Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Petra Šamka a JUDr. Márie Szabóovej v trestnej veci obžalovanej J. P. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa spolupáchateľstvom podľa , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Bratislava V z 24.06.2020, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 07. apríla 2021 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa sa obžalovanej

J. P., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom X. XX, prechodne bytom O., O. XX

u k l a d á

Podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. k/, písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 3, § 41 ods. 1, § 42 ods .1, ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a Tr. zák. súd zaraďuje obžalovanú na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. z 19.06.2019 vo výroku o treste, ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 (jedného) roka, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (troch) rokov, ako i všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na zrušený výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava V z 24.06.2020 sp. zn. bola obžalovaná J. P. uznaná za vinnú pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa spolupáchateľstvom podľa na tom základe, že

spoločným konaním s už právoplatne odsúdeným Q. S. v čase od 03:00 h do 06:00 h dňa 14.03.2019 v O. na E. ulici XX počas hádky nezisteným spôsobom poškodili kovanie a nerezovú bezpečnostnú lištu hlavných (vstupných) dverí do bytového domu, kovanie dverného krídla do priestorov posilňovne nachádzajúcej sa na podzemnom podlaží bytového domu a stacionárny bicykel K. GX X.X V., kovanie dverí do priestoru s bazénom nachádzajúce sa na podzemnom podlaží bytového domu a znečistili rôznymi predmetmi a krvou priestory posilňovne a bazénovej časti vrátane samotného bazénu, čím vlastníkom bytového domu nachádzajúceho sa na E. ulici XX, zastúpeným spoločnosťou O. V., spol. s r.o., H.: XX XXX XXX, so sídlom X. XX-XX, O., spôsobili škodu na veciach a škodu spôsobenú nevyhnutnosťou vykonať hĺbkové čistenie a dezinfekciu priestorov v celkovej výške 50,- € za uhradenú spoluúčasť na poistnej udalosti a poškodenému subjektu - T. poisťovňa, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom S. XX, O., ktorá ako poistník uhradila vlastníkom bytového domu poistné plnenie za poistnú udalosť č. 4669-2019, spôsobili škodu vo výške 1 527,63 €.

Za tento prečin súd obžalovanú odsúdil podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. k/, písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods .1, § 42 ods .1, ods .2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods .4 písm. d/ Tr. zák. súd uložil obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe uhradiť spôsobenú škodu.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 tr. zák. súd uložil obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky.

Zároveň sa zrušil Trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. z 19.06.2019 vo výroku o treste - odňatie slobody v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok, nariadený výkon trestu a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 3 roky, ako i všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na zrušený výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa ods .1 súd poškodenú organizáciu - T. V. a.s., IČO: XX XXX XXX, S. XX, O. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu, čo do výroku o treste, podal riadne a včas odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava V 10.07.2020 (č.l. 231-232). V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že v prvom rade je potrebné konštatovať, že ak došlo k nariadeniu výkonu podmienečného trestu odňatia slobody uloženého skorším rozsudkom podľa § 50 ods. 4 alebo 52 ods. 1 Tr. zák. pred tým ako bol uložený súhrnný trest, považuje sa tento trest, výkon ktorého bol pôvodne podmienečne uložený za nepodmienečný (rozhodnutie č. 49 vydané v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR č. 3/2014). Z uvedeného je zrejmé, že návrh prokurátora počas záverečnej reči spočívajúci v tom, aby súd po uznaní viny obžalovanej uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, bol zákonný a správny.

