Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_68P-62-2020.pdf
PDF · 91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/62/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. M., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A Bratislava, dieťa rodičov: matky- V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, N., a otca- O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/ XX, N., o návrhu starej matky- F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, N., na zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje mal. S. M., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, N., s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Matka je povinná platiť výživné na mal. S. v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č.601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Ústredia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
III. Otec je povinný platiť výživné na mal. S. v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č.601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Ústredia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby jej súd zveril do náhradnej osobnej starostlivosti mal. S., ktorá je dcérou jej dcéry V. Z.. Návrh odôvodnila tým, že matka nedokáže zabezpečiť riadnu starostlivosť o svoje maloleté dieťa, nemá vlastné bývanie, prácu a nemá ani finančné prostriedky. Maloletá nebola umiestnená ani v žiadnej materskej škole, neabsolvovala ani predškolskú prípravu. Navrhovateľka sa o maloletú stará od polovice júla 2020, má s ňou pekný vzťah a maloletá sama prejavila záujem byť so svojou starou matkou. Preto v záujme fyzického, psychického a sociálneho vývinu dieťaťa, navrhovateľka žiadala o zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
2. Matka dieťaťa sa k návrhu nevyjadrila. Otec dieťaťa sa k návrhu nevyjadril. Všetky listiny obom rodičom maloletého dieťaťa spolu s predvolaním na pojednávanie doručoval súd formou oznámenia o doručovaní písomností na úradnej tabuli súdu.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka dieťaťa, rodným listom dieťaťa, potvrdeniami o príjmoch navrhovateľky, lekárskou správou o zdravotnom stave navrhovateľky, odpisom a výpisom z registra trestov na navrhovateľku, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo šetrenia u navrhovateľky, správou od Miestneho úradu mestskej časti Bratislava- Petržalka, pripojeným spisom sp. zn. 68P/60/2020, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Mal. S. je dieťa narodené matke V. Z.. N. otcom dieťaťa je O. M..
5. V čase podania návrhu žila maloletá so svojou starou matkou v dvojizbovej izbe v ubytovni na adrese: S. 6, N. v dvojizbovej bunke aj so svojou tetou a jej dcérou. D. pracuje, jej príjmy činia približne XXX ,- eur mesačne (ku dňu XX.XX.XXXX) a výdavky na bývanie (cca XXX,- eur) si delí so svojou druhou dcérou na polovicu. O. sa u starej matky páči, jej biologická matka ju chodila navštevovať a každý druhý, tretí deň jej telefonovala. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava konštatoval, že navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletej. Otec maloletej býval v minulosti s matkou maloletej na G. ulici, no v súčasnosti matka nevie kde býva, nemá na neho ani telefonický kontakt.
6. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 08.04.2021 uviedla, že žije so svojím druhom a maloletou v dvojizbovom byte v prenájme. Obaja sú zamestnaní a druh súhlasí s náhradnou osobnou starostlivosťou navrhovateľky o maloletú S.. Matka maloletej s nimi nebýva, nikde nepracuje a na maloletú neprispieva. Otec maloletej sa v súčasnosti skrýva, pretože by mal nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody.
7. Dňa 24. novembra 2020 bol uznesením tunajšieho súdu č. l. 68P/60/2020-7 zamietnutý návrh starej matky na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa dočasného zverenia maloletej do starostlivosti starej matky. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2021.
8. Z odpisu z registru trestov Generálnej prokuratúry SR mal súd preukázané, že v súčasnosti navrhovateľka nie je ani len podmienečne odsúdená na výkon trestu odňatia slobody alebo na iný trest. Zo správy všeobecného lekára navrhovateľky súd zistil, že nemá zdravotné problémy, ktoré by jej bránili starať sa o dieťa.
9. Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní súhlasil s návrhom.
10. Podľa § 111 písm. o) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o: o) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
11. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
13. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
14. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
15. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
16. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
17. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Súd vyvodil z vykonaného dokazovania ten právny záver, že návrh na zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky bol podaný dôvodne. Vzhľadom na príbuzenský vzťah navrhovateľky k dieťaťu, pozitívny vplyv navrhovateľky na dieťa, odporúčanie kolízneho opatrovníka si vyžaduje záujem maloletého dieťaťa zveriť ho do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd vychádzal zo skutočnosti, že otec neprejavuje reálne žiadny záujem o dieťa, neprispieva ani ničím na jeho výživu. Ani dopytovaním na matku dieťaťa súd nezistil jeho aktuálnu adresu, kde by sa mohol zdržiavať.
27. Matka síce o dieťa záujem prejavuje, občas ju navštevuje, telefonuje jej, no veľakrát maloletú klame a na jej výživu neprispieva.
28. Súd ďalej skúmal, či navrhovateľka je tou osobou, ktorej by mohol maloleté dieťa zveriť prihliadajúc na to, že je po matke jednou z najbližších príbuzných dieťaťa, od júla 2020 je v jej faktickej starostlivosti a navrhovateľka už dlhodobo prejavuje záujem o dieťa. Navrhovateľka je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti - súd má za to - že zaručí, že táto bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa i naďalej. Z týchto dôvodov súd návrhu vyhovel.
29. Na základe týchto všetkých skutočností súd rozhodol tak, že zveril mal. S. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Pri určení výživného rodičom vzal súd do úvahy fakt, že príjem otca sa súdu nepodarilo nateraz preukázať, avšak mal zistený posledný príjem z Dohody o pracovnej činnosti, a to z obdobia od 23.10.2019 do 31.12.2019. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka nie je evidovaná ako zamestnanec ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z tohto dôvodu súd určil výživné každému z rodičov na dieťa v sume 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
30. Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletému dieťaťa je ich zákonnou povinnosťou od narodenia dieťaťa, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, tzv. minimálne výživné je v čase vydania rozhodnutia vo výške 29,43 eura). Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu.
31. Súd vo výroku preto určil rodičom výživné v percentuálnom vyjadrení, pretože k 1.7. každého roku sa samotná výška 30 % upravuje podľa zvýšenia sumy životného minima.
32. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že účastníkom v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.