Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-1703-2018.pdf
PDF · 100.45 KB
No categories available
35Ek/1703/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 8001/267, 831 06 Bratislava - Rača, IČO: 30 804 191, zast.: Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 5267/21, 811 01 Bratislava -Staré Mesto, IČO: 47 239 441, proti povinnej: X. T., nar. X.XX.XXXX, T. vinohradoch XXXX/XXX, XXX XX F. - C., o vymoženie 3 856,25 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Ingr, Wolkrova 4, 851 01 Bratislava, IČO: 42 354 960, o návrhu na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej voči rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 35Ek/1703/2018 vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 11.10.2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.11.2018 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 3 856,25 eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 45C 249/2013-348 zo dňa 30.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4Co/566/2015-476 zo ma 28.08.2018 a uznesenia Okresného súdu Bratislava III, č.k. 45C 249/2013-516 zo dňa 14.01.2019. Vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora, JUDr. Jozefa Ingra, so sídlom Wolkrova 4, 851 01 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 427EX 89/19.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 11.10.2019 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Povinná sa ním podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) domáhala zastavenia exekúcie z objektívnych (sociálnych a majetkových) dôvodov na jej strane, nakoľko na základe zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) je oprávnená prijímať sociálnu službu najmenej v rozsahu, v akom ju poskytoval právny predchodca oprávneného do 31.12.2008. V zmysle zákona je jej však poskytované len ubytovanie, pričom by jej mali byť v rámci sociálnej služby poskytované aj ďalšie obslužné činnosti potrebné na zachovanie života ako takého (stravovanie v kvalite podľa zdravotného stavu) a zachovanie zdravia a dôstojnosti života (upratovanie, pranie, žehlenie ako aj osobné vybavenie), no tieto si musí obstarávať osobitne a výdavky platí nad rámec výdavku za ubytovanie. Nárok vymáhaný exekúciou je titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko do dnešného dňa nedošlo k uzavretiu zmluvného vzťahu prezumovaného zákonom o sociálnych službách. Oprávnený opakovane predkladal povinnej návrhy zmlúv, ktoré boli v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona o sociálnych službách, a o ktorých súdy v konaniach, v ktorých boli vydané exekučné tituly nerozhodli a vôbec nedokazovali, a to aj napriek návrhom povinného. Subjektívny dôvod zastavenia exekúcie spočíval v tom, že v roku 2019 bol jej jediným príjmom starobný dôchodok vyplácaný vo výške 447,10 eur, pričom súd exekučným titulom (rozsudkom č. k. 45C 249/2013 - 348) priznal oprávnenému peňažný nárok, ktorý má povinná splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur. Splátkový kalendár povinná z dlhodobého hľadiska nemohla dodržať, keďže nevyhnutné životné náklady mesačne má vo výške 206,58 eur. Povinná ďalej uviedla, že je zdravotne ťažko postihnutým dôchodcom, ktorý je odkázaný na poskytnutie sociálnej služby a nemá možnosť zvýšiť svoj príjem. Na preukázanie svojich tvrdení priložila k návrhu na zastavenie exekúcie Vyhlásenie povinnej o nemajetnosti a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení starobného dôchodku na 447,10 eur mesačne. V rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie žiadala aj o jej odklad z dôvodu konania odvolacieho konania na Krajskom súde v Bratislave a z dôvodu zvlášť nepriaznivých následkov, ktoré by na ňu mala exekúcia. Oprávnený s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nesúhlasil. S rovnakými, povinnou tvrdenými objektívnymi dôvodmi, sa už vysporiadali súdy v základnom konaní. Ani výška príjmu povinnej, ako subjektívny dôvod zastavenia exekúcie, nemohla obstáť, pretože Exekučný poriadok zakotvuje ochranu nepostihnuteľnej časti príjmu povinného a tretinový zrážkový systém. Povinná sa do exekúcie dostala sama v dôsledku odmietania uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb a platiť riadnu úhradu na neoprávnene prijaté sociálne služby, a to aj napriek tomu, že výška jej dôchodku aj po uplatnení ochranných limitov podľa zákona o sociálnych službách postačovala na riadnu úhradu jej záväzkov.