Z obsahu odpisu registra trestov obžalovanej vyplýva, že stíhaného skutku sa dopustila 14.03.2019, pričom prvýkrát bola právoplatne odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 19.06.2019 (právoplatného v ten istý deň), a to na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Z odpisu registra trestov vo vzťahu k citovanému trestnému rozkazu vyplýva, že dňa 06.11.2019 bol J. P. (v tejto veci odsúdenej) nariadený výkon trestu vo výmere 3 mesiacov. V čase rozhodovania samosudcu v aktuálnej trestnej veci je potrebné považovať trest, ktorý bol obžalovanej J. P. uložený v trestnej veci pod sp. zn. za trest nepodmienečný, pričom v súlade so zásadou vymedzenou v ustanovení § 42 ods . 2 Tr. zák. nesmie byť súhrnný trest miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

Nad rámec uvedeného prokurátor konštatoval, že nedošlo k splneniu podmienky nevyhnutnej na priznanie poľahčujúcej okolnosti vymedzenej v ustanovení § 36 písm. k/ Tr. zák., pretože zo strany

obžalovanej nebola nahradená celá majetková škoda, ktorú ako spolupáchateľka skutku, pre ktorý na ňu bola podaná obžaloba svojim konaním spôsobila. V prípade nahradenia škody zákon vyžaduje, aby išlo o náhradu úplnú, v prípade odstránenia škodlivých následkov trestného činu postačuje, aby sa páchateľ o ich odstránenie pričinil. Keďže obžalovaná sa dopustila majetkového trestného činu, pri ktorom bola v prípravnom konaní presne vyčíslená majetková škoda a túto škodu do vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia súdu v plnej miere nenahradila, nie je možné skonštatovať, že sa pričinila o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a priznať jej poľahčujúcu okolnosť vymedzenú v ustanovení § 36 písm. k/ Tr. zák.

Okrem toho rozhodnutie samosudcu trpí vadou nezákonnosti v neprospech obžalovanej, a to z dôvodu, že pri samosudcom konštatovanej prevahe poľahčujúcich okolností dochádza v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. k zníženiu hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a teda individuálna trestná sadzba pri obžalovanej pri ukladaní súhrnného trestu pre prečin podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. a prečin podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. (oba so sadzbou až na jeden rok) je až na 8 mesiacov, pričom samosudca uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Navrhol preto, aby krajský súd postupom podľa zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby postupom podľa rozhodol sám a obžalovanej uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov za súčasného zrušenia trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 19.06.2019 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrila obžalovaná podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave 07.04.2021, v ktorom uviedla, že po výkone trestu odňatia slobody sa zaradila riadne do pracovného života, vedie usporiadaný život a v plnej miere nahradila spôsobenú škodu. Ku svojmu vyjadreniu pripojila potvrdenie UNI D. O. o vklade sumy 1.527,63 eur na účet poškodenej spoločnosti, dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 20.07.2020, pracovnú zmluvu z 03.08.2020 a zmluvu o výkone dobrovoľníckej činnosti zo dňa 01.03.2021.

Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní prokurátora tunajšiemu súdu 04.03.2021.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava uviedla, že sa pridržiava písomne vypracovaného odvolania a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a uloženie trestu ponechala na úvahe senátu krajského súdu.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že obžalovaná si po výkone trestu odňatia slobody uvedomila protiprávnosť svojho konania, t.č. je zaradená do pracovného pomeru, žije riadnym životom, a preto považuje odvolanie prokurátora za nedôvodné.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu svoje konanie oľutovala.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie ,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa , ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním prokurátroa len ohľadom výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu nie sú odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len tento výrok. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie prokurátora je sčasti dôvodné, a to vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody.

Čo sa týka výroku o vine, v konaní ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, krajský súd nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovanej J. P. na obhajobu. Odvolací súd konštatuje, že obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní konanom 24.06.2020 vyhlásenie v zmysle , že je vinná zo spáchania skutku. Následne samosudca po vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenie obžalovanej podľa Odvolací súd uzatvára, že v súvislosti s prijatím vyhlásenia nie je možné právne účinne napadnúť odvolaním výrok o vine, teda skutkový stav ani právnu kvalifikáciu. Vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe a následné prijatie tohto vyhlásenia súdom, pokiaľ boli dodržané všetky procesné ustanovenia, tvorí totiž prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu podaného odvolania meniť priznaný skutkový stav ani právnu kvalifikáciu. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovanú poučil o jej právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd prvého stupňa obžalovanému položil podľa a , , , , otázky, na ktoré obžalovaná odpovedala kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa uznesením, že vyhlásenie obžalovanej prijíma a s poukazom na ustanovenie tiež rozhodol, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala skutok a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, eventuálne o ochrannom opatrení. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť ( ).

