Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-58-2020.pdf
PDF · 137.83 KB
No categories available
2T/58/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného L. T., pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv/221/20/4404 z 14.09.2020, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 08.04.2021 takto
rozhodol:
Obžalovaný L. T. nar.XX.XX.XXXX v X., trvale bytom T. , J. F. XXX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra,
je v i n n ý , ž e
dňa 23.05.2020 v čase medzi 16.30 h a 17.00 h viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia, evidenčného čísla NZ XXX BT, bielej farby v obci T. po Ulici F. X., ktoré vozidlo pri Farskom kostole F. M. V. nasmeroval zozadu na práve prechádzajúcu poškodenú jeho bývalú družku a matku ich spoločného dieťaťa W. L., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom U., prechodne bytom T., Z. XX, ktorá zo strachu uskočila pred idúcim vozidlom v snahe zabrániť zrážke, následne obžalovaný zastavil osobné motorové vozidlo pri kostole v jej tesnej blízkosti, vystúpil z vozidla kričiac a vulgárne nadávajúc na poškodenú, pričom jej vytýkal, že bola schopná nechať dcéru plakať u jej matky, dal jej dve facky na ľavú stranu tváre, v dôsledku čoho mu poškodená uviedla, že zavolá políciu, čo viedlo k vystupňovaniu jeho agresívneho konania voči poškodenej, dal jej ďalšie dve facky na líce, schytil ju za vlasy a násilím natlačil proti jej vôli do jeho osobného motorového vozidla na sedadlo situované za spolujazdcom, dva krát udrel poškodenú päsťou do podbrušia a kopol do nohy, aby ju vtiahol do vozidla, aby mohol zavrieť dvere na vozidle, po tomto násilím zatvoril dvere na vozidle, prešiel do prednej časti vozidla, odkiaľ zobral zo sedadla spolujazdca plastovú fľašu o objeme 0,5 l naplnenú benzínom a tento benzín vylial poškodenej, sediacej v osobnom motorovom vozidle, na hlavu a celé telo, následne vytiahol zapaľovač a tento k poškodenej priblížil na vzdialenosť asi 30 cm ako výstrahu, zapaľovačom však neškrtol, nevytvoril iskru ani plameň, ale držiac ho v ruke v smere k poškodenej kričal, že keď poškodená nebude s ním, tak nemôže byť ani s nikým iným, povedal poškodenej, že ho nemôže opustiť, lebo keď ho opustí, tak jej podreže krk, následne odišiel vozidlom aj s poškodenou k jeho príbytku na H. F. vrch číslo X v T., otvoril dvere na vozidle a povedal poškodenej, aby sa išla upokojiť do letnej kuchynky, poškodená ho zo strachu poslúchla a zotrvala v kuchynke, ktorým konaním spôsobil poškodenej zranenie - abdominalgia v hypogastriu po traume, vyžadujúce si dobu liečenia do 3 dní,
t e d a
iného násilím nútil, aby niečo konal a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou) a na chránenej osobe (blízkej osobe),
č í m s p á c h a l
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona v znení Zákona č. 474/2019 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ust. § 138 písmeno a) Trestného zákona a ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona ako ani priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 14.09.2020 pod sp.zn. 1Pv/221/20/4404 obžalobu na obvineného L. T. pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno a) Trestného zákona, ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona ust. § 38 odsek 5 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 23.05.2020 v čase medzi 16.30 h a 17.00 h viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia, evidenčného čísla NZ XXX BT, bielej farby, v obci T. po H. F. vrch a pri I. kostole F. M. V. nasmeroval osobné motorové vozidlo zozadu na práve prechádzajúcu poškodenú W. L., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom U., prechodne bytom T., Z. XX, jeho bývalú družku, s ktorou má spoločné dieťa, ktorá zo strachu uskočila pred idúcim vozidlom v snahe zabrániť zrážke, následne obvinený zastavil osobné motorové vozidlo pri kostole v jej tesnej blízkosti, vystúpil z vozidla kričiac a vulgárne nadávajúc na poškodenú, pričom jej vytýkal, že bola schopná nechať dcéru plakať u jej matky a dal jej dve facky na ľavú stranu tváre, v dôsledku čoho mu poškodená uviedla, že zavolá políciu, čo viedlo k vystupňovaniu jeho agresívneho a násilného konania voči poškodenej, dal jej ďalšie dve facky na líce, schytil ju za vlasy a násilím natlačil proti jej vôli do jeho osobného motorového vozidla na sedadlo situované za spolujazdcom, dva krát udrel poškodenú päsťou do podbrušia a kopol do nohy, aby ju vtiahol do vozidla, aby mohol zavrieť dvere na vozidle, po tomto násilím zatvoril dvere na vozidle, prešiel do prednej časti vozidla, odkiaľ zobral zo sedadla spolujazdca plastovú fľašu o objeme 0,5 l plnenú tekutinou, zápachom silne pripomínajúcou benzín a túto tekutinu vylial poškodenej, sediacej v osobnom motorovom vozidle, na hlavu a celé telo, následne vytiahol zapaľovač a tento k poškodenej, obliatej tekutinou zápachom silne pripomínajúcou