Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-42-2021.pdf
PDF · 119.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-23Cb/42/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu: Oto Bendík _ PRO - BEN, Francisciho 3288/35, 058 01 Poprad, IČO: 32 856 954, zastúpeného: JUDr. Františkom Kurnotom, advokátom, so sídlom Petra Straku 5891/5, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č: 3602/B tak, že ako zdravotná poisťovňa uzaviera so žalobcom: Oto Bendík - PRO - BEN, s miestom podnikania Francisciho 3288/35, 058 01 Poprad, IČO: 32 856 954, Zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti s účinnosťou od 01.04.2021 do 31.03.2022, ktorá tvorí prílohu tohto rozhodnutia a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% pri uvedení skutkového stavu:
2. Žalovaný je zdravotná poisťovňa vykonávajúca verejné zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach").
3. Žalobca má so žalovaným uzatvorenú Zmluvu č. XXFIZPXXXXX zo dňa 15.12.2011 v znení jej neskorších dodatkov, na základe ktorej žalobca poskytuje lekárenskú starostlivosť a žalovaný za poskytnutú starostlivosť uhrádza žalobcovi úhrady. Platnosť a účinnosť tejto zmluvy končí dňa 31.03.2021, t.j. od 01.04.2021 nebude medzi sporovými stranami zmluvný vzťah, čím dôjde k porušeniu zákona, keďže žalobca je v zmysle ustanovenia § 21 ods. 9 zákona o liekoch povinný mať uzatvorenú zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou poistenca a súčasne žalovaný je v zmysle § 7 ods. 3 zákona o zdravotných poisťovniach povinný uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti.
4. Sporové strany od júna 2020 nepretržite rokovali ohľadne uzatvorenia novej zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti, avšak k dohode nedošlo. V záujme kontinuity v poskytovaní lekárenskej starostlivosti sporové strany uzatvárali iba dodatky, ktorými predlžovali platnosť pôvodnej pre žalobcu ekonomicky ďalej neakceptovateľnej zmluvy stým cieľom, aby získali čas na ďalšie rokovanie o novom znení zmluvy.
5. Eminentný záujem žalobcu dospieť k dohode v zmluvných rokovaniach vyplýva jednak z rozsiahlej korešpondencie, ktorú žalobca prostredníctvom Slovenskej komory ortopedických technikov adresoval žalovanému v období od júna 2020 do súčasnosti a jednak zo žalobcových minimálnych nárokov v porovnaní so skutočnými nákladmi na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Z dôvodu, že Slovenská komora ortopedických technikov (ďalej aj „SKOrT") na základe splnomocnenia zastupuje žalobcu v rokovaniach so žalovaným, akákoľvek korešpondencia určená pre žalovaného bola odosielaná SKOrTom, a to aj v mene žalobcu.
6. Hlavným dôvodom, pre ktorý nebolo do dnešného dňa možné dospieť medzi sporovými stranami k dohode, je cena (resp. ceny), za ktoré žalovaný požaduje od žalobcu poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Tieto ceny sú dlhodobo podhodnotené a ďalej pre žalobcu neúnosné. O tejto skutočnosti bol žalovaný opakovane informovaný, avšak neustále odmieta zreálnenie cien za poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Uvedené konanie žalovaného viedlo žalobcu (spolu s ostatnými poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti zastúpenými Slovenskou komorou ortopedických technikov) k získaniu hodnoverného dôkazu, ktorý by preukázal nimi tvrdené skutočnosti, a to že ceny za nimi poskytované služby sú dlhodobo podhodnotené. Z toho dôvodu Slovenská komora ortopedických technikov požiadala znalca v odbore Ekonomika a manažment, odvetvie Kontroling, Dr. h. c. prof. K.. H. V., CSc., zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie MS SR, o vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie výšky hodnoty normohodiny za služby poskytované poskytovateľmi, teda aj žalobcom.
