Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-157-2020.pdf
PDF · 129.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-20Csp/157/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: S.D.H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpenému JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, o zaplatenie 7.927,43 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.927,43 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.787,43 € od 28.06.2019 do 01.08.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.726,- € od 02.08.2019 do 06.08.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.665,09 € od 07.09.2019 do 30.09.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.603,92 € od 01.10.2019 do 12.11.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.526,57 € od 13.11.2019 do 02.12.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.465,98 € od 03.12.2019 do zaplatenia, a to tak, že žalovanému sa povoľuje žalovanú sumu spolu s trovami konania splácať v pravidelných mesačných splátkach po 150,- € mesačne, splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobcu sa prostredníctvom upomínacieho konania domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.927,43 € spolu s príslušenstvom.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 21.08.2017, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 9.260,- €, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v 72 mesačných splátkach po 201,70 €. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Na základe uvedeného dňa 12.06.2019 žalobca pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného na úhradu zostatku dlhu. Poskytol mu lehotu 15 dní na splnenie povinností, ktorá uplynula dňa 27.06.2019. Pred podaním žaloby žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu aktuálnej dlžnej sumy, avšak žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Žalovaný dosiaľ uhradil sumu 3.670,29 €. Žalobca tak eviduje dlh žalovaného v sume 7.927,43 €. Zároveň si uplatnil zákonný úrok z omeškania ako aj náhradu trov konania.
3. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 26Up/101/2020 zo dňa 03.02.2020 v zmysle žalobného petitu žalobcu.
4. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor. Namietal, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Mal za to, že žalobca si nesplnil povinnosť posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver, teda neskúmal bonitu žalovaného. Žalobcovi na posúdenie bonity postačoval občiansky preukaz a tri výplatné pásky a jeden výpis z účtu. Takéto posúdenie bonity nie je možné samo o sebe považovať za náležité splnenie povinnosti. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, napr. zadlženosť, úspory, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky žalobcov a podobne, nemohol si utvoriť reálny obraz o jeho majetkovej situácii potrebnej na posúdenie jeho schopnosti splácať úver. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že žalobca si nesplnil povinnosť uloženú mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Pre posúdenie nároku na určenie bezúročnosti vyššie citovanej zmluvy nie je smerodajné aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľov, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Žalobca pri posúdení úverovej schopnosti žalovaného bol povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu žalovaného, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Za dostatočné sa považujú len také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých bol žalobca schopný získať objektívny obraz o jeho finančnej situácii. V danom prípade žalobca, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti konaním hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti, zvýšil jeho zadlženosť, a preto takéto konanie je možné hodnotiť ako hrubo odporujúce dobrým mravom, aby žalobcovi patrila odmena vo forme úrokov. Zo strany žalobcu neskúmaním bonity išlo o hazardovanie s finančnými prostriedkami. Následkom nesplnenia povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver je strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Citované ustanovenia obsahujú sankciu pre veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou, ktorou je vylúčenie možnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Účelom tohto ustanovenia je zachovať spotrebiteľovi možnosť splátok aj v prípade nesplácania úveru v lehote splatnosti, a to pre porušenie povinnosti veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou. Citované ustanovenie ako lex specialis vylučuje použitie ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., ktoré umožňuje veriteľovi predčasne zosplatniť úver a požadovať, aby dlžník vrátil celú dlžnú sumu aj s úrokmi, ak je dlžník v omeškaní. To znamená, že aj v prípade omeškania dlžníka nedôjde k zosplatneniu celého dlhu a dlžníkovi aj pri jeho omeškaní zostáva zachovaná možnosť splácať úver v dohodnutých splátkach. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu, a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti G. N. uvádza: Súdny dvor posudzoval dodržiavanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice 2008/48, preveriť pred uzatvorením zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odradzujúcu povahu. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Neskúmanie bonity je zároveň dôvodom pre nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru. Uzavrel, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy, tiež že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN a výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi.
