Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-13-2020.pdf
PDF · 127.93 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobcov: 1/ X. J. W.. E., R.. XX. XX. XXXX,D. T. C. W. I., C. N. XX, 2/ K. Š. W.. E., R.. XX. XX. XXXX, D. T. C. D. X, 3/ O. E., R.. XX. XX. XXXX, D. T. C. F. XX a 4/ K. E., R.. XX. XX. XXXX, D. T. C. F. XX, všetkých žalobcov zastúpených JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková, 36, IČO 17 335 345 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
Nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. území F.,
-zapísané na liste vlastníctva č. XXX obce F., kat. územie F. ako parcely registra E parc. č. XXX- orná pôda o výmere 5080 m2, parc. č. XXX- orná pôda o výmere 3598 m2, parc. č. XXX- orná pôda o výmere 5464 m2, parc. č. XXX- trvalý trávny porast o výmere 1274 m2, parc. č. XXX- orná pôda o výmere 7123 m2, parc. č. XXX- trvalý trávny porast o výmere 1239 m2, parc. č. XXX- trvalý trávny porast o výmere 5196 m2, parc. č. XXX- orná pôda o výmere 656 m2, parc. č. XXX- orná pôda o výmere 6377 m2 a parc. č. XXX- orná pôda o výmere 5671 m2 v pomere k celku v podiele 1/6 zapísanému pod B.5 na žalovaného a -zapísané na liste vlastníctva č. XXX obce F., kat. územie F. ako parcely registra E parc. č. XXX- orná pôda o výmere 6763 m2, parc. č. XXX- orná pôda o výmere 7367 m2 a parc. č. XXX- orná pôda o výmere 5605 m2 v pomere k celku v podiele 1/4 zapísanému pod B.2 na žalovaného
patria do dedičstva po nebohej W. E. W.. V., R.. XX. XX. XXXX, U. XX. XX. XXXX, R. D. C. F..
Žalobcovia nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozsudku patria do dedičstva po nebohej W. E. W.. V., ktorá je ich právna predchodkyňa - stará matka. Žalobu podali aj proti ďalším 13 žalovaným, ktorí sú na predmetných listoch vlastníctva vedení ako spoluvlastníci, následne však žalobu proti nim vzali späť rešpektujúc právny názor vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/51/2009 ("v konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu") a konanie proti nim bolo uznesením zo dňa 05. 08. 2020 č. XXC/XX/XXXX-XXX zastavené. Ako žalovaný ostala Slovenská republika ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností v podiele 1/6 zapísanom pod B5 u nehnuteľností Q. XXX a v podiele 1/4 zapísanom pod B2 u nehnuteľností Q. XXX.
2/ Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že záujem usporiadať dedičstvo po ich starej matke. Ešte po II. svetovej vojne bol ich prastarý otec, t. č. už nebohý V. R. E. v rámci výmeny obyvateľov presídlený z Maďarska z obce Mátraszentlászló na územie bývalého Československa do obce F.. Za nehnuteľný majetok zanechaný na území Maďarska mu boli výmerom o prídele do vlastníctva Osídľovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave č. 2921.-4/29/1949 zo dňa 10. 09. 1949 pridelené do jeho vlastníctva nehnuteľnosti, a to jednak domový majetok, ako aj poľnohospodárska pôda v kat. územiach F. O. C. C. (D.) po bývalom vlastníkovi J. C.. Predmetom tohto konania nie sú nehnuteľnosti v kat. území D., lebo išlo o urbársky podiel zo spoločného lesa v súčasnosti už neidentifikovateľný. Na majetok bývalého vlastníka J. C. bol ich právny predchodca umiestnený ešte výmerom Oblastnej osídľovacej komisie v Rimavskej Sobote č. 250/IV-2/9-1948 zo dňa 20. 05. 1948 a na základe tohto aj prevzal do svojho užívania, pričom tento majetok mu bol oficiálne odovzdaný do užívania zápisnicou o odovzdaní majetku Oblastnej osídľovacej komisie v Rimavskej Sobote č. 4/29 zo dňa 10. 08. 1949. Výmer o prídele do vlastníctva Osídľovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave č. 2921.-4/29/1949 zo dňa 10. 09. 