benzín, priblížil na vzdialenosť asi 30 cm ako výstrahu, zapaľovačom však neškrtol, nevytvoril iskru ani plameň, ale držiac ho v ruke v smere k poškodenej kričal, že keď poškodená nebude s ním, tak nemôže byť ani s nikým iným, povedal poškodenej, že ho nemôže opustiť, lebo keď ho opustí, tak jej podreže krk, následne odišiel vozidlom aj s poškodenou k jeho príbytku na H. F. vrch číslo X v T., otvoril dvere na vozidle a povedal poškodenej, aby sa išla upokojiť do letnej kuchynky, poškodená ho zo strachu poslúchla a zotrvala v kuchynke, ktorým konaním spôsobil poškodenej zranenie abdominalgia v hypogastriu po traume, pričom poškodená mala z konania obvineného dôvodnú obavu, že jej ublíži, nakoľko zapaľovač a tekutinu zápachom silne pripomínajúcu benzín použil na zdôraznenie svojich prednesených vyhrážok voči poškodenej, p r i č o m obvinený L. T. uvedený skutok spáchal, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Komárno spisovej značky 2Tv/12/03 zo dňa 16.09.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2004, uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku, uvedeného v obžalobe a súd následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: W. L., E. M., U. V., Y. L., E. M., G. O., I. L., I. V., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s poškodenou mal problémy už pred týmto skutkom, opakovane sa k nemu vracala potom, ako ju opustil priateľ z Maďarska, čo jej vyčítal, ale bral ju iba ako matku svojich detí. V uvedený deň poškodená odišla za svojim priateľom do Maďarska, dcéru F. nechala u svojej matky, pričom túto k nemu priniesol brat poškodenej (u neho bývajúci), pretože u matky poškodenej plakala a chcela ísť domov. Keďže nevedel plačúcu dcéru upokojiť, bolo opakovane volané priateľovi poškodenej, aby poškodená prišla domov, načo táto uviedla, že hneď príde. Obžalovaný preto išiel autom poškodenej oproti ju čakať na vlak, ale poškodená skorším vlakom neprišla, preto ju išiel čakať na ďalší vlak, ale rovnako ju nevidel na železničnej stanici, keďže obžalovaný meškal. Po ceste domov ale obžalovaný poškodenú videl ísť pri kostole smerom domov, zastavil asi 0,5 až 1 meter za ňou, vystúpil z vozidla, poškodená si chcela sadnúť na sedadlo spolujazdca, ale on jej zabuchol dvere a dal ju na zadné sedadlo. Potvrdil, že poškodenej vynadal a vulgárne jej nadával, že sa kvôli nejakému chlapovi nestará o deti a tiež jej povedal, že jej zoberie deti tak, ako ich zobral svojej predchádzajúcej družke. Potom poškodenú odniesol k sebe domov, ona išla do letnej kuchynky, obžalovaný niečo robil, poškodená chodila von fajčiť, asi po hodine mu povedala, aby išiel po jej druhú dcéru L., ktorá bola u bývalej švagrinej U. V. a tak išiel po ňu. Okolo 19. 00. hod. poškodená začala hovoriť, že ju bolí brucho, pred tým už mala gynekologické problémy s tým, že ide k svojej matke, kde má tabletky. Tvrdil tiež, že poškodená pred jeho vozidlom neuskakovala, ale keď počula auto, presunula sa na trávu. Poškodenú posadil na zadné sedadlo tak, že ju chytil vzadu na zátylku a posadil do vozidla, v aute jej ešte stále vyčítal toho chlapa, nevyhrážal sa jej, ani nemal prečo, pretože ju bral iba ako matku svojich detí, poškodenú neudrel ani ju neoblial žiadnou tekutinou. Vypovedal, že v kufri auta mal dvojlitrovú plastovú fľašu ako rezervu, ale táto bola prázdna a tiež uvádzal, že do rúk nevzal zapaľovač, tento ani nemal, pretože nefajčí. Súd na návrh prokurátora postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal zápisnice o skorších výpovediach obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný tak vo svojej prvej výpovedi v procesnom postavení obvineného, a to aj v prítomnosti svojho obhajcu, uviedol, že sa ku skutku uvedenému v uznesení o vznesení obvinenia priznáva a ľutuje svoje konanie, vzhľadom na svoju psychickú situáciu, ktorú označil za zlú, tvrdil, že nedokáže o skutku ďalej hovoriť. Obžalovaný následne pri svojom dopočutí v prípravnom konaní rozdielne v porovnaní so svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní uvádzal, že poškodenú chytil za vlasy a tak ju strčil na zadné sedadlo, vynadal jej a povedal, že jej zoberie deti, ak takto bude robiť a následne ju oblial nejakou tekutinou, nevie, aká to bola tekutina ani to, či to bol benzín, táto tekutina bola v aute, nevie, ako dlho tam bola ani v akej fľaške a koľko tekutiny bolo a nepamätá sa ani na to, kde presne na poškodenú lial túto tekutinu a tiež uviedol, že si nepamätá, že by poškodenú kopol do nohy, keď ju strčil do auta. Obžalovaný zistené rozpory vysvetľoval tak, že v čase výsluchov bol psychicky na dne, bol nervózny, čo bude s deťmi a bolo mu všetko jedno. Tiež na otázku, či nejakým spôsobom manipuloval s oblečením poškodenej potom, ako odišla k svojej matke v zmysle ich skladania, premiestňovania, prania, žehlenia, odpovedal, že zvykol prať každý deň a nevedel povedať, či pral aj v uvedený deň.
