Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/50/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. O., Z.. XX.X.XXXX, B. A. XX, K., v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matka: L. O., Z.. X.X.XXXX, B. A. XX, K., právne zastúpená: JUDr. Lucia Cepka Zvolenská, advokátka so sídlom Kollárova 17, Trnava a otec: J. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XX, K., právne zastúpený: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát so sídlom Vajanského 10, Trnava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd zveruje maloletú L. Z.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 14.9.2020, pričom obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej L. výživné v sume 110 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 14.9.2020.

Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletú L. za obdobie od 14.9.2020 do 31.3.2021 v sume 114 eur v pravidelných splátkach po 5 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

II. Súd upravuje styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou Dorotou každý párny kalendárny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v pondelok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec maloletú prevezme a po ukončení styku maloletú odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú k styku riadne pripraviť.

III. Súd týmto mení uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. -23 zo dňa 30.10.2020 v časti úpravy styku otca s maloletou.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 14.9.2020 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu keď navrhovala, aby bola maloletá L. zverená na čas do rozvodu manželstva do jej osobnej starostlivosti a otcovi aby bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 150 eur mesačne. Zároveň navrhovala upraviť rozsah styku otca s maloletou tak, aby bol oprávnený stretávať sa s dieťaťom každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. za jej prítomnosti.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 4.3.2020 podala návrh na začatie konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktorý je vedený na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . S otcom dieťaťa však nežijú v spoločnej domácnosti už od začiatku roka 2020 a otec jej na výživu dieťaťa od tej doby platí nepravidelne. V období od januára 2020 do mája 2020 zaplatil trikrát po 100 eur a dvakrát po 150 eur, od júna 2020 prestal platiť na výživu úplne. Otec nemá záujem o stretávanie sa s maloletou, napriek tomu, že mu matka ponúka možnosť stretnutia. Pretože otec sa nechce s matkou dohodnúť ohľadom finančného zabezpečenia maloletej, ani ohľadom stretávania sa s ňou, matka vyjadrila presvedčenie, že je v záujme dieťaťa, aby boli konkrétne pravidlá styku otca s dieťaťom ako aj výška výživného zo strany otca, upravené rozhodnutím súdu.

3. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 6.4.2021, pričom s týmto návrhom nesúhlasil, keď bol toho názoru, že jeho styk s maloletou je právoplatne upravený, a to uznesením Okresného súdu Trnava č.k. -23 zo dňa 30.10.2020, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie. V súčasnej dobe prispieva na výživu dieťaťa mesačne sumou 70 eur, pretože je na invalidnom dôchodku a má zníženú schopnosť výkonu práce o 70 %. Navrhol, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 33 eur mesačne a aby bol upravený rozsah jeho styku s maloletou každý nepárny týždeň v pondelok od 16.00 hod. do 18.00 hod., v ten istý týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., a každý párny týždeň v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., vždy bez prítomnosti matky.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, s potvrdením o pracovnom príjme matky, s oznámením Sociálnej poisťovne pobočka Trnava o priznaní invalidného dôchodku otcovi, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Matka na pojednávaní uviedla, že v septembri 2020 jej otec poslal na výživu dieťaťa na účet sumu 50 eur, od októbra 2020 jej začal sám z vlastnej vôle platiť sumu 70 eur mesačne. Okrem toho sa s matkou dohodli, že jej bude prispievať aj na polovicu nákladov týkajúcich sa škôlky a stravy v škôlke, čo predstavuje mesačne sumu 30 eur a k tomu ďalších 10 eur na pohonné hmoty, keďže matka maloletú otcovi privezie a aj si ju odvezie vlastným autom. Takýmto spôsobom fungujú od decembra 2020, kedy okrem 70 eur ktoré jej otec platí na účet, dáva jej k rukám aj zvyšných 40 eur. Dňa 25.11.2020 uzavreli spolu s otcom ohľadom úpravy styku otca s maloletou dohodu, v zmysle ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletou počas týždňa aj cez víkend. Napriek tejto dohode, sa otec s maloletou stretáva iba počas víkendov, a to každý párny týždeň od soboty od 11.00 hod. do nedele do 17.00 hod., cez týždeň sa nestretávajú vôbec, i keď tomuto styku matka žiadnym spôsobom nebráni. Matka takýto spôsob stretávania sa rešpektuje, nakoľko ide výlučne o rozhodnutie otca realizovať styk s dcérou len počas víkendov. Matka býva spolu s dcérou v byte, ktorý patrí do BSM, spoločnú domácnosť nevedie s nikým. Je zamestnaná a dosahuje čistý príjem vo výške 880,85 eur mesačne, ďalší príjem nemá, poberá rodinné prídavky na dieťa. Maloletá Dorota je v predškolskom zariadení. Výdavky na dieťa sú bežného charakteru, s výnimkou výdavkov, ktoré matka vynaložila v júni 2020 na sanáciu chrupu dieťaťa, išlo o jednorazový výdavok vo výške 1.500 eur. V súčasnej dobe má výdavky len na bežnú dentálnu hygienu a starostlivosť o chrup maloletej. V škôlke matka platí školné vo výške 20 eur mesačne a stravu v priemere 60 eur, niekedy keď dieťa zoberie zo škôlky skôr, strava vyjde menej. Matka má aj ďalšie výdavky na domácnosť a stravu, najmä na byt spolu 155 eur, elektrinu 29 eur, telefón 10 eur, sporenie 10 eur a spláca úver sumou 246,28 eur. Oproti písomnému návrhu, matka žiadala upraviť styk otca v rozsahu, ako sa dohodli s otcom v novembri 2020. Pokiaľ ide o návrh otca na určenie výživného vo výške 33 eur mesačne, matka poukázala aj na skutočnosť, že otec je tuhým fajčiarom a v rámci jedného mesiaca dokáže vyfajčiť cigarety v hodnote 150 eur.

6. Otec so zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasil. Potvrdil, že v septembri 2020 zaplatil matke výživné vo výške 50 eur, od októbra 2020 začal platiť 70 eur mesačne, pretože v tej dobe pracoval brigádne. Zvyšných 40 eur, ktoré platí od decembra 2020 mu dávala jeho matka, ktorá je starobnou dôchodkyňou. Do októbra 2020 pracoval brigádne v pivárni kde umýval poháre, v dôsledku pandémie však museli piváreň zatvoriť. Takýmto spôsobom si zabezpečil príjem vo výške 200 eur mesačne. V období do 2.6.2020 pracoval na základe dohody aj u Tibora Lennera - HODMAN, pretože si prestal s majiteľom vychádzať, táto dohoda bola ukončená. Na základe tejto dohody si taktiež zarobil okolo 200 eur mesačne. Je poberateľom invalidného dôchodku, v roku 2020 poberal dôchodok vo výške 238 eur, v roku 2021 vo výške 245,20 eur mesačne, okrem dôchodku v súčasnej dobe iný príjem nemá. V súvislosti so svojou invaliditou nemá žiadne výrazné obmedzenia pre výkon nejakého určitého druhu práce. Otec

býva u svojej matky v byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, preto matke dáva 100 eur na bývanie, platí 16 eur za internet, 10 eur za telefón, 10 eur sporenie pre L., 30 eur na hygienu, ostatné platí za stravu. Pretože jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok žiadal, aby mu bola určená povinnosť platiť výživné v nižšej výške ako matka uvádzala v návrhu. Pokiaľ ide o styk s dieťaťom, otec sa spočiatku snažil stretávať s maloletou v takom rozsahu, ako bol upravený neodkladným opatrením nariadeným Okresným súdom Trnava č.k. -23 zo dňa 30.10.2020, nie vždy mu však bol styk zo strany matky umožnený, najmä v priebehu pracovného týždňa, pretože mu matka nezdvíhala telefón keď volal aby sa dohodli, kedy si po dieťa príde. Styk cez víkendy mu bol matkou umožnený a v skutočnosti sa s dieťaťom aj stretával. Následne si dňa 25.11.2020 dohodou upravili rozsah styku. S maloletou má otec dobrý vzťah, tiež má záujem sa s maloletou stretávať častejšie, z toho dôvodu žiadal, aby súd upravil styk v širšom rozsahu tak, ako uviedol vo svojom písomnom vyjadrení.

