Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

65Ek/963/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/ XX-XX, XXX XX C., proti povinnému: J.. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. námestie XXXX/X, XXX XX A. - R., o vymoženie bežného výživného vo výške 160 Eur mesačne od 15.07.2020 a vymoženie zameškaného výživného vo výške 160 Eur, vykonávanej u súdneho exekútora: JUDr. Oľga Reháková, IČO: 37 929 887, so sídlom exekútorského úradu: Kominárska 2/4, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. 329EX 178/20, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20. novembra 2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávnenej doručeného súdu dňa 24.06.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 11.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2010 a vykonateľnosť dňa 08.07.2010. (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením dňa 29.06.2020 súdneho exekútora JUDr. Oľgu Rehákovú, IČO: 37 929 887, so sídlom exekútorského úradu: Kominárska 2/4, 831 04 Bratislava, ktorá ju vykonáva pod sp. zn. 329EX 178/20. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 29.06.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.11.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

4. Vyšší súdny úradník uvedené rozhodnutie odôvodnil argumentáciou, že súd mal po preskúmaní všetkých dôkazov a vyjadrení za preukázané, že návrh oprávnenej na vymoženie zameškaného a bežného výživného bol podaný oprávnene, nakoľko povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by výživné pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie v sume vymáhanej v tomto exekučnom konaní uhradil. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že povinný dostatočne nepreukázal, že by došlo k zániku povinnosti uloženej povinnému exekučným titulom. Poukazom na uvedené dospel vyšší súdny úradník k právnemu záveru, že návrh na vykonanie exekúcie podala oprávnená dôvodne, nakoľko nebolo súdu žiadnym spôsobom preukázané, že by povinný pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nárok oprávnenej splnil alebo že na základe uvádzaných skutočností došlo k zániku exekučného titulu alebo inej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala zastavenie exekúcie súdom.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote dňa 07.12.2020 sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že má za to, že exekúcia vedená proti nemu je nedôvodná a nezákonná, nakoľko poukazom na predložené listinné dôkazy (výpisy z bankového účtu IBAN: 0000 0051 6035 9197) povinný preukazuje, že si voči oprávnenej vždy plnil svoju vyživovaciu povinnosť a nikdy túto povinnosť nezanedbával. Povinný v podanej sťažnosti uvádza, že je klamstvom prehlásenie oprávnenej, že táto nemá k dispozícii výživné zo strany povinného, pretože údajne všetky náležité financie na výživnom má oprávnená k dispozícii na účte v Slovenskej sporiteľni, kde má naviac aj doplatky na výživnom po rozhodnutí o zvýšení jej výživného. Oprávnená podľa tvrdení povinného len svojou vlastnou nečinnosťou prevziať si financie z bankového účtu priamo zavinila stav, že tieto financie nevlastnila, zatiaľ čo po registrácii sa v banke by mala k okamžitej dispozícii na účte nadpriemernú sumu na výživnom zo strany povinného, a to v čiastke 3041 EUR.

6. K sťažnosti povinného sa podaním zo dňa 06.02.2021vyjadrila oprávnená, ktorá uvádza, že povinný účelovo vytvoril účet, /jeho vlastný účet/, kam posielal peniaze, vlastne posielal peniaze zo svojho účtu na svoj druhý účet. Až takmer po polroku oznámil oprávnenej aj číslo tohto účtu. Dovtedy len písal, že to je iba účet v SLSP. Taktiež podľa tvrdení oprávnenej, povinný dával oprávnenej pokyny, že sa má v banke zaregistrovať za účelom prevzatia peňazí z účtu. V banke však bolo oprávnenej pracovníčkou banky oznámené, že z tohto účtu jej peniaze nemôže vydať, pretože je to účet vedený na meno povinného, a tento oprávnenej dispozičné právo k účtu nezriadil. Následne, a to dňa 15.12.2020 bola z predmetného účtu oprávnenej vyplatená povinným suma 3031 EUR, čo bolo podľa názoru oprávnenej vyvolané ako dôsledok toho, že oprávnená na povinného podala trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy, ktoré trestné stíhanie voči povinnému bolo následne zastavené, a to práve pre vyplatenie dlžného výživného. O uvedených skutočnostiach oprávnená súdu predložila listinné dôkazy, konkrétne Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, vydané v konaní ČVS:ORP-741/TN- TN-2020 dňa 22.12.2020, výber z bankového účtu IBAN: 0000 0051 6035 9197 deklarujúci hotovostný výber vo výške 3031 EUR realizovaný dňa 15.12.2020 oprávnenou a emailovú správu zo dňa 09.01.2021, ktorou povinný okrem iného oznamuje oprávnenej, že v prípade, ak bude pokračovať v amorálnom správaní sa voči nemu, bude sa povinný brániť právnymi cestami vrátane úplného zastavenia vyplácania výživného. Poukazom na vyššie uvedené oprávnená žiada, aby bolo súdom potvrdené sťažnosťou napadnuté uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom, a aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie trov konania.