Poškodená W. L. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v uvedený deň dcéru F., ktorú má s obžalovaným, zaniesla k svojej matke, druhú dcéru švagrinej U. V. a odišla do Maďarska za priateľom. Po návrate k matke zistila, že F. tam nebola s tým, že dcéru zobrali k obžalovanému. Volala preto priateľke svojho brata E. M., aby F. zobrali dole k jej matke, nakoľko tam neprišli, išla po dcéru sama. Keď bola pri kostole, prišiel obžalovaný autom a chcel ju zraziť, musela odskočiť, potom zastavil, vystúpil z vozidla a začal na ňu kričať, nadával jej do kuriev, vytýkal jej, že nechala dcéru doma a potom ju vyfackal. Poškodená prešla na druhú stranu vozidla a povedala, že zavolá políciu. Obžalovaný ju na to ešte raz udrel, otvoril zadné dvere na aute, násilím ju posadil do auta, kopol do nej a tiež ju udrel do podbrušia a zavrel dvere. Následne odniekadiaľ zobral fľašu, oblial ju, zobral zapaľovač a hovoril, že ju podpáli. Poškodená kričala, aby prestal. Obžalovaný potom nastúpil do vozidla na miesto šoféra a vykrikoval, že keď nebude s ním, nebude s nikým iným a odviezol ju k sebe domov. Poškodená po vystúpení z vozidla išla do letnej kuchynky, kde sa nachádzala švagriná E. M., poškodená veľmi plakala a povedala jej, čo jej obžalovaný urobil. Potom prišiel brat poškodenej Y. L. a aj tomu povedala, čo jej obžalovaný urobil, tento potom išiel za obžalovaným, rozprávali sa. Poškodená po celý čas bola vo vnútri kuchynky, potom išla k matke a obe dcéry nechala u obžalovaného. Matke
povedala, čo sa stalo a ona jej nedovila ísť k obžalovanému pre dcéry. Poškodená prespala u matky, ráno ju veľmi bolelo brucho, zavolala lekára a policajti ju zobrali na vyšetrenie. Na otázky poškodená odpovedala, že vozidlo obžalovaného najskôr počula prichádzať a potom ho aj videla s tým, že toto išlo rýchlo, zľakla sa a odskočila. Vypovedala, že od obžalovaného dostala dve facky, jedenkrát ju udrel päsťou do podbrušia a jedenkrát ju kopol do oblasti stehna, keď už sedela v aute, pretože chcela vystúpiť. Opísala spôsob, akým ju obžalovaný naložil do auta tak, že ju chytil za pravú ruku, stlačil ju a natlačil ju do auta. Poškodená nevedela uviesť, aký bol objem fľaše, z ktorej ju obžalovaný oblial s tým, že išlo o plastovú fľašu, pričom na ňu vylial celú fľašu tak, že jej ju držal nad hlavou a táto tekutina zapáchala podobne ako benzín. Uvádzala, že táto tekutina zasiahla väčšinou prednú časť pulóvra a časť sa dostala aj na nohavice. Tiež vypovedala, že obžalovaný zapaľovač vytiahol z vrecka nohavíc, pričom zvykol nosiť zapaľovač, tento držal vo vzdialenosti, ktorú poškodená nevedela uviesť a ukázala iba orientačne vzdialenosť do 1 metra. Poškodená uviedla, že sa bála a bránila sa iba vtedy, keď ju obžalovaný násilím tlačil do auta. Poškodená tiež vypovedala, že bratovi a švagrinej povedala, že ju obžalovaný vyfackal a oblial benzínom a chcel ju podpáliť. Oblečenie si vyzliekla a nechala u obžalovaného, podľa nej jej šaty opral, pretože boli na sušiaku. Poškodená za príčinu tohto správania obžalovaného označila žiarlivosť. Súd na návrh prokurátora prečítal časť výpovede poškodenej z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedala, že od obžalovaného dostala najskôr dve facky na ľavú stanu tváre, prešla na druhú stranu vozidla kričiac, že na neho zavolá políciu, dostala dve facky na pravú stranu tváre, potom ju chytil za vlasy, natlačil ju do vozidla, kde ju ešte dvakrát udrel do oblasti podbrušia, kopol ju do nohy, pričom sa snažila vystúpiť z vozidla, ale ju nepustil, privrel dvere a potom zo sedla spolujazdca vybral fľašu a oblial ju benzínom, kričal pritom, že ju podpáli a v ruke mal zapaľovač, medzitým kričal, že keď ho nechá, tak jej podreže krk. Poškodená vtedy tiež čiastočne rozdielne opisovala aj okolnosti jej následného pobytu v mieste bydliska obžalovaného a komunikácie s tam prítomnými osobami. Poškodená uvedené rozpory vysvetlila tak, že na polícii vypovedala pravdu a v čase hlavného pojednávania si už na všetko nespomenula.
Matka poškodenej E. M. ako svedok na hlavnom pojednávaní uviedla, že svedkom incidentu medzi obžalovaným a poškodenou nebola, vie o ňom iba to, čo jej povedala poškodená, a síce, že ju obžalovaný oblial a strčil ju do auta, poškodená jej povedala, že ju obžalovaný chcel podpáliť. Tvrdila, že z vlasov poškodenej po jej príchode k nej cítila trošku benzínu. Podľa svedkyne poškodená nemala žiadne viditeľné zranenia, ale sťažovala sa na bolesť brucha. Súd prečítal výpoveď tejto svedkyne z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedala, že poškodená jej povedala, že obžalovaný ju chcel zraziť autom, potom vyskočil z auta a dal jej facku, kopol ju a ťahal za vlasy, hodil ju do auta, kde na ňu vylial benzín a chytil zapaľovač s tým, že ju podpáli, potom zavrel dvere, aby nemohla vystúpiť a zobral ju k sebe domov, pričom jej povedal, že keď odíde, tak ju zabije a neuvidí dcéry. Svedkyňa sa následne pridržala tejto svojej výpovede z prípravného konania s tým, že na polícii vypovedala pravdu a aktuálne si už na podrobnosti až tak nepamätá.