1949 bol podkladom pre dedičské konania po neb. V. R. E. na bývalom Štátnom notárstve v Rimavskej Sobote pod č. A. XXX/XX a tiež aj podkladom pre vymáhanie pohľadávky štátu z titulu prídelu poľnohospodárskej pôdy presídlencovi z Maďarska V. E. na Ministerstve financií SR, samostatnom oddelení majetkových podstát č. 23757/2003-841. Tento výmer sa však nezachoval, ako to vyplýva z informácie Ministerstva financií SR, Slovenského národného archívu č. SNABA3-2016/001190-XN21 zo dňa 17. 03. 2016. Takto pridelený poľnohospodársky majetok potom ich právny predchodca prevzal do svojho užívania a držby a až do jeho odovzdania do kolektívneho užívania ho poľnohospodársky obrábal. Po smrti V. R. E. dňa 03. 06. 1965 nadobudol na základe právoplatného dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote č. A. XXX/XX zo dňa 02. 03. 1966 všetok jeho nehnuteľný majetok poľnohospodárskeho charakteru, čo dostal od štátu ako presídlenec podľa vlastníckeho výmeru č. 2921.-4/29/1949 zo dňa 10. 09. 1949 jeho vnuk U. E.. Po smrti U. E. A. XX. XX. XXXX nadobudla na základe právoplatného dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote č. A. XXX/XX zo dňa 25. 05. 1972 všetok nehnuteľný v pozemkovej knihe neprevedený majetok poľnohospodárskeho charakteru čo zdedil po svojom starom otcovi podľa uznesenia A. XXX/XX jeho matka W. E., stará matka ich, teda žalobcov. Napriek tomu, že W. E. ako dedička poľnohospodárskej pôdy po presídlencovi V. E. ešte dňa 09. 12. 2003 uhradila titulom nedoplatku prídelovej ceny sumu 2.484,- Sk (82,45 eur), o čom jej Ministerstvo financií SR, Samostatné oddelenie majetkových podstát vystavilo dňa 14. 01. 2003 pod č. 23757/2003-841 potvrdenie o vyrovnaní pohľadávky štátu, tak štát už ďalej žiadnym spôsobom nezabezpečil v jej prospech zápis dedením nadobudnutého vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a navyše v súčasnosti už nedisponuje ani žiadnymi archívnymi dokumentmi o výmere majetku na meno V. E..
3/ Žalobcovia ďalej uviedli, že očakávali, že po vyrovnaní pohľadávky štátu uhradením nedoplatku prídelovej ceny zo strany ich právnej predchodkyne vzhľadom na to, že v prípade ich právneho predchodcu došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam podľa ust. § 1 ods. 2 nar. č. 104/1946 Sb. n. SNR, štát zabezpečí zápis vlastníckeho práva v jej prospech do katastra nehnuteľností. Až v súčasnosti zistili, že na základe ani prídelovej listiny ani dedičských rozhodnutí po ich právnych predchodcoch vlastnícke právo v ich prospech nebolo zapísané. Sú toho názoru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva ich predchodcov v danom prípade došlo jednak podľa § 114 Občianskeho zákonníka zák. č. 141/1950 Zb. resp. § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964. Keď došlo v prípade ich právneho predchodcu V. R. E. k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam podľa § 1 ods. 2 nar. č. 104/1946 Sb. n. SNR, nemôže vlastnícke právo k nim svedčiť v prospech žalovaného, čím je v danom prípade daný naliehavý právny záujem na tom, aby bolo odstránené toto zrejmé pochybenie a bolo určené vlastnícke právo v prospech ich nebohej starej matky W. E., ktorá tieto nehnuteľnosti nadobudla dedením, aby mohli zahájiť po nej dodatočné dedičské konanie.
4/ Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že žiada skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov. Vo vzťahu k samotnej žalobe nárok žalobcov považoval za nepreukázaný. K zaplateniu prídelovej ceny uviedol, že nie je zrejmá výška prídelovej ceny vzhľadom na to, že výmer o prídele sa nezachoval. K zaplateniu prídelovej ceny nedošlo tak, ako to bolo požadované § 19 ods. 1 nar. 104/1946 Sb. n. SNR, ktorý upravuje splatenie určenej prídelovej ceny. Zápisnica o odovzdaní majetku zo dňa 10. 08. 1949 nie je V. E.I. podpísaná a nie sú v nej špecifikované konkrétne parcely, ktoré mal mať osídlenej prevzaté. Preto tieto pozemky nemohli byť ani predmetom dedenia po V. E. a naviac v čase úmrtia nebola zaplatená prídelová cena. Absentuje aj riadna identifikácia parciel. Žiadal preto žalobu zamietnuť.
