Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-8T/73/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaných B. G. a Y. D. pre zločin sexuálneho zneužívania spolupáchateľstvom podľa , , písmeno a) a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. apríla 2021 takto

rozhodol:

Obžalovaní

B. G., nar. XX.X.XXXX v J., Č., trvale bytom K., od 18.5.2020 vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

Y. D., nar. XX.X.XXXX v A., rodné priezvisko B., trvale bytom E. A. E. K., J.U. XXXX/XX, od 14.1.2021 vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý ch , ž e

v presne nezistený deň v období od 1.1.2020 najneskôr do 23.3.2020 v obci Z., v rómskej osade v obydlí obžalovaného B. G., najmenej jedenkrát po tom, ako obžalovaný Y. D. priviezol maloletú dvanásťročnú K.. I.., duševne zaostalú dcéru svojej družky A. I., s ktorou v tom čase žil v spoločnej domácnosti, z miesta jej trvalého bydliska v E. A. E. K.G. do obce Z., využijúc jej neskúsenosť, obžalovaný Y. D. spolu s obžalovaným B. G. vykonali s maloletou dvanásťročnou K.. I.. súlož a aj iné sexuálne praktiky, v rámci ktorých ju chytali za prsia a prirodzenie, do pošvy jej strkali prsty, bozkávali ju, masturbovali pred ňou, pričom obžalovaný Y. D. maloletú K.. I.. aj bozkával a vložil jej pohlavný úd do úst, čo viedlo u oboch mužov k ich sexuálnemu uspokojeniu, pričom obžalovaný B. G. počas pohlavného styku s maloletou dvanásťročnou K.. I.. prostredníctvom svojho mobilného telefónu zn. Xiaomi, typ Redmi Note 5, striebornej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, vyhotovil video ako vykonáva súlož s maloletou dvanásťročnou K.. I.. a toto video si následne zaznamenal aj do svojho druhého mobilného telefónu zn. Sony Xperia, IMEI: XXXXX.XXXXXXXXXX, v ktorom si z neho vyhotovil najmenej šesť digitálnych fotografií obnaženej postavy maloletej pri pohlavnom styku s ním a z týchto si vytvorili viacero kópií a to za účelom následného vyvolania sexuálneho vzrušenia a uspokojenia,

obžalovaný B. G. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. zo dňa 25.5.2010, právoplatným dňa 3.11.2010, bol odsúdený za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa , účinného do 31.12.2005 a za to mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny,

obžalovaný Y. D. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 29.3.1984, právoplatným dňa 16.4.1984, bol odsúdený za trestný čin pohlavného zneužívania podľa účinného do 31.12.2005 a za to mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny,

t e d a

obžalovaný B. G.

- spoločným konaním vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov a takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužil, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - využitím neskúsenosti,

- využil a zneužil dieťa na výrobu detskej pornografie,

obžalovaný Y. D.

- spoločným konaním vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov a takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužil, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - využitím neskúsenosti a odkázanosti a na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á ch a l i

obžalovaný B. G.

zločin sexuálneho zneužívania spolupáchateľstvom podľa , , písmeno a) s poukazom na písmeno g) v súbehu so zločinom výroby detskej pornografie podľa ,

obžalovaný Y. D.

zločin sexuálneho zneužívania spolupáchateľstvom podľa , , písmeno a), písmeno b) s poukazom na písmeno g) a písmeno c) .

Z a t o s a i m

u k l a d á :

Obžalovanému B. G.

Podľa , s poukazom na písmeno h) , , a s použitím úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.

Podľa písmeno b) ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa písmeno a) sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí:

- mobilný telefón zn. Sony Xperia, typu C5303, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby s prasknutým krycím sklom displeja a spodnej časti a

- mobilný telefón zn. Xiaomi, Redmi Note 5A, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXXX.

Podľa vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.

Obžalovanému Y. D.

Podľa , s poukazom na písmeno m) , , a s použitím , súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa písmeno b) ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa sa ruší výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 10.7.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa a písmeno a) sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci: 1 ks mačeta s drevenou rúčkou a čepeľou dlhou 45 cm.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Piešťanoch podala dňa 29.9.2020 obžalobu na obžalovaného B. G. pre zločin sexuálneho zneužívania spolupáchateľstvom podľa , , písmeno a) s poukazom na písmeno g) v súbehu so zločinom výroby detskej pornografie podľa a na obžalovaného Y. D. pre zločin sexuálneho zneužívania spolupáchateľstvom podľa , , písmeno a), písmeno b) s poukazom na písmeno g) a písmeno c) , na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní s vylúčením verejnosti vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného G., prečítaním vyjadrenia obžalovaného D., výsluchom poškodenej A. I.X. a prečítaním výpovede poškodeného K. I., výsluchmi svedkov S. Z., S. I., D. Z., Z. Z. a W. G., oboznámením znaleckých posudkov a výsluchmi znalcov B.. U.. A. A., Z.. W. I., X.. A.. B. D., Z.. a A.. B. Š., prehratím obrazovo - zvukového záznamu z výsluchu maloletej K. I., oboznámením zápisníc o vydaní veci s fotodokumentáciou, správami a posudkami na obžalovaných, odpismi z registra trestov a pripojenými spismi Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. a sp. zn. a Okresného súdu Trnava sp. zn. . Poškodení rodičia maloletej K. si náhradu škody neuplatnili.

Z vykonaného dokazovania mal súd za dokázané nasledovné skutočnosti:

A. K., v čase skutku 12 ročná, navštevujúca špeciálnu školu, bývajúca v E. A. E. K. s matkou A. I. a nevlastným otcom obžalovaným D., s ktorým má jej matka ďalšie dve deti, prišla presne nezistený deň v období od januára do marca roku 2020 s obžalovaným D. do rómskej osady v obci Z. do obydlia obžalovaného G.. Z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by obžalovaný D. maloletú K. do obce Z. vylákal, nakoľko maloletá s nevlastným otcom často chodila aj mimo domu, čo potvrdila vo výpovedi aj matka maloletej A. I. a uviedol to aj obžalovaný D., preto súd v skutkovej vete obžaloby nahradil slovo „vylákal“ výrazom priviezol. Čo sa týka ustálenia obdobia skutku, obžalovaný D. bol za obžalovaným G. na Z. asi 2 až 4 krát, čo uviedli obžalovaný G., poškodená A. I. aj svedok W. G., ktorý začiatkom roka 2020 predával obžalovanému D. vozidlo. Ani jeden z obžalovaných nepoprel, že by obžalovaný D. s maloletou K. v danom období nebol za obžalovaným G. na Z.. Obžalovaný D. s obžalovaným G. sa poznajú ešte z obdobia, keď obžalovaný G. býval v E. A. E. K. a chodil aj navštevovať rodinu poškodenej A. I., čo potvrdila vo svojej výpovedi.

Čo sa týka okolností samotného skutku, tento obaja obžalovaní v rozsahu súlože a vykonania iných sexuálnych praktík s maloletou popreli.

Obžalovaný G. vo výpovedi uviedol, že v deň, kedy nahral video s maloletou, obžalovaný D. prišiel k nemu okolo poludnia s maloletou, prezývanou aj Z., kvôli prepisu auta a keďže na majiteľa auta museli čakať, povedal im, aby zostali u neho. Obžalovaný D. mu ponúkol, či nejdú do trojky, s čím obžalovaný G. nesúhlasil, lebo už za to sedel. Hneď po príchode obžalovaný D. poslal maloletú do auta pre kondómy a lublikačný gél, ktoré maloletá položila na stôl v obývačke. Obžalovaný G. si myslel, že to maloletá priniesla kvôli tej ponuke ísť do trojky, ktorú on odmietol. Keďže obžalovanému G. bolo zle, išiel si ľahnúť do kuchyne a obžalovanému D.X. a maloletej pustil v obývačke televízor, pričom priestor obývačky a kuchyne je oddelený len skriňami a závesom. Obžalovaný G. ležal v kuchyni na chrbte, mal oblečené tričko, trenky a teplákové kraťasy. Potom prišla maloletá K. za obžalovaným G., bola nahá, mala len nohavičky a tričko, ktoré hodila na lavicu, skočila na neho a povedala mu, že chce jebať. Nohavičky mala maloletá oblečené. Obžalovaný G. si myslel, že ju poslal obžalovaný D., keďže mu ponúkal, že pôjdu do trojky. Maloletá na ňom bola asi 4 minúty, siahala mu do rozkroku, ale jemu sa nepostavil, stále sa otáčala dozadu, smiala sa, hovorila mu, že stojí za hovno, že D. je lepší, a počas toho obžalovaný G. svojím mobilným telefónom vyhotovil video s cieľom z neho vytvoriť fotografie, podľa ktorých by mohol maloletú namaľovať, a toto video chcel ukázať matke maloletej, aby videla ako sa maloletá správa. Video nevyhotovil kvôli vzrušovaniu sa. Obžalovaný G. uviedol, že k sexu medzi ním

a maloletou neprišlo. Obžalovaný G. potom prudko vstal a maloletá spadla na umývadlo. O tom, čo sa medzi obžalovaným G. a maloletou stalo, obžalovaný G. povedal obžalovanému D., ktorý sa tomu smial, avšak nepovedal mu, že z toho nahral video. Obžalovaný D. mu vtedy povedal, že jeden večer k nemu prišli policajti, že ho niekto udal, že mal styk s maloletou K., ktorá má ísť na vyšetrenie, a po ňom chcel, aby nahovoril suseda, nech povie, že D. je homosexuál, chodí za tým susedom, preto s maloletou nič nemal. Maloletá s obžalovaným D. potom odišla k susedom. Obžalovaný G. za dva až tri dni zastavil D. Z., ktorej povedal čo sa stalo. Obžalovaný G. uviedol, že sa chcel obesiť, lebo vedel, že sa neobháji. K mobilnému telefónu, na ktorom bolo nahraté video s maloletou, obžalovaný G. najskôr uviedol, že tento požičal kamarátovi kvôli pripojeniu na internet, neskôr uviedol, že mu ho kamarát zobral a na záver uvádzal, že mu zmizol a on zabudol, že tam to video je. Z videa, na ktorom bola maloletá K., si obžalovaný G. vyhotovil prostredníctvom aplikácie fotografie nahého tela maloletej K., aby ju mohol nakresliť. Obžalovaný G. ešte uviedol, že keď bol u obžalovaného D. doma, tento rozbil päsťou televízor, na čo mu poškodená A. I. povedala, že to robí kvôli maloletej K.. Obžalovaný G. si myslí, že maloletá bola k výpovedi zmanipulovaná. Obžalovaný D. sa po oboznámení s výpoveďou obžalovaného G. k tejto nevyjadril.