5. Nato upomínací súd vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca v odpovedi na výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde podľa CSP. Následne upomínací súd postúpil vec na tunajší súd dňa 23.03.2020.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu mal za to, že bol riadne dodržaný zákonný postup pri mimoriadnom zosplatnení úveru v zmysle ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. Tiež skúmal bonitu žalovaného, ktorý pri uzatváraní zmluvy uviedol, že vlastní dom alebo byt, má 2 deti, je ženatý, je zamestnaný, zamestnávateľ MV SR, pričom svoj príjem preukázal potvrdením o výške príjmu - 1.200,- € netto a zároveň uviedol príjem manželky 200,- €. Každá úverová zmluva je pritom hodnotená individuálne, na základe všetkých údajov a informácií a musí prejsť schvaľovacím procesom. Bol tiež toho názoru, že zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, keďže sa uzatvárala na dobu trvania záväzkov z nej plynúcich a termín konečnej splatnosti bol dňa 15.09.2023. Čo sa týka výšky RPMN, mal za to, že táto je vypočítaná správne. Z týchto dôvodov zmluva nie je bezúročná a bez poplatkov a žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
7. Žalovaný v duplike poprel tvrdenie žalobcu, že mal príjem 1.200,- €, a že pracoval pre MV SR. Mal za to, že zo skúmania bonity predloženej žalobcom vôbec nevyplýva ako skúmal jeho úverovú bonitu. Poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.01.2017 sp. zn. 7Co/126/2016. Zotrval na tvrdení, že žalobca nemohol úver mimoriadne zosplatniť, keďže toto zopslatnenie je v rozpore s ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Tiež zotrval na tvrdení, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy a konečnú splatnosť. Uzavrel, že RPMN je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa a tiež priemerná RPMN je v zmluve uvedená nesprávne.
8. Žalobca v ďalšom podaní poukázal na údaje zo zmluvy bod 11 až 27, podľa ktorých posúdil jeho bonitu - rodinný stav ženatý, počet detí 2, druh bývania u rodičov, zamestnanie Záhradníctvo K+K s.r.o., príjem 430,- €, príjem manželky 450,- €. Následne na strane 1 zmluvy sú uvedené podmienky lustrácie žalovaného v registroch úverových dlžníkov. Žalovaný uhradil žalobcovi riade a včas 16 splátok, teda v čase uzavretia zmluvy bola jeho bonita v poriadku. Pri skúmaní bonity žalobca ďalej vychádzal z interných dokumentov o posúdení bonity, z úverovej správy z registra dlžníkov, z výpisu z bankového účtu za účelom preukázania príjmu a výdavkov. Zotrval na tom, že v zmluve je RPMN uvedená správne a tiež priemerná RPMN je uvedená správne.
9. Žalovaný v ďalšom podaní zotrval na svojom tvrdení, že žalobca neskúmal náležite jeho bonitu ani jeho príjem a výdaje.
10. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 08.04.2021, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali pojednávať v ich neprítomnosti. Nedostavil sa žalovaný ani jeho právny zástupca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
11. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
12. Žalobca uzatvoril dňa 21.08.2017 so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,zmluva“) vo výške 9.260,- €. Žalovaný sa ju zaviazal splatiť v 72 mesačných splátkach po 201,70 €. Celková čiastka bola 14.522,40 €. RPMN (X) 17,7%, priemerná hodnota RPMN: 8,96%, fixná ročná úroková sadzba 16,37%, odplata 16,37%. Prvá splatnosť splátky 27.10.2017, termín konečnej splatnosti 15.09.2023. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnil, preto žalobca vyhlásil dňa 12.06.2019 úver za predčasne splatný. Žalobca si tak uplatňuje zostatok pohľadávky spolu s úrokom z omeškania a náhradu trov konania.
13. Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil sumu 3.670,29 €, pričom mu bolo poskytnutých 9.260,- €.
14. Z výzvy k plneniu dlžnej čiastky zo dňa 26.04.2019 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na uhradenie dlžných splátok s tým, že ak nedôjde k úhrade týchto splátok, žalobca bude oprávnený celý úver zosplatniť.
15. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 12.06.2019 žalobca oznámil žalovanému, že úver sa stal splatný v celom rozsahu naraz.
16. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa, tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
18. Podľa ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
21. Podľa ust. § 7 ods. 16 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov a s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
22. Podľa ust. § 7 ods. 20 písm. a/ až d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: čistý príjem spotrebiteľa, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, výška splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
23. Podľa ust. § 7 ods. 24 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých
podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov,
24. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a z/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonní musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
25. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
26. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
27. Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
28. Podľa ust. § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
31. Podľa ust. § 1 ods. 4 Nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
32. Podľa ust. § 21 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka
Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.
33. Podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
34. Podľa ust. § 54a Obč. zák. účinného od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
35. Podľa ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
36. Podľa ust. § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
37. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
38. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
39. Podľa § 103 Obč. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
40. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nároky vzniknuté z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.08.2017 (ďalej len „zmluva“). Podľa výpisu z obchodného registra, žalobca má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, je teda dodávateľom a veriteľom podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ako aj v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ak ide potom o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý sa riadi ustanoveniami Obč. zák. a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalobcom bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 21.08.2017 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu podľa Obč. zák. a zákona č. 129/2010 Z. z.