7. V zmysle druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sa uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd naň v podrobnostiach preto odkazuje. Vyšší súdny úradník sa v dostatočnom rozsahu a právne správne vysporiadal s tvrdeniami povinného uvedenými v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj s tvrdeniami oprávnenej. Súd preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného, k argumentom povinného v ním podanej sťažnosti konštatuje, že v prejednávanej veci, z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnená žiadala vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 11.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2010 a vykonateľnosť dňa 08.07.2010. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný plniť vyživovaciu povinnosť na dcéru - oprávnenú v sume vo výške 160 EUR s účinnosťou od 01.09.2009, ktoré výživné je povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnená domáhala vymoženia zameškaného výživného 160 EUR do 15.06.2020 a bežného výživného 160 EUR mesačne od 15.07.2020. Povinný žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť si voči oprávnenej vždy riadne plnil, čo preukazoval výpisom z bankového účtu IBAN: 0000 0051 6035 9197, na ktorý pravidelne posielal mesačné splátky určeného výživného.

15. V súvislosti s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany povinného voči oprávnenej, a teda v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti podaného návrhu na vykonanie exekúcie súd uvádza nasledovné: Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že povinný mal v banke - Slovenská sporiteľňa, a.s. na vlastné meno ako majiteľ účtu zriadený bankový účet IBAN: 0000 0051 6035 9197. Rovnako tak medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na uvedený bankový účet povinný pravidelne mesačne zasielal finančné prostriedky zodpovedajúce výške výživného. Čo však medzi účastníkmi konania sporné bolo, bola práve skutočnosť, či takýto spôsob platenia výživného v prospech bankového účtu povinného predstavuje riadne plnenie si vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenej. Na tomto mieste súd uvádza, že tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného bodu 14., na platenie výživného bol povinný zaviazaný exekučným titulom, ktorý jasne stanovoval okrem výšky mesačnej splátky výživného a samotnej jej splatnosti, aj miesto platenia výživného, a to k rukám matky. Ako je z vyjadrenia povinného zrejmé, povinný po dovŕšení plnoletosti oprávnenej, z dôvodu nedôvery voči matke, mal v záujme plniť si svoju vyživovaciu povinnosť priamo dcére. K povinnosti platiť výživné plnoletej dcére súd uvádza, že napriek textácií exekučného titulu „k rukám matky“, povinnosť povinného platiť výživné je v zmysle ustálenej súdnej praxe riadne splnená aj v prípade, ak povinný jednotlivé mesačné splátky výživného poukazuje priamo oprávnenej. Rozhodujúcou však v danom prípade je práve tá skutočnosť, či finančné prostriedky poukazované mesačne v prospech predmetného bankového účtu je možné posúdiť ako riadne plnenie si vyživovacej povinnosti. Tu súd uvádza, že zriadenie bankového účtu povinným, ku ktorému by reálne mala oprávnená prístup na prebratie si poukázaných finančných prostriedkov, by bezpochybne bol súdom posudzovaný ako riadny spôsob plnenia si vyživovacej povinnosti. Avšak v tomto konkrétnom prípade, keď ako to nepochybne vyplýva zo zisteného skutkového stavu, oprávnená k daným finančným prostriedkom nemala žiaden prístup, keďže povinný jej k (jeho vlastnému) bankovému účtu dispozičné právo nezriadil, a teda bez tejto súčinnosti povinného sa oprávnená k výživnému poukazovanému povinným na uvedený bankový účet dostať nemohla t.j. nemohli jej byť bankou nikdy predmetné finančné prostriedky vyplatené, nie je možné prisvedčiť dôvodnosti obrane povinného, že poukázaním finančných prostriedkov na tento bankový účet si vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej splnil, a že išlo len o výslovné obštrukcie oprávnenej, že si tieto peniaze - výživné z účtu nevybrala. Inými slovami povedané, zriadenie bankového účtu na vlastné meno povinného bez zriadenia dispozičného práva oprávnenej, hoci sa na účte nachádzali finančné prostriedky určené na výživné oprávnenej, nie je možné posudzovať za riadne a včasné splnenie si vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenej. Poukazom na uvedené súd uvádza, že návrh na vykonanie exekúcie zo strany oprávnenej bol podaný dôvodne, a práve na jeho základe dôvodne začalo exekučné konanie a v rámci neho je dôvodne v neprospech povinného vykonávaná aj samotná exekúcia.