Keďže svedok Y. L. (brat poškodenej) v úvode svojej výpovede uviedol, že si na nič z predmetného dňa nepamätá, pretože bol v krčme, súd na návrh prokurátora prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kedy vypovedal, že v predmetný deň po príchode domov z krčmy sedela u neho v kuchyni poškodená, bola tam aj jeho priateľka E. M., pričom poškodená plakala, že ju obžalovaný oblial benzínom. Svedok potom odišiel na čerpaciu stanicu kúpiť cigarety a keď sa vrátil, obžalovaný varil večeru a svedok s priateľkou odišiel do dediny. Na otázku, či mu obžalovaný hovoril niečo o tom, čo sa stalo medzi ním a poškodenou, svedok odpovedal, že obžalovaný mu povedal toľko, že bol nervózny. Tiež tvrdil, že z poškodenej niečo cítil, ale nevie, čo to bolo. Uvádzal tiež, že aj jeho frajerka mu následne povedala, že poškodená vbehla do kuchynky, plakala, že ju obžalovaný v aute polial benzínom.
Aj výpoveď svedkyne E. M. z prípravného konania súd prečítal na hlavnom pojednávaní, keďže svedkyňa si na hlavnom pojednávaní nevedela spomenúť na žiadne okolnosti týkajúce sa veci. Svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že poškodená vbehla do kuchynky, plakala, povedala, že obžalovaný ju oblial benzínom a toto isté povedala aj priateľovi svedkyne Y. L., ktorý prišiel neskôr. Tvrdila vtedy, že z poškodenej necítila nič, pretože bola prechladnutá a tiež na nej nevidela žiadne zranenia. Svedkyňa následne potvrdila, že v prečítanej výpovedi uvádzala pravdu.
Svedkyňa U. V. vypovedala, že v uvedený deň strážila dcéru poškodenej L., prišiel po ňu obžalovaný, preto sa ho pýtala, z akého dôvodu neprišla poškodená. Obžalovaný jej vtedy povedal, že mal nejaký amok, že poškodenú oblial benzínom, ale že jej nechcel ublížiť. Svedkyňa si nebola istá, ale zdá sa jej, že obžalovaný hovoril i to, že dal poškodenej facku. Tiež vypovedala, že sa na druhý deň o tejto udalosti rozprávala aj s poškodenou, ktorá jej hovorila o tom benzíne a svedkyňa jej ho aj cítila vo vlasoch. Svedkyňa v prípravnom konaní rozdielne vypovedala, že obžalovaný jej povedal o dvoch fackách, ktoré dal poškodenej a tiež uvádzala, že poškodená jej hovorila o tom, že obžalovaný ju sotil do auta, bol na ňu násilný a že ju oblial nejakou látkou, spomínala, že ju škrtil, chytil za krk a tak sotil do auta. Svedkyňa vtedy tiež potvrdzovala, že vlasy poškodenej zapáchali od benzínu alebo nafty. Svedkyňa po konfrontácii s touto jej skoršou výpoveďou jej obsah potvrdila s tým, že sa tejto výpovede pridržiava, keďže s odstupom času sa už na detaily nepamätá.
Svedok I. L. (brat poškodenej) na hlavnom pojednávaní nevedel k predmetu tohto konania uviesť žiadne bližšie skutočnosti s tým, že nebol jeho svedkom a v mieste bydliska obžalovaného sa zdržal iba chvíľu, nič vtedy nevidel, ani sa s poškodenou nestretol a s touto sa ani neskôr o udalosti nebavil.
Svedok I. V. obdobne tvrdil, že bol prítomný v miesta bydliska obžalovaného iba krátky čas, registroval, že obžalovaný odišiel, potom sa vrátil s poškodenou (jeho sesternicou), ktorá iba okolo neho prešla, nezaznamenal preto jej emočný stav ani nezacítil z nej žiadny zápach. Potvrdil však, že v prípravnom konaní opoznal oblečenie, ktoré mala poškodená v tom čase oblečené.
Svedkyňa G. O. pred súdom vypovedala, že v mieste bydliska obžalovaného iba videla poškodenú utekať dovnútra do izbičky, pričom táto plakala, nič jej ale nehovorila a svedkyňa z nej ani nič necítila. Svedkyňa po prečítaní jej výpovede z prípravného konania, kedy rozdielne uviedla predovšetkým to, že sa obžalovaného pýtala, či poškodenú zbil, načo mykal ramenami a nič nehovoril, vysvetľovala, že na polícii vypovedala pravdu, pričom je názoru, že ani na hlavnom pojednávaní nevypovedala rozdielne.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Rastislava Rozborila súd zistil, že u poškodenej dňa 24.05.2020 zistená abdominalgia (bolesť v oblasti brucha) mohla vzniknúť z dôvodu vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru, ktoré pôsobilo na oblasť podbruška menšou silou a prudkosťou, napríklad po kopnutí do oblasti brucha, ale zároveň mohla byť spôsobená aj z iných príčin, teda neúrazového pôvodu s tým, že v lekárskej správe poškodenej z 24.05.2020 nie sú uvedené žiadne úrazové zmeny, vonkajšie zranenia charakteru kožných odrenín, krvných výronov. V prípade, ak by bolo u poškodenej konštatované poranenie úrazového charakteru, toto by hodnotil ako úraz ľahký, ktorý by si vyžiadal dobu liečby 1 až 3 dni a poškodená by bola obmedzovaná len lokálnou bolesťou po túto dobu. Znalec skonštatoval, že podľa výpovede poškodenej by mali byť prítomné markanty po útoku, teda po fackách a kopnutiach.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu - osobného motorového vozidla obžalovaného zn. Škoda Felícia EČ: NZ XXX BT zo dňa 24.05.2020 vo večerných hodinách (t.j. až s odstupom jedného celého dňa) súd zistil, že v jeho interiéri na podlahe za sedadlom spolujazdca bol zistený mastný fľak po neznámej látke, ktorý nebol zaistený ani len fotograficky. Pri ohliadke bola zaistená jediná stopa, a to ako chemická stopa prázdna plastová fľaša 1,5 l s nápisom „Woda“, nájdená v batožinovom priestore vozidla.