5/ Žalobcovia v replike uviedli, že vchádzajúc z ustálenej súdnej praxe ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je potom odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žalovaný vytýka nezachovanie prídelovej listiny, ktorú by však mal archivovať ústredný orgán štátnej správy, a to Ministerstvo vnútra SR prostredníctvom Slovenského národného archívu, tento však ňou nedisponuje. Pri podaní žaloby považovali za dostatočný dôkaz potvrdenie o vyrovnaní pohľadávky štátu, preto za neadekvátnu považujú námietku žalovaného, že k zaplateniu prídelovej ceny nedošlo. Zachovalo sa im ešte potvrdenie Oblastného likvidátora peňažných ústavov a podnikov Bratislave zo dňa 19. 05. 1964, v ktorom potvrdil, že náhrada za domový doplnkový prídel, ktorá bola platobným výmerom finančného odboru rady Krajského národného výboru v Banskej Bystrici zo dňa 04. 02. 1953 prepísaná na ťarchu V. E. C. F. Č.. A.. XX je spolu s úrokmi za rok 1955 úplne vyplatené a súčasne bolo poznamenané, že na jeho účte sa vedie nedoplatok 2.484,- Kčs za pozemkový doplnkový prídel, ktorý sa v zmysle vládneho nariadenia číslo 36/1955 nevymáha. Z listu Správy pre veci majetkové SR zo dňa 28. 11. 1993 adresovanom ich právnej predchodkyni W. E., odvolávajúcom sa práve na výmer 2921.-4/29/1949 tiež vyplýva, že na pozemkovom majetku pridelenom neb. V. E. sa eviduje nedoplatok 2.484,- Sk so súčasným uvedením možnosti usporiadať dlžobu zaplatením alebo darovaním poľnohospodárskej pôdy štátu. Podľa dohody o uznaní dlhu zo dňa 04. 03. 1994, ktorú uzavrela ich právna predchodkyňa W. E. so Správou pre veci majetkové SR ich právna predchodkyňa uznala svoj záväzok 2.484,- Sk ako nedoplatku za prídel a zaviazala sa ho zaplatiť a následne dňa 09. 12. 2003 tak aj urobila, teda nedoplatok zaplatila. Vytýkané nepodpísanie zápisnice o odovzdaní majetku zo dňa 10. 08. 1949 ich právnym predchodcom nepovažujú za podstatné, pretože táto listina nie je nadobúdacím titulom, nakoľko týmto bola podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR následne vydaná prídelová listina. V prípade presídlencov pričom išlo v mnohých prípadoch o ľudí, ktorí nevedeli čítať a písať a z uvedeného dôvodu zápisnicu podpisovala aj dvaja svedkovia a v danom prípade je táto zápisnica navyše podpísaná aj zástupcom oddelenia verejnej bezpečnosti. Za nedôvodnú považujú aj námietku žalovaného, že v zápisnici nie sú špecifikované konkrétne parcely, ktoré mal mať osídlenec prevzaté, pretože išlo o zápisnicu spísanú štátnym orgánom - Oblastnou osídľovacou úradovňou v Rimavskej Sobote na štátom vydanom tlačive neobsahujúcom kolónku pre špecifikáciu nehnuteľností. K námietke žalovaného že pozemky nemohli byť predmetom dedenia po V. E. poukázali na obsah dedičských rozhodnutí vydaných bývalým Štátnym notárstvom v Rimavskej Sobote č. A. XXX/XX zo dňa 02. 03. 1966 a č. A. XXX/XX zo dňa 25. 02. 1972, ktoré sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia orgánu štátnej moci a teda ich treba akceptovať. Neobstojí ani námietka absencie riadnej a podloženej identifikácie sporných parciel, pretože túto v podstate obsahujú obidva listy vlastníctva, z ktorých je jednoznačne zrejmé, že sú na nich zapísané nehnuteľnosti vedené v minulosti v pozkn. vl. č. 25 a 97 kat. územia F..
6/ V duplike žalovaný naďalej žiadal žalobu zamietnuť. Predložil pozkn. vl. XX O. XX, kde sú jeho nadobúdacie tituly. Z návrhu č. 359/1950 Osídľovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave, zast. Oblastnou úradovňou Osídľovacieho úradu v Rimavskej Sobote a výmeru zo dňa 02. 03. 1950 vyplýva, že nehnuteľnosti v kat. území F., zapísané na pozkn. vl. č. 25, 92, 97 na J. C. boli skonfiškované štátom. Ak sa žalobcovia odvolávajú na výmer z roku 1947, ktorý predchádzal skonfiškovaniu majetku, tak nešlo o prevod vlastníckeho práva, keďže tento ešte nebol skonfiškovaný s právoplatným zavkladovaním vlastníckeho práva na štát. Poukázal aj na zápisnicu o odovzdaní majetku zo dňa 10. 07. 1949, podľa ktorej osídlenej osvedčuje, že majetok prevzal do dočasného užívania.