Obžalovaný D. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať tak, ako v prípravnom konaní. V priebehu hlavného pojednávania však obhajca obžalovaného D. prečítal súdu jeho písomné vyjadrenie zo dňa 6.12.2020, v ktorom obžalovaný D. uviedol, že s A. I. žili spolu od roku 2014, táto vychovávala deti z manželstva s K. I. a spolu majú dve deti. Od roku 2015 do 14.5.2020 pracoval v technických službách. S A. I. mali nezhody vo výchove detí, keďže jej staršie deti boli neslušné a hrubé, najmä syn P.. Raz, keď A. I. išla pre nevidomé deti do I., a potrebovala postrážiť ostatné deti, tak požiadala B. G., ktorý v tom čase býval v azylovom dome v E. A. E. K., aby im ich postrážil. Keď potom s A. I. prišli domov, maloletá K. bola zamĺknutá, a keď sa jej pýtali, čo stalo, rozplakala sa a povedala, že ani nevie, čo s ňou B. G. robil. Keď s touto informáciou konfrontovali B. G., povedal, že si maloletá vymýšľa. Matka s maloletou odmietla ísť na vyšetrenie. Neskôr sa obžalovaný D. dozvedel, že B. G. a A. I. mali spolu pomer. Maloletej K. sa viac venoval preto, že potrebovala všetko vysvetliť viac krát a za matkou odmietla ísť s tým, že táto má len P. a za otca považovala jeho, nie K. I.. Po hádkach s A. I. sa vysťahoval z bytu do dielne za bytovým domom, ktorú používal na rôzne opravy, a kde za ním chodili jeho dve deti aj maloletá K.. Dňa 8.3.2020, keď prišiel o 17.15 hod. z práce chcel ísť na Z. kvôli kúpe auta od W. G. za 250 eur, a maloletá K. chcela ísť s ním, tak ju zobral. O 18:00 hod. prišli na Z. a na W. G. čakali u B. G., ktorý ich nechal v obývačke pri televízore a išiel si ľahnúť, lebo sa necítil dobre. Obžalovaný D. zaspal a zobudila ho maloletá K. s tým, že už W. G. prišiel. Potom bol na Z. v pondelok 11.3.2020, kedy kúpil auto. Asi po dvoch dňoch ho A. I.Á. obvinila, že na Z. zneužil maloletú K., čo poprel, ale poškodená mu povedala, že je to všetko nahraté na videu, ktoré ona nevidela, ale jej brat S. I. to video videl. Maloletá K. to vtedy poprela, nadávala na obyvateľov Z. a on potom z domácnosti odišiel. Keď sa neskôr maloletej K. pýtal, prečo to na neho tvrdí, povedala mu, že na tom nezáleží, či ju naviedli, ona je dieťa, jej budú veriť a že v base skape ako pes, pričom obžalovaný D. má za to, že maloletá by takéto niečo nevedela sformulovať. Obžalovaný G. po prečítaní vyjadrenia obžalovaného D. poprel, že by mal styk s A. I.. K tomu, keď strážil maloletú K. v čase, keď ešte býval v E. A. E. K., uviedol, že vtedy brat K. tejto nadával do kuriev, ktorá chodí s chlapmi za peniaze a dal jej facku. Na druhý deň, keď u A. I. bol, tak mu povedali, že mal obťažovať K., čo nebola pravda. K tomu, ako prišiel k nemu obžalovaný D. na Z. uviedol, že to bolo v sobotu, nebolo to večer ale okolo 14:00 hod.

Z výpovedí oboch obžalovaných je zrejmé, že okolnosti skutku aj jeho časové súvislosti uvádzajú odlišne.

Výpoveď maloletej K. zo dňa 24.4.2020 bola zaznamenaná na obrazovo-zvukový záznam, ktorý bol na hlavom pojednávaní prehratý postupom podľa s poukazom na . Pri výpovedi maloletej bola prítomná sociálna pracovníčka a znalec Z.. I.. Maloletá K. vo výpovedi uviedla, že jej nevlastný otec Y. D. ju odviezol červenou L. na Z. k B. (potvrdila, že išlo o B. G.). D. ju bozkával na pery, G. nie, ten ju chytal za cecky a tam dole. G. jej do pičky dával prsty. G. aj D. boli nahí, honili si ho, chytali ju za zadok. Do nej nič nepustili, lebo to vytiahli a G. aj D. mali kondóm. Obaja v nej mali „cicinu“, teda v pičke, najskôr G. potom D., a D. jej „cicinu“ dával aj do huby. Ona im hovorila, aby prestali, aby to nerobili, na čo jej D. povedal, aby bola ticho a dal jej facku. K facke maloletá ešte uviedla, že túto jej dal D. až keď odchádzali. D. jej dal však len jednu facku, aby to nepovedala mamine. Mame povedala až neskôr, že ju zneužili, lebo sa to bála povedať kvôli D.X., že jej dá facku. G. mal telefón a vyzlečenú ju natáčal a fotil, na čo mu povedala, aby ju nenatáčal, že to ešte dá na Facebook. D. ju nenatáčal. Maloletá taktiež uviedla, že keď mamina D. vyhodila, prišiel k nim na

bicykli napitý a rozbil televízor, mame dal facku, tiekla jej z nosa krv a volali políciu. Keď D. býval v šope, chodila tam za ním, keď sa s deckami vozila na bicykli, ale už ju nechytal, lebo sa bál, že pôjde do basy. Výpoveď maloletej nebola súvislá, odpovedala na otázky, niekedy len vyjadrením súhlasu alebo nesúhlasu, prípade potvrdením pýtanej skutočnosti, ale uvádzala aj sama súvislejšie vyjadrenia týkajúce sa priamo sexuálnych skutočností, pričom na opakované otázky týkajúce sa priamo súlože a iného spôsobu sexuálneho zneužitia, odpovedala vždy rovnako, čo jej kto z obžalovaných robil a čo nie tak, ako je to zhrnuté vo vyššie uvedenom opise. Maloletá pritom používala na opis uvádzaných skutočností vlastné výrazy, ako cecky, huba, pička, „cicina“, hoci vyšetrovateľkou boli použité pôvodne výrazy ako prsia, ústa, pošva a pohlavný úd. Pokiaľ maloletá uvádzala rozdielne skutočnosti, tieto sa týkali toho, či na Z. prespali, a išli domov až ráno, alebo išli domov večer, resp. toho, či jej dal D. facku počas sexuálnych aktivít alebo až keď išli domov. Maloletá nevie čítať ani písať, vedela uviesť svoje meno, nie však dátum narodenia. K prehratej výpovedi maloletej obžalovaný G. uviedol, že to je k smiechu, maloletú musel niekto nahovoriť. S D.Ý. maloletá u neho bola, išla do auta pre kondómy, ale k tomu, čo hovorila, nedošlo. Bolo to v sobotu niekedy v januári. Obžalovaný D. uviedol, že maloletá klame, naviedli ju na to.

Zo znaleckého posudku č. 35/2020 Z.. W. I. vyplynulo, že osobnosť maloletej je simplexná, prostá, naivná, ľahko manipulovateľná, kognitívne chudobná s nízkou kapacitou na dynamické vystihovanie a spracovávanie situačných premenných. Je ľahko ovplyvniteľná okolím, je príliš dôverčivá, ťažšie dokáže rozpoznať pohnútky druhých ľudí a aj preto sa môže stať ľahkou obeťou zneužitia, a to všeobecne. Maloletá nevykazuje poruchy správania. Intelektové výkony sa nachádzajú na úrovni mentálnej retardácie, v pásme stredne ťažkej duševnej zaostalosti s IQ od 35 do 49. Z hľadiska schopnosti vypovedať o prežitých skutočnostiach znalec uviedol, že maloletá má okrem iného výrazne narušenú schopnosť konvergentného myslenia, schopnosť anticipovať rozvoj situácie a vytvárať dejové súvislosti. Narušenia sú vo všetkých oblastiach, teda pozornosti, koncentrácie, pamäti a jazyka. Chápavosť a rýchlosť myslenia je výrazne pomalá, jej myslenie je v subštádiu intuitívneho myslenia, čo sa vyskytuje u detí od 4 do 7 rokov. Intuitívne myslenie maloletej sa vyznačuje egocentrizmom, teda svet vidí z vlastného subjektívneho hľadiska. Maloletá nie je schopná byť vo svojom myslení kritická, logická, či realistická. Z forenzného hľadiska je maloletá si schopná spomenúť, resp. si vybaviť prežité udalosti z pamäti, ale má výrazné problémy ich logicky usporiadať v čase, chudobná slovná zásoba jej spôsobuje problémy prežité udalosti vhodne a presne verbalizovať. Je orientovaná vlastnou osobou a miestom správne a orientovaná časom nepresne. Všeobecná vierohodnosť je znížená z dôvodu duševnej zaostalosti, čo sa neprejavuje ani tak v schopnosti si vybaviť z pamäti udalosti, ktoré prežila, ale schopnosti dané udalosti vhodne a presne verbalizovať. K výpovedi maloletej znalec uviedol, že jej osobnosť je výrazne limitovaná mentálnou zaostalosťou so sklonom k nadmernej dôverčivosti a naivite, v sociálnych situáciách sa nedokáže presadiť, je tzv. vydaná napospas situácie. V zmysle predmetnej trestnej veci znalec nezistil, že by maloletá mala tendenciu zveličovať, zľahčovať alebo zamlčovať udalosti. čo sa týka predmetnej trestnej veci, nemá tendenciu k fabulácii, teda k vedomému vymýšľaniu si. Maloletá z dôvodu mentálnych a rozumových limitov popisuje skutok kostrbato, primitívne, ale ňou uvedené je výsledkom jej vlastnej osobnej skúsenosti tak, ako to prežila. Špecifická psychologická vierohodnosť je zachovaná. Maloletá síce verbalizuje, že sa podozrivých bojí, avšak napriek prežitému a s ohľadom na jej osobnosť môže tieto osoby vyhľadávať, byť voči ich konaniu naivná a ľahko manipulovateľná. Z psychologického hľadiska má znalec za to, že maloletá bola vystavená sexuálnemu násiliu a trpí syndrómom sexuálne zneužívaného dieťaťa. Sexuálne konanie voči maloletej je signifikantne rizikové pre jej ďalší sexuálny vývin a to najmä z dôvodu mentálnej retardácie. Pri výsluchu znalec Z.. W. I. doplnil, že výpoveď maloletej K. nepovažuje za zmanipulovanú, keďže manipulácia má tendenciu viesť tieto osoby k štýlu, že na všetko odpovedajú áno, resp. potvrdzujú nápovedu, čo u maloletej nebolo, keďže táto vo viacerých momentoch odpovedala záporne. Okrem toho maloletá by pri svojom mentálnom potenciále nebola schopná vypovedať, to čo uvádzala, pokiaľ by takéto skúsenosti neprežila, a nebola by schopná si tieto skutočnosti namemorovať, ak by ich nezažila. Maloletá síce situáciu popisovala dosť primitívne, kostrbato, ale komponent prežitia tam bol v nejakej miere zastúpený a s vysokou mierou pravdepodobnosti sa mohlo jednať o jej zážitky, čo prežila, čo zvyšuje mieru vierohodnosti jej výpovede z psychologického hľadiska. Maloletá mohla byť podľa znalca vystavená konaniu, ktoré opisuje. Pokiaľ maloletá na niektoré otázky odpovedala, že nevie, tak preto, že nemá rozvinutú fantáziu, aby ju aplikovala na prežité, nemá tendenciu fantazijne produkovať závery alebo zmiešavať realitu s fantáziou. Špecifická vierohodnosť u maloletej je zachovaná.

