Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-34-2023.pdf
PDF · 99.05 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/34/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, spol. s r. o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, v konaní zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E. C., v konaní zastúpený: Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej č. 6, Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, o žalobe na zaplatenie 1.245,44,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktoré je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenie, ktorým súd rozhodne o výške trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca prostredníctvom splnomocneného advokáta podal na OS Banská Bystrica (upomínací súd) dňa 21.3.2023 žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.245,44 €, ako i príslušenstva z titulu nadobudnutia pohľadávky od postupcu Slovenská sporiteľňa a. s. Brtatislava zmluvou o postúpení pohľadávok s tým, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky z titulu uzatvorenej zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 25.7.2002 a žalovaný ako dlžník za zmluvne dohodnutých podmienok neplnil svoju povinnosť pravidelnej úhrady úveru v dôsledku čoho došlo dňa 20.1.2022 k odstúpeniu od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu a následnému postúpeniu pohľadávky postupcu na žalobcu ako postupníka.
2.Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 25Up/507/2023 dňa 31.3.2022. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor v dôsledku čoho upomínací súd dňa 15.06.2023 postúpil vec na prejednanie tunajšiemu súdu ako súdu miestne a vecne príslušnému s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 3 Zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.
3.Tunajší súd postupom v zmysle ustanovenia § 167 ods. 4 a nasledujúce Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) doručil pre žalovaného písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k odporu.
4.Žalovaný podaním zo dňa 12.7.2023 sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu a následne právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 2.11.2023 doplnil vyjadrenie žalovaného a namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Poukazoval na skutočnosť, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách ( Zák. č. 483/2001 Z. z. ). Spochybňoval tvrdenia žalobcu o tom, že pre žalovaného právnym predchodcom žalobcu bola
riadne doručená výzva na splnenie jeho splatného peňažného záväzku a tiež to, že pred postúpením pohľadávky bol žalovaný v omeškaní so zaplatením záväzku nepretržite aspoň 90 kalendárnych dní. Tvrdil tiež, že žalobca nezaslal pre žalovaného písomnú výzvu na splatenie peňažného záväzku a napriek tomu postúpil pohľadávku. Žalovaný namietal, že Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby zo dňa 15. 02. 2006 (ďalej aj ,,Zmluva“) je v celom rozsahu neplatná. Podľa názoru žalovaného na právny vzťah účastníkov na základe uzavretej Zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmlúv. V Zmluve o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktorá je svojou podstatou úverová zmluva, nie sú vzájomne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere, t. j. výška úveru, výška zmluvného úroku, V prípade úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte iným spôsobom ako na kreditné karty musí byť spotrebiteľ v zmysle § 3 ods. 6 ZoSÚ najneskôr v čase uzavretia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite (ak je stanovený), ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby keď bola zmluva uzavretá, o podmienkach za ktorých môže byť zmluva zmenená a dopĺňaná, o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby vrátane poskytnutia povoleného prečerpania bola uzavretá so žalovaným dňa 15. 02. 2006 a žalobca nepreukázal, že najneskôr v čase uzavretia zmluvy splnil povinnosť vyplývajúcu zo znenia § 3 ods. 6 ZoSÚ. Podľa žalovaného uzavretá zmluva je nejasná, nezrozumiteľná, poskytnutie povoleného prečerpania je podmienené rozhodnutím banky za splnenia jej podmienok a preto je táto zmluva, s poukazom na § 37 ods. 1 OZ, ale i na § 39 OZ, neplatná Žalovaný namietal tiež, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný, t. j. žalovaný vznáša v celom rozsahu námietku premlčania
5.Súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi, spolu s predvolaním na pojednávanie, ktoré súd určil na deň 10.11.2023 na ktorý termín pojednávania súd všetky strany sporu riadne a včas predvolal. Pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu.
6.Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava skutočnosti uvádzaných v žalobe, odkázal na písomné podania a listinné dôkazy, ktoré boli predložené súdu spolu so žalobou. K výzve na úhradu o splatenie dlhu uviedol právny zástupca žalobcu, že táto bola zaslaná žalovanému dňa 25.3.2022, dňa 28.3.2022 bola odoslaná na doručenie poštou a dňa 5.4.2022 bola vydaná na doručenie pre adresáta. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť prioritne z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky, z dôvodu neplatnosti zmluvy o úvere, namietal premlčania uplatňovaného nároku a odkázal na písomné podania vo veci učinené stranou žalovanou.