7/ Žalobcovia vo vyjadrení k duplike žalovaného uviedli k námietke, že nehnuteľnosti bývalého vlastníka J. C. mali byť skonfiškované až po jeho pridelení ich právnemu predchodcovi, že v tomto smere treba v prvom rade prihliadnuť na osobitosti obdobia po II. svetovej vojne, kedy sa následkom vojnových udalostí prijímali právne predpisy, ktoré sa vykladali a aplikovali primerane dobe, za ktorej vznikali. S odstupom viac než 70 rokov žalovaný kritizuje konanie jednotlivých v tom čase pôsobiacich štátnych orgánov a vytýka postupy, ktoré navyše neboli nezákonné. Za mylný považujú názor žalovaného, že majetok bol
pridelený ich právnemu predchodcovi ešte pred jeho skonfiškovaním. Podľa nariadenie č. 104/45 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/46 Sb. n. SNR podľa ods. 1 "s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve ......" Vo vzťahu k "okamžitej platnosti" poukázali na ust. § 27 predmetného nariadenia, podľa ktorého "toto nariadenie platí odo dňa 1. marca 1945; vykoná ho povereník Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu so zúčastnenými povereníkmi". Je teda zrejmé, že nariadenie bolo retroaktívne, čo bolo spôsobené osobitnými povojnovými pomermi, za ktorých vznikali, teda ku konfiškácii v skutočnosti došlo jeho účinnosťou dňom 01. marca 1945 a pokiaľ bol teda skonfiškovaný majetok následne prideľovaný jednotlivým prídelcom po tomto dátume, tak potom nešlo o nakladanie štátu s nekonfiškovaným majetkom. K námietke žalovaného, že k pozemnoknižnému zavkladovaniu vlastníckeho práva pre štát došlo až po dispozícii s nehnuteľnosťami jednotlivými prideľovacími výmermi uviedli, že žalovaný aj v tomto smere kritizuje a vytýka konanie v tom čase existujúcich a konajúcich orgánov štátu. Popritom podľa § 17 ods. 2 nariadenia č. 104/45 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/46 Sb. n. SNR "pozemnoknižné prevedenie prídelu obstará Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vlastné trovy". Ich žaloba v súčasnosti takto len supluje nečinnosť v období prídelového konania existujúcich a konajúcich orgánov štátu.
8/ K tomuto vyjadreniu žalovaný uviedol, že nárok žalobcov považuje naďalej za nepreukázaný, pretože dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto tvrdí, že sa stal vlastníkom a v danej veci nebol predložený nadobúdací titul, ktorý by svedčil, že požadované nehnuteľnosti patria právnej predchodkyni žalobcov a nedá sa tak preskúmať obsah, či výmer spĺňa zákonné podmienky a náležitosti. Ak vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nebolo zapísané v evidencii nehnuteľností v prospech právnych predchodcov žalobcov, to neznamená nečinnosť štátnych orgánov v období prídelového konania, skôr to svedčí o tom, že právny predchodca žalobcov nebol vlastníkom daných nehnuteľností. Nie je zrejmá ani výška prídelovej ceny a nedošlo k zaplateniu prídelovej ceny v zmysle § 19 ods. 1 nar. 104/1946 Sb. n. SNR. Dedičské rozhodnutia uvádzajú nehnuteľnosti neurčito, bez uvedenia výmery prípadne podielu, nie je možné ich identifikovať, preto nie sú tieto rozhodnutia spôsobilým nadobúdacím titulom, ním predložené dôkazy, a to pozkn.. vl. č. XX O. XX a návrh Osídľovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave zast. Oblastnou úradovňou Osídlovacieho úradu v Rimavskej Sobote a výmer zo dňa 02. 03. 1950 svedčia o vlastníckom práve žalovaného.
9/ Obidve strany súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, a preto súd vo veci pojednávanie nenariadil (podľa § 177 ods. 2 písm. b/ C. s. p. "pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia") a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
10/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením
a) osvedčenia o dedičstva č. XD/XXX/XXXX zo dňa 14. 12. 2005 vydanom JUDr. Jankou Antalovou, notárom ako súdnym komisárom so sídlom v Rimavskej Sobote po neb. W. E., podľa ktorého dedičmi po nej sú žalobcovia,
b) výpisu z listu vlastníctva č. XXX obce F., kat. územie F., kde pod B5 v podiele 1/6 je zapísaný ako vlastník žalovaný, titul nadobudnutia č. d. 359/1950-10/99, PKV 25, (ako titul nadobudnutia sa uvádza aj u ďalších spoluvlastníkov o. i. "PKV 25"teda ide o nehnuteľnosti zapísané pôvodne v pozkn. vl. č. XX)