16. V konaní však taktiež nie je sporné, že dňa 15.12.2020 (ako to vyplýva z listinného dôkazu

- výber z bankového účtu IBAN: 0000 0051 6035 9197 deklarujúci hotovostný výber vo výške 3031 EUR realizovaný dňa 15.12.2020 oprávnenou), t.j. po začatí exekučného konania (ktoré začalo dňa 24.06.2020) a po začatí exekúcie (ktorá začala dňa 29.06.2020), povinný umožnil oprávnenej nakladať s finančnými prostriedkami predstavujúcim výživné na dotknutom bankovom účte,

ktoré finančné prostriedky si oprávnená vo vlastnom mene realizovaným hotovostným výberom z tohto účtu vybrala. Čo bolo skutočným dôvodom umožnenia oprávnenej zo strany povinného disponovať s finančnými prostriedkami na predmetnom bankovom účte až dňa 15.12.2020, v súvislosti s oprávnenou naznačovaným motívom vyhnutia sa trestnému stíhaniu povinného, súd nepovažoval v kontexte prijatia záveru o splnení si vyživovacej povinnosti za relevantné. Listinný dôkaz - Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, vydané v konaní ČVS:ORP-741/TN-TN-2020 dňa 22.12.2020, preto súd v rámci hodnotenia dôkazov považoval len za dôkaz podporne preukazujúci, že k umožneniu nakladania oprávnenej s finančnými prostriedkami na dotknutom bankovom účte zo strany povinného skutočne došlo.

17. V súvislosti s vykonanou úhradou výživného (zameškaného aj bežného) dňa 15.12.2020 vyššie opísaným spôsobom, je však potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávnenej došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávnenej povinným až po začatí exekučného konania (začaté dňa 24.06.2020), resp. až po začatí exekúcie (začatá dňa 29.06.2020), ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď nárok oprávnenej povinný plnil až dňa 15.12.2020, t.j. jednoznačne po začatí exekučného konania, resp. exekúcie, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide totiž konkrétne o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené plnenie následne iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie.

18. Súdny exekútor zastaví exekúciu iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a súd tak urobí iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V posudzovanej veci súd preto konštatuje, že nezistil, že by bol daný dôvod na zastavenie exekúcie ani v zmysle § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a ani v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a exekúcia nebola ukončená ani iným spôsobom v zmysle § 61o Exekučného poriadku.

19. I keď k úhrade zameškaného a bežného výživného splatného k 15.12.2020 zo strany povinného došlo, následné bežné výživné (za predpokladu, že si ho povinný riadne neplní) a doposiaľ neuhradené trovy exekúcie, sú však stále nárokom vymáhaným v naďalej prebiehajúcej exekúcii, zákonný dôvod na zastavenie ktorej povinným preukázaný nebol.

20. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku v čase do začatia exekučného konania, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

21. Súd záverom, obdobne ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení v bode 20., obiter dictum uvádza, že povinný môže, po splnení podmienok uvedených v ustanovení § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, podať žiadosť o odklad exekúcie, kde zároveň vyhlási, že bežné výživné bude naďalej plniť prostredníctvom exekútora dobrovoľne. Ak povinný následne bude dobrovoľne plniť bežné výživné riadne a včas po dobu troch po sebe nasledujúcich mesiacov, súdny exekútor na základe ustanovenia 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vydá upovedomenie o zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).