7.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 25.07.2002 uzavrel žalovaný ako dlžník a postupca ako veriteľ Zmluvu o kontokorentnom úvere (ďalej ako „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000 Sk s úrokovou sadzbou vo výške 11,85 % p. a. k účtu XXXXXXXXXX/XXXX ( čl. 316 spisu ), od ktorej odvodzoval žalobca v konaní uplatňovaný nárok. Zmluvné strany si zároveň dohodli zmluvnú splatnosť úveru na deň 25.07.2003, pričom v zmysle čl. X. ods. 1 zmluvy dochádzalo k automatickej prolongácií úverovej zmluvy, ak žalovaný neoznámil, že o predĺženie zmluvy nemá záujem. Takáto zmluva o úvere obsahuje údaje poľa ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k jej uzatvoreniu nakoľko zmluvný dlžník bol informovaný o Úverovom limite – 20.000 Sk, nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom – čl. I zmluvy, kde bol žalovaný informovaný o poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za správu úveru o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená – čl. II a IV. Zmluvy, o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu – čl. I a X zmluvy. Pri zmluve o kontokorentnom úvere, nie je RPMN možné vypočítať. ( viď rozhodnutie NS SR 8Cdo/140/2020 ). Pri kontokorentnom úvere vo forme povoleného prečerpania ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k
dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Celková výška dlhu nie je v tomto prípade vopred stanovená (aj keď ju možno objektívne predvídať vo vzťahoch na dobu určitú) a závidí od doby trvania samotného záväzku.
Žalobca v priebehu konania sám deklaroval v podaní zo dňa 12.10.2023 – špecifikácia nároku ( čl. spisu 282-286 ), že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti – vypovedaniu zmluvy – čo podľa samotného žalobcu bolo dňa 13.4.2019 predstavovala pohľadávka žalovaného pri zohľadnení debetných a kreditných operácií sumu 4041,88,-€, z ktorej žalobca v konaní uplatňuje len nárok na zaplatenie sumy 1245,44,-€. Neskôr v konaní po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného však žalobca už tvrdil ( podanie zo dňa 12.4.2024 ), že z dôvodu vypovedania zmluvy ku dňu 9.10.2021 začala plynúť premlčacia doba týmto dňom a vznesená námietka premlčania žalovaným nie je dôvodná.
Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v konaní prioritne namietal aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu s poukazom na skutočnosť, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom zo dňa 23.6.2022 z dôvodu, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu písomne nevyzval žalovaného na splnenie jeho splatného záväzku, čím došlo k porušeniu zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čase účinnosti postúpenia a súčasne žalovaný tvrdil, že oznámenie o zosplatnení mu nebolo žiadnym spôsobom oznámené, nedostalo sa do jeho dispozičnej sféry. Namietal tvrdenia, žalovaného, že sám deklaroval splatnosť pohľadávky ktorú aj špecifikoval vo svojom vyjadrení zo dňa 12.10.2023 ku dňu 13.4.2019 a po vznesení námietky premlčania žalovaným uvádzal iný dátum zosplatnenia.
10.Povinnosť súdu skúmať vecnú legitimáciu, či už aktívnu alebo pasívnu, aj bez návrhu zdôraznil tiež Ústavný súd Slovenskej republiky (nález I. US 407/2016). Keďže skúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, aj pokiaľ žiadna zo strán sporu nenamieta nedostatok vecnej legitimácie pre prípad jej zistenia, resp. nedostatkov na strane žalobcu, to má vždy za následok zamietnutie žaloby. Prioritne preto i v prejednávanej veci súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu, ktorú spochybňoval žalovaný.
11.Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany konania v hmotnoprávnom vzťahu niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu a v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou, resp. pasívnou je vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní nutné rozumieť oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúcich z hmotného práva s tým, že takúto vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva a kto je nositeľom subjektívneho práva alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Žalobca môže byť úspešný v konaní len pokiaľ je nositeľom takéhoto hmotnoprávneho oprávnenia a žalobe proti žalovanému je možné vyhovieť len pokiaľ žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.