c) výpisu z listov vlastníctva č. XXX obce F., kat. územie F., kde pod B2 v podiele 1/4 je zapísaný ako vlastník žalovaný, titul nadobudnutia č. d. 359/1950-10/99, PKV 97, (ako titul nadobudnutia sa uvádza aj u ďalších spoluvlastníkov o. i. "PKV 97"teda ide o nehnuteľnosti zapísané pôvodne v pozkn. vl. č. 97)
d) výmeru Oblastnej osídľovacej úradovne v Rimavskej Sobote č. 250/IV-2/9-1948 zo dňa 20. 05. 1948 o umiestnení V. E. na majetku býv. vlastníka J. C., "č. vl. 25, k čomu patrí urbársky podiel vyznačený v pozkn. záp. č. XX kat. územia F.,
e) zápisnice o odovzdaní majetku č. 4/29 spísanej 10. 07. 1949 Oblastnou osídľovacou úradovňou v Rimavskej Sobote, podľa ktorej sa osídlencovi V. E., ktorý zanechal majetok v Maďarsku, s platnosťou "odo dňa presídlenia VI. 1947 poťažne s platnosťou odo dňa 10. VII. 1945" odovzdávajú pozemky bývalého vlastníka J. C., pričom osídlenec osvedčil, že majetok prevzal do dočasného užívania, bude ho
spravovať, zaväzuje sa majetok neopustiť,, vlastnícke právo neobmedziť, nescudziť, že z odovzdaného majetku bude prípadne povinný platiť primeraný užívací poplatok, ktorý sa dodatočne určí, a to za tú časť dočasne prideleného majetku, ktorá presahuje majetok preukázateľne zanechaný v Maďarsku a zo zbytku môže žiadať mimoriadny prídel za ceny podľa smerníc; na zápisnici je dátum 01. (riadne nečitateľné) augusta 1949, pečiatka úradovne, podpis odovzdávajúceho orgánu a, podpisy dvoch svedkov (jeden nečitateľný, druhý C. I.) a tiež podpis "videl: S. I., podpis osídlenca chýba,
f) oznámenia Ministerstva vnútra SR, Slovenského národného archívu zo dňa 17. 03. 2016, že archívne dokumenty o výmere majetku na meno V. E.I., W. E. W.. V. z kat. územia F. v archíve nenašli,
g) rozhodnutia býv. Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote č. D 439/65-6 zo dňa 02. 03. 1966 po poručiteľovi V. R. E., zomrelom XX. XX. XXXX, po ktorom roľnícku pôdu zdedil mal. U. E., R.. XX. XX. XXXX - ide okrem iného o "nehnuteľnosti pozkn. neprevedené, čo dostal od štátu ako presídlenec podľa vlast. výmeru č. XXXX.-X/XX/XXXX zo dňa XX. I.. XXXX v kat. území F. v záp. č. XX N.. Č.. XX/X, XXX/ X, XXX, XXX/X, XXX/X,XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X role, lúka pod D.:XX, XX, v záp. č. XX N.. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X , roľa podiel ešte na mene J. C.",
h) rozhodnutia býv. Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote č. D 419/68 zo dňa 25. 05. 1972 po poručiteľovi U. E., R.. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, po ktorom dedičstvo nadobudla jeho matka W. E. W.. V. - ide o dedičstvo po poručiteľovi, ktoré pozostáva z nehnuteľného majetku v poz. knihe neprevedeného, čo dedil poručiteľ po svojom otcovi V. R. E., U. XXXX podľa uznesenia D 439/65 zo dňa 02. marca 1966, teda nehnuteľnosti vedené v k. úz. F. C. U.. Č.. XX p. č. XX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X,XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X O. C. U.. Č.. XX N.. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X (a ďalšie, ktoré nie sú predmetom tohto sporu), s tým, že zápisy v EN sa vykonajú len keď vlastnícky výmer č. 2921-4/29/1949 zo dňa 10. sept. 1949 bude realizovaný,
i) potvrdenia Ministerstva financií SR, Samostatného oddelenia majetkových podstát v Bratislave zo dňa 14. 01. 2003 č. 23757/2003-841 pre W. E.Ú. o tom, že pohľadávka štátu z titulu prídelu poľnohospodárskej pôdy presídlencovi z Maďarska V. E. výmerom č. 2921-4/29/1949 v kat. území F. O. C. C. bola usporiadaná zaplatením nedoplatku prídelovej ceny 2.484,- Sk,
j) ústrižku poštového peňažného poukazu o zaplatení sumy 2.484,- Sk dňa 09. 12. 2003 W. E. pre Ministerstvo financií SR,
k) potvrdenia Oblastného likvidátora peňažných ústavov a podnikov Bratislave č. účtu 2312/10122 zo dňa 19. 05. 1964 o tom, že náhrada za domový doplnkový prídel, ktorá bola predpísaná na ťarchu V. E. C. F. Č.. XX je spolu s úrokmi za r. 1955 úplne vyplatená a na jeho účte sa vedie nedoplatok Kčs 2.484,- za pozemkový dolnkový prídel, ktorý sa v zmysle vládneho nariadenia číslo 36/1955 Zb. nevymáha,