7. V priebehu pojednávania dňa 8.4.2021 matka súhlasila so stykom otca každý nepárny týždeň v pondelok a v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod.. Spočiatku nesúhlasila so stykom počas víkendu párneho týždňa v piatok už od 17.00 hod. z dôvodu, že v piatok chcela byť ešte s dieťaťom, následne prejavila súhlas aj s tým, aby sa styk otca v párny týždeň realizoval už od piatka, a to od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. S takto upraveným časom súhlasil aj otec. Právna zástupkyňa matky predniesla návrh na uzavretie dohody rodičov v tom znení, že styk otca sa upraví podľa jeho návrhu, pričom výživné sa určí v sume 110 eur tak, ako bolo aj doteraz od decembra 2020 v skutočnosti zo strany otca platené. Po tom, ako otec s takouto výškou výživného nesúhlasil s odôvodnením, že si nemôže dovoliť platiť výživné vyššie ako 70 eur mesačne, pretože zvyšných 40 eur na platenie výživného si požičiava od svojej matky, právna zástupkyňa matky uviedla, že so schválením dohody o úprave styku nesúhlasia a vracajú sa ku svojmu predchádzajúcemu návrhu, kde matka žiadala upraviť styk od soboty od 11.00 hod. do nedele do 17.00 hod., keď dohodu o rozsahu styku podmienila uzavretím dohody o výške výživného na dieťa.

8. Procesný opatrovník dieťaťa odporučil maloletú L. zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť vo výške primeranej jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam s prihliadnutím na vek a potreby maloletého dieťaťa. Zároveň však s poukazom na vyjadrenie oboch rodičov, že otec doteraz poukazoval matke sumu 110 eur mesačne, ako aj s prihliadnutím na avizované uvoľňovanie opatrení súvisiacich s vypuknutou pandémiou a na možnosť otca navštíviť úrad práce, ktorý vedie zoznam voľných pracovných miest, bol toho názoru, že výživné v sume 110 eur je v záujme maloletého dieťaťa.

9. Z potvrdenia o pracovnom príjme matky súd zistil, že matka je zamestnaná v spoločnosti PCA Slovakia, s.r.o. Trnava a dosahuje príjem v priemernej výške 880,85 eur mesačne v čistom.

10. Z oznámenia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava súd zistil, že otec sa nachádza v evidencii poberateľov dôchodkovej dávky zo Sociálnej poisťovne ako poberateľ invalidného dôchodku od 1.5.2010, vyplácaného v roku 2020 vo výške 238,90 eur a v roku 2021 vo výške 245,20 eur mesačne. Otec bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %.

11. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

12. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. V predmetnej veci mal súd preukázané, že maloletá L. sa narodila v manželstve svojich rodičov. Rodičovské práva vo vzťahu k dieťaťu doposiaľ žiadnym súdnym rozhodnutím upravené neboli. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a ani spoločne nehospodária od januára 2020. Matka žije spolu s dieťaťom, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Dosahuje pracovný príjem vo výške 880,85 eur, ďalší príjem nemá, poberá prídavky na dieťa. Otec dieťaťa okrem maloletej Doroty, taktiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Od 1.5.2010 bol uznaný invalidným, v roku 2020 poberal invalidný dôchodok vo výške 238,90 eur a v roku 2021 vo výške 245,20 eur mesačne. Otec v doterajšom období matke na výživu maloletej L. prispel v septembri 2020 sumou 50 eur a od októbra 2020 prispieva sumou 70 eur mesačne, a ako rodičia zhodne uviedli, od decembra 2020 aj ďalšou sumou 40 eur mesačne na ďalšie náklady dieťaťa. S dieťaťom sa otec stretáva hlavne cez víkend párneho týždňa, a to v rozsahu upravenom dohodou rodičov z novembra 2020.