Zo znaleckého posudku č. 59/2020 X.. A.. B. D., Z.. a jeho výsluchu vyplynulo, že povaha obžalovaného G. je daná jeho introvertnosťou a nestabilitou vstupu kognitívnych mechanizmov do rozhodovacích a zvládacích procesov, čo znižuje kvalitu rozhodnutí, obzvlášť v interpersonálnej záťaži. Zvýšené napätie vzniká pri zachovanom významnom podiele neuspokojeného pohlavného pudu, napriek zníženiu sexuálnej aktivity, ako to subjektívne prezentuje. Takto klesá jeho schopnosť regulovať svoje správanie v situáciách, ktoré sa vyznačujú nadlimitnou zložitosťou vo vzťahu ku kapacite pre zvládanie stresu, ktorá je znížená. Rizikové faktory sú tvorené systémom nezrelej emotivity s emočnou nestabilitou a tendenciou k impulzívnemu konaniu. Obžalovaný G. je schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti, pre ktoré je stíhaný. Pokiaľ dochádza ku skresleniu, tak ide o účelový jav smerujúci k výhodnejšej pozícii v postavení obvineného. Jeho výpoveď k veci je zníženej špecifickej vierohodnosti. V kontexte jeho osobnosti je motívom ku konaniu tak snaha o uspokojenie pohlavného pudu ako aj kompenzácia negatívneho sebaobrazu ako dôsledku pocitu zníženej akceptácie v rovnocenných intersexuálnych vzťahoch s dospelými osobami, ktoré vníma ako ohrozujúce pre pozitivitu sebaobrazu, obzvlášť v súvislosti so zdravotným stavom spôsobeným obezitou. U obžalovaného G. boli zistené výrazné rysy osobnosti v zmysle emočnej nezrelosti a s tým súvisiacej nestability, impulzivity, ktoré majú zásadný vplyv na kontrolu správania vrátane sexuálneho. Súčasťou charakteristík osobnosti je marginálny hodnotový systém. PPG (phalopletyzmografické) vyšetrenie obžalovaného G. bolo vykonané so záverom, že ide o záznam reprezentujúci vzhľadom k veku nápadne podpriemernú tumescenčnú aktivitu jedinca so zachovaným záujmom o uspokojovanie svojich sexuálnych potrieb s heterosexuálnou orientáciou na osoby dospelého ako aj detského a dospievajúceho veku bez významného rozdielu medzi nimi. Obžalovaný má nápadne nižšiu schopnosť nadobudnúť erekciu, čo znižuje pravdepodobnosť súlože, ale nevylučuje ju. Nález nie je typický pre osoby trpiace deviáciou v zmysle pedofílie, napriek tomu, že vzhľadom k existencii významného podielu objemu odoziev na pedofilne orientované podnety, tieto by mohli významným spôsobom patriť do spektra foriem smerujúcich k vzrušeniu a uspokojovaniu pohlavného pudu. Zo znaleckého posudku č. 54/2020 A.. B. Š. a jej výsluchu vyplynulo, že obžalovaný G. nie je postihnutý nijakou duševnou poruchou, netrpí ani sexuálnou úchylkou a bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie mohol ovládať.

Zo znaleckého posudku č. 58/2020 X.. A.. B. D., Z.. a jeho výsluchu vyplynulo, že stav poznávacích funkcií obžalovaného D. je v pásme podpriemeru. Povaha obžalovaného je daná jeho nevyhranenosťou a nestabilitou vstupu emočných vs. kognitívnych mechanizmov do rozhodovacích a zvládacích procesov, čo znižuje kvalitu rozhodnutí, obzvlášť v interpersonálnej záťaži za účasti mechanizmov vyvolávajúcich zvýšené napätie pri zachovanom podiele neuspokojeného pohlavného pudu. Takto klesá jeho schopnosť regulovať svoje správanie. Motivačné predpolie je dané osobnostnými charakteristikami, hlavne ide o zmätenosť pri práci s emóciami, ktorých úloha pri rozhodovaní je kolísavá. Nejasné a miestami neadekvátne emočné prejavy s možnosťou zvýšeného rizika dezinterpretácie okolím, ako aj nižšia ochota vstupovať do náročných komplexných sociálnych interakcií znižujú pravdepodobnosť primeranej sociosexuálnej adaptácie. Obžalovaný D. je schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti, pre ktoré je stíhaný. Pokiaľ dochádza ku skresleniu, tak ide o účelový jav smerujúci k výhodnejšej pozícii v postavení obvineného. Jeho výpoveď k veci je zníženej špecifickej vierohodnosti. V kontexte osobnosti obžalovaného D. je motívom ku konaniu tak snaha o uspokojenie pohlavného pudu ako aj kompenzácia negatívneho sebaobrazu ako dôsledku pocitu zníženej akceptácie v rovnocenných intersexuálnych vzťahoch s dospelými osobami, ktoré vníma ako ohrozujúce. U obžalovaného D. boli zistené zvýraznené rysy osobnosti v zmysle emočnej nezrelosti a s tým súvisiacej nestability, impulzivity, ktoré majú zásadný vplyv na kontrolu správania vrátane sexuálneho. PPG vyšetrenie obžalovaného D. bolo vykonané so záverom, že ide o záznam reprezentujúci podpriemernú tumescenčnú aktivitu jedinca so zachovaným záujmom o uspokojovanie svojich sexuálnych potrieb s heterosexuálnou orientáciou na osoby tak detského, dospievajúceho veku ako aj dospelého veku, nevýznamného rozdielu medzi nimi, v prospech juvenilných objektov. Obžalovaný má nižšiu schopnosť nadobudnúť erekciu. Nález nie je typický pre osoby trpiace deviáciou v zmysle pedofílie. Znalec však predpokladá, že vzhľadom objemu odoziev na pedofilne orientované podnety, že pedofilné formy sexuálnej interakcie významným spôsobom patria do spektra foriem smerujúcich k vyvolaniu vzrušenia a uspokojovania pohlavného pudu. Zo znaleckého posudku č. 55/2020 A.. B. Š. a jej výsluchu vyplynulo, že obžalovaný D. nie je postihnutý nijakou duševnou poruchou, netrpí ani sexuálnou úchylkou a bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie mohol ovládať.

Podľa znaleckého posudku č. 37/2020 B.. U.. A. A., Z.. v mobilnom telefóne zn. Sony C5303 Xperia, ktorý dňa 23.3.2020 vydal polícii S. I., sa nachádza video pod názvom MOV_0018.mp4 vytvorené 10.2.2020 o

8:17 hod. v trvaní asi 21 sekúnd, na ktorom je vidieť prakticky celú postavu maloletej K., ako úplne nahá bez nohavičiek sedí obkročmo na inej osobe ležiacej na chrbáte, ľavou rukou sa opiera o veľké brucho a pravú ruku má v oblasti svojho rozkroku, ktorý má v oblasti rozkroku osoby pod ňou, pričom telom sa pohybuje dopredu a dozadu, smeje sa a hlavu otáča smerom doľava. Osoba pod ňou je bez trička a nohy má rozkročené a pokrčené v kolenách, pričom od polovice stehien je táto osoba holá. Osoba má pravú ruku položenú na stehne maloletej. Z videa je zrejmé, že toto bolo vytvorené videozáznamom z videa prehrávaného na mobilnom telefóne čiernej farby, pričom v závere nahrávky je údaj o dátume a čase pôvodnej nahrávky 7.února 2020 18:18 hod., pričom videozáznam na druhý telefón bol robený v čase 8:17 hod. V mobilnom telefóne zn. Sony Xperia boli znalcom okrem videa zistené aj fotografie maloletej K. v počte 28 vytvorené v dňoch 10.2.2020, 11.2.2020, 20.2.2020 a 18.3.2020, pričom fotografie nahej maloletej sú zábermi z videa, tieto sa aj opakujú a niektoré sú orámované kvetinami. Minimálne 6 fotografií je rôznych. Podľa znaleckého posudku č. 54/2020 B.. U.. A. A., Z.. v mobilnom telefóne zn. Xiaomi Redmi Note 5A, čiernej farby, ktorý dňa 18.5.2020 vydal polícii obžalovaný G., sa nachádza viacero fotografií najmä adolescentných nahých dievčat, upravených aj v podobe kresby. Znalcovi sa nepodarilo vykonať tzv. „root“ mobilného telefónu a získať tak úplné prístupové práva k pamätiam telefónu. Prevádzkové údaje telefónu sa podarilo zistiť až od 1.5.2020. Podľa znaleckého posudku č. 73/2020 B.. U.. A. A., Z.. v mobilnom telefóne zn. Huawei P8 Lite, striebornej farby, ktorý dňa 12.6.2020 vydal polícii obžalovaný D., sa nenachádzajú žiadne dáta s pornografickým obsahom.

Skutočnosť, že k súloži a inému spôsobu sexuálneho zneužitia medzi maloletou K. a obžalovanými G. a D. prišlo tak, ako je opísané v skutkovej vete rozsudku, mal súd jednoznačne preukázanú výpoveďou maloletej K., ktorú vyhodnotil ako vierohodnú, autentickú, nenaučenú a nevymyslenú, zohľadniac závery znaleckých posudkov týkajúcich sa maloletej i oboch obžalovaných, videozáznam vytvorený v telefóne Sony dňa 10.2.2020 z videa zo dňa 7.2.2020, gynekologické vyšetrenie maloletej, výpovede obžalovaných, poškodenej matky a svedkov. Maloletá K. síce primitívne a kostrbato uviedla, že obaja obžalovaní mali svoje „ciciny“ s kondómom v jej pičke, ako aj to, že ju chytali za cecky a zadok, honili si ho pred ňou, obžalovaný G. jej dával prsty do pičky a obžalovaný D. ju aj bozkával a dal jej „cicinu“ do huby, pričom s ohľadom na jej mentálnu výbavu (mentálnu retardáciu v pásme stredne ťažkej duševnej zaostalosti s IQ od 35 do 49) by podľa záverov znalca maloletá nebola schopná tieto skutočnosti uvádzať, pokiaľ by ich nemala prežité, a nebola by schopná sa ich ani naučiť, pričom jej výpoveď ani nepôsobila naučene. Maloletá s vysokou mierou pravdepodobnosti prežila to, čo vo výpovedi uviedla. Práve okolnosť, že maloletá je jednoduchá a prostá, nemá rozvinutú fantáziu a nemieša ju s realitou, pri výsluchu pôsobila nenaučene a sama z časti spontánne vlastnými výrazmi opísala okolnosti skutku, zvyšuje mieru vierohodnosti jej výpovede z psychologického hľadiska, teda, že prežila to, o čom vypovedala. Zo žiadnych vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by maloletú niekto k výpovedi naviedol alebo zmanipuloval, ako sa bránili obžalovaní. Znalec prihliadnuc na mentálnu výbavu maloletej prakticky vylúčil, že by bola maloletá schopná sa naučiť to, o čom vypovedala, ak by to neprežila. Okolnosť, že maloletá je ľahko manipulovateľná, ľahko ovplyvniteľná okolím a príliš dôverčivá, sa prejavuje v situáciách, kedy možno maloletú ovplyvniť, avšak s ohľadom na jej mentálnu výbavu by nebola schopná sa naučiť a prezentovať vymyslené, či podsunuté informácie, aby o nich potom vedela porozprávať tak, ako vo výpovedi uviedla. Maloletá je v podstate schopná opísať len to, čo prežila a aj to veľmi primitívne, kostrbato s ohľadom aj na obmedzenú slovnú zásobu. Vierohodnosť výpovede maloletej K. zvyšuje aj skutočnosť, že obžalovaný G. pokiaľ pripustil to, že maloletú nahrával na telefón, počas toho ako na neho oblečeného v tričku, trenkách a kraťasoch vyskočila bez trička a s nohavičkami, nehovoril úplnú pravdu. Z krátkeho videozáznamu je zrejmé, že osoba pod maloletou bola bez trička, s rozkročenými nohami zohnutými v kolenách, ktoré boli od polovice stehien holé a maloletá sedela na tejto osobe obkročmo evidentne bez nohavičiek, čo je na videozázname jednoznačne vidieť. Uvedený videozáznam vyvracia výpoveď obžalovaného G. o tom, že spal v kuchyni v tričku a kraťasoch a maloletá na neho vyskočila v nohavičkách po tom, čo si dala dole tričko, keďže maloletá nemala na videu ani nohavičky. Okrem toho, ak by maloletá na obžalovaného G. vyskočila v čase, keď oblečený spal, a tento si maloletú začal natáčať na video a potom ju zo seba zhodil, ako obžalovaný G. uviedol, nebola by osoba pod maloletou holá. Skutočnosť, že na videozázname je obžalovaný G., potvrdil samotný obžalovaný G. s tým, že video vyhotovil, aby ho ukázal matke maloletej a aby si z neho vyhotovil fotografie, lebo chcel maloletú kresliť. V kontexte vyššej vierohodnosti výpovede maloletej K. s poukazom na okolnosti jednoznačne preukázané videozáznamom, potom súd