l) listu Správy pre veci majetkové SR zo dňa 28. 11. 1993 č. 21/10122/FI/IK/RSe pre W. E. s predmetom "nedoplatok za pozemkový majetok presídlencov z Maďarska, podľa ktorého "výmerom o prídele do vlastníctva č. XXXX-X/XX/XXXX bol Vášmu svokrovi neb. V. E. pridelený pozemkový majetok v kat. úz. F.; po jeho smrti sa stal dedičom tohto majetku Váš syn neb. U. E. podľa dedičského rozhodnutia A. XXX/XX-X a po smrti Vášho syna ste sa stali majiteľkou uvedeného pozemku Vy podľa dedičského rozhodnutia A. XXX/XX a na uvedenom pozemkovom majetku eviduje Správa pre veci majetkové SR nedoplatok vo výške 2.484,- Sk, ktorú je možné usporiadať zaplatením alebo darovaním poľnohospodárskej pôdy štátu", s tým, že "po zaplatení budete môcť s pozemkami voľne disponovať, t. z. užívať ich sama, prenejať ich poľnohospodárskemu družstvu za odplatu alebo ich predať",
m) dohody o uznaní dlhu zn. 21/2312/10122/FI/IK uzavretej 04. 03. 1994 medzi Správou pre veci majetkové SR ako veriteľom a W. E. O. dlžníkom, ktorou dlžníčka uznala že ku dňu 18. 11. 1993 dlhuje 2.484,- Sk z dôvodu nedoplatku za prídel pozemkového majetku presídlenca z Maďarska,
n) výpisu z pozkn. vl. č.XX kat. úz. F., kde pod B37 na podiel 1/6 je zápis: došlo 20. júna 1950 čd 359; na podiel J. C. B 21,28 podľa výmeru osídľovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave zo dňa 02. marca 1950 č. 2921/17-29/49 vkladá sa vlastnícke právo Československému štátu - osídľovaciemu úradu a to bez tiarch,
o) výpisu z pozkn. vl. č.XX kat. úz. F., kde pod B17 je zápis: došlo 20. júna 1950 čd XXX; na podiel 1/4 J. C. B 14,15 podľa výmeru osídľovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave zo dňa 02. marca 1950 č. XXXX/XX-XX/XX vkladá sa vlastnícke právo Československému štátu - osídľovaciemu úradu a to bez tiarch, na A Majetková podstata je zápis konfiškované podľa nariadenia č. 104/45 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/46 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej reformy B 14, 15,
p) návrh na zápis a rozhodnutie Okresného úradu Rimavská Sobota, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. území F.,
r) návrhu Oblastnej úradovne Osídľovacieho úradu a Fondu národnej obnovy v Rimavskej Sobote č. 2921/17-29/1949 podaného na Okresný súd, pozemnoknižné oddelenie Šafárikovo dňa 20. 06. 1950 Čd XXX/XX na vklad vlastníckeho práva v pozemkovej knihe kat. územia F. v zápisnici č. XX, XX, XX (a C. C. C. U.. Č.. XXX) o. i. na povolenie zápisu v poz. knihe kat. úz. F. v záp. č. XX na neurčitý podiel J. C. N. D. XX,XX O. C. U.. Č.. XX na ? J. C. N. D. podľa výmeru Osídľovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave zo dňa 02. marca 1950 č. 2921/17-29/1949 na vklad vlastníckeho práva pre Československý štát - Osídľovací úrad,
s) listiny vedenej pod Čd 359/59 -výmeru Osídľovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave č. 2921/17-29/1949 zo dňa 02. 03. 1950, podľa ktorého Osídľovací úrad pre Slovensko v Bratislave v dohode s Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave rozhodol podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zák. č. 148/1947 Sb. s konečnou platnosťou, že sú splnené podmienky pre konfiškáciu majetku p. J. C., osoby maďarskej národnosti, naposledy bytom vo F., a teda jeho majetok je právoplatne skonfiškovaný (prešiel na štát) podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb. n. SNR a výmer sa o. i. vzťahuje na nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v pozkn. zápisnici kat. územia F. Č.. XX pod B XX,XX v neurčitom pomere, v záp. č. XX pod B v ? na mene Karola Vargu, pričom ako dôvody sa uvádza, že J. C. bol dňa 19. IV. 1947 presťahovaný do Maďarska v rámci dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom a jeho majetok bol pridelený presídlencom Slovákom z Maďarska.
11/ Vo veci ide o určovaniu žalobu podľa § 137 písm. c/ časť pred bodkočiarkou C. s. p. ("žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem").
12/ Žalobcovia preukázali, že na tejto žalobe o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi, majú naliehavý právny záujem. Určovacie žaloby, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom vykazujú určité osobitosti. Naliehavý právny záujem na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri (v danom prípade evidencia nehnuteľností) vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Naliehavý právny záujem, je preukázaný žalobcami uvádzanými skutočnosťami (viď odsek 5 odôvodnenia).