Zo zápisnice o ohliadke miesta bydliska obžalovaného z 25.05.2020 súd zistil, že pri tomto úkone brat poškodenej Y. L. vydal dobrovoľne ako šaty, ktoré mala poškodená oblečené v čase spáchania skutku, biele tričko s čiernymi pruhmi, nachádzajúce sa v tom čase v kuchyni predmetného domu.
Poškodená na výzvu vyšetrovateľa v prípravnom konaní dňa 25.05.2020 dobrovoľne vydala bledomodré rifle s bielymi ornamentmi.
Uvedená pri ohliadke osobného motorového vozidla obžalovaného zaistená chemická stopa - plastová fľaša, oblečenie poškodenej ako aj vzorka jej vlasov, odobratá jej dňa 25.05.2020 (t.j. s odstupom až dvoch dní s tým, že táto vzorka nebola odobratá z temena hlavy, ale z koncových častí vlasov na ľavej strane hlavy) boli predmetom znaleckého skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v odbore kriminalistika, odvetvie kriminalistickej požiarnej chémie, pričom podanými znaleckými posudkami bolo skonštatované, že v predložených nohaviciach a vzorke vlasov, nebola zistená prítomnosť látok pochádzajúcich zo zvyškov ľahko horľavých kvapalín, naopak, v predloženom
tričku bola zistená prítomnosť malého množstva veľmi odparených zvyškov automobilového benzínu. Obdobne boli zvyšky čiastočne odpareného automobilového benzínu zistené v skúmanej plastovej fľaši.
Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok znalca z dobru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých RnDr. Mgr. Dušana Kešického PhD. Ten v jeho záveroch skonštatoval, že obžalovaný vykazuje intelektové schopnosti v pásme priemeru, jeho intelekt a poznávacie funkcie nevykazujú znaky patológie. Podľa posudku obžalovaný nemá sklony k agresívnemu správaniu a nevykazuje zvýšenú mieru agresivity ako osobnostnej črty, ktorá by prevažným spôsobom ovplyvňovala jeho správanie pri snahe presadiť svoje záujmy, prevažne teda nekoná agresívne, ale koná takto epizodicky, pri nadmernej záťaži, ktorá je generovaná hlavne interpersonálnou záťažou, špecificky vo vzťahu k prípadu ide o konflikty s partnerkou, keď je riziko agresie zvýšené. Uvoľňovanie negatívnych emócii smerom navonok je primerane kompenzované z prosociálnych zdrojov, pokiaľ dôjde k presiahnutiu záťaže nad kapacitu pre zvládanie, tak reakcia je často impulzívna, bez primeranej účasti regulačných mechanizmov. Osobnosť obžalovaného je nezrelá a takéto sú aj jeho emócie v kontexte interpersonálnej interakcie, vrátane špecificky intersexuálnej. Pri opakovaných zlyhaniach v saturácii emočných potrieb sa prehlbuje obranný odstup, stáva sa menej sociálne atraktívnym, takto klesá jeho sebahodnota a môže dochádzať k zlyhaniam v kompenzačných stratégiách v snahe uchovať vzťah (či už k partnerke alebo k deťom), ktoré môžu nadobúdať charakter na hranici sociálnej prijateľnosti. Znalec skonštatoval, že schopnosť obžalovaného „emočnej inteligencie“ je s ohľadom na obranné uzatváranie sa a vyhýbavosť voči intenzívnym a diferencovaným emočným výmenám znížená. Motivácia konania obžalovaného v prejednávanej veci je daná motivačným predpolím (charakteristikami osobnosti) s dopadom na aktiváciu motívu, ako snahy o zamedzenie straty významnej emočnej väzby, ktorú pre neho predstavujú deti a súčasne sa takto zabezpečuje sanácia zraniteľného sebaobrazu v roli muža - otca. Pobyt obžalovaného na slobode zo psychologického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný v generalizovanom význame, za postačujúce znalec považuje obmedzenia vo vzťahu k poškodenej, resocializačná prognóza obžalovaného je pozitívna s odporučením dlhodobej poradenskej a terapeutickej psychologickej intervencie.
Z ostatných dôkazov súd poukazuje na lekársku správu z ošetrenia poškodenej dňa 24.05.2020, zápisnicu o trestnom oznámení (ktoré podávala matka poškodenej, opisujúc v nej poškodenou sprostredkovaný priebeh fyzického útoku obžalovaného na ňu vrátane úderov a kopnutí poškodenej obžalovaným, jej násilného vtiahnutia do vozidla, vyhrážania sa jej zabitím a podpálením, obliatia benzínom s tým, že oznamovateľka i cítila z poškodenej zápach, podobný benzínu alebo inej horľavej látke), uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4Nt/21/2020 z 12.10.2020, právoplatné dňa 23.10.2020 (ktorým bolo rozhodnuté o zahladení odsúdenia obžalovaného vo veci Okresného súdu Komárno sp.zn. 2Tv/12/2003) a ďalšie listiny. Vykonaným vyššie opísaným dokazovaním, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti, ktoré konajúcemu súdu umožňujú pozorovať vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky, dospel k záveru, že obžaloba bola na obžalovaného podaná dôvodne a tento sa žalovaného skutku dopustil.