18. Starostlivosť o maloletú L. po celú dobu od rozchodu rodičov zabezpečuje jej matka, v starostlivosti ktorej neboli zistené žiadne nedostatky, táto riadne zabezpečuje jej výchovu, preto súd nevidel dôvod aby menil výchovné prostredie dieťaťa. Z toho dôvodu maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, keď so zverením dieťaťa matke súhlasil aj otec, a rovnako tak ani procesný opatrovník nezistil pochybenia v starostlivosti matky o dieťa, pre ktoré by jej maloletá nemohla byť zverená.

19. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Matka žiadala určiť výživné vo výške 150 eur, prípadne vo výške 110 eur ako sa vyjadrila na pojednávaní súdu. Otec navrhoval výživné vo výške 33 eur mesačne. V priebehu konania mal súd zhodným vyjadrením rodičov preukázané, že od októbra 2020 otec platil na výživu dieťaťa sumu 70 eur a od decembra 2020 sumu 110 eur. V priebehu konania otec prezentoval nemožnosť platiť výživné v matkou navrhovanej výške, pretože jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok. Z toho dôvodu žiadal určiť mu povinnosť platiť výživné v nižšej výške ako matka žiadala v návrhu, a to v sume 33 eur. V tejto súvislosti však súd musí poukázať na to, že poberateľom invalidného dôchodku bol otec už v čase, kedy začal matke prispievať na výživu dieťaťa na základe ich dohody sumou 50 eur v septembri 2020, ktorú sumu z vlastnej vôle zvýšil od októbra 2020 na sumu 70 eur mesačne a od decembra 2020 opäť na základe dohody s matkou, na sumu 110 eur mesačne. Otec v priebehu konania uvádzal, že 40 eur, o ktorú sumu zvýšil výživné na dieťa ktoré matke platil od decembra 2020, mu požičiava jeho matka. Podľa otcovho vyjadrenia, je jeho matka starobnou dôchodkyňou, ďalší príjem okrem dôchodku nemá, a samotný otec jej prispieva na domácnosť mesačne sumou 100 eur. Súd neuveril tomuto tvrdeniu otca, keď ho považoval za účelové s cieľom preukázať svoju nemožnosť platiť výživné na dieťa vo vyššej miere a privodiť tak pre seba priaznivejšie rozhodnutie súdu o výške výživného. Súdu sa javilo nepravdepodobné, aby otcovi požičiavala peniaze na výživu dieťaťa jeho matka, ktorej jediným príjmom je starobný dôchodok, najmä keď sa jedná o peniaze na výživné, na výške ktorého sa otec s matkou dohodol dobrovoľne, čo znamená, že sa javí nepravdepodobné, že by sa otec zaväzoval na platenie výživného v takej výške, pri ktorej už vopred vedel, že na takéto výživné nemá dostatok prostriedkov a bude si musieť na jeho platenie peniaze požičiavať. Okrem toho, podľa vlastného vyjadrenia, otec mesačne prispieva na chod domácnosti svojej matke, od ktorej si vzápätí požičiava sumu 40 eur na výživné, čo sa tiež javí ako nereálne. Preto na tieto tvrdenia otca súd nemôže prihliadať, keď ich považoval za účelové s cieľom vyhnúť sa plateniu výživného vo vyššej miere. Otec ďalej ako dôvod nemožnosti platiť vyššie výživné uvádzal, že má výdavky, medzi inými aj výdavok 100 eur mesačne, ktorú sumu platí svojej matke na chod domácnosti. Táto skutočnosť by však za žiadnych okolností nemohla mať za následok určenie vyživovacej povinnosti na maloletú zo strany otca v nižšej výške, keď v zmysle ustanovení Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť pred inými výdavkami rodičov a otec si musí byť vedomý toho, že v prvom rade si musí zabezpečiť príjem tak, aby mohol pravidelne a včas uhrádzať výživné na maloletú, ktorá je výživou