vyhodnotil aj vierohodnosť výpovede maloletej vo vzťahu ku konaniu obžalovaného D.. Okrem toho je viac ako nepravdepodobné, že by medzi maloletou K. a obžalovaným G. prišlo k aktivitám zachyteným na videu bez toho, aby tieto vnímal a počul aj obžalovaný D., pokiaľ bol v obydlí obžalovaného G., kde kuchyňa od obývačky je oddelená len skriňami a závesom. Aj z výpovede svedka S. I. vyplynulo, že obydlie obžalovaného G. je chatrč s jednou miestnosťou. Maloletá sa okrem toho na videu otáča doľava, ako keby tam niekto alebo niečo upútalo jej pozornosť. Evidentne počas nahrávania videa prišlo aj k nejakým zvukovým prejavom, čo muselo byť v obydlí počuť. Sama maloletá uviedla, že žiadala obžalovaného G. o nenahrávanie na video, lebo by to mohol dať na Facebook. Obžalovaný D. sa v tomto smere bránil vo svojom písomnom vyjadrení tým, že ku skutku malo prísť 8.3.2020 po 18:00 hod., kedy prišiel s maloletou na Z.Í. a u obžalovaného G. zaspal, avšak uvedené vyjadrenie nie je evidentne pravdivé, keďže videozáznam na telefóne zn. Sony bol podľa znaleckého posudku vyhotovený 10.2.2020 (čo bol pondelok) o 8:17 hod., pričom video bolo vytvorené z nahratia videozáznamu z čierneho mobilného telefónu s dátumom 7.2.2020 (čo bol piatok) o 18:18 hod. Z uvedeného je zrejmé, že video bolo pôvodne vytvorené na mobilnom telefóne čiernej farby dňa 7.2.2020 o 18:18 hod., pričom telefón zn. Xiaomi čiernej farby obžalovaný G. aj vydal na znalecké skúmanie, ale nepodarilo sa z neho získať prevádzkové údaje pred 1.5.2020. Dňa 10.2.2020 v čase o 8:17 hod. prišlo k nahratiu videa na telefón zn. Sony, kde bolo toto video aj znaleckým skúmaním zistené. Tvrdenie obžalovaného D., že bol s maloletou u obžalovaného G. dňa 8.3.2020, nezodpovedá dátumu vytvorenia videa na telefóne zn. Xiaomi. Polícii bol telefón obžalovaného G. zn. Sony vydaný až dňa 23.3.2020, pričom zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že obžalovaný G. po 10.2.2020 z videa vyhotovil prostredníctvom aplikácie viacero aj rovnakých fotografií nahej maloletej K., a to v dňoch 10.2.2020, 11.2 2020, 20.2.2020 a 18.3.2020, ktorých bolo celkovo 28. Táto skutočnosť vyvracia tvrdenie obžalovaného G., že na video zabudol a telefón požičal. Evidentne z videa vyhotovoval fotografie nielen bezprostredne po 10.2.2020, ale aj 20.2.2020 a 18.3.2020, teda jeho tvrdenie, že na video zabudol neobstojí. Preukázateľne jeho úmyslom nebolo video ukázať matke maloletej, nakoľko videom disponoval od 7.2.2020, ale toto si ponechal pre seba a vyhotovoval z neho fotografie nahej maloletej.

Z tejto časti dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný G. tým, že dňa 7.2.2020 vyhotovil video úplne nahej maloletej K.X. sediacej obkročmo v jeho lone, pohybujúcej sa dopredu a dozadu, ktoré dňa 10.2.2020 skopíroval do svojho druhého telefónu, tak že na telefóne zn. Xiaomi čiernej farby prehrával video a toto nahrával na telefón zn. Sony, a následne v telefóne zn. Sony v dňoch 10.2.2020 až 18.3.2020 vyhotovil celkovo 28 fotografií maloletej K. s obnaženými prsiami, ktoré sa aj opakujú, pričom minimálne 6 fotografií je rozdielnych, tak svojím konaním vyrobil detskú pornografiu a na to využil a zneužil dieťa, teda 12 - ročnú K.. Obžalovaný vedel, koľko má maloletá rokov. Detskou pornografiou sa na účely v zmysle rozumie zobrazenie skutočnej alebo predstieranej súlože s dieťaťom alebo zobrazenie obnažených častí dieťaťa, určené na sexuálne účely. Obžalovaný G. tak konaním opísaným v druhej časti skutku uvedeného vo výroku rozsudku naplnil skutkovú podstatu zločinu výroby detskej pornografie. Vzhľadom na to, že z dokazovania vyplynulo, že fotografie z videa boli vytvárané až do 18.3.2020, súd upravil aj čas ukončenia spáchania skutku, a to najneskôr do 23.3.2020, kedy bol telefón zn. Sony odovzdaný polícii, pričom v obžalobe bol skutok vymedzený do 10.2.2020, kedy preukázateľne pred týmto dátumom prišlo ku konaniu opísanému v prvej časti skutku, avšak konanie obžalovaného v súvislosti s výrobou detskej pornografie trvalo až do marca, preto súd v skutkovej vete upravil časové rozmedzie, kedy k obom konaniam malo prísť. Obrane obžalovaného G., že vyhotovil video za účelom toto ukázať matke maloletej, súd neuveril, nakoľko video bolo vytvorené na telefóne Xiaomi dňa 7.2.2020, následne prehraté dňa 10.2.2020 do telefónu zn. Sony a potom z neho boli prostredníctvom aplikácie vyhotovené aj upravené fotografie nahej maloletej od 10.2.2020 do 18.3.2020. Keďže obžalovaný G. viac ako mesiac s videom a s fotografiami z neho pracoval, evidentne cieľom obžalovaného G. nebolo toto ukázať matke maloletej, nakoľko tak neurobil ihneď a ani na video nemohol zabudnúť, ako sa bránil, keďže po 7.2.2020, najskôr dňa 10.2.2020 prehral video do svojho druhého telefónu a ďalšie dni až do 18.3.2020 fotografie z videa vytváral. Matka maloletej K. potvrdila, že video nevidela a dozvedela sa o ňom od svojho brata S. I., ktorý jej to oznámil telefonicky, keď videl video v telefóne, ktorý mu priniesol ukázať S. Z., ktorý mal telefón požičaný na hry od obžalovaného G., pričom v telefóne, ktorý mal požičaný jednu noc, našiel video a fotografie maloletej, preto na druhý deň telefón odniesol S. I., keďže maloletá je z jeho rodiny. Svedok S. I. pritom telefón vydal polícii až dňa 23.3.2020. Pokiaľ by úmyslom obžalovaného G. bolo ukázať video matke maloletej, urobil by tak bezprostredne po skutku, čo sa nestalo, a to po dobu viac ako mesiaca, pričom až náhodným objavením videa S. Z. sa o videu dozvedela matka maloletej. Obrana

obžalovaného, že chcel maloletú maľovať, taktiež neobstojí, nakoľko aj zobrazovanie obnažených častí dieťaťa určených na sexuálne účely napĺňa znaky výroby detskej pornografie.