41. Žalovaný namietal, že zmluva neobsahuje dostatočne termín konečnej splatnosti. Súd sa s jeho názorom nestotožňuje. V zmluve je uvedený dátum prvej splátky úveru 27.10.2017, počet splátok 72 ako aj dátum konečnej splatnosti 15.09.2023, preto zmluva obsahuje dobu trvania zmluvy aj konečnú splatnosť úveru v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. Navyše riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018), na ktoré súd poukazuje.
42. Súd sa ďalej zaoberal výškou odplaty - RPMN (v zmysle ust. § 1 ods. 4 Nariadenia) uvedenou v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá činila za obdobie 72 mesiacov pri sume 9.260,- € - 17,70% ročne, takáto výška je uvedená v zmluve.
43. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2017 (nie zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi - je to iná štatistika a Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. v § 1 ods. 4 odkazuje na súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk) zmluvná splatnosť nad 5 do 10 rokov vrátane ostatné spotrebiteľské úvery RPMN činilo 9,08%. Z toho je zrejmé, že výška RPMN v danom prípade nesmela prevýšiť 2- násobok 9,08% ročne s poukazom na § 1 ods. 4 Nariadenia, čiže výšku 18,16%. Dojednaná výška odplaty u tohto úveru (17,70%) nepresahovala túto maximálne prípustnú odplatu, preto je odplata v súlade so zákonom a dobrými mravmi. .Súčasne platí, že dohoda o úrokoch nemôže byť v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, keďže dohoda o úrokoch je súčasťou odplaty.
44. Žalovaný ďalej namietal, že zmluva obsahuje nesprávnu výšku RPMN a tiež nesprávnu výšku priemernej RPMN.
45. Čo sa týka výšky RPMN 17,70%, v zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 201,70 €, aj počet splátok 72, tiež celková čiastka 14.522,40 € (201,70 x 72), ktorá je uvedená v správnej výške. Spôsob výpočtu RPMN upravuje príloha č.2 k zákonu 129/2010 Z. z., kde sa do vzorca výpočtu dopĺňajú premenné (pritom sa nejedná o jednoduchý vzorec), preto aj spôsob výpočtu, aký použil žalovaný nemožno považovať objektívne za úplne správny (interaktívna kalkulačka na výpočet RPMN). Navyše všetky kalkulačky výpočtu RPMN, ktoré sú známe, nie sú certifikované a nemožno len na ich základe uzavrieť, že výpočet podľa nich je úplne objektívny a správny. V zmysle uvedeného má súd za to, že žalovaný nepreukázal, že by v zmluve bola nesprávne uvedená výška RPMN.
46. Zmluva neobsahuje správnu výšku priemernej RPMN - 8,96%, keďže správne má byť 8,80%, ako to vyplýva z § 9 ods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010 Z. z., keďže v zmluve má byť uvedená priemerná RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platný k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva bola uzavretá 21.08.2017, preto sa má vychádzať zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2017 ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6.500,- € zmluvná splatnosť od 5 do 10 rokov. Avšak súčasne platí, že nesprávne uvedená priemerná RPMN nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, keďže takúto sankciu zákon predpokladá iba pri RPMN (§ 11 ods. 1 pís. d/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a nie pri priemernej RPMN, pričom aj zákonodarca tieto pojmy jasne rozlišuje a ak by zákonodarca mal v úmysle takúto sankciu aj pri nesprávne uvedenej priemernej RPMN do zákona by to jasne uviedol, čo však neurobil.
47. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca neskúmal náležite jeho bonitu.