na neho odkázaná, a až potom vynakladať ďalšie výdavky, napríklad platby ktoré mesačne uhrádza svojej matke, ktorá na rozdiel od maloletej, má aspoň nejaký príjem. Toto platí aj pre tvrdenie matky o tom, že otec je tuhým fajčiarom a teda mesačne míňa väčší obnos peňazí aj na cigarety, ktoré tvrdenie otcom popreté nebolo, keď aj v tejto súvislosti súd uvádza, že najprv je potrebné aby otec zaplatil výživné, keďže sa jedná o povinnosť, ktorá má prednosť pred ďalšími výdavkami otca na svoje potreby. V neposlednom rade, súd vidí rezervu na platenie výživného zo strany otca aj v sume 10 eur, ktoré podľa jeho vyjadrenia platí na sporenie dieťaťa, keď v zmysle zákonných ustanovení, výživné má mať prednostne spotrebný charakter, čo znamená, že je prvoradé aby bola najprv zabezpečená riadna výživa dieťaťa, a až v prípade, že výživou povinným rodičov zostanú finančné prostriedky, je možné aby dieťaťu platili sporenie. Aj z týchto dôvodov by súd nemohol určiť výživné na maloletú Dorotu v nižšej výške, keď bol preukázaný vek dieťaťa a aj jej potreby v takej výške, ktorá odôvodňovala určiť výživné vyššie, ako otec navrhoval. Otec poberá invalidný dôchodok, okrem toho ako sám uviedol, v doterajšom období bol schopný zabezpečiť si príjem aj brigádnickou činnosťou tak, ako tomu bolo v období do októbra 2020, najmä ak sa sám otec vyjadril, že nemá v súvislosti so svojou invaliditou žiadne výrazné fyzické obmedzenia pre výkon nejakého určitého druhu práce. Otec poberal v roku 2020 invalidný dôchodok vo výške 238,90 eur a v roku 2021 vo výške 245,20 eur mesačne. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd mal vedomosť, že otec okrem invalidného dôchodku mal príjem aj z pracovnej činnosti, keď napríklad v období od 1.8.2019 do 7.1.2020 vykonával prácu pre spoločnosť JORDY-MONT, s.r.o. Trnava, v období od 10.1.2020 do 2.6.2020 vykonával prácu pre Tibor Lenner - HODMAN Trnava, v období od 17.7.2020 do 14.10.2020 pre spoločnosť EBBI s.r.o. Bratislava - Vajnory. Túto skutočnosť potvrdil aj sám otec keď uviedol, že brigádnickou činnosťou si mesačne zarobil ďalších približne 200 eur a tiež, že v minulosti vykonával aj prácu hodinového majstra. Zo všetkých týchto preukázaných skutočností a z tvrdení otca potom dospel súd k záveru, že výživné v stanovenej výške 110 eur mesačne, otec je schopný platiť. Túto schopnosť preukázal aj samotný otec, keď na platení výživného 110 eur sa s matkou dohodol a výživné v takejto výške od decembra 2020 dobrovoľne aj platil. Matka preukázala výšku odôvodnených výdavkov na výživu dieťaťa, vynaloženie ktorých otec nesporoval, takže výživné v súdom určenej výške je aj v záujme maloletej.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrhu matky vyhovel, maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške, v ktorej je otec podľa názoru súdu výživné schopný platiť, keď v takejto výške výživné aj reálne platil v posledných pár mesiacoch.

21. Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu odo dňa podania návrhu na súde, teda od 14.9.2020, a to s poukazom na citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od podania návrhu. Otec v tomto období od podania návrhu na súde do rozhodnutia súdu vo veci samej, teda od 14.9.2020 do 31.3.2021, výživné na dieťa platil v nižšej výške, z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné v sume 114 eur (za 6 mesiacov od októbra 2020 do marca 2021 v sume po 110 eur mesačne, spolu 660 eur, a alikvótna časť za 17 dní mesiaca september 2020 čo predstavuje sumu 62,33 eur, teda výživné za celé obdobie v sume 722,33 eur), po zohľadnení už zaplateného výživného zo strany otca v sume 608,33 eur (alikvótna časť za 17 dní mesiaca september 2020 zo zaplateného výživného 50 eur na celý mesiac, čo predstavuje sumu 28,33 eur, za 2 mesiace október a november 2020 v sume po 70 eur a za 4 mesiace od decembra 2020 do marca 2021 v sume po 110 eur mesačne, teda výživné za celé obdobie v sume 608,33 eur). Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné, v pravidelných mesačných splátkach po 5 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné pri jeho riadnom splácaní bolo splatené do 3 rokov.

22. Obaja rodičia sa v priebehu konania domáhali aj úpravy styku otca s maloletou Dorotou. Ohľadom úpravy styku bolo nariadené neodkladné opatrenie uznesením Okresného súdu Trnava č.k. -23 zo dňa 30.10.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2020 a ktorým súd na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. o rozvod manželstva, upravil rozsah styku otca s dieťaťom. V zmysle tohto rozhodnutia, je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý pondelok v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 13.00 hod.. Podľa zhodného vyjadrenia oboch rodičov, otec sa stýka s dieťaťom čiastočne podľa dohody, ktorú rodičia uzavreli v novembri 2020.

23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Matka sa na pojednávaní vyjadrila, že súhlasí so stykom otca každý nepárny týždeň v pondelok a v stredu vždy od 16.00 hod. do 18.00 hod. v obidvoch dňoch, žiadala však, aby styk otca v párny týždeň začínal v piatok až od 18.00 hod. tak, aby v ten deň mohla byť ešte s maloletou. Otec rovnako s takýmto rozsahom styku súhlasil, i keď navrhoval, aby styk v piatok začínal už od 17.00 hod.. V priebehu konania sa rodičia na rozsahu úpravy styku dohodli a na tomto rozsahu zotrvali až do času, kým sa v závere pojednávania právna zástupkyňa matky prekvapivo vyjadrila, že so schválením dohody rodičov o úprave styku nesúhlasia a vracajú sa ku svojmu pôvodnému návrhu úpravy styku, od soboty od 11.00 hod. do nedele do 17.00 hod., pričom túto náhlu zmenu v jej postoji ničím, a to už vôbec nie podstatným pre rozhodnutie súdu, nezdôvodnila. Neuviedla žiadne právne ani skutkové dôvody pre zmenu postoja k otázke úpravy rozsahu styku, na ktorom sa rodičia predtým zhodli. Túto prekvapivú zmenu vo vyjadreniach právnej zástupkyne matky súd vyhodnotil ako reakciu na prednes otca, ktorý zotrvával na svojich vyjadreniach ohľadom nemožnosti platiť výživné vo vyššej miere ako je 70 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že súd takéto vyjadrenie právnej zástupkyne nepovažoval za prejav skutočnej vôle samotnej matky, pokiaľ ide o rozsah úpravy styku otca, ako aj vzhľadom na to, že styk otca cez víkendy v podobnom rozsahu prebiehal aj v doterajšom období, súd rozhodol v zmysle zhodných návrhov rodičov a upravil styk v rozsahu, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd mal vykonaným dokazovaním v tomto konaní preukázané, že otec má s dieťaťom dobrý vzťah, túto skutočnosť ani jeden z rodičov nepopieral. Z toho dôvodu bol súd toho názoru, že takýto rozsah styku otca je úplne štandardný, a je v záujme dieťaťa, aby sa aj naďalej jeho dobrý vzťah s otcom v rámci realizovaného styku rozvíjal.

25. Týmto rozsudkom súd v súlade s zmenil vo výroku III. uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. -23 zo dňa 30.10.2020, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie ohľadom úpravy styku otca s dieťaťom, v časti týkajúcej sa tohto styku.

26. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle , keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. , keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia ( a nasl. ).