3/ Za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vyšší súdny úradník návrh povinnej posúdil ako nedôvodný. K namietaným objektívnym dôvodom zastavenia exekúcie (oprávnenosť poberania sociálnych dávok, neuzavretie zmluvy s poskytovateľom sociálnych služieb, výdavky za neposkytnuté služby) uviedol, že sa už s nimi vysporiadal Okresný súd Bratislava III (v exekučnom titule - rozsudok č. k. 45C 249/2013 - 348) a následne aj Krajský súd v Bratislave (v exekučnom titule - rozsudok č. k. 4Co/566/2015 - 476). Poukázal na nedostatok právomoci exekučného súdu skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Podľa povinnej je exekúcia neprípustná z hľadiska jej sociálnych a majetkových pomerov, ktoré uviedla v návrhu na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník preto poukázal na § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý uvádza spôsoby vykonania exekúcie na poklade exekučného titulu, v ktorom je uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je orgánom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktoré skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. Predložené Vyhlásenie povinného o nemajetnosti a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení dôchodku, nie je pre súd dôkazom o nemajetnosti povinnej, ktorý by nahradil lustrácie majetku vykonávané súdnym exekútorom v zmysle Exekučného poriadku (uznesenie Najvyššieho sp. zn. 4Oboer/152/2015 zo dňa 31.03.2016). Súdny exekútor pri vykonávaní zrážok postupuje v súlade s § 89 Exekučného poriadku, resp. s ustanoveniami o zrážkach zo mzdy, a teda pri zrážkach sa uplatňuje základná suma a tretinový systém. Základná suma, ktorá musí zostať povinnému predstavuje 100 % zo sumy životného minima. Zvyšok, ktorý predstavuje rozdiel medzi príjmom povinného a základnou sumou, sa rozdelí na tretiny, pričom posledná tretina sa pripočíta k základnej sume, ktorá sa nesmie z príjmu - dôchodku zraziť. Ustanovenia o základnej sume ani o tretinovom systéme sa nepoužijú, ak je povinný prijímateľom sociálnej služby, poskytovanej v zariadení sociálnych služieb podľa zákona o sociálnych službách. S poukazom na vyššie uvedené je teda úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinnej a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, pričom nie je vylúčené, aby súdny exekútor vykonal exekúciu niekoľkými spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku. Skutočnosť, že povinná podala odvolanie nespôsobuje nevykonateľnosť exekučného titulu a nie je ani dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Preto vyšší súdny úradník považoval tento dôvod za neopodstatnený. Za nedôvodné považoval i tvrdenie o zvlášť nepriaznivých následkoch exekúcie, nakoľko to je vecou skúmania súdneho exekútora. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Vzhľadom na uvedené vyšší súdny úradník konštatoval, že zo strany povinnej nebola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto jej návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4/ V súvislosti s návrhom povinnej na odklad exekúcie ešte vyšší súdny úradník dodal, že v zmysle § 61h Exekučného poriadku súdny exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov. Preto povinná mala podať žiadosť u súdneho exekútora a riadne preukázať svoje tvrdenia, ktoré by odôvodňovali odklad exekúcie jedným z dôvodov uvedených v Exekučnom poriadku.
5/ Proti rozhodnutiu podala povinná v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadala, aby súd odstránil vady odôvodnenia zapríčiňujúce arbitrárnosť rozhodnutia v bode 17. v spojení s bodom 6. a bodom 18. odôvodnenia, pretože vyšší súdny úradník nepreskúmal v súlade s § 61k ods. 1 Exekučného poriadku skutočnosti uvedené v odôvodnení návrhu z 23.05.2019, najmä III. A a B, t.j. skutočnosť, že úhrada za ubytovanie nie je celou sumou úhrady za sociálnu službu v rámci rozsahu povinne poskytovaných činností podľa § 35 ods. 2 a 3 zákona o sociálnych službách, čo preukazujú zmluvné dokumenty oprávneného predložené povinnej (s odkazom na podzákonné predpisy). Pokiaľ by sa súdny úradník zaoberal dôvodmi návrhu na zastavenie konania bez zhodnotenia celej sociálnej situácie povinnej ako prijímateľky sociálnej služby podľa § 35 zákona o sociálnych službách (v ktorej sa nachádza z dôvodu zneužívania postavenia povinného ako verejného poskytovateľa sociálnej služby), ustálil by výšku príjmu umožňujúceho výkon súdneho rozhodnutia postihnutím príjmu povinného exekučnou zrážkou nanajvýš 18,22 Eur mesačne. Ostatným návrhom zmluvy 01/2018P predložený poskytovateľom - oprávneným dňa 27.08.2018 určil povinnosť od 19.05.2018 platiť 292,84 Eur mesačne za sociálnu službu poskytovanú v rozsahu ubytovania a stravovania. Nedotknuteľný ostatok príjmu je potom vo výške 51,27 Eur, spolu 344,11 Eur. Za poskytnutie ubytovania požaduje oprávnený aktuálne v roku 2019 úhradu za ubytovanie 205,73 Eur. Výšku úhrady za ubytovanie vypočítava poskytovateľ s odkazom na Všeobecne záväzné nariadenie BSK č. 31/2009 zo dňa 17.06.2009 o bližších podmienkach poskytovania sociálnych služieb, o spôsobe určenia úhrady, výške úhrady a spôsobe platenia úhrady za sociálne služby, ktoré sú poskytované zariadeniami sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja v znení VZN Č. 35/2010 zo dňa 23.07.2010, v znení VZN Č. 39/2010 zo dňa 15. 12. 2010 v znení VZN Č. 43/2011 zo dňa 24.06.2011 a v znení VZN č.6/2014 zo dňa 20.06.2014 (ďalej iba VZN). V úhrade za ubytovanie však nie je zarátaná spotreba elektrickej energie, ktorú musí povinná platiť osobitne priamo distribútorovi vrátane poplatku za elektromer vo výške cca. 20 Eur/mesačne. Keďže sa zo zdravotných dôvodov nemôže stravovať u oprávneného
- poskytovateľa sociálnej služby v Zariadení pre seniorov Pri Vinohradoch 267, tvorí ďalšiu zložku ochrany príjmu 75% sumy životného minima pre plnoletú osobu čo je aktuálne 153,8 Eur. Suma, ktorú podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z.z. nemožno zraziť z mesačnej sumy dôchodku je najmenej 359,53 Eur. Exekučná zrážka, a to bez zohľadnenia úplnej sumy úhrady požadovanej za poskytnutie sociálnej služby „zariadenie pre seniorov" (§ 35 Zákona 448/2008 Z.z. o sociálnych službách) v pobytovej celoročnej forme v Zariadení pre seniorov Pri Vinohradoch 267 v Bratislave, tak môže byť najviac 29,16 Eur mesačne. Oprávnený požadoval aj úhradu za odborné činnosti tzv. „odkázanosť“ vo výške 32,8 Eur mesačne, v takom prípade je výška ochrany príjmu povinného 392,33 Eur mesačne a exekučne postihnuteľná časť príjmu nanajvýš 18,22 Eur.
6/ V žiadosti o určenie exekučnej zrážky súdom, návrhom na odňatie poverenia č. 6118380234 a žiadosťou o stanovenie exekučnej zrážky zo dňa 30.09.2019 za dôvody nevymáhateľnosti exekučného titulu považovala nemajetnosť a príjem neumožňujúci výkon súdneho rozhodnutia postihnutím príjmu povinného. Upozornila, že súdny exekútor nerešpektuje Exekučný poriadok pri stanovení exekučnej povinnosti zrážkami z príjmu tak ako ho exekučný súd uvádza v bode 16., súdny exekútor určil výšku exekučnej zrážky exekúciou starobného dôchodku v rozpore s ustanovením § 71 ods. 1 v spojení s ust. § 89 ods. 3 Exekučného poriadku. Výšku exekučnej zrážky stanovil bez uplatnenia § 71 ods. 1 pre exekučný titul neprednostnej pohľadávky tak, že sumu, ktorá zostáva po odpočítaní sumy nepodliehajúcej exekúcii, určil celú ako mesačnú exekučnú zrážku.
7/ Oprávnený považoval sťažnosť povinnej v celom rozsahu za nedôvodnú a napadnuté uznesenie za vecne správne. Sťažnosť podľa neho neobsahovala základné náležitosti, ani dôvody, ktoré by poukazovali na nesprávnosť postupu súdu. Povinná sa v zariadení oprávneného nachádza neoprávnene
- bez právneho dôvodu a poskytovaním starostlivosti v zariadení sociálnych služieb tak ku každému dňu, v ktorom sa povinná nachádza v zariadení oprávneného, dochádza k jej bezdôvodnému obohateniu. Podľa ustanovenia § 74 zákona o sociálnych službách je jediným právnym titulom na prijímanie sociálnej služby zmluva o poskytovaní sociálnych služieb. K dnešnému dňu povinná prijíma sociálnu službu v Zariadení pre seniorov celoročnou pobytovou formou. Povinná má možnosť odoberať stravu, túto sociálnu službu však povinná nevyužíva a úhradu za ňu ani oprávnený nepožaduje. Oprávnený nesúhlasil ani s výpočtom exekučnej zrážky uvádzaným povinnou. Podľa jeho názoru, má byť výpočet ku dňu vyjadrenia k sťažnosti nasledovný: 1. Pre osoby, ktoré nemajú uzatvorenú zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb (ktoré, nie sú prijímateľmi sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách): Príjem povinnej: .................................................................................................... 447,10 eur Základná suma (§ 2a nariadenia č. 268/2006 Z. z.): ............................................. (-) 210,20 eur Suma podliehajúca exekúcií po odpočítaní základnej sumy: ................................ 236,90 eur Exekučná zrážka (1/3 zo sumy podliehajúcej exekúcií podľa § 71 ods. 1 v spojení s § 89 ods. 1 Exekučného poriadku): ..................................................................................... 78,96 eur 2. Pre osoby, ktoré majú uzatvorenú zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb: Príjem povinnej: .................................................................................................... 447,10 eur Exekučná zrážka: .................................................................................................... 50,83 eur
8/ Ďalej uviedol, že výška obvyklej úhrady (povinná nie je v zmysle zákona o sociálnych službách prijímateľkou sociálnej služby, keďže nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb) stanovená cenovým predpisom predstavuje sumu 238,62 Eur. Uvedená výška úhrady sa nachádza v zákonných limitoch úhrady za sociálnu službu, keďže subjektívny limit predstavuje sumu 157,65 Eur (životné minimum vo výške 21,20 Eur x 75% z dôvodu, že povinnej nie poskytovaná strava, § 73 ods. 2 zákona o sociálnych službách). V súčasnosti percentuálny zostatok životného minima po prípadnej úhrade stanovenej sumy predstavuje 99,18%, takže tento limit je dodržaný. Objektívny limit, ktorý predstavujú tzv. ekonomické oprávnené náklady (EON) poskytovateľa sociálnej služby. Ďalej oprávnený uviedol, že na klienta vykázal EON v roku 2015 v sume 573,70 Eur, v roku 2016 v sume 723,77 Eur, v roku 2017 v sume 685,23 Eur a v roku 2018 v sume 634,57 Eur, teda limit úhrady v zmysle § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách je dodržaný. Napokon uviedol výpočet sumy úhrady, ktorý vyplýva z cenových predpisov. Suma obvyklej úhrady 238,62 Eur mesačne pozostáva zo sumy 205,73 Eur mesačne za ubytovanie a sumy 32,86 Eur mesačne za odkázanosť. Čo sa týka sumy, ktorú uvádzala povinná, a ktorá suma bola uvedená v návrhu zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ktorú predložila povinná exekútorovi v sume 292,84 Eur mesačne, jedná sa o neaktuálny návrh, ktorý povinná neprijala. Momentálne je obvyklá výška úhrady 238,62 Eur, a v tejto výške sa na úkor majetku oprávneného každý mesiac bezdôvodne obohacuje, po odpočítaní toho, čo každý mesiac v skutočnosti povinnému zaplatí.
9/ Na základe vyššie uvedeného bol oprávnený toho názoru, že nie sú dané dôvody na zrušenie uznesenia, sťažnosť povinnej nie je dôvodná, pričom výška exekučnej zrážky stanovená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so zachovaním ochrany príjmu povinnej podľa Exekučného poriadku je ku dňu podania vyjadrenia vo výške 78,96 Eur, keďže povinná nie je prijímateľkou sociálnej služby v zmysle zákona o sociálnych službách.
10/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12/ Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
13/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
16/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a konštatoval, že sťažnosť bola podaná včas, ale nie je dôvodná.
17/ V prvom rade je v súvislosti s rozhodnutím súdu o sťažnosti potrebné ustáliť, a to vzhľadom k viacerým podaniam a tvrdeniam povinnej, čo súd v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie posudzoval. Vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení zaoberal dôvodmi, ktoré povinná uvádzala v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 31.05.2019, a ktoré sama rozčlenila na objektívne a subjektívne dôvody. Za objektívne dôvody považovala sociálne a majetkové pomery, vrátane neposkytovania sociálnych služieb v plnom rozsahu. Za subjektívny dôvod považovala svoju nemajetnosť, keďže jej jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 447,10 eur, v rámci čoho poukázala na výšku exekučnej zrážky z dôchodku, ako i skutočnosť, že je zdravotne ťažko postihnutou osobou a nie je schopná z dlhodobého hľadiska dodržať splátkový kalendár určený exekučným titulom. Nemajetnosť preukazovala vyhlásením o nemajetnosti a rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zvýšení dôchodku. Vyšší súdny úradník uvedené tvrdenia a ani dôkazy nepovažoval za také, ktoré by zakladali niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku
18/ Povinná súdu ešte pred samotnou sťažnosťou doručila podanie označené ako Návrh na odňatie poverenia č. 6118380234 a žiadosť o stanovenie exekučnej zrážky. V ňom namietala nesprávnosť stanovenia exekučnej zrážky rozhodnutím súdneho exekútora podľa § 78 Exekučného poriadku, pretože postupoval v rozpore s ustanovením § 71 ods. 1 v spojení s ustanovením § 89 ods. 3 Exekučného poriadku a žiadala, aby v dôsledku porušenia uvedených povinností exekučný súd odňal súdnemu exekútorovi poverenie a vykonaním exekúcie poveril iného súdneho exekútora.
