Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-26-2020.pdf
PDF · 82.58 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu T. S., bytom N. XXX/XX-XX, T. F. proti žalovanému Centru právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 6, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. KaZA/14297/2020, ČRZ: 48805/2020 zo dňa 24.04.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podaním žiadosti žalobcu zo dňa 10.04.2020 doručenej žalovanému dňa 22.04.2020 začal žalovaný konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci s tým, že žalobca žalovaného požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/8/2020-128 zo dňa 28.01.2020.
2. O žiadosti žalobcu rozhodol žalovaný v záhlaví tohto rozsudku označeným rozhodnutím podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. tak, že žalobcovi v právnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/8/2020-128 zo dňa 28.01.2020 nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že žalobca nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze a žalovaný nezistil ani primerané okolnosti prípadu odôvodňujúce postup podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.
3. V zákonnej lehote 15 dní, keď napadnuté rozhodnutie prevzal žalobca dňa 04.05.2020 podal žalobca dňa 14.05.2020 správnu žalobu a žiada, aby správny súd zrušil v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného, pričom žalobca o nariadenie pojednávania nepožiadal. Žalobca v správnej žalobe namieta, že po zaplatení splátok musí vyžiť zo sumy 20 eur, čo predstavuje 0,645 eur na deň. Ďalej poukázal na to, že žalovaný mu odporučil predať nehnuteľnosť, a to napriek tomu, že sa jedná o jedinú nehnuteľnosť, ktorú vlastní a v ktorej žije so svojou ŤZP matkou, pričom pôžičku mu nedá žiadna banka, vzhľadom na jeho príjem a po predaji tejto nehnuteľnosti by sa spolu s matkou stali bezdomovcami. Žalobca zároveň požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku a tomuto návrhu správny súd vyhovel uznesením č.k. 13S/26/2020-27 zo dňa 02.12.2020.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.01.2021, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Uviedol, že žalobca nespĺňa podmienku poskytnutia právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z., nakoľko sa nenachádza v stave materiálnej núdze (§ 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z.z.), keď jeho príjem spočívajúci v peňažnom príspevku na opatrovanie vo výške 420,35 eur mesačne presahuje
1,6-násobok životného minima pre jednu plnoletú osobu 336,32 eur (210,20x1,6). Žalovaný dodal, že šetrením majetkových pomerov žalobcu zistil, že žalobca nie je vlastníkom takého majetku, predajom ktorého by si mohol zabezpečiť využívanie právnych služieb, nakoľko je vlastníkom iba bytu, ktorý mu slúži pre potreby primeraného bývania. K aplikácii ust. § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. žalovaný uviedol, že toto ustanovenie je možné použiť len vo výnimočných situáciách, ak by neposkytnutie právnej pomoci pri zvážení sociálnej situácie a povahy sporu malo spôsobiť vážnu ujmu žalobcovi na živote, zdraví alebo právach alebo osôb odkázaných výživou alebo starostlivosťou na žalobcovi, čo však u žalobcu preukázané nebolo.
5. Žalobca v replike zo dňa 10.02.2021 a žalovaný v duplike zo dňa 18.02.2021 zotrvali na svojich uvedených predchádzajúcich dôvodoch a skutočnostiach.
6. Na ďalšie vyjadrenie žalobcu zo dňa 02.03.2021 správny súd v zmysle § 106 ods. 2 S.s.p. neprihliadol.
7. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), vo veci, kde zastúpenie advokátom nie je obligatórne (§ 49 ods. 2 písm. d/ S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 182 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a § 105 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá S.s.p.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 4 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).
8. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z.z., účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.
9. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. je zrejmé, že poskytovanie právnej pomoci je v zásade viazané na stav materiálnej núdze žiadateľa, pričom pojem materiálna núdza je upravená v § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z.z. a konkrétne formy poskytovania právnej pomoci sú upravené v § 6 zákona č. 327/2005 Z.z. (poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak príjem žiadateľa nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima) a v § 6a zákona č. 327/2005 Z.z. (poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou, ak príjem žiadateľa presahuje 1,4-násobok sumy životného minima a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy).
10. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z.z., materiálnou núdzou je stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
11. Stavom materiálnej núdze je v zmysle vyššie citovaného § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z.z. stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, ktorá podmienka u
žalobcu splnená nie je, keďže takýmto poberateľom nie je. Okrem uvedeného je podľa vyššie citovaného § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z.z. materiálnou núdzou i stav, kedy príjem žiadateľa nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima. V posudzovanom prípade bolo rozhodujúcim obdobím mesiac apríl 2020, kedy žalobca podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci (§ 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z.). Ako vyplýva z administratívneho spisu (čl. 21), v mesiaci apríl 2020 žalobca poberal peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 420,35 eur. V rozhodnom období apríl 2020 bola suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu vo výške 210,20 eur mesačne (§ 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. účinného do 30.06.2020), a teda 1,6-násobok tejto sumy predstavuje čiastku 336,32 eur, čo je suma nižšia ako bol príjem žalobcu, z čoho je zrejmé, že žalobca sa v rozhodnom období apríl 2020 nenachádzal v stave materiálnej núdze. Za tejto situácie potom žalobcovi neprináleží poskytnutie právnej pomoci ani vo forme právnej pomoci bez finančnej účasti podľa § 6 zákona č. 327/2005 Z.z. a ani vo forme právnej pomoci s finančnou účasťou podľa § 6a zákona č. 327/2005 Z.z..
12. Žalobca v správnej žalobe poukazuje na svoj nedostatočný príjem a zdôrazňuje, že je nútený vyžiť z čiastky 20 eur mesačne, čo predstavuje 0,645 eur na deň. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný ako štátny orgán je v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky povinný konať a teda rozhodovať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vychádzajúc z uvedeného je jednoznačné, že žalovaný pri svojom rozhodovaní mohol prihliadať len na skutočnosti uvádzané v zákone, a to na príjem žalobcu, ktorý bol vo výške 420,35 eur mesačne a keďže presahoval 1,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, nemohol žalobcovi priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Žalobná námietka žalobcu je v tomto smere nedôvodná. Pre úplnosť správny súd konštatuje, že žalovaný sa správne pri svojom rozhodovaní zaoberal i možnosťou poskytnutia právnej pomoci žalobcovi podľa § 6b zákona č. 327/2005 Z.z.. Žalobca v tomto smere rozhodnutie žalovaného nenapáda, preto správny súd, ktorý je viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 S.s.p.) sa bližšie správnosťou úvah žalovaného pri aplikácii § 6b zákona č. 327/2005 Z.z. nezaoberal.
13. Žalobca v rámci žalobných námietok taktiež uviedol, že žalovaný mu odporučil predať nehnuteľnosť, a to napriek tomu, že sa jedná o jedinú nehnuteľnosť, ktorú vlastní a v ktorej žije so svojou ŤZP matkou. Toto tvrdenie žalobcu správny súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Práve naopak, žalovaný vo svojom rozhodnutí na strane 3 výslovne uviedol, že keďže žalobca predmetný byt užíva na trvalé bývanie, nemožno ho považovať za nehnuteľnosť, predajom ktorej by si mohol zabezpečiť poskytovanie právnych služieb. Rovnaké konštatovanie je obsiahnuté aj vo vyjadrení žalovaného k žalobe. Nie je teda pravdou, žeby žalovaný odporučil žalobcovi predaj tohto bytu.
14. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi, zaobstaral si nevyhnutné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, úplne a presne zistil skutkový stav veci a tento správne subsumoval pod príslušné zákonné ustanovenia. Záver žalovaného, že žalobca nespĺňa podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Aj podľa názoru krajského súdu sa žalobca nenachádza v stave materiálnej núdze, čo je základnou podmienkou pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorú však žalobca nespĺňa.
15. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
16. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.
17. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).