7. Dňa 16.06.2020 žalobca prostredníctvom Slovenskej komory ortopedických technikov predložil žalovanému Znalecký posudok č. X/XXXX vo veci stanovenia metodiky výpočtu a odhadu reálnej výšky normohodiny vypracovaný znalcom v odbore Ekonomika a manažment, odvetvie Kontroling, Dr. h. c. prof. K.. H. V., CSc., zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, podľa ktorého bol aritmetický priemer odhadu hornej a dolnej hranice ceny normohodiny stanovený vo výške 22,97 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že od júna 2020 vzájomné rokovania nedospeli k dohode ohľadne ceny normohodiny zohľadňujúcej reálne ekonomicky oprávnené náklady poskytovateľov a vzhľadom na skutočnosť, že znalecký posudok vychádza z neaktuálnych údajov, Slovenská komora ortopedických technikov dala vypracovať a predložila žalovanému v mene žalobcu a ostatných poskytovateľov dňa 17.02.2021 Dodatok č. 1 k Znaleckému posudku č. X/XXXX vypracovaný ku dňu 25.01.2021, ktorý zohľadnil náklady poskytovateľov (aj žalobcu) za rok 2019 v zmysle účtovných závierok za rok 2019 a podľa ktorého bol aritmetický priemer odhadu hornej a dolnej hranice ceny normohodiny znalcom stanovený vo výške 30,38 EUR a reálna hodnota normohodiny znalcom ohraničená medzi 18,19 EUR až 42,56 EUR.
8. Žalovaný opakovane predložil žalobcovi návrh zmluvy, avšak tento návrh nekorešpondoval s reálnymi nákladmi žalobcu, nehovoriac o skutočnosti, že žalobca je subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť, pričom zo samotnej zákonnej definície (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka) jednoznačne vyplýva, že podnikanie je vykonávané za účelom dosahovania zisku. Prijatie ekonomicky nereálneho návrhu žalovaného žalobcom, by nielen neviedlo k naplneniu základného zmyslu podnikania, ale by to viedlo k ekonomickému úpadku žalobcu, resp. k neprijateľnému zníženiu kvality poskytovanej lekárenskej starostlivosti vo vzťahu k pacientom žalovaného.
9. Výška úhrad za poskytovanú lekárenskú starostlivosť navrhovaná žalovaným nevychádza zo žiadnych podkladov, ktoré by odôvodňovali stanovenie výšky takejto úhrady. Jedná sa o ničím nepodložené čísla žalovaného. Žalovaný doručil žalobcovi posledný návrh zmluvy dňa 19.02.2021.
10. Žalobca listom zo dňa 14.08.2020 vyzval žalovaného, aby vysvetlil, na základe akej metodiky a kalkulácii dospel k názoru, že je ekonomicky možné poskytovať zdravotnú starostlivosť jeho poistencom za podmienok navrhovaných žalovaným, ktorých nereálnosť potvrdzuje aj predmetný znalecký posudok. Do dnešného dňa žalovaný nepredložil žalobcovi žiadne nezávislé posúdenie výšky ekonomicky oprávnených nákladov, ktorým by zdôvodnil opodstatnenosť jeho návrhov. Žalobca dňa 11.01.2021 a opakovane dňa 17.02.2021 predložil žalovanému veľmi kompromisný návrh zmluvy a cenníka kalkulovaný s cenou normohodiny iba vo výške 19,43 EUR, teda vo výške, ktorá sa takmer rovná spodnej hranici uvedenej v znaleckom posudku. Navyše takúto cenu normohodiny odsúhlasila aj iná (súkromná) zdravotná poisťovňa pôsobiaca v SR. Tento návrh cenníka žalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 26.01.2021 odmietol s odôvodnením, že ním vykonaná analýza finančného
dopadu preukázala, že pri aplikácii jednotného cenníka pre všetkých poisťovateľov s normohodinou vo výške 19,43 EUR by zavedenie uvedeného znamenalo pre žalovaného navýšenie úhrad pre daný segment zdravotnej starostlivosti o 57,56 % oproti reálnym úhradám v roku 2020. K danému tvrdeniu žalobca predložil žalovanému vyjadrenie zo dňa 29.01.2021, ktorého obsahom bol aj reálny finančný dopad pre žalovaného, ktorý sa pohyboval v rozmedzí od 3 % do 12 % vo vzťahu k jednotlivým poskytovateľom. Teda žalobca v predmetnom vyjadrení uviedol konkrétne údaje, ktoré preukázali, že záver žalovaného o finančnom dopade nie je správny a požiadal ho o predloženie konkrétnej metodiky, ktorou žalovaný dospel k uvedenému vyčísleniu finančného dopadu. Na uvedenú požiadavku žalovaný do dnešného dňa nijakým spôsobom nereagoval a jeho výpočty nevysvetlil. Namiesto toho dňa 19.02.2021 predložil Slovenskej komore ortopedických technikov ako aj jednotlivým poskytovateľom (aj žalobcovi) elektronickou poštou nový návrh cenníka s cenami bez akejkoľvek kalkulácie ekonomicky oprávnených nákladov, ktorou k týmto cenám dospel.