Ku konaniu oboch obžalovaných vo vzťahu k sexuálnemu zneužitiu maloletej K. mal súd ďalej preukázané, že výpovede obžalovaných si nielen že navzájom odporujú, ale nezhodujú sa ani v dokázaných časových súvislostiach, keďže obžalovaný G. tvrdil, že ku skutku malo prísť vo februári alebo januári a obžalovaný D. v písomnom vyjadrení uviedol, že bol u obžalovaného G. dňa 8.3.2020 a dňa 11.3.2020. Video v telefóne zn. Xiaomi však bolo vytvorené 7.2.2020 a následne dňa 10.2.2020 prehraté do telefónu zn. Sony. Okolnosť, že k súloži a iným sexuálnym aktivitám medzi maloletou a obžalovanými malo prísť, vyplýva aj z výpovede poškodenej matky A. I., ktorá sa maloletej na skutok pýtala po tom, čo jej brat S. I. volal, že videl video, na ktorom bola maloletá nahá, pričom maloletá najskôr povedala, že to nie je pravda, a toto poprel aj obžalovaný D.. Keď sa na to maloletej opätovne matka pýtala, po tom, čo obžalovaný D. odišiel, povedala jej, že obžalovaný D. jej kázal vyzliecť sa, bola s obžalovaným G. a potom s obžalovaným D., mali kondóm, zneužili ju, a obžalovaný D. to kameroval. Bála sa to povedať matke, plakala, bola nervózna. Nemala z toho traumu, ale je ovplyvniteľná, keď sa maloletej niečo povie, tak to urobí. S maloletou bola matka dňa 7.5.2020 u gynekologičky, ktorá vyšetrením zistila porušenie hymenálnych okrajov, teda predpokladá opakové zneužitie s ohľadom na nález v oblasti hymenu. Maloletá jej k tomu nič neuviedla. Matka, ktorá nepracuje a je s deťmi doma, maloletú s druhými mužmi nevidela. Maloletá chodila všade len s obžalovaným D., čo mu aj poškodená vytkala, že budú reči, že s ňou niečo má, na čo on uviedol, že by si k nej nič nedovolil. Sama maloletá za ním doliezala. Poškodená A. I.Á. tak svojou výpoveďou vyvrátila tvrdenie obžalovaného D., že maloletá chodila von s chlapcami z ulice. Obžalovaný D. bol na maloletú dobrý, kupoval jej veci, dával jej peniaze, hovoril, že ju má rád ako dcéru, a mal ju radšej ako ostatné deti. Maloletá matke povedala, že obžalovanému D. povedala, že ho dá zavrieť, že tam bude plakať. Maloletá si po tom, čo to povedala matke chcela ublížiť, bola umiestnená asi na mesiac do centra pre zneužívané deti v Ž.. Poškodená A. I. mala s obžalovaným D. dobrý vzťah, mali spolu dve deti, nemala sa pri ňom zle, preto súd nezistil žiadny motív, prečo by poškodená matka nevypovedala pravdivo. Poškodená A. I. sa s obžalovaným D. rozišla, keď sa dozvedela o videu a maloletá jej zneužitie potvrdila, vtedy odišiel obžalovaný D. bývať do šopy pri bytovke, kde mal dielňu aj posteľ. Poškodená tiež poprela, že by maloletú na niečo navádzala. Z prečítanej výpovede poškodeného K. I., otca maloletej K., vyplynulo, že ku skutku nevie žiadne okolnosti, okrem tých z počutia. S A. I. sa rozviedli v roku 2013, potom žila s obžalovaným D.. Po tom, čo sa dozvedel o zneužití maloletej K., telefonoval s obžalovaným D., ktorý sa bránil, že má s A. nezhody a chce sa mu pomstiť. Svedok S. Z. K.o výpovedi uviedol, že mu obžalovaný G., po tom, čo sa v osade v Z. začalo hovoriť o videu, povedal „Jó spal sem s ní, ale Y. taky“, čo mali počuť aj iné osoby z osady, nakoľko mu to povedal vonku a obžalovaný G. bol zbalený. Obžalovaný G. poprel, že by sa chválil, že s maloletou spal. Svedok S. I. uviedol, že po tom, ako mu prišiel S. Z. ukázať video v telefóne obžalovaného G., telefón si u seba nechal, video ukázal len svojej družke, nikomu inému. Volal na políciu a dohodol sa s nimi, kedy im telefón prinesie. Keď išiel s telefónom na políciu z osady do dediny tak stretol obžalovaného G., ktorý sa ho pýtal, prečo na neho nadáva, na čo mu len povedal, že všetko vysvetlí policajtom. Obžalovaný G. sa musel dopočuť, že on má ten telefón. V osade sa veľa o tom hovorilo, on nepočul, že by sa mal obžalovaný G. priznať, ale mal tak urobiť pred S. Z. a Z. Z.. Svedkyňa D. Z., žena S. I., potvrdila, že videla video s maloletou, keď im ho priniesol S. Z.. Jej muž volal na políciu a potom asi o dva dni odniesol telefón na kriminálku do Z.. Obžalovaného G. svedkyňa potom stretla, keď išiel z obchodu, pričom jej povedal, že si kúpil cigarety, aby mal čo v base fajčiť, keď pre neho prídu policajti, a vtedy jej hovoril, že prečo S. ukázal ten telefón, že na to mal kašlať. Ona mu uviedla, len to, že to nemali robiť. Obžalovaného G. po skutku stretla ešte raz a vtedy jej povedal, že on sám sedieť nepôjde, že veď aj Y. ju zneužil. Svedkyňa videla, že obžalovaný mal vnútri zbalené tašky. Svedkyňa taktiež uviedla, že po tom, čo videla video volala poškodenej A. I. a povedala jej, čo na videu videla a vtedy si zobrala telefón maloletá K. a povedala jej, že s ňou spával obžalovaný D. aj G., pýtala sa, či ju zoberú do ústavu, keď povie pravdu. Obžalovaný D. poprel, že by pri telefonáte svedkyne D. Z. a poškodenej A. I. bola prítomná aj maloletá, ktorá by si zobrala telefón. Z doplnenej výpovede poškodenej A. I. však vyplynulo, že maloletá K. so svedkyňou D. Z. telefonovala ešte pred tým, a vtedy jej vytrhla telefón. Nebolo to vtedy, keď u toho bol obžalovaný D.. Obžalovaný D. k doplnenej výpovedi poškodenej A. I. uviedol, že sa s D. Z. dohodli, lebo sa stretli spolu na pohrebe, čo vie od svojej bývalej manželky, s ktorou si telefonuje z väzby, čo sa však ničím nepreukázalo. Svedkyňa D. Z. doplnila, že

ešte pred tým, ako vyšlo najavo to video, jej maloletá povedala, že má frajera, a je to Y., podľa svedkyne bola do neho maloletá zaľúbená. Svedkyňa Z. Z. nepotvrdila vyjadrenie, že sa mal obžalovaný G. pred ňou ku skutku priznať. Uviedla, že boli s manželom u dcéry v Č. a keď sa vrátili do osady, tak sa o tom hovorilo. Svedkyňa však uviedla, že jej synovcovi A. Z., ktorý má 40 rokov, volala maloletá K. asi 3 - 4 krát a zháňala Y., že ho ľúbi. Toto riešili tak, že zavolali matke maloletej, aby táto už nevolala. Z výpovedí vypočutých svedkov mal súd preukázané, že obžalovaný G. sa mal k pohlavnému styku s maloletou priznať svedkom S. Z.Č. a D. Z., ktorým tiež uviedol, že s ňou spal aj obžalovaný D.. Skutočnosť, že svedok S. I. uviedol, že sa mal obžalovaný G. priznať aj pred Z. Z., čo sa jej výpoveďou nepotvrdilo, neznižuje vierohodnosť jeho výpovede, nakoľko uviedol len to, čo sa o tom hovorilo v osade. V tomto smere súd odmietol vykonať na návrh oboch obžalovaných výsluchy svedkov O. Z., A. Z., A.E. Z. A.., A. Z. a A. Z., bývajúcich v osade v obci Z., nakoľko má za to, že výsluchy týchto svedkov by neozrejmili žiadne podstatné okolnosti skutku, ktoré už vyplynuli z iných vykonaných dôkazov. Svedkovia, ktorí boli v danej veci vypočutí a ktorí bývajú v osade v obci Z. (S. Z., S. I., D. Z., Z. Z. a W. G.) uviedli, že po tom, ako sa objavilo video v telefóne obžalovaného G., o okolnostiach skutku sa v osade veľa hovorilo, preto má súd za to, že výpovede ďalších svedkov o tom, čo mohli vedieť z počutia by bližšie neozrejmili okolnosti skutku. Súd odmietol vykonať aj výsluch P. I., 16-ročného brata maloletej, nakoľko tento o okolnostiach skutku mohol vedieť len z počutia a prípadné stretávanie sa maloletej v mieste bydliska s inými chlapcami, by nevyvrátilo už preukázané skutočnosti. Okrem toho matka maloletej uviedla, že maloletá sama von nechodila, keď tak s bratom dvojčaťom alebo s obžalovaným D..

K argumentu obhajoby o podpriemernej tumescenčnej aktivite oboch obžalovaných, ktorá je u obžalovaného G. až nápadne podpriemerná, teda ich schopnosti dosiahnuť erekciu, treba uviesť, že znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaní neboli schopní vôbec dosiahnuť erekciu. Znalec konštatoval, že tumescenčná aktivita oboch obžalovaných je podpriemerná, teda majú problémy s erekciu, avšak obaja obžalovaní mali pri PPG vyšetrení odozvy na osoby opačného pohlavia. U obžalovaného G. boli tieto odozvy na osoby dospelého, ako aj detského a dospievajúceho veku bez významného rozdielu medzi nimi a u obžalovaného D. boli tieto odozvy na osoby tak detského, dospievajúceho ako aj dospelého veku, nevýznamného rozdielu medzi nimi v prospech juvenilných objektov, z čoho je zrejmé, že oboch obžalovaných vzrušujú aj osoby detského a dospievajúceho veku, pričom u obžalovaného D. pedofilné formy sexuálnej interakcie významným spôsobom patria do spektra foriem smerujúcich k vyvolaniu vzrušenia a uspokojenia pohlavného pudu. Oboch obžalovaných dokážu podľa znaleckého vyšetrenia vzrušiť aj osoby dospievajúceho veku, pričom podľa fyzickej dispozície maloletej K., táto má podľa telesných proporcií (výška, stavba tela, veľkosť pŕs) skôr bližšie k dospievajúcemu dievčaťu ako k dieťaťu, hoci mala v čase skutku 12 rokov, čo obaja obžalovaní vedeli, ako aj to, že maloletá navštevuje špeciálnu školu z dôvodu mentálnej zaostalosti. U obžalovaných nebola znaleckým dokazovaním preukázaná deviácia v podobe pedofílie, a tomuto nezodpovedá ani výzor maloletej K.. Schopnosť oboch obžalovaných reagovať na sexuálne podnety aj vo vzťahu k juvenilným objektom, nevylučuje, že by obžalovaní neboli schopní pri interakcii s maloletou K. dosiahnuť erekciu a vykonať s ňou súlož, pričom u maloletej bolo gynekologickým vyšetrením preukázané porušenie hymenálnych okrajov, teda opakované zneužívanie. Obrana obžalovaného G. tým, že sa mu nepostaví, tak nebola znaleckým dokazovaním potvrdená.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Po komplexnom zhodnotení výpovede maloletej K. prihliadnuc na závery znalca Z.. W. I., výpovede A. I. a D. Z., ktorým maloletá uviedla, čo sa stalo, gynekologické vyšetrenie maloletej, zohľadniac video v telefóne zn. Sony patriacom obžalovanému G., ktoré bolo nahraté počas toho, ako do Z. do obydlia obžalovaného G. priviezol maloletú obžalovaný D.Ý., prihliadnuc na skutočnosť, že po objavení videa sa obžalovaný G. svedkom S. Z. a D. Z. priznal, že s maloletou on aj obžalovaný D. spal, aj po zohľadnení obrany obžalovaných, mal súd preukázané, že obaja obžalovaní spoločným konaním vykonali súlož s maloletou 12-ročnou K. a iným spôsobom ju sexuálne zneužili tak, ako je to opísané vo výroku rozsudku. O vykonaní súlože obžalovaného G. s maloletou K. svedčí aj video, z ktorého je zrejmé podľa pohybu maloletej na obžalovanom G. a jej pravej ruke v jej lone, že k aspoň čiastočnému zasunutiu pohlavného údu obžalovaného G. do pošvy maloletej prišlo, nakoľko bez toho by maloletá na obžalovanom G. nepohybovala panvou dopredu a dozadu, evidentne pridržiavajúc pohlavný úd obžalovaného G.. Na

spáchanie skutku obaja obžalovaní využili neskúsenosť maloletej, ktorá je mentálne retardovaná v pásme stredne ťažkej duševnej zaostalosti, ktoré okolnosti v tom smere, že maloletá navštevuje špeciálnu školu a chápe pomalšie, boli obom obžalovaným známe, keďže maloletú poznali dlhý čas, resp. obžalovaný D. žil s jej matkou. U obžalovaného D.X. mal súd tiež preukázané, že sa tohto konania dopustil na blízkej osobe, nakoľko maloletá bola dcéra jeho družky, s ktorou žil od roku 2014 v spoločnej domácnosti a mali spolu dve deti, pričom aj z vyjadrenia poškodenej A. I. vyplynulo, že maloletú považoval za svoju dcéru a ona jeho za otca, čo potvrdil aj obžalovaný D.. To, že k spáchaniu sexuálneho zneužívania prišlo spoločným konaním mal súd preukázané výpoveďou maloletej, ako aj tou okolnosťou, že obydlie obžalovaného G. predstavuje jednu miestnosť oddelenú len skriňou, čiže tvorí jeden priestor a je teda nepravdepodobné, že by v jednej časti prišlo k sexuálnym aktivitám nahratým na telefóne a v druhej časti spal obžalovaný D.. Na základe vyššie uvedených a podrobne vysvetlených preukázaných skutočností súd uznal oboch obžalovaných za vinných zo zločinu sexuálneho zneužívania spolupáchateľstvom podľa , , , písmeno a) a u obžalovaného D. aj podľa písmena b) odseku 2. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie oboch obžalovaných ako konanie v priamom úmysle (obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený ).

