Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4Csp/25/2019

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobcov: v 1. rade S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom N. XXXX/XX, K., v 2. rade F.. Z. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom N. XXXX/XX, K., obaja zast. JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., advokátom so sídlom Mudroňova 7356/51, Piešťany, proti žalovanej: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, o určení neexistencie záložného práva a iné, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia t a k t o

rozhodol:

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a v 2. rade (ďalej len "žalobcovia") sa žalobou doručenou súdu dňa 21.03.2019 domáhajú určenia neexistencie záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve žalobkyne v 2. rade (nachádzajúcich sa v kat. úz. K., zapísaných v LV č. XXX ako pozemok - parcela registra "U. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 443 m2, pozemok - parcela registra "U." č. XXXX/X, záhrady o výmere 306 m2 a rodinný dom, súp. číslo XXXX, postavený na pozemku - parc. č. XXXX/X) na základe Záložnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcami a žalovanou dňa 11.02.2009. Zároveň sa domáhali určenia, že žalobcovia nie sú dlžníkmi zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.02.2009. Žiadali priznať im proti žalovanej nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu vo veci samej žalobcovia zdôvodnili tým, že žalobca v 1. rade podpísal Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnu zmluvu zo dňa 11.02.2009. Dňa 20.02.2009, resp. 23.02.2009 podpísali návrh zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX na predtlačenom formulári žalovanej. V zmluve bola uvedená suma medziúveru 126 200,- eur a suma riadneho úveru 75 720,- eur. V prípade podpísaných zmlúv ide o zvláštny druh úveru, ktorý má byť údajne spojený aj so sporením. Žalobcovia nemali záujem o žiadne sporenie. Žiadali úver, preto mechanizmus, že údajne časť ich vkladu mala ísť na splátku úveru a časť na sporenie nezodpovedá vôbec ich predstave ani požiadavke. V tomto boli uvedení do omylu. Žalobcovia považujú tieto zmluvy za neplatené pre ich rozpor so zákonom, dobrými mravmi a ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa, lebo zmluvy obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa žalobcov návrh zmluvy neobsahoval žiadne podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma. V zmluve sú uvedené rôzne sumy a rôzne úrokové sadzby. Mimoriadny medziúver zákon nepozná a má byť vo výške 126 200,- eur, súčasne sa uvádza výška stavebného úveru vo výške 75 720,- eur. Podľa výpisu bola dňa 05.03.2009 vyplatená suma 100 960,- eur a dňa 15.04.2009 bola vyplatená suma 25 123,90 eur, spolu teda 126 083,90 eura. V Zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnej zmluve zo dňa 11.02.2009 je uvedená suma 126 062,90 eura. Je zrejmé, že pri porovnaní dvoch uzavretých zmlúv a výpisu z účtu, v každom z týchto dokumentov je uvedená iná suma. Nepresná je aj terminológia, ktorá má spotrebiteľa pomýliť. V jednej zmluve sa uvádza výška medziúveru vo výške 126 960,- eura a v druhej výška úveru 126 062,90 eura. Vo výpise z účtu je uvedený medziúver v dvoch častiach vyplatený s viac ako mesačným odstupom vo výškach 100 960,- eur a 25 123,90 eura. Podľa žalobcov