12. Zmluva o úvere patrí medzi absolútne obchody v a teda sa na ňu majú vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu však poskytol tento úver v rámci predmetu svojho podnikania ( ako bankový subjekt ) a žalovaný ho za týmto účelom prijal, spĺňal definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 3 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ku dňu uzavretia zmluvy ( 25.7.2002 ) a zmluva takto uzatvorená je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona a úver je nutné posudzovať ako úver spotrebiteľský. Zároveň obe strany spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou i z tohto dôvodu, čo v konaní nerozporovala žiadna zo strán sporu.
12. Súd vec právne posúdil :
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z. z. Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
13.Povinnosťou strán sporu je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V sporovom konaní postihuje dôkazné bremeno obe sporové strany. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí ( viď. uznesenie NS SR sp.zn. Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010 ).
14.Žalobca v konaní uvádzal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu ako postupníka na žalobcu ako postupcu z titulu uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.6.2022, s tým, že boli dodržané všetky podmienky v zmysle zákona. Tiež tvrdil, že žalovaný ako dlžník bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o kontokorentnom úvere, ktorá bola uzatvorená dňa 25.7.2002 voči veriteľovi a zároveň bol právnym predchodcom žalobcu žalovaný vyzvaný na úhradu výzvou zo dňa 25.3.2022. Žalobca tiež tvrdil, že k vypovedaniu zmluvy a splatnosti pohľadávky došlo ku dňu 13.4.2019 a následne takéto tvrdenia zmenil po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného a ako termín splatnosti úveru označil deň 9.10.2021, bez toho, aby skutkové tvrdenia preukázal dôkazom.
Žalovaný počas konania žalobu žiadal zamietnuť jednak s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a tiež z dôvodu premlčania uplatňovaného nároku.
15 .Bez vykonania ďalšieho bližšieho dokazovania v danej veci sa súd prioritne zameral na to, že skúmal aktívnu legitimáciu na strane žalobcu a dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, pretože súd zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 23.6.2022, ktorú uzatvoril žalobca ako postupník
s postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava, považuje za neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 OZ, takto uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok odporuje zákonu.
16. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách je práve takým ustanovením, ktoré upravuje ďalšie špeciálne podmienky (popri všeobecných v OZ), za ktorých môže byť banková pohľadávka postúpená, a to: ak je pohľadávka splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho splatného peňažného záväzku voči banke a klient napriek tomu zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku nepretržite aspoň 90 kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
17. Žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok v zmysle § 92 ods. 8 Zák. o bankách, nepreukázal, že žalovaný bol po výzve na ktorú odkazoval v konaní sám žalobca na úhradu pohľadávky zo dňa 25.3.2022, ktorá bola doručená pre žalovaného 30.3.2022 v omeškaní s plnením nepretržite a dlhšie ako 90 dní, ak uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok s postupcom dňa 23.6.2022.
18.Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dané postúpenie pohľadávky bolo realizované v rozpore so zákonom (§ 92 ods. 8 Zákona o bankách), a preto takýto právny úkon, t. j. postúpenie je právnym úkonom neplatným s odkazom na § 39 OZ, pretože odporuje zákonu. Je nutné uviesť, že výklad predmetného ustanovenia bol zjednotený judikatúrou Najvyššieho súdu SR ( 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, 7Cdo/26/2017 zo dňa 16.07.2018), kde najvyšší súd za účelom zjednotenia výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 o bankách uviedol, že takéto ustanovenie neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež ochranu práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením je i podľa rozhodovacej činnosti NS SR neplatným právnym úkonom.
19.Keďže otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je prioritnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti uplatňovaného nároku a súd dospel k záveru s odkazom na vyššie uvedené, že žalobca takúto aktívnu legitimáciu nemá, bez ďalšieho dokazovania súd žalobu zamietol.
Z tohto dôvodu pri rozhodovaní nevykonával súd ani žiadne ďalšie dokazovanie týkajúce sa dôvodnosti, resp. nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania uplatňovaného nároku zo strany žalovaného.
20.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal a to v rozsahu 100 % trov konania.
20/. S odkazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).