Obranu oboch obžalovaných, že ku skutku neprišlo, súd aj v kontexte znaleckých záverov o zníženej špecifickej vierohodnosti oboch obžalovaných, vyhodnotil ako účelovú. Obžalovaný G. z časti pripustil okolnosti, ktoré vyplynuli priamo z videa, avšak nie úplne, čo zodpovedá aj zisteniu znalca, že pokiaľ u obžalovaného G. dochádza ku skresleniu, tak ide o účelový jav smerujúci k výhodnejšej pozícii v postavení obžalovaného. Obžalovaný D. sa snažil zdôvodniť výpoveď obžalovaného G. tým, že mal mať pomer s A. I., čo sa nepreukázalo, a taktiež odôvodňoval výpoveď poškodenej A. I. tým, že mali nezhody kvôli výchove detí, pričom výpoveďou poškodenej sa nepreukázalo, že by toto mohlo byť motívom výpovede poškodenej. Hrubé správanie sa bolo preukázané len u obvineného D., a to voči poškodenej A. I., ktorý bol za toto dňa 26.3.2020 priestupkovo postihnutý, kedy v byte aj rozbil televízor. Toto hrubé správanie obžalovaného D. súd vyhodnotil ako reakciu na situáciu, kedy už A. I. vedela od brata S. I. o videu, keďže k priestupku prišlo dňa 26.3.2020 a dňa 23.3.2020 bol polícii odovzdaný telefón, pričom ešte pred tým S. I.C. volal svojej sestre A. I. ohľadom videa. Evidentne obžalovaný D.X. takto reagoval na možné dôsledky vzťahujúce sa k tomu, čo sa stalo na Z., kde maloletú K. viac krát priviezol. Dokonca sama maloletá vo výpovedi uviedla, že po skutku za obžalovaným D. chodila do šopy, kde býva, ale už ju nechytal, lebo sa bál, že pôjde do basy. K argumentu obhajcu obžalovaného D., že voči tomuto obžalovanému neexistuje okrem výpovede maloletej žiadny iný priamy ani nepriamy dôkaz, treba v prvom rade uviesť, že v prípadoch sexuálneho zneužívania výnimočne okrem páchateľa a obete, sú pri skutku prítomné iné osoby ako svedkovia, či zaistené dôkazy ako prítomnosť spermií v pošve obete. Uvedené prípady sú okrem toho typické tým, že k ich odhaleniu dochádza aj s veľkým časovým odstupom, keď už obete dospejú a začnú si uvedomovať, čo sa stalo, najmä ak ide o veľmi mladé obete, resp. také, ktoré v čase skutku nechápu okolnosti toho, čo sa deje. V danom prípade k odhaleniu sexuálneho zneužívania prispel videozáznam, po ktorom okolie maloletej K. začalo intenzívne riešiť situáciu, pričom je možné, že inak by maloletá sama od seba uvedené skutočnosti nepovedala matke ani iným osobám. O vine obžalovaného D.Ý. okrem výpovede maloletej svedčia aj ďalšie dôkazy, ako výpoveď A. I. o jeho vzťahu k maloletej, kedy jednak on ju preferoval pred ostatnými deťmi a jednak maloletá s ním často chodila aj mimo domu, i to, čo maloletá matke krátko po skutku o tomto povedala, ako aj výpoveď D. Z., ktorej maloletá povedala, že Y. je jej frajer a je do neho zaľúbená, čo urobila skôr, ako vyšlo najavo video, a ktorej obžalovaný G. krátko po skutku uviedol, že s maloletou spal, ale obžalovaný D.Ý. tiež, čo potvrdil aj svedok S. Z., ktorému to obžalovaný G. taktiež povedal. Okrem toho maloletú na Z. za obžalovaným G. vozil len obžalovaný D., pričom je viac ako nepravdepodobné, že by obžalovaný G. mal také sexuálne aktivity s maloletou, ako boli nahraté na videu, využijúc krátku neprítomnosť obžalovaného D. v jeho obydlí, alebo toho, že by v tej istej miestnosti, kde došlo k nahratiu videa, spal, keďže obydlie obžalovaného G. tvorí len jedna miestnosť predelená skriňami. Obžalovaný G. nemohol riskovať sexuálne aktivity s maloletou v čase, keď by sa mohol obžalovaný D. kedykoľvek zobudiť, ak by spal, alebo kedykoľvek vrátiť, ak by k niekomu odišiel. Okrem toho sám obžalovaný G. uviedol, že mu obžalovaný D. ponúkol, že pôjdu do trojky a maloletú poslal do auta pre kondómy, ktoré podľa maloletej aj použili. Z takto zistenej výpovede maloletej K. i výpovede obžalovaného G., ako aj sústavy nepriamych dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich, je možno vyvodiť len jediný záver o vine aj obžalovaného D. a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru.

Súd odmietol návrhy obžalovaných vykonať vyšetrenie na polygrafe, tzv. detektore lži, oboch obžalovaných aj maloletej, nakoľko z vykonaných dôkazov mal dostatočne preukázané okolnosti skutku. U maloletej K. vykonanie tohto dôkazu neprichádzalo do úvahy jednak z dôvodu zabránenia v opätovnej viktimizácii a jednak z dôvodu mentálnej retardácie maloletej.

Súd odmietol aj návrh obžalovaného G. na vypočutie maloletej a návrh obžalovaného D. na jeho konfrontáciu s maloletou. Výsluch maloletej K. bol síce vykonaný pred vznesením obvinenia, kedy obvinení nemali možnosť klásť svedkyni otázky, avšak súd nepovažuje tento dôkaz za neprípustný, aj keď nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, keďže bol vykonaný v súlade s ustanovením , pričom súd opätovné vypočutie maloletej K. nepovažoval za nevyhnutné, keďže daný skutok dostatočne preukazujú aj všetky logicky na seba nadväzujúce priame aj nepriame dôkazy, pri ktorých súd nevidel taký rozpor, ktorý by bolo potrebné odstraňovať opätovným výsluchom maloletej, preto jej opätovné vypočutie odmietol. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaní ani ich obhajcovia po doručení obžaloby neoznámili súdu v rámci návrhov dôkazov požiadavku na opätovné vypočutie maloletej. Oproti obžalobe navrhli len vypočuť všetkých znalcov. Obžalovaní ani obhajcovia v priebehu hlavného pojednávania k spôsobu vykonania dôkazu prehratím videozáznamu z výpovede maloletej nemali námietky. Výpoveď maloletej K. bola vykonaná dňa 24.4.2020 za prítomnosti psychológa Z.. W. I. a sociálnej pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A.. Y. Y., pričom z celého priebehu výsluchu maloletej bol vyhotovený obrazovo zvukový záznam, teda výsluch bol vykonaný v súlade s ustanovením , pričom výsluch maloletej bol vykonaný pred vznesením obvinenia obžalovaným, keďže z jej výpovede ako aj vykonaného znaleckého dokazovania ohľadom maloletej bolo potrebné zistiť skutočnosti rozhodujúce pre dôvodnosť vznesenia obvinenia. V tomto štádiu konania neboli žiadnym spôsobom porušené práva obvinených. Okolnosť, že maloletá nebola vypočutá v prípravnom konaní aj po vznesení obvinenia, čo by mohlo byť urobené len so súhlasom prokurátora, nie je porušením práva na obhajobu, nakoľko obžaloba v trestnej veci môže byť opretá aj o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania. Pri výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov je potrebné mať na zreteli skutočnosť, že takáto osoba sa má o okolnostiach spáchaného činu opätovne vypočúvať v priebehu trestného konania len výnimočne a výsluch je potrebné vykonať tak, aby sa v ďalšom konaní nemusel opakovať, aby sa ním teda objasnili všetky skutočnosti, o ktorých vypovedá. V ďalšom konaní má byť maloletá osoba ako svedok znova vypočúvaná len v nevyhnutných prípadoch. Nejde o „nevyhnutný prípad“ výsluchu maloletého svedka predpokladaný v , ak jeho výpoveď, ktorú urobil predpísaným spôsobom v prípravnom konaní je takej kvality, že nemožno dôvodne očakávať, že jeho osobný výsluch na hlavnom pojednávaní by mohol významnejším spôsobom prispieť k objasneniu veci (porovnaj ZSP 20/2001). Ak pre náležité zistenie skutkového stavu treba vypočuť svedka mladšieho ako 18 rokov, možno ho v neskoršom štádiu, najmä v konaní pred súdom, v nutných prípadoch znovu vypočuť, prípadne aj primerane konfrontovať, a to aj v prípade, ak by išlo o situáciu uvedenú v . Nutnosť takéhoto postupu treba na jednej strane posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu vrátane celkovej dôkaznej situácie ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života obete garantované čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) i ustanovením a na strane druhej z hľadiska práva obžalovaného na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru, ktorý zaručuje každému obvinenému z trestného činu právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe. Súd pri posudzovaní potreby opätovného výsluchu maloletej K. zhodnotil, že nejde o nevyhnutný prípad, kedy by bolo možné dôvodne očakávať, že jej osobný výsluch na hlavnom pojednávaní by mohol významnejším spôsobom prispieť k objasneniu veci s ohľadom na skutočnosť, že maloletá bola vypočutá bezprostredne po zistení skutku (do mesiaca po odovzdaní telefónu s videom polícii), kedy si mohla najlepšie určité okolnosti zapamätať a uchovať si ich v pamäti a tieto aj náležite reprodukovať prihliadnuc na jej mentálnu retardáciu. Argument obžalovaných, že svedkyňa bola zmanipulovaná a klamala, bol vyvrátený znalcom tým, že maloletá by vzhľadom k svojej mentálnej výbave nevedela uviesť skutočnosti tak, ako ich uviedla, ak by ich neprežila, jednoducho by sa ich nevedela takto naučiť. Okrem toho maloletá o skutku povedala svojej mame A. I. a svedkyni D. Z.. Dieťa ako obzvlášť zraniteľná obeť má v zmysle o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou, teda