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v súvislosti s vyhlásením obžalovanej a jej prijatím v zmysle odvolací súd sa zaoberal len výrokom o treste.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Zmyslom a účelom trestu v najvšeobecnejšom zmysle je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.

Odvolací súd pritom dodáva, že v zmysle § 34 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Pri ukladaní trestu pochybil okresný súd, keď obžalovanej priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia (pričinila sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradila spôsobenú škodu), keďže pred vyhlásením rozsudku prvostupňového súdu škoda obžalovanou nahradená nebola. Napriek tejto skutočnosti odvolací súd priznal obžalovanej citovanú poľahčujúcu okolnosť, keďže na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu preukázala nahradenie škody v plnej výške poškodenej spoločnosti. Okrem toho súd priznal obžalovanej aj poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia Tr. zák. a ukladal jej tak trest podľa ustanovenia Tr. zák., kedy sa znižuje dolná hranica stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pochybil okresný súd, keď ukladal obžalovanej súhrnný podmienečný trest odňatia slobody. Podľa veta druhá Tr. zák. súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaná J. P. bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. zo dňa 19.06.2019, právoplatného 19.06.2019, ktorý trestný rozkaz jej bol doručený dňa 19.06.2019, na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 36 mesiacov. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava V z 06.11.2019 sp. zn. bolo vyslovené, že odsúdená J. P. sa podľa Tr. zák. v skúšobnej dobe uloženej jej trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 19.06.2019 neosvedčila a trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov vykoná, pričom bola zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest si vykonala. Vo vzťahu k vyššie citovanému je treba súhlasiť s odvolacími námietkami prokurátora, že ak došlo k nariadeniu výkonu podmienečného trestu odňatia slobody uloženého skorším rozsudkom podľa alebo Tr. zák. pred tým, ako bol uložený súhrnný trest, považuje sa tento trest, výkon ktorého bol pôvodne podmienečne odložený, za nepodmienečný. Z toho vyplýva, že ak súd neupustí od uloženia súhrnného trestu ( Tr. zák.) uloží - v zmysle , veta druhá Tr. zák. podľa zásad na uloženie úhrnného trestu prísnejší súhrnný trest odňatia slobody ako trest uložený skorším rozsudkom a jeho výkon podmienečne neodloží podľa , Tr. zák., prípadne podľa , Tr. zák. (viď rozhodnutie NS SR č. 49 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR č. 3/2014). Okrem toho pochybil okresný súd aj v rámci ukladania trestu obžalovanej, keďže za priznania dvoch poľahčujúcich okolností s použitím Tr. zák. mal pri zákonom stanovenej trestnej sadzbe, ktorá je v danom prípade od nula do jedného roka ukladať obžalovanej trest odňatia slobody až na osem mesiacov. Samosudca uložil obžalovanej trest vo výmere jedného roka. Krajský súd napravil pochybenie okresného súdu, jednak vo vzťahu k ukladanému súhrnnému trestu a jednak vo vzťahu k výmere ním uloženého trestu a uložil obžalovanej súhrnný trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere päť mesiacov, ktorý trest považoval v rámci zásad ukladania trestov za trest primeraný. Podľa veta prvá Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili podklad. Keďže trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov, v danom konkrétnom prípade súd uložil obžalovanej

súhrnný trest vo výmere päť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu troch rokov. Záverom odvolací súd uvádza, že pochybenia prvostupňového súdu pri ukladaní trestu mali za následok zrušenie napadnutého rozsudku v tomto výroku a rozhodnutie o tom rozsudkom odvolacieho súdu, keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu správne zisteného v napadnutom rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.