13/ Vykonaným dokazovaním ďalej mal súd za preukázané, že skutkové tvrdenia žalobcov zodpovedajú pravde a teda na tieto súd poukazuje. Žalobcovia podrobne opísali ako ich právny predchodca V. R. E. nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (prídel), následne ako došlo k dedeniu týchto nehnuteľností U. E. (dedičské rozhodnutie D 439/65-6) a potom ich starou matkou W. E. (dedičské rozhodnutie D 419/68 s tým, že zápisy v EN sa vykonajú len keď vlastnícky výmer Č.. XXXX-X/XX/ XXXX bude realizovaný), tieto nehnuteľnosti však na základe ani prídelu ani dedičských rozhodnutí neboli zapísané v pozemkovej knihe resp. evidencii nehnuteľností. Podľa dedičského rozhodnutia 1D/489/2004 po poručiteľke W.Q. E. dedičmi po nej sú žalobcovia a predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia. Z uvedeného dôvodu žalobcovia ako dedičia podali žalobu o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni W. E..
14/ Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že nie je zrejmá výška prídelovej ceny vzhľadom na to, že výmer o prídele sa nezachoval a k zaplateniu prídelovej ceny nedošlo tak, ako to bolo požadované § 19 ods. 1 nar. 104/1946 Sb. n. SNR, ktorý upravuje splatenie určenej prídelovej ceny, súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. To, že výmer o prídele sa nezachoval, nemožno pričítať na vrub žalobcov, keďže išlo o verejnú listinu. Avšak aj keď sa výmer o prídele nezachoval, z ďalších písomností je zrejmé, aký bola výška prídelovej ceny a že túto právna predchodkyňa žalobcov aj vyplatila (viď dôkazy ods. 10 písm.
i - m). K tomu, že zápisnica o odovzdaní majetku zo dňa 10. 08. 1949 nie je V. E. podpísaná a nie sú v nej špecifikované konkrétne parcely súd uvádza, že jednak z rozhodovacej praxe je mu známe, že nie vždy vedeli prídelci čítať resp. písať a jednak na predmetnej zápisnici sú podpisy dvoch svedkov, ktorí osvedčili skutočnosti v zápisnici, teda odovzdanie majetku osídlencovi V. E.I.. Pritom to, že tento majetok menovaný aj prevzal do užívania, spochybnené nebolo a aj keď sa uvádza, že ho prevzal do dočasného užívania, uvádza sa aj to, že sa zaväzuje majetok nescudziť a nebolo preukázané (ani tvrdené), že by mu prídel bol odňatý. K tvrdenej absencii riadnej identifikácii parciel súd uvádza, že v dedičskom rozhodnutí D 439/65-6 zo dňa 02. 03. 1966 po V. R. E. sa uvádzajú o. i. aj "nehnuteľnosti pozkn. neprevedené, čo dostal od štátu ako presídlenec podľa vlast. výmeru č. 2921.-4/29/1949 zo dňa 10. sept. 1949 v záp. č. XX O. XX" (viď bližšie dôkaz ods. 10 g), takže štátne notárstvo tento výmer evidentne mal k dispozícii a aj na zachovanej prvej strane výmeru sa uvádzajú nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. XX rozpísané podľa parciel a na meno vlastníka J. C. v uvádzanom podiele. To, že nehnuteľnosti pôvodne vedené v pozkn. záp. č. XX O. XX sú v súčasnosti vedené na LV č. XXX O. XXX, je zrejmé priamo z predmetných LV, a preto žiadna osobitná identifikácia nie je potrebná. majetok bol pridelený ich právnemu predchodcovi ešte pred jeho skonfiškovaním. Taktiež súd dospel k záveru, že prídel nebol daný pred konfiškáciou, keďže ku konfiškácii došlo ku dňu 01. 03. 1945, ako to správne uvádzajú žalobcovia (viď ods. 7 odôvodnenia) a boli skonfiškované podiely J. C. zapísané v pozkn. záp. č. 25 a 97 a tieto boli pridelené výmerom o prídele zo dňa 10. 09. 1949 V. R. E.. Súd teda nevzhliadol námietky žalovaného za dôvodné.