ujmou, ktorá obeti vznikla v dôsledku konania orgánu verejnej moci. Aj článok 24 bod 1 písmeno a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25.10.2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov stanovuje, že členské štáty zaistia ak je obeťou dieťa, aby sa počas vyšetrovania trestného činu mohli zhotoviť zvukovo - obrazové záznamy všetkých výsluchov detskej obete a aby tieto záznamy výsluchov bolo možné použiť ako dôkaz v trestnom konaní. I s prihliadnutím na tieto skutočnosti bol výsluch maloletej zhotovený prostredníctvom obrazovo - zvukového záznamu za podmienok uvedených v použitý ako dôkaz. K okolnosti, že výsluch maloletej K. nebol urobený kontradiktórne, treba uviesť, že jednou z charakteristických čŕt širšieho ponímania spravodlivého trestného konania je rešpektovanie princípu rovnosti zbraní. Koncepcia spravodlivého trestného konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, počas ktorého procesné strany majú právo nielen navrhovať, prípadne predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, ale aj právo oboznámiť sa a vyjadriť k dôkazom predloženým druhou stranou, spravidla s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Rešpektovanie tohto práva je úzko spojené s právom obvineného na riadne dokazovanie v zmysle článku 6 odsek 3 písmeno d) Dohovoru, ktorý obsahuje právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a právo dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe. Ani jedno z týchto práv však nie je absolútne. Z hľadiska judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno zvýrazniť, že tento súd prihliada na potrebu viesť trestné konanie takým spôsobom, aby sa chránili záujmy maloletých, ktorí ako svedkovia svedčia napr. v prípadoch sexuálneho zneužívania (pozri napr. S. N. v. Švédsko, rozsudok z 2. júla 2002; F. a M. v. Fínsko, rozsudok zo 17. júla 2007; Kovač v. Chorvátsko, rozsudok z 12. júla 2007; W. S. v. Poľsko, rozsudok z 19. júna 2007; B. v. Fínsko, rozsudok z 24. apríla 2007). V takýchto prípadoch existujú výnimky z princípu prípustnosti dôkazov, vrátane práva vypočuť svedkov počas hlavného pojednávania za účelom zachovania kontradiktórnosti konania. Inými slovami, právo garantované článkom 6 odsek 3 písmeno d) Dohovoru nezaručuje obvinenému absolútne právo na to, aby svedok prišiel na pojednávanie pred súd (pozri napr. A. M. v. Taliansko, rozsudok zo 14. decembra 1999; A. H. v. Fínsko, rozsudok z 10. mája 2007). Štáty musia viesť trestné konania takým spôsobom, aby sa vyhli nedôvodnému ohrozeniu záujmov svedkov, predovšetkým tých, ktorí sú ešte maloletí (pozri napr. Doorson v. Holandsko, rozsudok z 26. marca 1996). Na druhej strane, ak je výpoveď takejto osoby jediným dôkazom proti obžalovanému, prípadne rozhodujúcim dôkazom, na podklade ktorého súd obžalovaného uznal vinným, súd musí veľmi dôkladne preskúmať, či bola obvinenému poskytnutá dostatočná možnosť, aby si uplatnil svoje právo na obhajobu (pozri napr. S. N. v. Švédsko, rozsudok z 2. júla 2002; W. v. Fínsko, rozsudok z 24. apríla 2007). Vo všeobecnosti by rozsudok o vine nemal byť založený úplne alebo z veľkej časti iba na jedinej výpovedi, a to maloletej osoby, ktorú obžalovaný nemal možnosť napadnúť, resp. sa k nej vyjadriť (pozri Doorson v. Holandsko, rozsudok z 26. marca 1996; A. H. v. Fínsko, rozsudok z 10. mája 2007). Nevypočutie dieťaťa (maloletej) pred súdom v záujme rešpektovania ochrany jeho duševného a mravného vývoja môže byť opatrením, ktoré je striktne nevyhnutné, a kontradiktórny výsluch iných svedkov by mohol predstavovať kompenzáciu ujmy v prípade obhajoby; to ale za situácie - ako zodpovedá konštantnej judikatúre - keď by skutkový stav bol bez pochybností preukázaný i ďalšími dôkazmi, v danom prípade sústavou jedného priameho a ďalších nepriamych dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich, ktoré vcelku zhodne a spoľahlivo preukazujú skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru. (nález Ústavného súdu Českej republiky ).

V danej trestnej veci súd výsluch maloletej K. nepovažoval za dôkaz, na ktorom by bolo výlučne alebo v rozhodujúcej miere založené uznanie viny oboch obžalovaných. Ďalším priamym dôkazom je videozáznam z telefónu zn. Sony obžalovaného G., pričom tento neslúži ako priamy dôkaz len vo vzťahu ku konaniu obžalovaného G., ktorým naplnil skutkovú podstatu zločinu výroby detskej pornografie, ale aj vo vzťahu ku zločinu sexuálneho zneužívania, a to nielen týkajúceho sa obžalovaného G. ale aj obžalovaného D., pričom zdôvodnením tohto záveru sa súd zaoberal vyššie. Aj ďalšie vykonané dôkazy, a to výpoveď obžalovaného G., ktorý uviedol, že mu obžalovaný D. ponúkol, že pôjdu do trojky, že maloletá priniesla kondómy, čo vo výpovedi potvrdila aj maloletá, i výpoveď matky maloletej a svedkyne D. Z., ktorým maloletá zneužitie obomi obžalovanými priznala, znalca Z.. W. I., ktorý sa výsluchu maloletej zúčastnil a vyhodnotil ho ako nenaučený a nevymyslený, čoho by maloletá ani nebola schopná, taktiež výpovede svedkov S. Z. a D. Z., ktorým sa obžalovaný G. po objavení videa priznal, že s maloletou on aj obžalovaný D. spal, ktoré všetky dôkazy boli vykonané kontradiktórne na hlavnom pojednávaní tvoria sústavu nepriamych dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich, ktoré vcelku zhodne

a spoľahlivo preukazujú skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru. Kontradiktórne vykonané výsluchy poškodených, svedkov, znalcov, ktoré ako nepriame dôkazy súd vyhodnotil vyššie, jednoznačne kompenzujú nemožnosť obvinených vypočuť maloletú K., či sa s ňou konfrontovať na hlavnom pojednávaní, najmä za situácie, že od skutku uplynul viac ako rok, teda jej osobný výsluch by významnejším spôsobom neprispel k objasneniu veci prihliadnuc aj na mentálnu retardáciu maloletej.

Podľa , písmeno a), písmeno b) , kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov, ak spácha čin závažnejším spôsobom konania (využitím neskúsenosti) alebo na chránenej osobe (blízkej osobe). Podľa , kto využije alebo inak zneužije dieťa na výrobu detskej pornografie, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Obžalovaný G. má v registri trestov od roku 1976 celkovo 6 záznamov o odsúdeniach, z čoho sú tri odsúdenia za zanedbanie povinnej výživy. Prvé štyri odsúdenia má obžalovaný osvedčené. Posledné odsúdenie, v rámci ktorého mu bol ukladaný súhrnný trest k predposlednému odsúdeniu, je Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn. . Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. vyplýva, že na obžalovaného G. bola dňa 30.11.2006 podaná obžaloba za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa , účinného do 31.12.2005 za to, že mal od 1.7.2004 do 31.8.2004 v A. najmenej v 50 prípadoch osohávať nevlastnú dcéru svojej manželky W. G., maloletú S.. I.., nar. XXXX tým, že ju hladil po prsiach, vkladal jej prsty do jej pohlavného orgánu, bozkával ju na krku, hoci vedel, že nedovŕšila 15. rok svojho veku. Obžalovaný G. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku. Obžalovaný G. bol rozsudkom z 25.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.11.2010, uznaný za vinného z trestného činu sexuálneho zneužívania podľa , na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny a súčasne bol zrušený výrok o treste uloženom obžalovanému v trestnom rozkaze Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 24.7.2009. Voči rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré zobral späť. Z výkonu tohto trestu bol obžalovaný podmienečne prepustený 15.5.2013 so skúšobnou dobou 4 roky, v ktorej sa dňa 16.5.2018 osvedčil. V registri priestupkov má obžalovaný G. záznam o jednom priestupku v doprave z roku 2018.

Obžalovaný D. má v registri trestov od roku 1982 celkovo 17 odsúdení, najmä za majetkovú trestnú činnosť vo forme krádeží a za marenie výkonu úradného rozhodnutia, pričom vo väčšine prípadov mu boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody v celkovej výmere prevyšujúcej 12 rokov, ktoré nemá zahladené. V roku 1984 bol obžalovaný D. Okresným súdom Trnava odsúdený za trestný čin pohlavného zneužívania. Posledný trest pred spáchaním skutku odsúdený vykonal v roku 2018. Posledné odsúdenie bolo Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn. . Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. vyplýva, že na obžalovaného D. (v tom čase s rodným priezviskom B.) bola dňa 20.3.1984 podaná obžaloba v bode 1 za trestný čin pohlavného zneužívania podľa a trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa písmeno b) za to, že od nezisteného dňa augusta 1983 do zadržania dňa 19.1.1984 sa opakovane pohlavne stýkal s maloletou I.. B.. nar. XXXX, hoci vedel, že nemá 15 rokov. Obžalovaný sa v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal. Znaleckým dokazovaním bola u maloletej zistená mentálna retardácia druhého stupňa s IQ okolo 35. Obžalovaný D. bol rozsudkom z 29.3.1984, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.4.1984, uznaný za vinného z trestného činu pohlavného zneužívania podľa a z trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa písmeno b) na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny a súčasne mu bol uložený ochranný dohľad na dobu 1 roka. Obžalovaný trest vykonal 19.1.1985. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. vyplýva, že obžalovaný D. bol trestným rozkazom z 10.7.2020, právoplatným dňa 10.7.2020, uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , písmeno a), , za čo mu bol uložený s poukazom na písmeno l) , písmeno m) a trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu so

stredným stupňom stráženia a súčasne mu bol uložený trest prepadnutia vec, a to mačety s drevenou rúčkou s dĺžkou čepele 45 cm. Uvedeného skutku sa obžalovaný D. dopustil dňa 14.5.2020, kedy sa pred drevenou šopou vyhrážal zabitím štyrom osobám, vyššieho veku aj dieťaťu, pričom v ruke držal mačetu. V registri priestupkov má obžalovaný D. záznamy o dvoch priestupkoch v doprave z roku 2017 a 2018 a o dvoch priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu z roku 2015 a z 26.3.2020, kedy sa na adrese bydliska hrubo spával v prítomnosti družky A. I. a popri tom rozbil svoj televízor, za čo mu bolo uložené napomenutie. Obžalovaný D. bol od roku 2015 zamestnaný v technických službách E. A. E. K..

Podľa písmeno h) , priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ páchal viac trestných činov. Podľa písmeno m) , priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Podľa , ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa , pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Podľa prvá veta , ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Podľa prvá veta , ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.

