahuje ani len výšku minimálnej mzdy nemožno považovať za dostatočné využitie možností a schopností matky, ktorá má úplné stredoškolské vzdelanie. V uvedenom kontexte matkou navrhnuté výživné považoval súd za výrazne podhodnotené, neodrážajúce možnosti a schopnosti matky ako povinného rodiča a v konečnom dôsledku ani nepokrývajúce náklady na maloleté dieťa. Pri aktuálnej pandemickej situácii, súd vychádzal z možností matky dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy ( v roku 2020 to bolo cca 580,- eur, v roku 2021 to je cca 623,- eur), pričom obdobný príjem matka reálne dosahovala aj v roku 2019, keď bola zamestnaná v spoločnosti F. Q. P. P., P..D..G... Za situácie, kedy má matka ešte jednu vyživovaciu povinnosť, pričom vo vzťahu k druhému staršiemu dieťaťu je jediným rodičom, ktorý má vyživovaciu povinnosť (otec druhého dieťaťa zomrel), pri pravdepodobne možnom dosahovanom príjme 600 až 650,- eur netto, súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach matky je platiť výživné vo výške 120,- eur. V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol. ( t.j. v časti 30,- eur)
31. Hoci otec navrhol určiť výživné na mal. D. počnúc dňom 01.07.2018, súd sa s uvedeným návrhom nestotožnil. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o rodine súd môže priznať výživné len počnúc dňom podania návrhu, t.j. dňom 26.06.2020. Výživné je možné v prípade maloletého dieťaťa podľa uvedeného ustanovenia priznať aj spätne, ak sú na to splnené zákonné dôvody a to dôvody hodné osobitného zreteľa. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Zákon č. 36/2005 Z. z. doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ teda z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Zákon striktne vyžaduje preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa aj v prípade, ak by sa v návrhu požadovalo výživné napríklad počnúc jedným dňom pred začatím konania. Zákon presne taxatívne nevymedzuje, čo je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom ich ustálenie patrí do úvahy súdu. Dôvody hodné osobitného zreteľa musí oprávnený súdu preukázať, pričom ide o tak
výnimočné okolnosti, ako napr. objektívna nemožnosť podať návrh proti povinnému. Účelom uvedeného ustanovenia je, aby sa vyživovacia povinnosť, ako prvoradé právo maloletého dieťaťa plnila včas a aby povinný rodič toto právo uplatnil hneď ako toto právo vznikne. Pokiaľ povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť, potom je nevyhnutné podať čo najskôr návrh na začatie konania. Táto právna úprava má nútiť oprávneného, aby svoj nárok uplatnil na súde čo najskôr a tak predišiel protiprávnemu stavu. Hoci otec argumentoval, že návrh nepodal z dôvodu, že čakal na stabilizáciu psychického stavu dieťaťa, časový horizont skoro 2 roky ( požadované výživné od júla 2018 - návrh podaný 26.06.2020), po ktorých otec podal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nie je možné v žiadnom prípade podradiť pod dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle vyššie uvedeného súd nevzhliadol existenciu žiadnych výnimočných okolností, (otec ich existenciu nepreukázal) ktoré by otcovi bránili uskutočniť úkon smerom k súdu a podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností včas, bez zbytočného odkladu potom čo si matka vyživovaciu povinnosť prestala plniť. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, kedy otec nepreukázal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, návrh otca v časti priznania výživného od 01.07.2018 zamietol a výživné priznal od podania návrhu na súd t.j. 26.06.2020.
32. Súd určil vyživovaciu povinnosť matky na maloletú D. počnúc dňom podania návrhu na súd, t. j. odo dňa od 26.06.2020, pričom zročné výživné vypočítaval ku dňu 31.03.2021, t.j. do konca mesiaca, v ktorom sa už stalo výživné splatným, t.j. celkovo za 9 mesiacov a 5 dní. Zročné výživné tak predstavuje 9 mesiacov x 120,- eur, spolu vo výške 1.080,- eur, a výživné za 5 dní v mesiaci jún 2020 vo výške 20,- eur, (t.j. 120 eur/30 dní x 5 dní). Nakoľko si matka svoju vyživovaciu povinnosť za uvedené obdobie neplnila vôbec zročné výživné predstavuje celkovo sumu 1.100,- eur. S ohľadom na vyššiu sumu zročného výživného a aktuálne majetkové pomery matky, súd dospel k záveru, že platenie zročného výživného v splátkach je v predmetnej veci dôvodné a povolil matke splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 80,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám otca, počínajúc mesiacom máj 2021.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako "CMP"), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku v bode I., ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.