15/ Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
16/ Ak teda právnemu predchodcovi žalobcovi V. R. E. boli dané prídelom predmetné nehnuteľnosti, tieto nadobudol predmetným prídelom podľa § 114 (nadobúdanie vlastníctva 2. zo zákona alebo úradným výrokom) Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. ("v prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy; ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej knihe alebo sa na súde uloží listina") resp. podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. Zápis pritom mal zabezpečiť štát prostredníctvom prísl. orgánov. Súd v tejto súvislosti uvádza ďalej, že ak nariadenie č. 104/1946 Sb. n. SNR v § 1 stanovovalo, že výmer o vlastníctve pôdy je takou verejnou listinou, ktorá dokazuje vlastníctvo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, treba mať za to, že zápis v pozemkovej knihe o prídele už nemal konštitutívny, ale len deklaratórny charakter. Navyše výmer právne existoval aj po 01. 01. 1951, kedy po prijatí Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. celkom pominuli konštitutívne účinky zápisu do pozemkovej knihy (opustil sa tzv. intabulačný princíp, kedy sa nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam viazalo na zápis do pozemkovej knihy). Ani zaplatenie celej prídelovej ceny nemá na nadobudnutie vlastníckeho práva vplyv z dôvodu, že výmery sa mohli vydávať ešte pred zaplatením prídelovej ceny (§ 1 ods. 1 uvedeného nariadenia). Prídelca sa držby predmetných nehnuteľností aj ujal. Súd preto má za preukázané, že právny predchodca žalobcov V. R. E. nadobudol predmetné nehnuteľnosti ako prídel.
17/ Nehnuteľnosti nadobudnuté prídelom po V. R. E. zdedil U. E. a po ňom ich zdedila W. E., tieto však v čase jej smrti neboli zapísané v evidencii nehnuteľností a takto neboli ani predmetom dedenia. Ako však vyplýva z vyššie uvedeného, menovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti dedením, a teda žaloba o určenie, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po nej je dôvodná, a súd preto žalobe vyhovel a určil, že predmetné nehnuteľnosti (v podieloch vedených na žalovaného) patria do dedičstva po neb. W. E..
18/ Súd ešte dodáva, že žaloba by bola dôvodná aj pre prípad, že by nebol právny predchodca žalobcov nehnuteľnosti nadobudol na základe prídelu, pretože nehnuteľnosti by už boli nadobudli právni predchodcovia žalobcov vydržaním (podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť a podľa ods. 3 sa do tejto doby započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca a podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným; pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená). Pôvodný prídelca V. R.Á. E. užíval nehnuteľnosti na základe toho, že mu boli dané prídelom a jeho právni nástupcovia U. E. O. W. E. mali dedičské rozhodnutia, podľa ktorých tieto nehnuteľnosti zdedili, a teda podľa názoru súdu išlo o jasnú dobromyseľnosť o tom, že im nehnuteľnosti patria, a teda o oprávnených držiteľov, pričom
aj podľa potvrdenia Oblastného likvidátora peňažných ústavov a podnikov v Bratislave zo dňa 19. mája 1964 náhrada za domový prídel bola vyplatená a nedoplatok Kčs 2.484,- za pozemkový doplnkový prídel sa v zmysle vládneho nariadenia č. 36/1955 Zb. nevymáha a podľa listu Správy pre veci majetkové SR zo dňa 28. 11. 1993 pre W. E. výmerom o prídele bol jej svokrovi neb. V. E. pridelený pozemkový majetok v kat úz. F., po jeho smrti sa stal dedičom U. E. a po jeho smrti sa stala majiteľkou ona a ak dlžobu nebude chcieť zaplatiť, môže pozemky darovať štátu. Všetky dôkazy vo veci naznačujú oprávnenosť držby a dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovaných (mali nehnuteľnosti pridelené výmerom o prídele a neskôr ich postupne dedili podľa dedičských rozhodnutí).
19/ Žalobcovia pri podaní žaloby žiadali náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu nepriznať, neskôr si "vzhľadom na postoj žalovaného" uplatnili nárok na náhradu trov konania.
20/ Žalobcovia boli vo veci plne úspešní, a preto zásadne vzhľadom na ust. § 255 ods. 1 C. s. p. by mali nárok na náhradu trov konania. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
21/ Vo veci ide už o desaťročia trvajúci stav, ktorý žalobcovia (resp. ani ich právni predchodcovia) neriešili, keď minimálne od roku 1972, kedy bolo vydané dedičské rozhodnutie po U. E., vedeli o tom, že nehnuteľnosti nie sú zapísané v evidencii nehnuteľností a evidentne od tej doby, ba ani po 14. decembri 2005, kedy bolo vydané osvedčenie o dedičstve po ich právnej predchodkyni W. E., kde nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia, nepodnikli žiadne kroky k tomu, aby si vlastníctvo nehnuteľností usporiadali a (i keď to nie je vinou žalobcov) aj toto mohlo viesť k tomu, že vzhľadom na odstup času niekoľko desaťročí sa všetky písomnosti nezachovali. Súd v týchto skutočnostiach vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania podľa § 257 C. s. p. žalobcom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota písomne, a to v listinnej podobe v 2 vyhotoveniach alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C. s. p.) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.