48. Súd sa s jeho námietkami nestotožňuje. Súd zastáva názor, že žalobca v priebehu konania preukázal, že skúmal bonitu žalovaného, a že postupoval s odbornou starostlivosťou. Uvedené je zrejmé z predložených listinných dôkazov, a to 1/ zo zmluvy bod 1 až 27 (č. l. 11 - 14) - základné údaje týkajúce sa žalovaného, rodinný stav ženatý, druh bývania u rodičov, počet detí dve, čistý príjem žalovaného 430,- €, čistý príjem manželky 450,- €, 2/ z úverovej správy (č. l. 75 - 78), ktorá preukazuje, že žalobca skúmal úverové zaťaženie žalovaného a jeho kontrakty splátkové, nesplátkové, kreditné karty a služby, 3/ z internej informácie (č. l. 80) - špecifikácia úveru dátum schválenia 21.08.2017, druh úveru externá konsolidácia, výška úveru 9.260,- €, špecifikácia klienta zamestnanec, ženatý, príjem 430,- €, manželka príjem 450,- €, bývanie u rodičov, dve deti, Solus - dotaz uskutočnený s výsledkom klienta v registri nenájdený, NRKI - dotaz uskutočnený s výsledkom klienta v registri nenájdený, pozitívne vyhodnotenie, verifikácia klienta - hovor neprebehol, nebol vyžadovaný, verifikovanie zamestnávateľa hovor neprebehol, nebol vyžadovaný, dokumentácia klient doložil dokument k posúdeniu, dokumenty v prílohe, výpočet MLS - detail výpočtu, MLS nespracovaný, 4/ z internej informácie o bonite (č. l. 105)
- špecifikácia úveru č. úveru XXXXXXXXXX, dátum schválenia 21.08.2017, druh úveru hotovostný úver konsolidácia, výška úveru 9.260,- €, špecifikácia klienta stav ženatý, druh bývania u rodičov, počet detí 2, finančné údaje zdroj príjmu zamestnanec, príjem 430,- €, manželka príjem 450,- €, splátky iných
spoločností uvedených v žiadosti 0 €. Registre dátum odpovede 21.08.2017, kód externého registra MVSR overené, dátum 21.08.2017 kód externého registra NRKI, odpoveď OK, dátum 21.08.2017, kód externého registra MVSR, odpoveď overené, dátum 16.08.2021, kód externého registra NRKI, odpoveď OK, verifikácia klienta - hovor neprebehol, nebol vyžadovaný, verifikovanie zamestnávateľa hovor neprebehol, nebol vyžadovaný, dokumentácia klient doložil dokument k posúdeniu, dokumenty v prílohe, výpočet MLS - príjem klienta z dokladu 430,- €, príjem partnera + 225,- €, splátky iným spoločnostiam z NRKI mimo HC úveru - 112,- € (84 + 28), výška splátok HC úveru v NRKI - 106,- €, výška splátok úveru mimo NRKI vrátane HC úveru - 154,92 € (86,92 + 85), zvyšok MLS klienta 282,08 €. MLS počítané v súlade so zákonom č. 129/2010 § 7 ods. 24a, 6/ z výpisu z účtu (č. l. 108- 109), 7/ z výplatných pások žalovaného ako to sám potvrdil v odpore. Navyše sa jednalo o tzv. refinancovaný úver, ako to vyplýva z internej informácie - druh úveru - externá konsolidácia (č. l. 80) a z prílohy č. 1 k zmluve (č. l. 110), z ktorej vyplýva, že týmto úverom sa splácali ďalšie tri úvery žalovaného. Súd ďalej poukazuje na ust. § 7 ods. 24 písm. a/ zákona o spotrebiteľskom úvere, preto sa na žalobcu nevťahovali povinnosti podľa § 7 ods. 19 až 23 zákona č. 129/2010 Z. z. Bonita žalovaného tak bola overená, žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou a posúdil schopnosť splácať spotrebiteľský úver tak, ako to predpokladá ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
49. Pri predčasnom zosplatnení úveru žalobca postupoval v zmysle ust. §§ 53 ods. 9 v spojení s 565 Obč. zák. a úver riadne zákonne zosplatnil. S poukazom na ust. § 54a Obč. zák. súd skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy nie je premlčané a má za to, že nie je, keďže k zosplatneniu úveru došlo dňa 12.06.2019 a žaloba bola doručená upomínaciemu súdu dňa 21.01.2020. Žaloba žalobcu tak bola podaná včas.
50. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej sume istiny 9.260,- €. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi len časť dlžnej sumy 3.670,29 €. Vzhľadom na predložené listinné dôkazy žalobcom, súd považoval žalobu za dôvodnú a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 7.927,43 € ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
51. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Obč. zák.).
52. Podľa ust. § 3 Nariadenia platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
53. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 7.787,43 € od 28.06.2019 do 01.08.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.726,- € od 02.08.2019 do 06.08.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.665,09 € od 07.09.2019 do 30.09.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.603,92 € od 01.10.2019 do 12.11.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.526,57 € od 13.11.2019 do 02.12.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.465,98 € od 03.12.2019 do zaplatenia.
54. Žalovaný navrhol splácať dlžnú sumu v splátkach po 100,- € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok vzhľadom k tomu, že nie je schopný uhradiť dlžnú sumu naraz. Súd návrhu žalovaného čiastočne vyhovel pre jeho sociálnu situáciu (z lustrácie v Sociálnej poisťovni mal za preukázané, že žalovaný poberal plat v priemere okolo 600,- € v hrubom, má dve deti) a umožnil mu dlh splácať v splátkach po 150,- € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd žalobe žalobcu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
55. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).