Podľa , ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení , , , písmeno a) , pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj to akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovanému G. bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iba takýto druh trestu zabráni páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne súd trest odňatia slobody musel ukladať, nakoľko ho odsudzoval za trestné činy, ktorých horná hranica trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadňoval aj spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie a pohnútku, pričom obžalovaný sa dopustil súlože s maloletou a iných sexuálnych praktík ako aj výroby detskej pornografie vo vzťahu k 12-ročnému dieťaťu s mentálnou retardáciou, pričom u maloletej bol znaleckým skúmaním zistený syndróm sexuálne zneužívaného dieťaťa a takéto sexuálne konanie voči maloletej je významne rizikové pre jej ďalší sexuálny vývin a to najmä z dôvodu mentálnej retardácie. Konania sa obžalovaný dopustil v priamom úmysle s pohnútkou vlastného sexuálneho uspokojenia a v dôsledku pocitu zníženej akceptácie v rovnocenných intesexuálnych vzťahoch s dospelými osobami, ktoré vníma ako ohrozujúce. Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že posledné odsúdenie obžalovaného bolo v roku 2010 za trestný čin sexuálneho zneužívania spáchaný v priebehu 2 mesiacov v roku 2004, kedy najmenej v 50 prípadoch osahával nevlastnú dcéru svojej manželky tak, že ju hladil na prsiach a vkladal jej prsty do pohlavného orgánu. Z výkonu uloženého 3 ročného trestu odňatia slobody bol obžalovaný podmienečne prepustený 15.5.2013 so skúšobnou

dobou 4 roky, v ktorej sa osvedčil. Obžalovaný G. sa tak mal skutku v danej veci dopustiť ani nie tri roky po uplynutí skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Pri určovaní výmery trestu súd u obžalovaného G. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle písmeno h) , teda, že spáchal viac trestných činov (zločin sexuálneho zneužívania a zločin výroby detskej pornografie). Okolnosť, že bol obžalovaný už za trestný čin odsúdený, súd nezohľadnil podľa písmeno m) , nakoľko obžalovaný má prvé štyri odsúdenia osvedčené a posledné odsúdenie, ktorým mu bol ukladaný súhrnný trest k predchádzajúcemu odsúdeniu, mu súd zohľadňoval ako odsúdenie za zločin podľa , keďže išlo o odsúdenie za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa , , kde bola sadzba 2 až 10 rokov. Keďže u obžalovaného bola zistená jedna priťažujúca okolnosť, kde by prichádzalo do úvahy použitie a súčasne súd obžalovaného odsudzoval za opätovné spáchanie zločinu, kde prichádza do úvahy použitie , súd dolnú hranicu trestnej sadzby prísnejšie trestného zločinu sexuálneho zneužívania podľa , kde je sadzba 7 rokov až 12 rokov, zvyšoval len raz, a to o jednu polovicu v zmysle , teda obžalovanému G. ukladal trest v sadzbe 9 rokov a 6 mesiacov až 12 rokov. Obžalovanému G. súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, teda nad polovicou upravenej trestnej sadzby, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade treba poukázať na skutočnosť, že k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu, prišlo z dôvodu opätovného spáchania zločinu, avšak u obžalovaného G. práve týmto zločinom bol trestný čin sexuálneho zneužívania, teda ide u neho pri opätovnom spáchaní zločinu o špeciálnu recidívu. Taktiež treba zohľadniť, že uvedené odsúdenie za zločin bolo posledným odsúdením obžalovaného a ani toto ho neodradilo od opätovného spáchania toho istého trestného činu. Súd prihliadol pri výmere trestu aj na skutočnosť, že v rámci spolupáchateľstva obžalovaný G. sám vykonal s maloletou súlož aj iné sexuálne praktiky. Obžalovanému bol taktiež ukladaný úhrnný trest, kde druhým trestným činom je taktiež zločin so sadzbou 4 až 10 rokov, pričom oboch zločinov sa dopustil jedným skutkom. Prihliadnuc na závažné následky skutku na maloletej K., ako aj obmedzenú možnosť nápravy obžalovaného, ktorého od opätovného spáchania zločinu sexuálneho zneužívania neodradilo ani predchádzajúce nepodmienečné odsúdenie, súd nemohol obžalovanému ukladať trest pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. Uložený trest by mal byť dostatočný na nápravu obžalovaného a predovšetkým na ochranu spoločnosti pred páchaním rovnakej trestnej činnosti obžalovaným vo vzťahu k maloletým deťom.

Obžalovaného G. súd zaradil podľa písmeno b) na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, keďže obžalovaný bol v roku 2013 podmienečne prepustený z výkonu trestu za trestný čin sexuálneho zneužívania.

Obžalovanému G. bol spolu s trestom odňatia slobody uložený aj trest prepadnutia jemu patriacich dvoch mobilných telefónov zn. Sony a zn. Xiaomi bližšie špecifikovaných vo výroku rozsudku, ktoré boli podľa vykonaného dokazovania použité na spáchanie zločinu výroby detskej pornografie, nakoľko na telefón zn. Xiaomi bolo nahraté dňa 7.2.2020 obžalovaným G. video s maloletou a následne bolo nahraté na telefón zn. Sony dňa 10.2.2020, kde z neho obžalovaným G. boli vyhotovované fotografie. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stane Slovenská republika.

Obžalovanému D. bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iba takýto druh trestu zabráni páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne súd trest odňatia slobody musel ukladať, nakoľko ho odsudzoval za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov. Obžalovanému bol uložený súhrnný trest v zmysle podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu v zmysle , nakoľko ho súd odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom obžalovanému doručený dňa 10.7.2020 trestný rozkaz sp. zn. , kde bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadňoval aj spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie a pohnútku, pričom obžalovaný sa dopustil súlože a iných sexuálnych praktík vo vzťahu k 12-ročnému dieťaťu s mentálnou retardáciou, ktoré od roku 2014 vychovával so svojou družkou, s ktorou mal ďalšie dve deti, pričom u maloletej bol znaleckých skúmaním zistený syndróm sexuálne zneužívaného dieťaťa, pričom takéto sexuálne konanie voči maloletej je významne rizikové pre jej ďalší sexuálny

vývin a to najmä z dôvodu mentálnej retardácie. Konania sa obžalovaný dopustil v priamom úmysle s pohnútkou vlastného sexuálneho uspokojenia a v dôsledku pocitu zníženej akceptácie v rovnocenných intesexuálnych vzťahoch s dospelými osobami, ktoré vníma ako ohrozujúce. Druhým skutkom, ku ktorému bol ukladaný súhrnný trest, sa obžalovaný dopustil vyhrážania zabitím voči viacerým osobám, a to vyššieho veku aj dieťaťu, pričom počas toho držal v ruke mačetu. Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že obžalovaný D.X. bol za posledných takmer 40 rokov už 17 krát odsúdený najmä za krádeže a marenie výkonu úradného rozhodnutia, pričom vo väčšine prípadov mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody v celkovej výmere prevyšujúcej 12 rokov. Len jedno odsúdenie má obžalovaný za trestný čin, ktorý spĺňa charakteristiku zločinu, a to z roku 1984, kedy bol Okresným súdom Trnava odsúdený za trestný čin pohlavného zneužívania podľa účinného do 31.12.2005, kde ročný trest odňatia slobody vykonal 19.1.1985, pričom tohto skutku sa dopustil voči maloletej mentálne retardovanej. Pred spáchaním skutku v danej veci bol obžalovaný naposledy vo výkone trestu odňatia slobody do 1.11.2018. Po spáchaní skutku bol obžalovaný od 14.5.2020 vo väzbe vo veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. , kde mu bol uložený 8 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal 14.1.2021. Pri určovaní výmery trestu súd u obžalovaného D. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle písmeno m) , teda, že už bol za trestný čin odsúdený, pričom súd zohľadnil len nezahladené nepodmienečné odsúdenia, okrem odsúdenia Okresného súdu Trnava sp. zn. , ktoré zohľadňoval ako spáchanie zločinu a odsúdenia Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn. , vo vzťahu ku ktorému ukladal súhrnný trest. Okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, keďže mu bol ukladaný súhrnný trest za zločin a prečin, súd nezohľadnil podľa písmeno h) , ale podľa . Okolnosť, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. za trestný čin pohlavného zneužívania podľa odsúdený, súd zohľadnil ako odsúdenie za zločin podľa , keďže išlo o odsúdenie za trestný čin, kde bola sadzba 1 až 8 rokov. Keďže u obžalovaného bola zistená jedna priťažujúca okolnosť, kde by prichádzalo do úvahy použitie a súčasne súd obžalovaného odsudzoval za opätovné spáchanie zločinu, kde prichádza do úvahy použitie , súd dolnú hranicu trestnej sadzby najprísnejšie trestného zločinu sexuálneho zneužívania podľa , kde je sadzba 7 rokov až 12 rokov, zvyšoval len raz, a to o jednu polovicu v zmysle , teda dolná hranica bola 9 rokov a 6 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest v zmysle podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu v zmysle , keďže spáchal dva úmyselné trestné činy (zločin sexuálneho zneužívania a prečin nebezpečného vyhrážania) dvomi skutkami a jeden z nich je zločinom, zvyšovala sa v zmysle horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, čo v danom prípade predstavuje zvýšenie hornej hranice 12 rokov o 4 roky na 16 rokov, keďže pri tomto ustanovení sa horná hranica nezvyšuje z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby. Súd tak obžalovanému D. ukladal súhrnný trest v sadzbe 9 rokov a 6 mesiacov až 16 rokov. Obžalovanému D. súd uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 8 mesiacov, teda o viac ako rok vyšší ako bola zvýšená dolná hranica trestnej sadzby, avšak v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby, prihliadnuc na viaceré dôvody. Súd zohľadnil, že k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu prišlo z dôvodu opätovného spáchania zločinu, pričom u obžalovaného D. práve týmto zločinom bol trestný čin pohlavného zneužívania, teda ide u neho pri opätovnom spáchaní zločinu o špeciálnu recidívu, avšak treba prihliadnuť na to, že k tomuto odsúdeniu za zločin prišlo pred 37 rokmi. Súčasne však súd nemohol opomenúť, že aj skutok z odsúdenia z roku 1984 bol spáchaný na maloletej mentálne retardovanej. Súd prihliadol pri výmere trestu aj na skutočnosť, že v rámci spolupáchateľstva obžalovaný D. sám vykonal s maloletou súlož aj iné sexuálne praktiky. Obžalovanému D. súd ukladal súhrnný trest k už predchádzajúcemu 8 mesačnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Prihliadnuc na závažné následky skutku na maloletej K., ako aj obmedzenú možnosť nápravy obžalovaného, ktorého od opätovného spáchania zločinu sexuálneho zneužívania neodradilo ani predchádzajúce nepodmienečné odsúdenie, ani ďalšie nepodmienečné tresty za inú trestnú činnosť, súd nemohol obžalovanému ukladať trest na úplne dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. Súčasne však súd s ohľadom na odstup času od predchádzajúceho odsúdenia za zločin pohlavného zneužívania neukladal obžalovanému D. vyšší trest. Uložený trest by mal byť dostatočný na nápravu obžalovaného a predovšetkým na ochranu spoločnosti pred páchaním rovnakej, či inej trestnej činnosti obžalovaným.

Obžalovaného D. súd zaradil podľa písmeno b) na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, keďže obžalovaný bol v roku 2018 prepustený z výkonu trestu za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že súd obžalovanému uložil súhrnný trest, súčasne zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému D. v trestnom rozkaze Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. . Keďže obžalovanému D. bol týmto trestným rozkazom uložený aj trest prepadnutia veci, súd v rámci súhrnného trestu uložil obžalovanému aj tento trest.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok ( ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku ( ). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku ( písmeno a/ ), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (, ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného ( ), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka ( písmeno b/ ), a to len vo svoj prospech ( ), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech ( ), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli ( ), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody ( písmeno c/ ), a to v neprospech obžalovaného ( ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.