Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-149-2019.pdf
PDF · 104.83 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/149/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému doc. W.. art. L. W., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., prejednal dňa 07. apríla 2021 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou a obžalovaného doc. W.. art. L. W. proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp.zn.0T/33/2019 zo dňa 17. októbra 2019, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.0T/33/2019 zo dňa 17. októbra 2019, bol obžalovaný doc. W.. art. L. W. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že
dňa 29.07.2019 v čase o 12.40 hod. v Z. nad Z. po ul. G. cesta v smere jazdy od ulice B. riadil ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČ: Z. XXXF. s 0,67 mg/liter alkoholu v dychu, kde pri čerpacej stanici Slovnaft bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Bánovce nad Bebravou.
Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/, písm. j/ Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 2.000,-Eur. Okresný súd súčasne podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Zároveň okresný súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/, písm. j/ Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 18 mesiacov.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení napadol odvolaním prokurátor pre nesprávnosť výrokov o uloženom treste v neprospech obžalovaného a obžalovaný pre nesprávnosť výrokov o treste.
V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že: „Som toho názoru, že okresný súd na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny správne ustálil skutkový stav predmetnej veci, tento správne vyhodnotil i po právnej stránke a taktiež správne konštatoval vinu obžalovaného. Nestotožňujem sa však s jeho rozhodnutím ohľadne výroku o treste uloženom menovanému obžalovanému, a to z dôvodu, že peňažný trest i trest zákazu činnosti boli uložené vo výmere, ktorá sa javí ako neprimerane mierna a súčasne nezohľadňuje hľadiská ochrany spoločnosti v zmysle generálnej a individuálnej prevencie, a to najmä pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, jeho následok a zavinenie páchateľa. Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru peňažného trestu, táto nedosahuje
ani výšku príjmu obžalovaného dosiahnutého v jednom mesiaci, ktorú uviedol vo svojom výsluchu, čo nezodpovedá najmä skutočnosti, že sa dopustil konania dosahujúceho intenzity trestného činu. Skutku sa pritom s bezmála 1,50 promile alkoholu v dychu dopustil v obedňajších hodinách pracovného dňa, kedy je značná najmä hustota cestnej premávky s čím bola spojená vysoká pravdepodobnosť spôsobenia škodlivých následkov vo forme ohrozenia života a zdravia najmä účastníkov cestnej premávky ako i možnosť spôsobenia značnej škody na majetku. Z tých istých dôvodov sa potom javí tiež neprimerane mierna i výmera trestu zákazu činnosti. Tresty uložené obžalovanému doc. W..art. L. W., F.. ani v ich zájomnej kombinácii nepredstavujú dostatočnú ujmu na právach obžalovaného a nekorešpondujú predovšetkým so závažnosťou protiprávneho konania, ktorého sa dopustil.
V tejto súvislosti odvolanie prokurátorky zahlásené proti rozsudku na hlavnom pojednávanie bližšie špecifikujem tak, že ide o odvolanie v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. O T 33/19 - 99 zo dňa 17.10.2019 vo výroku o peňažnom treste a tiež i o treste zákazu činnosti spočívajúcom vo vedení motorového vozidla akéhokoľvek druhu, ktoré boli uložené obžalovanému doc. W..art. L. W., F. a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že menovanému obžalovanému uloží peňažný trest vo výmere 3.000 až 4.000 Eur za súčasného uloženia náhradného trestu vo výmere 3 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 rokov“.
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že:
„Odvolanie prokurátorky obhajoba považuje v celom rozsahu za nedôvodné a na tomto názore obhajoby nič nemení ani písomne odôvodnenie odvolania prokurátorky a to najmä vzhľadom na nižšie uvádzané skutočnosti.
S tvrdeniami prokurátorky uvádzanými v obsahu jej odôvodnenia odvolania rozhodne nemožno súhlasiť, pretože tieto zjavne nereflektujú na závery vykonaného dokazovania v predmetnej trestnej veci a ignorujú zásadu individualizácie trestu ako prostriedku k spravodlivému trestaniu páchateľov.
Je zrejmé, že prokurátorka vôbec nevzala ohľad na prevažujúci pomer poľahčujúcich skutočnosti na strane obžalovaného a taktiež žiadnym spôsobom nezohľadnila skutočnosť, že obžalovaný od počiatku vedenia trestného stíhania voči jeho osobe zaujal k spáchanému skutku kritický postoj, spolupracoval s očtk ako aj súdom a svoje konanie úprimne oľutoval, pričom v jeho konaní išlo o jednorazový exces, keď nezvládol zistenie o nevere svojej manželky a konal nesprávne.
