Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: M.. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou poruban advokáti s. r. o., so sídlom Jilemnického 2/532, 911 01 Trenčín, IČO: 50 818 473, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2020 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 09.06.2020 sa žalobca domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.01.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku.

2. Žalobca je toho názoru, že postupom orgánov verejnej správy a napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, pretože splnil obidve zákonné podmienky, a to nielen dosiahnutie dôchodkového veku, ale aj dobu poistenia viac ako 15 rokov. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci sa žalovaný nezapočítaním relevantného obdobia trvania služobného pomeru dopustil zjavnej nezákonnosti, pričom konal tak v rozpore s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“), ktorá už zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, z ktorej vyplýva, že starobný dôchodok v takýchto prípadoch nie je možné vôbec nepriznať. Negatívny vplyv na zákonnosť má aj nezohľadnenie článku 33 Medzinárodného dohovoru o invalidných starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“), podľa ktorého ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Okrem toho sa žalovaný dopustil rozdielneho postupu - odlišného rozhodovania v skutkovo a právne rovnakých veciach, čo je ničím neodôvodnená diskriminácia voči žalobcovi. V neposlednom rade žiadosť žalobcu a následné odvolanie boli posúdené iba nedôsledne a formálne, a to iba odcitovaním príslušných ustanovení zákonov. Napadnuté rozhodnutie je preto

arbitrárne, keďže skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie, a ide tak o odklon od stabilizovanej výkladovej praxe, ktorú navyše žalovaný dezinterpretuje, pričom žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. .

3. Podľa žalobcu absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia má za následok horšie zaobchádzanie s poistencami, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom. Nesprávnosť zvoleného postupu pri žalobcovi možno prirovnať k postaveniu poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v dôchodkovom systéme iného členského štátu Európskej Únie, pričom o ich sociálnom zabezpečení nemožno pochybovať. Argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej je treba rozlišovať dve odlišné situácie, a to ak je výsluhový dôchodok z osobitného systému už priznaný a ak výsluhový dôchodok z osobitného systému ešte priznaný nie je (hoci už na neho vznikol nárok), je z pohľadu započítania týchto období na splnenie podmienky získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia nelogická. V oboch alternatívach je potrebné obdobie získané v osobitnom systéme započítať na nárok na dôchodkovú dávku (starobný dôchodok) vo všeobecnom systéme. V opačnom prípade by pri obidvoch variantoch mohla rovnako nastať situácia, že by nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme bez započítania obdobia získaného v osobitnom systéme nevznikol, hoci poistenec bol poistený spolu dlhšie ako minimálnych 15 rokov. Žalovaný nenaplnil ani základné právo žalobcu podľa SR, v zmysle ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným môže byť len také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom uviedol, že žalobca v žalobe poukázal na totožné námietky ako v odvolaní, a preto sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok uvedeného v napadnutom a v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný vo svojom vyjadrení zopakoval relevantnú argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí a záverom uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na jeho správnosti, nakoľko je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím. Žalovaný má za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného už písomne replikou nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keďže účastníci konania súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa so žalobou ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej vyhovieť.

7. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

8. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

9. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

10. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

12. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

13. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.06.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.01.2020, ktorým bola podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 10.12.2019 o priznanie starobného dôchodku s odôvodnením, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

14. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, dňa 10.12.2019 žalobca podal na prvostupňový správny orgán žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Na základe podanej žiadosti rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.01.2020, ktorým uvedenú žiadosť žalobcu zamietol s odôvodnením, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Podľa prvostupňového správneho orgánu žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 07.09.2018, pričom k tomuto dnu získal 5.063 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 318 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave (ďalej len „ZVJS“) zo dňa 27.11.2019 je žalobca od 12.07.1986 v služobnom pomere, pričom na účely výsluhového zabezpečenia sa žalobcovi započítava aj doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1981 do 30.09.1982. Nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu, ktorá zakladá nárok na výsluhový dôchodok v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, mu toto obdobie nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy.

15. Na základe podaného odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, generálny riaditeľ žalovaného ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie, pričom dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny a preto bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Dňa 09.06.2020 generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X odvolanie žalobcu podané voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci zamietnutia žiadosti o priznanie starobného dôchodku zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