11. Po prepočítaní tohto posledného návrhu cenníka na základe kalkulácie počtu normohodín a materiálových nákladov jednotlivých položiek je zrejmé, že v absolútnej väčšine položiek žalovaným navrhovaná cenníková cena by znamenala zníženie ceny normohodiny oproti aktuálne platným cenám na výšku ohraničenú rozmedzím 0,08 EUR až 17,23 EUR a pri 238 položkách by cena práce bola dokonca záporná.
12. Návrhy žalovaného sú až na pár odlišností neustále identické, pričom po ich reálnom prekalkulovaní jednoznačne vyplýva, že žalovaný navrhuje cenu normohodiny (práce) znížiť a v 238 položkách dokonca až o 100 %. Žalovaný svojím postupom asi predpokladá, že žalobca bude svoju odbornú prácu vykonávanú prostredníctvom zdravotníckych pracovníkov v segmente ortopedickej techniky poskytovať zadarmo. Naproti tomu podľa medializovaných informácií žalovaný v roku 2021 vo viacerých segmentoch zdravotnej starostlivosti poskytovateľom navýšil úhrady aj bez toho, aby mal, na rozdiel od segmentu ortopedickej techniky, k dispozícii akékoľvek nezávislé posúdenie reálnej výšky ekonomicky oprávnených nákladov poskytovateľov v danom segmente, napríklad vo forme znaleckého posudku.
13. Žalobca prostredníctvom SKOrTu doručil dňa 17.02.2021 žalovanému Opakovanú výzvu na uzatvorenie zmlúv o poskytovaní lekárenskej starostlivosti spolu s návrhom zmluvy, pričom vyzval žalovaného na prijatie návrhu zmluvy v lehote 7 dní stým, že ho súčasne upozornil na možnosť podania návrhu na súd na nahradenie prejavu vôle žalovaného na zmluve. Lehota v dĺžke 7 dní bola určená z toho dôvodu, aby v prípade dobrovoľného neuzatvorenia zmluvy mohol žalobca včas podať tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na vydanie ktorého je stanovená zákonná lehota 30 dní. Teda 30-dňová lehota na nariadenie neodkladného opatrenia by uplynula ešte počas ohrozeniu pacientov žalovaného, keďže neodkladné opatrenie by bolo v takom prípade nariadené včas. Žalovaný opätovne, tak ako tomu bolo počas celého obdobia od júna 2020 v snahe odďaľovať uzatvorenie novej zmluvy a v snahe vytvorenia čo najväčšieho tlaku na žalobcu, predložil emailom žalobcovi dňa 19.02.2021 absolútne neprijateľný (pre žalobcu neekonomický) protinávrh (takmer identický ako predošlé návrhy) a vyzval žalobcu na rokovanie ale až v mesiaci marec. Žalovaný si je vedomý skutočnosti, že keby žalobca pristúpil na takýto postup, nestihol by podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia včas a dostal by sa do kolízie zo zákonom pre porušenú povinnosť mať uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou, čo by viedlo k ekonomickým sankciám voči žalobcovi. Z toho dôvodu žalobca dňa 22.02.2021 doručil žalovanému odpoveď, v ktorej žalovanému uviedol, že na stanovenej lehote 7 dní, ktorá mala uplynúť dňa 24.02.2021, trvá. To znamená, že žalobca bol ochotný rokovať so žalovaným o uzatvorení novej zmluvy bez podávania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak iba v lehote do 24.02.2021.Na danú odpoveď žalovaný do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom nereagoval.