Obranu obžalovaného, prezentovanú ním na hlavnom pojednávaní, spočívajúcu v absolútnom popieraní ohrozovania osoby poškodenej osobným motorovým vozidlom, použitia akéhokoľvek násilia voči telesnej integrite poškodenej ako aj jej násilné umiestnenie do vozidla, tiež obliatia poškodenej benzínom ako aj akoukoľvek inou látok a s hrozbou podpálenia a tiež vyhrážok zabitím pre prípad, že bude s iným mužom, pre súd vyznela absolútne nevierohodne nielen preto, že táto obrana obžalovaného je v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, ale, a to predovšetkým preto, že je v rozpore s predchádzajúcimi výpoveďami samotného obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný totiž opakovane menil svoj postoj k za vinu mu kladenému trestnému činu, keď najskôr vyhlásil, že sa tohto dopustil tak, ako bol opísaný v uznesení o vznesení obvinenia, následne tento postoj modifikoval a pripustil iba, že poškodenú naložil do auta tak, že ju chytil za vlasy a tiež to, že ju vo vozidle oblial jemu neznámou tekutinou, ktorú mal vo fľaške vo vozidle. Podľa názoru súdu obžalovaný tieto zmene svojej výpovede v takýchto zásadných otázkach náležite nevysvetlil, keďže jeho tvrdenie, že takto vypovedal z dôvodu psychického tlaku (a to aj týždeň po jeho vzatí do väzby a dokonca v oboch prípadoch v prítomnosti ním zvoleného obhajcu), vyznelo pre súd nevierohodne a súd zmeny výpovedí obžalovaného vyhodnotil ako tendenčné, zjavne motivované snahou obžalovaného zbaviť sa trestnej zodpovednosti.
Tak, ako súd uviedol vyššie, spáchanie skutku bolo obžalovanému preukázané ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, ktoré vzájomne korešpondovali a podporovali obžalobný návrh prokurátora. Obžalovaného totiž zo spáchania skutku plne usvedčovala práve poškodená W. L., ktorá vo všetkých rozhodujúcich detailoch vypovedala konštantne počas celého priebehu trestného konania rovnako, a to aj na hlavnom pojednávaní, kde pre súd presvedčivo opísala to, ako ju obžalovaný ohrozoval vozidlom, v dôsledku ktorého konania bola nútená uskočiť z cesty, ako aj to, ako ju obžalovaný následne opakovane udrel do tváre, násilím ju posadil do vozidla, tiež ju kopnúc do nohy a uderiac do podbrušia a tiež i to, ako ju obžalovaný vo vozidle polial benzínom a držiac v ruke zapaľovač hrozil, že ju podpáli, súčasne použijúc vyhrážky zabitím s tým, že pokiaľ nebude s obžalovaným, nebude ani s iným mužom. Poškodená rozdielne vypovedala skutočne iba s minimálnych detailoch, odlišnosti vo svojej výpovedi vysvetľovala plynutím času, ktoré vysvetlenie súd uznal za vierohodné a súčasne i za prirodzené aj s poukazom na emočné rozpoloženie, v ktorom sa poškodená v dôsledku ňou opísaného konania obžalovaného ocitla.
Napriek tomu, že pri tomto incidente nebol okrem obžalovaného a poškodenej prítomný žiadny priamy svedok, výpoveď poškodenej podporujú výpovede aj ostatných vo veci vypočutých svedkov z okruhu príbuzných poškodenej, súčasne súc v istom vzťahu aj so samotným obžalovaným, a ktorým poškodená zreprodukovala viac alebo menej detailne, čoho sa obžalovaný voči nej dopustil a ktorí tiež opisovali aj reakcie obžalovaného na konfrontáciu s týmito udalosťami. Uvedení svedkovia pritom na hlavnom pojednávaní viaceré podrobnosti uvádzali rozdielne alebo ich neuvádzali vôbec v porovnaní s ich výpoveďami z prípravného konania, čo odôvodňovali plynutím času a súčasne neuniklo pozornosti súdu, že viacerí títo svedkovia sa aktuálne zjavne nechceli v prípade angažovať pre svoj kladný vzťah k obžalovanému. Ani jeden takto rozdielne vypovedajúci svedok však nepoprel svoje vyjadrenia z prípravného konania a preto súd vychádzal z týchto ich skorších výpovedí, ktoré aj vzhľadom na čas ich realizácie a aktuálnosť situácie nepochybne boli najpresnejšie a najmenej ovplyvnené vzťahmi týchto svedkov k poškodenej a obžalovanému. Z tohto hľadiska tak súd poukazuje na výpoveď matky poškodenej, ktorá asi pomerne najpresnejšie reprodukovala opis udalostí samotnou poškodenou potom, ako táto prišla do jej domácnosti, i keď je samozrejmé, že vzhľadom na to, že ide o reprodukciu poškodenou opísaného konania obžalovaného, táto obsahuje aj isté rozdiely v porovnaní s výpoveďou poškodenej. Poškodená tak svojej matke opísala fakt, že obžalovaný na ňu nasmeroval motorové vozidlo, ako aj to, že ju do vozidla posadil násilím, tiež jej opísala aj fyzické násilie zo strany obžalovaného a to, že ju obžalovaný polial benzínom a vyhrážal sa jej podpálením, pričom svedkyňa z poškodenej i cítila benzín. V tejto súvislosti súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že trestné oznámenie v prejednávanej veci podávala práve matka poškodenej, ktorá tieto okolnosti opísala aj v zápisnici o tomto oznámení, ktorá je dôkazom podľa § 119 odsek 2 Trestného poriadku. Obdobne aj svedkovia Y. L. a jeho priateľka E. M. v prípravnom konaní uviedli, že poškodená im obom povedala, že obžalovaný ju oblial benzínom a svedok Y. L. z nej dokonca zápach i cítil. Poškodenú po príchode do miesta bydliska obžalovaného vnímala bežať do kuchynky aj svedkyňa G. O., ktorá sa preto obžalovaného pýtala, či poškodenú zbil, načo tento reagoval tak, že iba mykol plecami. Aj svedkyňa U. V. potvrdila, že keď pre staršiu dcéru poškodenej, ktorú strážila, prišiel obžalovaný a nie poškodená, pýtala sa ho na dôvod, a obžalovaný jej povedal, že mal amok a oblial poškodenú benzínom. Tejto svedkyni neskôr správanie obžalovaného opísala samotná poškodená a svedkyňa z jej vlasov dokonca i cítila benzín.