ide o svojvôľu jednak pri vyplácaní medziúveru a rovnako aj svojvôľu pri určení výšky vyplateného medziúveru, ktorá nezodpovedá sume určenej v zmluvách, lebo vyplatená suma bola preukázateľne nižšia. Žalobcovia poukázali na to, že výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa; výška 201,92 eura je uvedená pri sporení, ale nie je uvedené obdobie za ktoré sa má táto suma platiť, výška 884,46 eura je uvedená pri stavebnom úvere, ale nie je uvedené obdobie, za ktoré sa má táto suma platiť. Žalobcovia poukázali aj na to, že návrh zmluvy obsahuje viaceré úrokové sadzby, pričom stavebné sporenie má mať úrokovú sadzbu 2% p. a. (ročne). Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru má byť 6,49% ročne a výška úrokovej sadzby stavebného úveru je 4,7% ročne. Podmienky a postup pri výplate vkladov zmluva neobsahuje. Podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov v zmluve sa uvádza, že na poskytnutie mimoriadneho medziúveru neexistuje právny nárok. Žalobcovia poukázali, že v Zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnej zmluve zo dňa 11.02.2009 v časti 2, táto Mandátna zmluva obsahuje aj splnomocnenie záložného veriteľa, aby na jeho účet za odplatu 1,- eur uskutočnili všetky úkony, potrebné a nevyhnutné na výkon záložného práva, ktorú považujú žalobcovia za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky zaradili žalobcovia aj odkaz na aplikáciu , ustanovenie čl. IV bod 1, podľa ktorého v prípade nesplnenia záväzku dlžníka, záložný veriteľ uspokojí svoju pohľadávku s príslušenstvom aj vtedy, ak bola jeho pohľadávka premlčaná. Ako prejudiciálnu otázku žalobcovia žiadali vyriešiť, či vôbec zmluvy vznikli, keď neobsahujú zákonom požadované náležitosti a obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázali na skutočnosť, že žalovaná s nimi vôbec nekomunikovala, neposielala im výpisy z účtu ani oznámenia, pričom až v marci 2019 sa žalobcovia dozvedeli, že žalovaná okrem poplatku za uzavretie zmluvy vo výške 1 3247,76 eura ešte pravidelne mesačne účtovala ďalšie poplatky za vedenie účtu a že sľubovaný výnos vo výške 22% stavebného sporenia bol v skutočnosti 2%. Od žalovanej sa v roku 2018 dozvedeli, že zostatok úveru je k 31.10.2018 vo výške 119 949,91 eura, poplatok za predčasné splatenie medziúveru má byť 1 262,- eur. Žalobcovia ku dňu podania žaloby uhradili žalovanej sumu 108 217,23 eura, čo vyplýva z výpisov z účtu, ktoré predložila žalovaná. Žalovaná v roku 2015 svojvoľne odpísala z tzv. nasporenej sumy stavebného sporenia sumu vo výške 16 707,81 eura. K tomu žalobcovia nedali žiaden súhlas. Od uzavretia zmluvy ku dňu podania žaloby žalovaná mala zinkasovať na poplatkoch 2 617,43 eura a úroky majú predstavovať 80 926,14 eura. Žalobcovia poukázali aj na to, že žalovaná počas celej doby každomesačne strhávala úrok v rovnakej výške 682,53 eura, čo má byť úrok z pôvodne poskytnutej sumy úveru a to bez ohľadu na zákonnú úpravu, ktorá toto neumožňuje. Podľa žalobcov sa má úrok určovať zo skutočne dlhovanej sumy a nie byť určený fixne počas celej doby a bez ohľadu na znižovanie istiny. Naproti tomu žalovaná pripisovala žalobcom úrok z nasporenej sumy len vo výške 2% zo skutočne nasporenej sumy. Podľa žalobcov úhradou každej splátky úveru sa mal vklad použiť na istinu a teda každý mesiac sa mal úrok primerane znižovať. Podľa žalobcov nezákonný systém uplatňovaný žalovanou aj vo vzťahu k úrokom vedie k tomu, že hoci žalovaný poskytol úver vo výške 126 083,90 eur a žalobcovia uhradili na vkladoch 108 217,23 eura, tak majú podľa výpisu žalovanej dlhovať ešte 127 888,57 eura, teda po 10 rokoch splácania a úhrade 108 217,23 eura majú žalobcovia dlhovať viac, ako na začiatku poskytnutia úveru. Je teda zrejmé, že mechanizmus stanovený žalovanou vedie k záveru o nesplatiteľnosti tohto úveru. Žalobcovia zdôraznili, že podľa znenia ust. o stavebnom sporení (v znení účinnom od 10.06. 2013), stavebnej sporiteľni sa zakazuje požadovať od stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom alebo od inej fyzickej osoby - nepodnikateľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu stavebného úveru alebo iného úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený takýto úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí ak ide o účet podľa ust. až , osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom alebo inej fyzickej osoby - nepodnikateľa. Tento zákaz sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu stavebného úveru alebo iného úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený takýto úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni 2013. Vecne argumentovali tým, že predmetných zmluvách chýbajú náležitosti požadované zákonom a obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, preto namietajú aj ich rozpor s dobrými mravmi. Podľa žalobcov sú predmetné zmluvy neplatné ako celok, lebo v zmluve o stavebnom úvere absentujú náležitosti vyžadované zákonom. Záložná zmluva vzhľadom na jej akcesorický vzťah k hlavnému záväzkovému vzťahu treba považovať v tomto prípade za neplatnú aj