Z odôvodnenia odvolania prokurátorky vyplýva, že táto ďalej žiadnym spôsobom neprihliada na listinné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, proti ktorým nič nenamietala a ktoré svedčia v prospech obžalovaného, ale len všeobecne tvrdí, že trest uložený obžalovanému je neprimerane mierny.
Obhajoba už v podanom odôvodnení odvolania obhajoby uvádzala, že pri ukladaní druhu a výmery trestu je potrebné dôsledne prihliadať na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, na okolnosti ktoré nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu, ktorý v danom konkrétnom prípade možno dosiahnuť aj miernejším trestom.
Na uvedenom obhajoba naďalej zotrváva. Na tomto mieste poukazujeme na všetky skutočnosti uvádzané v obsahu odôvodnenia odvolania obhajoby a preto navrhujeme, aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 29.11.2019, sp. zn. Pv 228/19/3301-21 v znení jeho odôvodnenia podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.“
Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania namietol, že:
„Napadnutý rozsudok vo výroku o treste považuje obhajoba za nesprávny, keďže sa, podľa názoru obhajoby, súd prvého stupňa dôsledne neriadil ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona.
§ 34 ods. 1 Trestného zákona „Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou“
§ 34 ods. 3 Trestného zákona „ Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby“.
§ 34 ods. 4 Trestného zákona „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolností, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.“
Podľa názoru obhajoby súd prvého stupňa nedostatočne zohľadnil pri svojich úvahách o výške trestu prevažujúci pomer poľahčujúcich skutočností na strane obžalovaného ako aj samotnú skutočnosť, že obžalovaný od počiatku vedenia trestného stíhania voči jeho osobe zaujal k spáchanému skutku kritický postoj, spolupracoval s očtk ako aj súdom a svoje konanie úprimne oľutoval. Ako vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku v prípade obžalovaného išlo o jednorazový exces v jeho konaní, keď nezvládol zistenie o nevere svojej manželky a konal nesprávne. Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní je preukázané, že obžalovaný je vysokoškolským pedagógom. Obžalovaný pôsobí na O.í, kde je súčasne aj tajomníkom katedry strunových a dychových nástrojov, odborným asistentom na hudobnej a tanečnej fakulte. Ako jediný M. získal docentúru v hre na fagot na B. univerzite a taktiež sa stal prvým fagotistom v orchestri M. J., kde pôsobí dodnes. Počas svojej umeleckej kariéry získal viaceré ocenenia a šíril dobré meno nielen sebe ale aj Slovenskej republike a to nielen doma ale aj v zahraničí.
Obžalovaný spáchanie skutku priznal a úprimne oľutoval. Obžalovaný je pripravený niesť následky svojho konania a prijať spravodlivý trest. Avšak v otázke výšky trestu, podľa názory obhajoby, súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Trestného zákona, keď obžalovanému uložil trest zákazu činnosti až v trvaní 18 mesiacov pri súčasnom uložení peňažného trestu vo výške až 2 OOO Eur. Pri ukladaní druhu a výmery trestu, podľa názoru obhajoby, je potrebné dôsledne prihliadať na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, na okolnosti ktoré nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu, ktorý v danom konkrétnom prípade možno dosiahnuť aj miernejším trestom.
V nadväznosti na vyššie uvedené, obhajoba poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.01.2019, sp. zn. 2To/112/2018, ktorým odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.08.2018, sp. zn. 2T/67/2018, ktorým súd prvého stupňa obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe (skrátené), že viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu 0,99 mg/1 alkoholu v dychu za čo bol odsúdený na peňažný trest vo výške 800 Eur, náhradný trest odňatia slobody 4 mesiace a trest zákazu činnosti na dobu 1 rok. Obžalovaný na rozdiel od vyššie spomenutého prípadu, mal namerané menšie množstvo alkoholu v dychu a to 0,67 mg/liter a pred súdom sa ocitol po prvý krát.
Ďalej poukazujeme aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.04.2018, sp. zn. 3To/135/2018, ktorým odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.09.2017, sp. zn. 2T/69/2017 ktorým súd prvého stupňa obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe (skrátené), že viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu 1,67 mg/1 alkoholu v dychu za čo bol odsúdený na peňažný trest vo výške 1 500
Eur, náhradný trest odňatia slobody 6 mesiace a trest zákazu činnosti na dobu 14 mesiacov. Obžalovaný na rozdiel od vyššie , spomenutého prípadu, mal namerané menšie množstvo alkoholu v dychu a to 0,67 mg/liter a nespôsobil dopravnú nehodu.
Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia by tak mala nútiť súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.
V zmysle požiadavky primeranosti trestu k trestnému činu, za ktorý sa ukladá musí byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy a ak najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa.
Podľa názoru obhajoby tak vzhľadom na vyššie uvedené by k naplneniu účelu generálnej a individuálnej prevencie postačilo uloženie miernejšieho trestu než bolo obžalovanému uložené napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa.
Obžalovaný týmto prostredníctvom svojho obhajcu navrhuje Krajskému súdu v Trenčíne ako súdu odvolaciemu: aby podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17.10.2019, č.k. 0T/33/2019-99 vo výroku o treste zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného na nezmenenom skutkovom základe odsúdil k miernejšiemu trestu.“ K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor. Prokurátor vo vyjadrení poukázal na to, že:
„K argumentácii obhajoby o jednorazovom excese z inak riadneho vedenia života obžalovaným je potrebné dodať, že hoci je pravdou, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, a z tohto hľadiska by bolo možné hovoriť o jednorazovom excese, nie je možné opomínať tú skutočnosť, že vedenie riadneho života nemožno zužovať výlučne na dopúšťanie sa trestných činov, ale na vedenie riadneho života je potrebné nahliadať komplexnejšie, a to aj s prihliadnutím na porušovanie spoločenských noriem konaniami menej závažnej intenzity, akými sú priestupky, pričom obžalovaný sa od roku 2016 dopustil 3 menej závažných priestupkov, a to práve na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
V súvislosti s individualizáciou výšky peňažného trestu dávam zas do pozornosti tú skutočnosť, že jeho výšku nemožno zredukovať na jednoduchý odkaz na iné rozhodnutia súdov o treste pri trestných činoch s rovnakou právnou kvalifikáciou, nakoľko predpokladom individualizácie peňažného trestu je nastavenie výšky peňažného trestu tak, aby o.i. zohľadňoval aj majetkové a zárobkové pomery konkrétneho jednotlivca. Samotná skutočnosť, že súd uložil v inom prípade páchateľovi trestného činu rovnakej právnej kvalifikácie peňažný trest na úrovni 800 Eur prípadne 1500 Eur, nie je bez znalosti príjmových pomerov daného páchateľa a ich zohľadnenia relevantná, nakoľko pre finančne lepšie situovanú osobu môže byť trest na úrovni 800 eur prípadne 1500 eur neprimerane mierny, zatiaľ čo v prípade osoby s horšími zárobkovými pomermi bypeňažný trest v takejto výške bol existenčný, a teda výšku peňažného trestu je potrebné v každom jednom prípade odvíjať aj od finančných a zárobkových možností toho ktorého páchateľa, pričom v danom prípade sa jedná o páchateľa s nadštandardnými príjmovými pomermi, ktorého príjem sa pohybuje v priemere od 1500 do 3000 eur mesačne.
Čo sa týka umeleckej dráhy obžalovaného a šírenia dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí, táto skutočnosť je nepochybne chvályhodná, avšak na strane druhej nemožno opomínať tú skutočnosť, že obžalovaný sa skutku dopustil v dobe okolo poludnia, kedy je intenzita premávky najvyššia, čo zvyšuje nebezpečnosť jeho konania a hrozba škodlivých následkov na živote a zdraví, ktorá z jeho protiprávneho konania hrozila, bola vyššia, než je tomu v prípade väčšiny obdobných trestných činov,
ktorých sa páchatelia obvykle dopúšťajú v nočných hodinách, kedy je intenzita premávky a teda aj hrozba škodlivého následku nižšia a táto skutočnosť nemôže pri ukladaní druhu a výmery trestu ostať bez významu, ako bolo uvedené už v odôvodnení odvolania prokurátora zo dňa 29.11.2019 a túto skutočnosť je podľa môjho názoru potrebné zohľadniť v dlhšom treste zákazu činnosti.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam naďalej navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. O T 33/19 - 99 zo dňa 17.10.2019 vo výroku o peňažnom treste a tiež o treste zákazu činnosti spočívajúcom vo vedení motorového vozidla akéhokoľvek druhu, ktoré boli uložené obžalovanému doc. W..art. L. W., F. a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a sám vo veci rozhodol tak, že menovanému obžalovanému uloží peňažný trest vo výmere 3.000 až 4.000 Eur za súčasného uloženia náhradného trestu vo výmere 3 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 rokov.“
Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom odvolania prokurátora okresnej prokuratúry. V prípade, že prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, tak navrhla obžalovanému uložiť súhrnný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu a súčasne navrhla uloženie trestu zákazu činnosti v prísnejšej výmere.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla vzhľadom k zmenenej situácii, ktorá nastala oboznámením trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.10.2020, sp.zn.2T/53/2020, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil vo výroku o treste a postupom podľa § 44 Tr. zák. upustil u obžalovaného od uloženia súhrnného trestu obžalovanému.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 07. apríla 2021. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom a obžalovaným napadnutých výrokov o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z odvolaní prokurátora a obžalovaného vyplýva, že odvolania neobsahujú žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepochybil vo výrokoch, ktorým uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere 2.000,-Eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 18 mesiacov, pretože takto uložený trest obžalovanému okresným súdom je zákonný, spravodlivý a primeraný.
Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.
Za správny, považoval odvolací súd poukaz okresného súdu na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a svoje konanie úprimne oľutoval, ktorú okolnosť je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu v prospech
obžalovaného. V predmetnej trestnej veci okresný súd správne zistil na jednej strane tri poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že obžalovaný pred spáchaním uvedeného trestného činu viedol riadny život, podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Na druhej strane správne nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že obžalovaný viedol pred spáchaním trestnej činnosti riadny život, túto odvolací súd obžalovanému priznal, nakoľko obžalovaný sa pred spáchaním predmetného trestného činu dopustil len drobných priestupkov, ktorých intenzita je zanedbateľná. Žiadne ďalšie poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v predmetnej trestnej veci odvolací súd nezistil.
Okresný súd pri hodnotení osoby obžalovaného z odpisu registra trestov na obžalovaného správne zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Súčasne správne zistil, že obžalovaný disponuje vodičským oprávnením od roku 1992 a bol doteraz 3-krát postihnutý v priestupkovom konaní za menej závažné priestupky spojené s cestnou premávkou.
Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu Okresného súdu Bratislava V vedeného pod sp.zn.2T/53/2020 v spojení s predmetným spisovým materiálom ďalej zistil, že v uvedenej trestnej veci nie sú splnené zákonné podmienky na ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V, sp.zn.2T/53/2020 zo dňa 20.10.2020. V danom prípade pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému nie je možné aplikovať ustanovenie § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (ukladanie súhrnného trestu), nakoľko odvolací súd zistil, že v predmetnej trestnej veci bol trestný rozkaz Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30.07.2019, sp.zn.0T/33/2019 doručený obžalovanému do vlastných rúk dňa 30.07.2019, pričom doručenie uvedeného trestného rozkazu obžalovanému do vlastných rúk pretína súbeh trestných činov. V trestnej veci Okresného súdu Bratislava V vedenej pod sp.zn.2T/53/2020, bol Okresným súdom Bratislava V vydaný trestný rozkaz č.k.2T/53/2020-149 dňa 20.10.2020 pre skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil v čase od mesiaca september 2019 do 26. mája 2020. Tento trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 20.10.2020 a právoplatnosť nadobudol dňom 20.10.2020. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danej trestnej veci sa nejedná o súbeh trestných činov, neprichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. a rovnako tak neprichádza do úvahy možnosť aplikácie ustanovenia o upustení od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák.
Odvolací súd dospel k záveru, že uložený peňažný trest vo výmere 2.000,-Eur vrátane náhradného trestu vo výmere 3 mesiacov ustanoveného obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Okresný súd súčasne správne uložil obžalovanému v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 mesiacov.
Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou prokurátora spočívajúcou v nesprávnom použití ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. pri ukladaní druhu a výmery trestov obžalovanému a ani s námietkou, že tresty uložené obžalovanému okresným súdom sú neprimerane mierne.
Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s názorom obžalovaného uvedeného v jeho odvolaní, podľa ktorého by mal byť trest uložený okresným súdom neprimerane prísny, pričom takto uložený trest obžalovanému je vymeraný aj v súlade s požiadavkou primeranosti a humánnosti.
Krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je dostatočne jasný, zrozumiteľný, dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone, pričom námietky, ktoré uvádzajú prokurátor a obžalovaný vo svojich odvolaniach proti rozsudku okresného súdu, nie sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti opodstatnené a dôvodné.
Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora a obžalovaného za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo
výrokoch o treste v neprospech a v prospech obžalovaného na podklade podaných odvolaní, a preto odvolanie prokurátora a obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.