16. Podľa žalovaného je z administratívneho spisu zrejmé, že žalobca žiadosťou zo dňa 10.12.2019 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 07.09.2018. Potvrdením ZVJS zo dňa 27.11.2019 je preukázané, že žalobca je v služobnom pomere od 12.07.1986 a služobný pomer trvá. Doba základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS bola žalobcovi na účely výsluhového zabezpečenia zaradená nasledovne: obdobie základnej vojenskej služby od 01.10.1981 do 30.09.1982 v I. kategórií funkcií, obdobie služobného pomeru príslušníka ZVJS od 12.07.1986 do 31.12.1999 v I. kategórií funkcií, obdobie služobného pomeru príslušníka ZVJS od 01.01.2000 doteraz v III. kategórií. V službe zaradenej v I. kategórií funkcií žalobca získal 14 rokov a 176 dní. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórii funkcií, ktoré je postavené na úroveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedeného v až h) o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) žalobca nezískal najmenej 20 rokov (získal 14 rokov a 176 dní), nárok na starobný dôchodok podľa 21 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona nevznikol. Žalovaný poukázal na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na úroveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedenom v až h) zákona o sociálnom zabezpečení žalobca nezískal aspoň 15 rokov, preto mu nárok na starobný dôchodok podľa 174 ods. 1 v znení neskorších predpisov nevznikol. V rámci nároku na dôchodok a určenia

jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovaného, pričom získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia žalobca nepreukázal ani v odvolacom konaní. Podľa a zákona o sociálnom poistení a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018 žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov a 139 dní, t. j. 07.09.2018.

17. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na právny názor NS SR uvedený v rozhodnutí sp. zn. , v zmysle ktorého je potrebné dobu služby v I. alebo II. kategórií funkcií poistenca zhodnotenú na nárok na výsluhový dôchodok zohľadniť na určenie dôchodkového veku a určenie sumy dôchodku, inak by zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórií funkcií nebolo zohľadnené v žiadnom systéme sociálneho zabezpečenia (poistenia) Slovenskej republiky, pretože zaradenie doby služby do I. alebo II. kategórií funkcií sa na nárok na výsluhový dôchodok nezohľadňuje. Podľa právneho názoru NS SR vyjadreného v rozsudku sp. zn. sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu odpracovaných rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru. Žalovaný uviedol, že podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V prípade žalobcu uplatnenie článku 33 ods. 2 Dohovoru neprichádza do úvahy, pretože žalobca nie je poberateľom výsluhového príspevku (príspevku za službu) alebo výsluhového dôchodku, ani inej peňažnej dávky sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, preto námietky žalobcu uvedené v odvolaní v tomto smere sú právne irelevantné. Podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie služby policajta, ak toto obdobie nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu, ktorá zakladá nárok na výsluhový dôchodok, aj keď oň doteraz nepožiadal, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi nie je možné zhodnotiť toto obdobie na nárok na starobný dôchodok.

18. Podľa žalovaného bolo v odvolacom konaní vykonaným dokazovaním preukázané, že zo všeobecného systému dôchodkového poistenia žalobca nezískal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, získal len 5.063 dní, t. j. 13 rokov a 318 dní (presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia), čím žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok a preto bola jeho žiadosť zamietnutá správne v súlade so zákonom o sociálnom poistení. V konaní nie je sporné, že žalobcovi doteraz nebol priznaný výsluhový dôchodok a je stále príslušníkom ZVJS, čo je preukázané potvrdením ZVJS zo dňa 27.11.2019. V potvrdení je tiež uvedené, že od 01.01.2004 služobný pomer žalobcu stále trvá. Žalobca, ktorý je v súčasnosti platiteľom poisteného na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu, a to podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podmienky pre priznanie výsluhového dôchodku nespĺňa. Žalobca v odvolacom konaní relevantnými dôkazmi nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu prvostupňového rozhodnutia.

19. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 6 ods. 1 až ods. 3 zákona o sociálnom poistení poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 <https://

www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20210101>, 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2003/461/20210101>. Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.

21. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

23. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20210101>, ak tento zákon v § 274 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20210101> neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/461/20210101>.

24. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

26. Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

27. Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701>) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701>. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701>.

28. Podľa § 15 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnanie vykonávané po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.

29. Podľa článku 33 ods. 1 Dohovoru ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky.

30. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo

zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

31. Správny súd na úvod konštatuje, že z administratívneho spisu žalovaného je preukázané, že žalobca zo všeobecného systému dôchodkového poistenia získal obdobie dôchodkového poistenia v počte 5.063 dní, t. j. 13 rokov a 318 dní, čo vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia. Ďalej v rámci prejednávanej veci je z potvrdenia ZVJS preukázané, že žalobca bol v dobe odo dňa 01.10.1981 do 30.09.1982 v základnej vojenskej službe zaradenej do I. kategórie funkcií. Následne žalobca bol v dobe odo dňa 12.07.1986 do 31.12.1999 v služobnom pomere príslušníka ZVJS zaradenej do I. kategórie funkcií. Z uvedeného vyplýva, že žalobca získal v rámci uvedených dôb 14 rokov a 176 dní dôchodkového poistenia. Tak isto v dobe odo dňa 01.01.2000 do 31.12.2003 bol žalobca v služobnom pomere príslušníka ZVJS zaradenej do III. pracovnej kategórie a od 01.01.2004 do súčasnosti je žalobca v služobnom pomere ZVJS, pričom služobný pomer stále trvá. V konaní je nesporné, že žalobca ku dňu 07.09.2018 dosiahol dôchodkový vek dovŕšením XX rokov a 139 dní podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona o sociálnom poistení.