z tohto dôvodu. Navyše samotná zmluva o zriadení záložného práva nie je vo svojom predmete určitá, lebo obsahuje tiež ustanovenia, ktoré sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Žalobcovia z výpisov z účtov žalovanej vo februári 2019 zistili, že žalovaná si nezákonne účtovala poplatky vo výške 2 617,43 eura a úroky, tiež nezákonne účtovala poplatok za uzavretie zmluvy 1 327,76 eura, poplatky za vedenie účtov, upomienky, iné poplatky 1 343,67 eura, úroky z úveru za celú dobu poskytnutia úveru 80 926,14 eura. Žalobcovia zastávajú názor, že majú nárok na úroky na stavebnom sporení od uzavretia zmluvy do konca roka 2018 v sume 1 949,68 eura, štátnu prémiu 24,90 eura, nie je im zrejmé, prečo im nebola priznaná štátna prémia v ďalších rokoch. Žalovaná poskytla úver vo výške 126 083,90 eura a žalovaní zaplatili sumu vo výške 108 217,23 eura, k tejto sume treba prirátať úroky za obdobie sporenia vo výške 1 949,68 eura a štátnu prémiu. V r. 2018 nebola určená výška úrokov zo stavebného sporenia. Výška úrokov z poskytnutého úveru je stále v rovnakej výške 628,53 eura. Táto suma bola počas celej doby v nezmenenej výške, čo je absurdné, lebo každou jednou splátkou úveru sa znižovala istina a teda aj úrok mal byť každý nasledujúci mesiac adekvátne nižší. Na podklade uvedeného žiadali žalobcovia, aby súd preskúmal Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zo dňa 11.02.2009 medzi žalobcami a žalovanou a určil jej neplatnosť, a to aj z dôvodu akcesority s hlavným úverovým záväzkom. Tiež žalobcovia žiadali, aby súd preskúmal platnosť Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 23.02.2009 medzi žalobcami a žalovanou a určil jej neplatnosť. Naliehavý právny záujem na určovacích návrhoch žalobcovia dovodili tým, že na podklade vyhovujúceho rozsudku sa vykoná zmena zápisu v katastri nehnuteľností. Taktiež žalobcovia dovodili naliehavý právny záujem na určení, že ne- existuje záložné právo tým, že sa v dôsledku vyhovujúceho výroku rozsudku dosiahne zmena zápisu v katastri nehnuteľností.

3. Návrhom zo dňa 15.03.2021 (doručeným súdu dňa 16.03.2021) sa žalobcovia domáhali, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanej povinnosť spočívajúcu v zdržaní sa výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve žalobkyne v 2. rade, nachádzajúcich sa v kat. úz. K., zapísaných na LV č. XXX ako: pozemok - parcela reg. "U. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 443 m2, pozemok - parcela reg. "U." č. XXXX/X, záhrady o výmere 306 m2 a rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku - parc. reg. "U." č. XXXX/X, na základe Záložnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a žalovanou dňa 11.02.2009, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súčasne sa žalovaní domáhali, aby súd neodkladným opatrením uložil povinnosť žalovanej znášať zníženie výšky mesačných vkladov na účte stavebného sporenia č. XXXXXXXXXX zo sumy 201,92 eura na sumu 0,- eur, s účinnosťou od 01.03.2021 do právoplatného skončenia konania vo veci samej a súčasne aby uložil žalovanej povinnosť spočívajúcu v znížení výšky mesačných splátok úrokov medziúveru č. XXXXXXXXXX zo sumy 682,53 eura na sumu 204,80 eura s účinnosťou od 01.03.2021 do zaplatenia istiny vo výške 126 083,90 eura alebo do právoplatného skončenia konania vo veci samej, podľa toho, ktorá okolnosť nastane skôr.

4. Žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnili totožne ako žalobu vo veci samej. Uviedli tiež, že žalobu vo veci samej podali pred dvoma rokmi, pričom nebolo ešte pojednávanie a doteraz nie je spor rozhodnutý a vzhľadom na pandemické opatrenia nemožno predpokladať, že vo veci bude v skorej dobe pojednávanie. Poukázali aj na to, že už v návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov poukázali na nepriaznivú situáciu, ktorá im neumožňuje platenie žalovanou nastavených splátok. Podľa žalobcov pretrvávajúca situácia ešte viac zhoršila ich situáciu, pričom žalovaná trvá na splácaní úveru a podľa žalobcov sa žalovaná snaží zneužiť tiesnivú situáciu žalobcov. Uviedli, že žalovanú požiadali o odklad splátok už v roku 2020, vtedy im žalovaná vyhovela a umožnila im z dôvodu pandémie odklad splátok. Rovnakú žiadosť podali žalovaní aj v roku 2021, pričom žalovaná im poslala Dodatok č. 1 k úverovej zmluve, ktorú žalobcovia nemôžu podpísať, lebo podľa tohto dodatku chce žalovaná predĺžiť dĺžku splácania až do 01.04.2045, teda na ďalších 24 rokov, navyše žalovaná vložila RPMN vo výške 6,85%, čo je pri dnešných úrokových sadzbách podľa žalovaných neakceptovateľné. Medziúver vo výške 126 200,- eur sa má vrátiť v celkovej čiastke vo výške 373 529,50 eura. Podľa žalobcov žalovaná na nich vykonáva nátlak formou upomienok, ktoré im poslala. Ako ďalej žalobcovia uviedli, aktuálna situácia spojená s protiepidemickými opatreniami im neumožňuje poskytovať ubytovacie služby a navyše žalovaná zneužíva tieseň žalobcov tým, že na základe ich žiadosti o odklad splátok im predložila Dodatok č. 1, ktorý pre jeho nevýhodnosť nemôžu podpísať. Keďže na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo, tak žalobcovia majú obavy, že žalovaná podnikne kroky k výkonu záložného práva a bez ohľadu na prebiehajúce súdne konanie ich pripraví o strechu nad hlavou. Podľa vyjadrenia žalobcov súdne konanie nie je ukončené a oni nemajú peniaze na platenie splátok požadovaných žalovanou, dostávajú sa tak do neriešiteľnej situácie, ktorá

podľa názoru žalobcov odôvodňuje potrebu pozastavenia platenia splátok do rozhodnutia vo veci samej. V ďalšom žalobcovia dôvodili, že pokiaľ súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok, tak sa ako jediné a nevyhnutné opatrenie javí vydanie neodkladného opatrenia. Taktiež žalobcovia poukázali na ich právo na obydlie. Zdôraznili, že výkonom záložného práva im hrozí škoda. Žalobcovia súhlasia s platením splátok úrokov z úveru vo výške 204,80 eur do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

5. Žalobcovia pripojili k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listinné dôkazné prostriedky.