19/ Následne povinná podala sťažnosť voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí jej návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorej žiadala, aby súd odstránil vady odôvodnenia zapríčiňujúce arbitrárnosť rozhodnutia v bode 17. v spojení s bodom 6. a bodom 18. odôvodnenia, pretože vyšší súdny úradník nepreskúmal v súlade s § 61k ods. 1 Exekučného poriadku skutočnosti uvedené v odôvodnení návrhu z 23.05.2019 (poznámka sudcu - súdu bol predložený návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 31.05.2019), najmä III. A a B, t.j. skutočnosť, že úhrada za ubytovanie nie je celou sumou úhrady za sociálnu službu v rámci rozsahu povinne poskytovaných činností. Ďalej povinná v sťažnosti rozoberala len výšku exekučnej zrážky, ktorú uvádzala v žiadosti o stanovenie exekučnej zrážky z 30.09.2019.
20/ Takto podaná sťažnosť však neobsahovala podstatné náležitosti, pretože povinná neuviedla v čom považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Pod povinnou označenou nesprávnosťou rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka v tomto prípade nemožno považovať tvrdenia, že sa vyšší súdny úradník nezaoberal skutočnosťou, že úhrada za ubytovanie nie je celou sumou úhrady za sociálnu službu v rámci povinnej poskytovaných činností podľa § 35 ods. 2 a 3 zákona o sociálnych službách, pretože nemajú súvis s tým, či je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Predmetom exekúcie nie je vymáhanie nárokov povinnej (a skúmanie v akom rozsahu má povinná nárok na sociálne služby, keďže takými tvrdeniami sa zaoberal už súd v základnom konaní a exekučný súd nemá právomoc tieto skutočnosti preskúmavať), ale predmetom exekúcie je vymoženie nároku oprávneného priznaného exekučným titulom. Povinná v sťažnosti zároveň neuviedla čoho sa ňou domáha (ako žiada súd o jej sťažnosti rozhodnúť - či žiada napadnuté uznesenie zrušiť alebo zmeniť). Sťažnosť tak neobsahovala podstatné náležitosti, pričom je nevyhnutné podotknúť, že ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v súvislosti so sťažnosťou nepoužijú (§ 246 CSP) a preto ju bolo nutné vyhodnotiť ako neodôvodnenú vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody sudca sťažnosť povinnej voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 ods. 1 CSP.
21/ I napriek tomu, že sudca sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietol, súd sa bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia ďalej zaoberať podaniami povinnej, ktorými sa domáhala odňatia poverenia súdnemu exekútorovi a určenia exekučnej zrážky, ktoré skutočnosti boli nakoniec i obsahom samotnej sťažnosti, a to z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že vyšší súdny úradník sa žiadosťou povinnej z 30.09.2019 vo svojom rozhodnutí o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie vôbec nezaoberal, nakoľko bola predložená do konania až po jeho rozhodnutí (podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka) a druhým dôvodom je skutočnosť, že ide o odlišnú obranu povinnej ako je návrh na zastavenie exekúcie podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Takáto obrana je totiž založená na tvrdeniach týkajúcich sa vykonávania exekúcie nad rozsah upravený Exekučným poriadkom (§ 61q ods. 1 v spojení so spôsobom vykonávania exekúcie zrážkami z iných príjmov). Preto podanie povinnej z 30.09.2019, ktoré následne doplnila ďalšími svojimi podaniami z 23.04.2020 a 25.06.2020, súd (v prvom stupni konajúc vyšším súdnym úradníkom) procesne vybaví postupom predpokladaným Exekučným poriadkom, v rámci ktorého si zabezpečí i aktuálne údaje potrebné k úplnému zisteniu skutkového stavu (vrátane vyjadrení účastníkov konania a súdneho exekútora).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).