32. Správny súd uvádza, že v konaní je sporné najmä to, že podľa žalovaného žalobca nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov v zmysle § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom na tieto účely žalovaný nezhodnotil dobu trvania služobného pomeru žalobcu vrátane výkonu základnej vojenskej služby, čo žalobca namietal v správnej žalobe.

33. Správny súd poukazuje na to, že žalobca je príslušníkom ZVJS od 12.07.1986 a jeho služobný pomer stále trvá. Z tejto skutočnosti vyplýva, že žalobca je v súčasnosti platiteľom poistného na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu, ktorým je a podmienky pre priznanie nároku na výsluhový dôchodok sa posudzujú podľa uvedeného osobitného zákona, pričom treba zdôrazniť, že jeho priznania sa žalobca ani nedomáhal. V prípade, že v budúcnosti žalobca výsluhové zabezpečenie nezíska v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak by nebolo poistné zhodnotené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, Útvar sociálneho zabezpečenia je povinný v súlade s (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 26.11.2009).

34. Správny súd je toho názoru, že z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom

v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

35. Správny súd konštatuje, že takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Právna úprava obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.

36. Správny súd uvádza, že absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovaného by sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeral poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým by sa znižoval ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Žalovaný preto musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému. Možno len pripomenúť, že zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

37. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu vojenskej služby a služby príslušníka ZVJS bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa

až 45 a tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe žalovaný poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého mu bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 15.08.2011).

38. Podľa správneho súdu právny názor žalovaného, podľa ktorého dôchodkovú dávku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia nie je možné priznať, pokiaľ je žalobca v služobnom pomere ako príslušník ZVJS, by mal v prípade poistencov, ktorí boli poistení v osobitnom aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) za následok diskrimináciu, a to v dôsledku nerovnakého zaobchádzania v otázkach sociálneho zabezpečenia a odnímal by im nedovoleným spôsobom dodatočne nároky, ktoré im už vznikli. Treba uviesť, že žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu na starobný dôchodok zohľadnil len prvú časť z citovaných ustanovení a zákona o sociálnom poistení a nevysporiadal sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobca bol dôchodkovo poistený, resp. ešte stále v súčasnosti je dôchodkovo poistený podľa osobitného predpisu, , pričom mu nebol priznaný invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa až 45 a

39. Správny súd ďalej uvádza, že je pravdou, že v prípade žalobcu nemožno uplatniť článok 33 Dohovoru, nakoľko nie je poberateľom výsluhového dôchodku, avšak v tomto prípade je potrebné uviesť, že žalobca nežiada priznať výsluhový dôchodok, ale žiada priznať starobný dôchodok v zmysle zákona o sociálnom poistení. Na základe vyššie uvedených skutočností je preto potrebné, aby žalovaný v súvislosti s posudzovaním podmienok nároku na priznanie starobného dôchodku v zmysle zákona o sociálnom poistení posudzoval v rámci doby všeobecného dôchodkového poistenia aj dobu, kedy bol žalobca dôchodkovo poistený v rámci osobitného systému. Podľa , občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 22.08.2012). V súvislosti s aplikácia článku 33 Dohovoru, je treba zdôrazniť, že v prípade, ak bude žalobcovi priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok z osobitného systému, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, je potrebné, aby žalovaný postupoval v súlade s uvedeným článkom Dohovoru a preto bude žalovaný oprávnený krátiť starobný dôchodok žalobcu a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby príslušníka ZVJS rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa Iným postupom by určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou žalovaný zaobchádzal horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani žalovaný nemá pochybnosti.

40. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikát č. R 55/2011, s ktorým sa stotožnil aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 16.12.2015 a z ktorého vyplýva, že „na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu (výsluhového dôchodku) a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“ Slovo „možno“ tu nevyjadruje zváženie možnosti žalovaného, či bude dôchodok krátiť, ale vyjadruje, že krátenie je možné až po určení tzv. teoretickej výšky dôchodku. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Za uvedenú sociálnu udalosť podľa ustálenej judikatúry NS SR je potrebné rozumieť prežitie ustanoveného veku, t. j. dôchodkového veku. V prípade, ak by bol žalobca, resp. ak žalobca bude v budúcnosti poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, tak na určenie sumy starobného dôchodku

podľa zákona o sociálnom poistení mu bude započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, pričom suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na celé roky. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, sa určí ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, k úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 27.09.2017).

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní ohľadne posudzovania nároku žalobcu na priznanie starobného dôchodku vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu preto správny súd rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.06.2020 podľa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

42. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere, riadne preskúmať obdobie dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní, dobu vojenskej služby ako aj dobu služby príslušníka ZVJS, tak ako uvádza žalobca a vo veci opätovne rozhodnúť v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru správneho súdu, ktorým je v zmysle správny orgán pri novom prejednaní veci viazaný.

43. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

44. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).