14. Naliehavosť a neodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi sporovými stranami vyplýva z nasledovného:
- v prípade nevyhovenia návrhu žalobcu súdom bude výrazným spôsobom ohrozená, resp. znemožnená lekárenská starostlivosť o pacientov žalovaného,
- negatívny dopad uvedený v prvej odrážke je umocnený skutočnosťou, že žalobca nie je jediným poskytovateľom lekárenskej starostlivosti, ktorý od 01.04.2021 nebude mať so žalovaným uzatvorenú zmluvu. O to viac je ohrozená starostlivosť o pacientov žalovaného, keďže v prípade neuzatvorenia zmlúv o poskytovaní lekárenskej starostlivosti od 01.04.2021 nebude v SR pôsobiť dostatok poskytovateľov lekárenskej starostlivosti,
- prípadným žalobcovým prijatím neekonomického návrhu žalovaného na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti by nebola hrozba uvedená v predchádzajúcich odrážkach odstránená, keďže žalobca nie je reálne schopný poskytovať lekárenskú starostlivosť za podmienok požadovaných žalovaným a takýto postup by viedol k úpadku a zániku žalobcu. prípadne k rapídnemu zníženiu kvality vyhotovovaných zdravotníckych pomôcok,
- v prípade nevyhovenia návrhu žalobcu súdom by došlo na strane žalobcu k porušeniu povinnosti mať uzatvorenú zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti so žalovaným, čím by sa žalobca vystavil riziku uloženia finančnej sankcie, čo by taktiež v konečnom dôsledku viedlo k jeho ekonomickej likvidácii.
15. Žalobca nemal a ani nemá v záujme požadovať od žalovaného za poskytovanú lekárenskú starostlivosť neprimerané alebo neodôvodnené ceny. Dokonca žalobca nepožaduje od žalovaného ani cenu normohodiny stanovenú znaleckým posudkom v aktuálnej výške 30,38 Eur, ktorú znalec získal aritmetickým priemerom najnižšej a najvyššej ceny normohodiny. Žalobca požadoval a naďalej požaduje od žalovaného iba minimum nutné na ďalšie fungovanie v danom segmente, a to cenu normohodiny vo výške iba 19,43 Eur, čo je takmer hodnota rovnajúca sa spodnej hranici určenej v znaleckom posudku.
16. V prípade ukončenia platnosti zmluvy nebude existovať zmluvný základ, na základe ktorého by žalovaný uhrádzal žalobcovi lekárenskú starostlivosť poskytnutú poistencom žalovaného. Správanie žalovaného predstavuje riziko pre jeho poistencov.
17. Žalobca je toho názoru, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je nutné bezodkladne autoritatívne upraviť pomery poskytovania lekárenskej starostlivosti poistencom žalovaného zo strany žalobcu a preto navrhuje, aby súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia.
18. Žalobca zastáva názor, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, nejedná sa o obmedzenie vlastníckeho práva alebo práva držby veci v moci žalovaného, naopak jedná sa o zákonnú povinnosť žalovaného uzavrieť so žalobcom zmluvu a hradiť žalobcovi odplatu za poskytovanú lekárenskú starostlivosť.
19. Aby mohol žalobca splniť povinnosť určenú zákonom o liekoch, ktorý mu ukladá povinnosť uzavrieť zmluvu so žalovaným, je potrebné nahradiť prejav vôle žalovaného na zmluve, keďže žalovaný bez riadnych a podložených argumentov odmieta podpísať ekonomicky prijateľnú zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti so žalobcom, napriek tomu, že aj samotný žalovaný má túto povinnosť uloženú zákonom.
20. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
21. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
22. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
23. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
25. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
26. Je nevyhnutné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť neodkladného opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných opatrení je potreba procesnej
ochrany, či úpravy pomerov strán. Skúmanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje C.s.p. pri konaní vo veci samej. Při zisťovaní zákonných dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.
27. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie, tak ako v konaní vo veci samej a preto je nevyhnutné, aby mal súd možnosť posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe skutočností uvádzaných v návrhu. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva. Pri neodkladných opatreniach súd takisto vyhodnocuje, či je požadované obmedzenie, respektíve uložená povinnosť, primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. Nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň v nevyhnutnej miere upravia pomery sporných strán a zabráni sa vzniku ďalších súdnych sporov.
28. Napriek faktu, že lekárenská starostlivosť je upravená v osobitnom právnom predpise, zák.č. 362/2011 Z.z o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je možné jej poskytovanie vyňať spod generálneho režimu zákonov č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zák.č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
29. Zákon o zdravotnej starostlivosti v § 7 definuje formy poskytovania zdravotnej starostlivosti a to: ambulantnú, ústavnú, lekárenskú a ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
30. Podľa § 7 zák.č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov: (1) Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov; ak je verejná sieť poskytovateľov na príslušnom území menšia ako verejná minimálna sieť poskytovateľov, je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej siete poskytovateľov. (2) Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ak má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným jej poistencom. Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým organizátorom pre každú ambulanciu pevnej ambulantnej pohotovostnej služby a pre každú ambulanciu doplnkovej ambulantnej pohotovostnej služby. Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý je držiteľom povolenia na poskytovanie mobilného odberového miesta, s každým držiteľom rozhodnutia o nariadení vytvorenia mobilného odberového miesta, s každým poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie epidemiologickej ambulancie, a s každým organizátorom, ktorému bolo vydané rozhodnutie o dočasnej zmene povolenia na prevádzkovanie ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby. (3) Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti, s každým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ďalej len „poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby”) a s každým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý nie je verejne dostupný a poskytuje zdravotnú starostlivosť poistencom vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. (4) Zdravotná poisťovňa je povinná a) stanoviť a uverejňovať na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste a na svojej internetovej stránke najmenej jedenkrát za deväť mesiacov kritériá na uzatváranie zmlúv podľa odseku 1 vzťahujúce sa na 1. personálne a materiálno-technické vybavenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, 2. indikátory kvality (ďalej len „indikátory“), ktoré slúžia na monitoring vybratých oblastí poskytovania zdravotnej starostlivosti, b) vytvoriť poradie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa ich úspešnosti pri plnení kritérií podľa písmena a), okrem poskytovateľov lekárenskej starostlivosti a prevádzkovateľov prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, c) pri uzatváraní zmlúv podľa odseku 1 zohľadniť poradie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa písmena b). (5) Indikátory sa vypracúvajú na hodnotenie týchto oblastí poskytovania zdravotnej starostlivosti: a) dostupnosti zdravotnej starostlivosti, b) efektívnosti využitia zdrojov, c) účinnosti a primeranosti zdravotnej starostlivosti, d) vnímania poskytnutej zdravotnej starostlivosti osobou, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytuje, e) výsledkov zdravotnej starostlivosti. (6) Indikátory vypracúva ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s a) odbornými spoločnosťami, b) zdravotnými poisťovňami, c) úradom. (7) Indikátory vydáva vláda nariadením; nariadenie vlády ustanoví a) označenie druhu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý bude indikátorom hodnotený, zdravotnými poisťovňami, b) označenie oblasti zdravotnej starostlivosti, na ktorej hodnotenie indikátor slúži, c) názov indikátora, d) popis indikátora, e) úroveň indikátora a prípustnú odchýlku, f) určenie časového obdobia, za ktoré bude indikátor hodnotený, g) označenie zdroja údajov, z ktorých bude indikátor spracovaný. (8) Ministerstvo zdravotníctva metodickým pokynom usmerní a) formát údajov, ktoré je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný poskytnúť zdravotnej poisťovni pre vyhodnotenie indikátora, b) metodiku spôsobu získania výslednej hodnoty indikátora (obsah čitateľa, obsah menovateľa, spôsob výpočtu vrátane štandardizácie, ak je potrebná), c) formu prezentácie indikátora, d) spôsob interpretácie indikátora. (9) Zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti musí obsahovať a) kritériá podľa odseku 4 písm. a), b) rozsah zdravotnej starostlivosti, c) výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorá nesmie byť vyššia ako maximálna cena ustanovená cenovým predpisom, ak nie je v písmene e) ustanovené inak, d) splatnosť úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa dohodla inak, ako je ustanovené v § 8 ods. 2, e) spôsob určenia výšky úhrady za poskytnutú ústavnú zdravotnú starostlivosť
podľa klasifikačného systému diagnosticko-terapeutických skupín (ďalej len „klasifikačný systém“), ak sa zdravotná poisťovňa dohodla s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti na úhrade ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému, f) dohoda o úhrade zdravotných výkonov poskytovaných poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek24aac) (ďalej len „zariadenie spoločných zložiek“), poskytovateľovi ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo zariadeniu spoločných zložiek, ak sa zdravotná poisťovňa dohodla s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti na úhrade ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému (§ 8c), g) dohodu o úhrade humánnych liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín a zdravotných výkonov poskytnutých zariadením spoločných zložiek, ktoré lekár predpísal alebo indikoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas doplnkových ordinačných hodín alebo počas poskytovania domácej starostlivosti na žiadosť osoby, ak ide o poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v doplnkových ordinačných hodinách alebo ktorý poskytuje domácu zdravotnú starostlivosť na žiadosť osoby. (10) Zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti musí mať písomnú formu; uzatvára sa najmenej na 12 mesiacov. (12) Zdravotná poisťovňa je povinná dvakrát ročne, vždy k 30. júnu a k 31. decembru, uverejniť na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste v zdravotnej poisťovni a na svojej internetovej stránke nižšiu cenu [odsek 11 písm. c)], ak ju od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dostane najmenej sedem dní pred dátumom uverejnenia. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, s ktorým má zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je oprávnený do 30 dní odo dňa uverejnenia nižšej ceny podať návrh zdravotnej poisťovni na novú výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť [odsek 9 písm. c)], ktorá je nižšia ako nižšia cena; takýto návrh je zdravotná poisťovňa povinná prijať najneskôr do siedmich dní od jeho prijatia. (13) Ak zdravotná poisťovňa dohodne s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť [odsek 9 písm. c)] vo výške nižšej ceny alebo pod úroveň nižšej ceny, takto dohodnutú výšku úhrady nemožno zmeniť počas 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia novej dohody o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť. (14) Ak je rozdiel medzi výškou úhrady za zdravotnú starostlivosť dohodnutou podľa odseku 13 a nižšou cenou väčší ako 10 %, zdravotná poisťovňa a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sú povinní o tejto skutočnosti informovať úrad a predložiť mu kalkuláciu ceny. (15) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je oprávnený vypovedať zmluvu, ak a) zdravotná poisťovňa porušila podmienky zmluvy, b) má možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s inou zdravotnou poisťovňou za vyššiu cenu. (16) Po uplynutí minimálnej doby trvania zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa odseku 10 zdravotná poisťovňa a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sú oprávnení vypovedať zmluvu aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v odsekoch 11 a 15, ak sa tak dohodnú v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Výpoveď zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti musí byť písomná. Výpovedná lehota je 12 mesiacov, ak zmluva neurčuje inak; začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. (17) Ustanovenia odseku 4, odseku 9 písm. a), odseku 11 písm. b) a c) a odseku 15 písm. b) sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti podľa odseku 2. (18) Ustanovenia odseku 4, odseku 9 písm. a), odseku 11 písm. b) a c) a odseku 15 písm. b) sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti podľa odseku 3. (19) Osobitné podmienky uzatvárania zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti ustanovuje osobitný predpis. (20) Zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti môže obsahovať aj dohodu o vzájomnom poskytovaní údajov o poskytnutej zdravotnej starostlivosti (§ 8 ods. 1) vrátane údajov uvedených v žiadankách na vyšetrenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, v elektronických žiadankách na vyšetrenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, v preskripčných záznamoch, v dispenzačných záznamoch, lekárskych predpisoch, lekárskych poukazoch v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, údajov o zaradení poistenca do zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti a údajov z návrhov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti alebo
lekárenskej starostlivosti, ktoré posudzuje zdravotná poisťovňa pred jej poskytnutím ak ide o zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencom na účely výkonu analytickej, poradenskej a kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne a vedenia účtu poistenca. Na účely správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti oprávnený vyžiadať si v nevyhnutnom rozsahu údaje podľa prvej vety o poistencovi, ktoré má jeho príslušná poisťovňa, alebo si tieto údaje overiť v zdravotnej poisťovni. Vyžiadanie, ako aj vyžiadané údaje sa poskytujú elektronicky z informačného systému zdravotnej poisťovne a z informačného systému poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, v ktorých sú spracovávané. Osobitné podmienky uzatvárania zmlúv o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti s poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti upravuje § 21 ods. 10 až 13 zák.č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nasledovne: (10) Zmluva o poskytovaní lekárenskej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou poistenca musí obsahovať náležitosti podľa osobitného predpisu. ( § 7 ods.9 písm. b/ a d/ a ods. 10 zák.č. 581/2004 Z.z. / (11) V období od vydania povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti do uzatvorenia zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou je držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti oprávnený poskytovať lekárenskú starostlivosť uhrádzanú alebo čiastočne uhrádzanú na základe verejného zdravotného poistenia poistencom tejto zdravotnej poisťovne; uvedené obdobie nemôže presiahnuť šesť mesiacov. Zdravotná poisťovňa je povinná držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti predložiť na základe jeho žiadosti návrh zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti najneskôr do jedného mesiaca od doručenia žiadosti o jej uzatvorenie. (12) Zmluvná strana je oprávnená vypovedať zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu; výpovedná lehota je jeden mesiac a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Ak držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti poruší povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. z), je príslušná zdravotná poisťovňa oprávnená odstúpiť od zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti s týmto držiteľom povolenia; zmluva zaniká doručením písomného odstúpenia s uvedením dôvodu držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. (13) Fyzickej osobe a právnickej osobe možno vydať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti len v jednej verejnej lekárni a v jednej pobočke verejnej lekárne.
31. Verejná minimálna sieť poskytovateľov sa podľa osobitného predpisu netýka poskytovateľov, ktorí prevádzkujú ambulancie záchrannej zdravotnej služby a ktorí poskytujú lekárenskú starostlivosť podľa osobitného predpisu. S poukazom na uvedené má súd za to, že rozsah uzatvárania zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti nie je zákonne limitovaný. Povinnosť uzatvárať zmluvy s každým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti vyplýva z ust. § 7 ods. 3 zák.č. 581/2004 Z.z. Z ust. § 7 ods. 9 zák.č. 581/2004 Z.z vyplývajú náležitosti Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, okrem iného aj náležitosť vo forme dohody o úhrade zdravotníckych pomôcok. Dohoda o výške úhrady je dvojstranný právny úkon, s prejavom vôle, ktorého vyhlásenie nemožno nahrádzať súdnym rozhodnutím. Nahradiť vyhlásenie vôle súdnym rozhodnutím možno len z dôvodov uvedených v ust. § 50 a Občianskeho zákonníka, ktorá vyplýva z platne uzavretej zmluvy o budúcej zmluve s určením podstatných náležitostí budúcej zmluvy, ku ktorej uzavretiu nedôjde v určenej dobe. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh na nahradenie prejavu vôle žalovaného neodkladným opatrením zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. februára 2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018 uverejnené pod č. 72/2018 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, časť Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych).
34. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka.
V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.