Napriek tomu, že obžaloba tekutinu, ktorou obžalovaný poškodenú polial ako benzín neoznačila, súd nemal žiadne pochybnosti, že táto tekutina bola benzínom, a to nielen vzhľadom na špecifickosť zápachu takej látky, známemu všeobecne každej dospelej osobe bez potreby mať osobitné vzdelanie, ale, a to predovšetkým, s poukazom na výsledky znaleckého skúmania časti odevu poškodenej z uvedeného dňa (trička), na ktorom boli stopy po automobilovom benzíne identifikované. Z tohto dôvodu súd ustálil, že obžalovaný poškodenú oblial benzínom. Pokiaľ obhajoba namietala, že stopy benzínu neboli nájdené vo vzorke vlasov poškodenej, súd v tejto súvislosti poukazuje na neodbornosť úkonu odobratia vzorky vlasov z hlavy poškodenej, keď táto vzorka vlasov bola odobratá poškodenej až s odstupom dvoch dní a dokonca nebola odobratá z temena hlavy poškodenej, na ktoré miesto podľa poškodenej obžalovaný benzín na ňu vylial, ako ani z ďalších viacerých miest, ktorými mohla táto látka po vlasoch poškodenej stekať a preto podľa názoru súdu nie je vylúčené, že práve miesto, z ktorého orgány prípravného konania vzorku vlasov poškodenej odobrali, nemuselo nevyhnutne byť zasiahnuté obliatím benzínom, resp. sa v čase vykonávania tohto úkonu nemuseli stopy benzínu už nachádzať. Vo vzťahu k námietke obhajoby, snažiacej sa spochybniť, že poškodenou uvádzaná látka nebola benzínom a touto ani nebola obliata preto, že stopy benzínu neboli zaistené v osobnom motorovom vozidle, súd obdobne považuje za potrebné uviesť (odhliadnuc od predchádzajúceho vyjadrenia obžalovaného, kedy pripustil obliatie
poškodenej istou látkou vo vozidle), že ohliadka osobného motorového vozidla obžalovaného nebola vykonaná dôsledne, keďže okrem plastovej fľaše batožinového priestoru (ktoré v kontexte s výpoveďou poškodenej nebola tou, z ktorej ju mal obžalovaný benzínom obliať, keďže malo ísť o fľašu s menším objemom) pri tomto úkone neboli zaistené žiadne ďalšie chemické stopy, a to napriek tomu, že ohliadkou vozidla bolo zistený aj „mastný“ fľak na podlahe vozidla v zadnej časti jeho interiéru. Napriek tomu podľa názoru súdu tento nedostatok nemôže viesť k záveru, že poškodená uvádzala nepravdu o obliatí ju tekutinou zo strany obžalovaného (ktoré konanie aj obžalovaný v prípravnom konaní potvrdzoval), ako aj o charaktere tejto látky s tým, že išlo o benzín, a to práve s poukazom na jej opis charakteristík tejto látky, vyhrážky obžalovaného podpálením a predovšetkým zistením stôp benzínu na odeve poškodenej.
Pokiaľ na tele poškodenej neboli pri jej lekárskom ošetrení konštatované žiadne vonkajšie poranenia v zmysle odrenín a krvných výronov, podľa názoru súdu tento fakt nevylučuje poškodenou opísaný priebeh útoku obžalovaného na jej osobu, keďže nepochybne vznik takýchto vonkajších následkov závisí aj od intenzity použitého násilia, oblasť, na ktoré násilie pôsobí, fakt, či zasiahnuté časti tela poškodenej boli zahalené odevom a pod. Z lekárskych správ z ošetrenia poškodenej pritom vyplýva, že vyšetrenie bolo zamerané výlučne na oblasť brucha poškodenej a nie aj na iné časti jej tela. Následok fyzického útoku obžalovaného na poškodenú v podobe bolesti brucha v oblasti podbrušia, súd preto dal do príčinnej súvislosti s obžalovaným voči nej použitého násilia, čo v konečnom dôsledku nevylúčil ani znalec z odboru zdravotníctva v ním podanom znaleckom posudku s tým, že na túto časť tela poškodenej pôsobilo tupé násilie o menšej intenzity a prudkosti.
Na podklade výsledkov takto vyhodnoteného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nemal o vine obžalovaného žiadne dôvodné pochybnosti, keď dospel k záveru, že obžalovaný voči poškodenej použil násilie, sprevádzané súčasne vyhrážkami zabitím (týmto násilím konzumované) a takto ju nútil niečo konať, a to jednak nasmerovaním morového vozidla na poškodenú nútiac túto odskočiť z cesty s cieľom následne použitím násilia v podobe faciek, potiahnutím za vlasy, kopnutím do nohy a údermi do podbrušia donútiť poškodenú nastúpiť do tohto vozidla a v ňom zotrvať a tiež obliatím benzínom (ako vysoko horľavou látkou) a hroziac jeho zapálením riešiť svoj vzťah s poškodenou. Obžalovaný tak do slobody rozhodovania poškodenej v zmysle nútenia ju rozhodovať o svojom pohybe a osobnom živote, zasiahol opísaným spôsobom aj s použitím zbrane, keďže kritériá zbrane podľa § 122 odsek 3 Trestného zákona ako veci, ktorou možno útok proti telu urobiť dôraznejším, nepochybne napĺňa nielen benzín ale aj obžalovaným použité osobné motorové vozidlo.
Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného vo veci Okresného súdu Komárno sp.zn. 2Tv/12/2003 sa na tohto aktuálne hľadí, akoby nebol odsúdený, použitie ust. § 38 odsek 5 Trestného zákona na jeho základe neprichádzalo do úvahy a preto súd túto skutkovú okolnosť z výroku o vine vypustil.
Podľa názoru súd obžalovaný vo výroku rozsudku opísaným protiprávnym konaním naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno a) Trestného zákona a ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane slobody rozhodovania jednotlivca tým, že iného násilím nútil, aby niečo konal a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou) a na chránenej osobe (blízkej osobe). Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Súd skutok kvalifikoval podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, pretože ustanovenia neskoršieho zákona nie sú podľa posúdenia súdu pre obžalovaného priaznivejšie.
Z týchto dôvodov súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný je slobodný, otcom maloletých detí, pred vzatím do väzby pracoval ako vodič nákladného motorového vozidla. Z miesta trvalého bydliska o obžalovanom nie sú uvádzané žiadne negatívne poznatky o jeho osobe a správaní. Obžalovaný má v evidencii priestupkov síce evidované výlučne postihy za priestupky na úseku cestnej dopravy, súčasne je však z tejto evidencie zrejmé, že sa v
minulosti voči nemu viedlo priestupkové konanie pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, spočívajúce vo fyzickom napadnutí predchádzajúcej družky, ktoré konania boli zastavené. Na obžalovaného sa síce podľa odpisu z registra trestov hľadí, akoby nebol odsúdený, avšak touto fikciou nezanikla skutočnosť, že obžalovaný sa v minulosti dopustil aj závažnej násilnej trestnej činnosti, a to trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (odsúdenie vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/45/1994) a trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vo veci Okresného súdu Komárno sp.zn. 2Tv/12/2003, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov v I. NVS).
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ako ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona (ako na priťažujúcu okolnosť nemohol súd v zmysle ust. § 7b odsek 2 Trestného zákona prihliadať na odsúdenie obžalovaného v Spolkovej republike Nemecko z 04.12.2009, keďže už zo záznamu v odpise z registra trestov je zrejmé, že jazda vozidlom bez zmluvy o poistení zodpovednosti nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky trestným činom) a tak pri ich absencii podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona obžalovanému ukladal trest podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona v základnej sadzbe trestu odňatia slobody 4 až 10 rokov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 5 rokov, a to nevyhnutne ako trest nepodmienečný a za podmienok podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho na jeho výkon zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd pri rozhodovaní o výmere trestu prihliadal na skutočnosť, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného zločinu až v dvoch alineách, pričom obžalovaný voči poškodenej použil v krátkom slede rôzne formy násilného správania, keď ju ohrozoval osobným motorovým vozidlom, fyzicky ju opakovane napadol nielen údermi do tváre, ale aj do brucha a kopnutím do nohy, nútiac ju nastúpiť do vozidla a v ňom zotrvať, pričom v motorovom vozidle túto oblial benzínom a držiac v ruke zapaľovač hrozil, že ju podpáli, vyhrážajúc sa jej súčasne i zabitím pre prípad, že bude s iným mužom. Takéto konanie obžalovaného podľa názoru súdu vykazovalo vysokú mieru agresivity a nevyspytateľnosti, ktorého spúšťačom zo strany obžalovaného bol fakt, že poškodená trávila deň s iným mužom, starostlivosť o ich spoločnú, viac ako ročnú, dcéru zabezpečila prostredníctvom svojej matky a dieťa sa dožadovalo jej prítomnosti. Podľa názoru súdu je táto pohnútka obžalovaného v nadväznosti na takúto formu násilného správania voči matke jeho dieťaťa, ktorá aktuálne ani nebola jeho partnerkou, neospravedlniteľná a hoci aj podľa znaleckého posudku obžalovaný prevažne nekoná agresívne, práve takéto situácie týkajúce sa jeho vzťahu k partnerkám môžu u neho agresívne správanie vyvolať, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo v prípade konania obžalovaného v prejednávanej veci. Zo skutočností, týkajúcich sa predchádzajúceho života obžalovaného preto vyplýva, že tento sa dostáva do konfliktných situácii so svojimi partnerkami pri riešení otázky rodičovských a práv a povinností a súčasne i to, že zo strany obžalovaného v prejednávanej veci nešlo o ojedinelé vybočenie z právnym poriadkom stanovených noriem správania spôsobom, napĺňajúcim znaky závažnej trestnej činnosti, keďže obžalovaný sa v minulosti dopustil aj trestného činu v súvislosti s nedovoleným ozbrojovaným ako aj trestného činu lúpeže, ktorý je trestným činom vysokej závažnosti a bol mu zaň uložený aj prísny nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd tak dospel k záveru, že nápravný účinok na osobu obžalovaného, tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie (výchova obžalovaného a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti) splní nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 5 rokov, ktorá výmera trestu súčasne reflektuje aj závažnosť a okolnosti obžalovaným spáchaného zločinu, bude pre neho predstavovať dostatočne citeľnú sankciu v podobe represie a súčasne ochráni spoločnosť pred obdobnými zlyhaniami obžalovaného a aj iných odradí od páchania trestnej činnosti (generálna prevencia).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).