6. Podľa ust. a (ďalej len ""), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby (...) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. [, ]

8. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. [ a ]

9. Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. [ ]

10. Ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. [ ]

11. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. [ ]

12. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (t. j. ustanovení ) na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je, že sa ním upravujú pomery alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

13. O nariadení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti zaťažuje v tomto prípade výlučne žalobkyňu. Aby súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, je tiež potrebné, aby žalobkyňa predložila dôkazy o tom, že ich práva sú konaním žalovaného vážne ohrozené, resp. že jeho konaním hrozí bezprostredná ujma. Účelom predbežného opatrenia je totiž zabezpečenie ochrany porušeného alebo ohrozeného práva.

14. Z obsahu podaného návrhu súd dovodil, že sa ním žalobcovia proti žalovanej domáhajú bezodkladnej úpravy ich vzájomných pomerov v podobe uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach žalovanej v 2. rade, uloženia povinnosti neplatiť žalobcom žalovanej záväzok platiť v splátkach mesačné vklady na stavebné sporenie a uloženia povinnosti žalovanej znášať platenie znížených splátok žalobcami na mesačných splátkach úrokov medziúveru č. XXXXXXXXXX zo sumy 682,53 eura na 204,80 eura, teda povaha navrhovaného neodkladného opatrenia navrhovateľky sleduje cieľ upraviť ich vzájomné pomery.

15. Po oboznámení sa celým spisovým materiálom, súd dospel k záveru, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu nedôvodný.

16. Čo sa týka prvého návrhu neodkladnej úpravy pomerov, zdržania sa výkonu záložného práva žalovanou, žalobcovia iba tvrdili ich nepriaznivú situáciu v dôsledku výpadku príjmov z prenájmu pre aktuálne protiepidemiologické opatrenia (ďalej len "Opatrenia"). V časti prijatých Opatrení je všeobecne známou skutočnosťou, že aktuálna situácia v spoločnosti je nepriaznivá, čo súd dáva žalobcom v celom rozsahu za pravdu. Žalobcovia však pre navrhovanú dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu neosvedčili vážne dôvody, pre ktoré by im mala byť poskytnutá dočasná ochrana v podobe uloženého zákazu žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva. Zo žalobcami predložených skutkových tvrdení žiadna taká skutočnosť nevyplýva, že by žalovaná pristúpila k výkonu záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade. Uvedený záver žalobcovia vôbec netvrdili, ani ho súd nezistil z evidencie nehnuteľností. Teda v tejto časti v dôsledku neosvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov súd nemohol žalobcom vôbec vyhovieť.

17. V ďalšej časti navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov v podobe znášania nulových vkladov na stavebné sporenie a zníženie splátok úrokov medziúveru súd uvádza, že zo skutkového stavu predloženého žalobcami nezistil žiadne vážne dôvody, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek potrebu práve takejto dočasnej úpravy pomerov strán sporu. V danom prípade ide o návrh na vážny zásah do zmluvného záväzku strán sporu bez racionálneho skutkového opodstatnenia. Namietaná existencia neprimeraných zmluvných podmienok v zmluvnom záväzku strán sporu v žiadnom prípade automaticky nemôže viesť k záveru o opodstatnenosti požadovanej dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Naviac žalobcovia neosvedčili hodnoverným spôsobom, že práve nimi navrhovaná úprava pomerov je aj za danej nepriaznivej situácii pre nich ekonomicky zvládnuteľná. V tomto smere súd poukazuje na žalobcami predložený Dodatok č. 1 k Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, kde im na ich vlastnú žiadosť žalovaná vyhovela v časti dočasného zníženia mesačných splátok vkladov na stavebné sporenie a v znížení mesačných splátok úrokov medziúveru.

18. Z oboznámeného skutkového stavu teda súd uzatvára, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanej podobe je v celom rozsahu nedôvodný a na podklade uvedeného zistenia ho súd preto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é o d v o l a n i e. ( )

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [ veta prvá ]

O odvolaní rozhoduje krajský súd. [ (časť vety po čiarku) ]

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [ ] Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [ ]

Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. [ ]

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [ ]

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [ ]

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [ ]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [ ]

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [ ]

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [ ]

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [ ]

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [ ]

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [ ]

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [ ]