Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-118-2020.pdf
PDF · 79.07 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/118/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Antóniou Svičinovou, v právnej veci navrhovateľky: W. L., W.. XX.XX.XXXX, M. F. W. XXX, XXX XX J. T., proti manželovi, ktorý návrh nepodal: R. L., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. XX, XXX XX C., M.. Č.. F. X. XXX/X, XXX XX T. X, Č. C., v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov W. L., C.. Y., W.. XX.XX.XXXX a R. L., W.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v T., Č. C., zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika F., vo zväzku I., ročník XXXX, na strane č. 63, pod poradovým číslom 126, rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2020 navrhovateľka žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom uzatvorili manželstvo po dlhoročnej známosti v T., kde aj žili a pracovali. Postupom času sa ich vzťah narúšal a vznikali konflikty, čo negatívne vplývalo aj na maloletého syna. Rozhodli sa preto ukončiť spolužitie a následne sa aj s maloletým vrátila na Slovensko. Od mája 2019 nežijú v spoločnej domácnosti. Poukázala na rozsudok Českej republiky č.k. 50 Nc 6105/2019 - 15 zo dňa 16. 05.2019, ktorým súd upravil pomery rodičov k maloletému I., W.. X.X.XXXX na čas pred i po rozvode. Týmto rozsudkom bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bol mal. I. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 7.000 Kč (268,91 eur) mesačne.
3. Manžel sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.01.2021, ktorým vyjadril súhlas s návrhom manželky. Súčasne ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a prečítaním listín zo súdneho spisu a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený nasledovný skutkový stav.
5. Manžel na pojednávaní konaného dňa 08.04.2021 nebol osobne prítomný, svoju neprítomnosť ospravedlnil. Súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a rovnako tak súhlasí aj s návrhom na rozvod manželstva.
6. Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 08.04.2021 uviedla, že návrh podala z toho dôvodu, že do času, kým nemali mal. dieťa, tak bolo manželstvo harmonické ako každé iné. Po narodení ich syna začali medzi nimi vznikať neustále nezhody, neustále sa hádali, až to vyústilo do stavu, že sa
rozišli. V súčasnosti nežijú ani v spoločnej domácnosti, a to už druhý rok. Čo sa týka úpravy pomerov k mal. dieťaťu, to bolo rozhodnuté rozsudkom v ČR, Obvodným súdom pre Prahu 5. Ide o úpravu pred rozvodom i po rozvode, ktorá sa týka ich mal. syna I., ktorý bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 7.000,00 českých korún. Záverom dodala, že v súčasnej dobe má už iný vzťah, pričom so súčasným partnerom očakávajú aj narodenie potomka.
7. Z dôkazu predloženého navrhovateľkou - rozsudok Českej republiky č.k. 50 Nc 6105/2019 - 15 zo dňa 16. 05.2019, právoplatným dňa 04.06.2019, vyplynulo, že Obvodní soud pro Prahu 5 schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej maloletý I. L., W.. XX.XX.XXXX sa zveruje do starostlivosti matky (výrok I). Otec sa zaväzuje a je povinný prispievať na výživu maloletého I. sumou 7 000 Kč mesačne, splatnou vždy do každého 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc 1. 6.2019 (výrok II). Táto úprava pomerov bude platiť i pre dobu po rozvode. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV).
8. V zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine v platnom znení (ďalej v texte len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Vykonaným dokazovaním a výsluchom účastníkov konania bolo preukázané, že vzájomné vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené. Manželstvo účastníkov konania je iba formálne a neplní žiadnu zo svojich funkcií. Účastníci konania zhodne uviedli, že najlepším riešením pre oboch, ako aj pre zdravý vývin maloletého, bude rozvod. V súčasnej dobe manželia nežijú v spoločnej domácnosti a vylučujú možnosť obnovy manželského spolužitia. Aj podľa názoru súdu už nie je predpoklad, aby k obnoveniu manželského spolužitia medzi účastníkmi konania došlo. Ich manželstvo je hlboko, vážne a trvalo rozvrátené a nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z vyššie spomenutých dôvodov a vychádzajúc z ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
10. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
11. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa čl. 2 CMP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.
13. Podľa čl. 21 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie“), rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.
14. Podľa bodu 23 preambuly nariadenia, Európska Rada v Tampere vo svojich záveroch (bod 34) usúdila, že rozsudky v oblasti rodinnoprávnych sporov sa majú "automaticky uznávať v celej únii bez ďalšieho konania alebo dôvodov na odmietnutie výkonu". Práve kvôli tomuto rozsudky o práve styku a rozsudky o návrate, ktoré boli osvedčené v členskom štáte pôvodu podľa ustanovení tohto nariadenia, sa majú uznať a vykonať vo všetkých členských štátoch bez potreby akéhokoľvek ďalšieho konania. Opatrenia na výkon takýchto rozsudkov sa naďalej spravujú vnútroštátnym právom.
15. Aplikujúc na daný prípad, z vyššie cit. čl. nariadenia vyplýva, že rozsudky vo veciach rodičovských práv a povinností sa „automaticky“ uznávajú v ostatných členských štátoch v zásade bez osobitného konania. Keďže úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas pred i po rozvode, bola upravená ešte pred podaním návrhu na rozvod manželstva súdom v inom členskom štáte a právny poriadok SR s konaním o rozvod manželstva obligatórne spája aj úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, súd bol povinný na túto skutočnosť prihliadnuť v súlade so základnými princípmi, na ktorých spočíva Civilný mimosporový poriadok (čl. 2). Súd v tomto smere konštatuje, že na strane účastníkov nedošlo k zmene pomerov. Z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, súd nerozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v zmysle § 24 ods. 1 zákona o rodine, nakoľko pomery rodičov k dieťaťu na čas po rozvode boli upravené rozsudkom Českej republiky č.k. 50 Nc 6105/2019 - 15 zo dňa 16. 05.2019, právoplatným dňa 04.06.2019, v zmysle ktorého maloletý I. L., W.. XX.XX.XXXX bol zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého I. sumou 7 000 Kč (268,91 eur) mesačne, splatnou vždy do každého 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc 1. 6.2019.
16. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.