Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/161/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého M. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pochádzajúceho z rodičov otca V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, o návrhu matky X. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, E., Q. zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. -29 zo dňa 19.05.2015 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na mal. M. S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 60,-- eur mesačne na sumu 100,-- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 10. dňa v mesiaci od 03.08.2020.

II. Dlžné výživné za obdobie od 03.08.2020 do 09.04.2021 vo výške 320,-- eur povoľuje otcovi zaplatiť do 31.12.2021.

odôvodnenie:

1. Matka podala na súd dňa 03.08.2020 návrh na zvýšenie výživného zo sumy 60,-- eur mesačne na sumu 150,-- eur mesačne, ktorú žiadala priznať od podania návrhu na súd. Návrh bol odôvodnený tým, že naposledy bolo rozhodované v rozhodnutí a otec mal vždy pripravenú výhovorku, že nemá prácu ani peniaze, v súčasnosti je matka bez pracovného pomeru a jej posledným zamestnávateľom bol mestský úrad a jej príjmom v súčasnej dobe je dávka v hmotnej núdzi vo výške 83,-- a rodinné prídavky vo výške 23,75 eur. Matka žije s maloletým aj so svojím priateľom v spoločnej domácnosti a priateľ je tiež bez pracovného pomeru. Matka je spolumajiteľkou bytu a výdavky na bývanie spolu predstavujú sumu 205,-- eur, v čom je zarátaná hypotéka vo výške 100,-- eur, nájom aj energie. Matka má výdavky na stravu a hygienu a od septembra 2020 syn bude žiakom tretieho ročníka, náklady na školu vzrastú. So začiatkom školy matku čakajú výdavky ňou kvantifikované sumou 150,-- eur (poplatky na školu, obedy, družina, rodičovské združenie, školský fond, poistenie žiaka, knihy, zošity, písacie potreby, prezuvky, úbor a iné výdavky spojené so školou). Otec nikdy neprispel ani jediným eurom naviac, ale matka tieto náklady zvládala, lebo bola zamestnaná, aj s výraznou pomocou svojej matky. Keďže došlo k zmene na strane matky, ktorá prišla o zamestnanie, k zmene došlo aj na strane otca, ktorý žije a pracuje v zahraničí v Poľsku ako živnostník a býva so svojou priateľkou v rodinnom dome, ktorý si prerábajú, s čím sa má chváliť priateľom. O syna sa otec nezaujíma, nekontaktuje ho už niekoľko rokov a výživné zasiela nie pravidelne a matka zvýšené výživné potrebuje aj na synove mimoškolské aktivity, na korčule aj prilbu a syn trpí strabizmom, s čím sú spojené náklady na dioptrické okuliare. K návrhu matka doložila rodný list maloletého dieťaťa.

2. Súd doplnil dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 09.04.2021, na ktorom vypočul oboch rodičov a na otázku matke, či sa matka s otcom dieťaťa nepokúsila dohodnúť, matka odpovedala že nie, lebo s otcom spolu nekomunikujú. Bol zisťovaný postoj otca k návrhu matky na zvýšenie výživného, s ktorým otec nesúhlasil a uviedol, že nie je ochotný prispievať vo väčšom rozsahu a odpovedaním na otázky

sudkyne tak, že pracuje v Poľskej republike a jeho mesačný príjem predstavuje 2800,-- zlotých, čo pri prepočte je od 600 do 650,-- eur, pričom na pojednávaní doložil pracovnú zmluvu. Otec v zahraničí má prechodný pobyt a inú vyživovaciu povinnosť nemá. K výdavkom uviedol, že býva s priateľkou v byte a náklady spojené s bývaním predstavujú od 500 do 600,-- zlotých, čo je okolo 130,-- eur na mesiac a tento byt je vlastníctvom priateľky otca. Ďalej spoločne splácajú úver v banke, lebo stavajú rodinný dom v Poľsku a mesačne splátka predstavuje 2 000,-- zlotých a mesačne každý z nich platí 1 000,-- zlotých mesačne. Otec ďalej uviedol, že na výstavbu rodinného domu zobrali úver a splátka tohto úveru predstavuje mesačne 2 000,-- zlotých, čo je v prepočte 500,-- eur, z ktorej otec platí polovicu, nakoľko druhú platí priateľka. Celková výška úveru, ktorú majú splatiť, je 87 143,-- zlotých, čo predstavuje 19 333,-- eur. Ďalej otec uvádzal svoje výdavky na stravu, pri raňajkách, ktoré sú v priemere vo výške 2,50 a obed v rozsahu od 5 do 6,-- eur, mesačne má výdavky na stravu okolo 130,-- eur. Na otázku sudkyne, aby otec uviedol, aký druh práce vykonáva, otec odpovedal, že pracuje v stavebníctve a aj keď má trvalý pobyt na Slovensku, náklady spojené s bývaním na Slovensku nemá. Bol zisťovaný zdravotný stav otca, ktorý uviedol, že nemá zdravotné obmedzenia ani inú vyživovaciu povinnosť. Matka bola vyzvaná na kvantifikáciu výdavky na maloletého, táto uviedla, že na začiatku školského roka na školské potreby a pomôcky minula sumu okolo 150,-- eur, ďalej má poplatky spojené so školou a to rodičovský príspevok, ktorý ročne predstavuje sumu 25,-- eur, 10,-- eur mesačne platí za školskú družinu a 25,-- eur sú obedy, ktoré v prípade, ak začnú deti chodiť do školy, matka bude uhrádzať. Na otázku, či má matka mimoriadne výdavky na dieťa, matka uviedla, že mimoriadne výdavky na dieťa nemá, avšak má výdavky spojené s nákupom okuliarov, lebo syn má zhoršený zrak a mala výdavky na okuliare vo výške 40,-- eur, následne kupovala sklíčka, lebo pri pohybovej aktivite v škole mu povypadávali a jedno sklíčko stojí 12,-- eur. Matka uviedla, že pred začiatkom školského roka synovi kupovala ďalšie okuliare, ktoré boli drahšie a stáli 70,-- eur s uvedením, že v súčasnej dobe matka je bez pracovného pomeru a poberá dávku v hmotnej núdzi a má výdavky na bývanie spolu vo výške 205,-- eur a to spolu so splátkou hypotéky vo výške 100,-- eur a na nákladoch spojených s bývaním sa podieľa aj priateľ žijúci s nimi v tomto byte. Ani na apel sudkyne, lebo od naposledy určovanej vyživovacej povinnosti uplynula doba 6 rokov, či otec nie je ochotný prispievať nejakou zvýšenou mierou, tento ochotu prispievať viac neprejavil a pomoc matke odmietol s uvedením, nech sa matka zamestná.

Kolízny opatrovník uviedol, že v danom prípade je návrh matky dôvodný vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného a výšku ponechal na súd. Otec uviedol, že priateľka má syna, ktorý je vo veku 14 rokov a je autista, preto majú zvýšené výdavky s ním spojené. Ešte na dopĺňaciu otázku týkajúcu sa majetkových pomerov otca, či má motorové vozidlo, otec uviedol, že auto vlastní jeho priateľka, on auto nemá. Matka v závere pojednávania uviedla, že žiada aby súd priznal výživné aspoň v rozsahu 100,-- eur.

3. Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

4. Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

5. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

6. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

8. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom je možné zmeniť, ak sa zmenia pomery. Výživné je možné zmeniť v prípade zmeny pomerov, ktoré môžu nastať tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletých detí. Na strane dieťaťa dochádza k zmene pomerov pomerne často. Základná zmena sa týka veku dieťaťa. Je prirodzené, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastú aj náklady na jeho výchovu a výživu.

10. V danom prípade bola naposledy určovaná vyživovacia povinnosť v rozhodnutí tohto súdu vedeného pod sp. zn. dňa 19.05.2015 a v tomto konaní sa rodičia na určení vyživovacej povinnosti dohodli na rozsahu 60,-- eur mesačne. V tomto období otec dňa 28.01.2015 ukončil pracovný pomer v obchodnej spoločnosti N.-N. N. s.r.o. z dôvodu ukončenia prác, na ktoré bol prijatý a jeho príjem bol do 300,-- eur. Matka bola v tomto období zamestnaná s príjmom 390,-- eur mesačne. V tomto období maloletý navštevoval predškolské zariadenie. Od posledného rozhodovania súdu došlo k zmene na strane matky, ktorá maloletému zabezpečuje osobnú starostlivosť po celý čas, lebo je bez pracovného pomeru a jej príjmom je sociálna dávka, ktorou je dávka v hmotnej núdzi a prídavok na maloleté dieťa. U otca došlo k zmene v tom, že v čase ostatného rozhodovania súdu bol bez pracovného pomeru, dnes je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v Poľsku s uvedením, že jeho príjem je v rozsahu od 600 do 650,-- eur, z ktorého dokáže mesačne platiť polovicu hypotéky zobratej na stavbu domu, ktorá predstavuje sumu 19 333,-- eur a splátka je 500,-- eur mesačne, z ktorej platí polovicu, teda 250,-- eur na mesiac, ďalej má výdavky na byt, v ktorom s priateľkou býva a stravu otec vyčíslil sumou 130,-- eur na mesiac. Vyživovacia povinnosť otca k dieťaťu má prednosť pred inými výdavkami otca, preto súd síce chápe želanie otca žiť v postavenom rodinnom dome, avšak výšku splátky musí prispôsobiť tak, aby participoval na výžive syna, ktorý je o šesť rokov starší. Súd nezohľadnil skutočnosť, že otec maloletého žije s priateľkou, ktorá má zdravotne znevýhodnené dieťa, lebo otec má primárne vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. K zmene došlo aj na strane maloletého najmä v tom, že v čase ostatného rozhodovania súdu navštevoval predškolské zariadenie, dnes je žiakom základnej školy a matkou kvantifikované výdavky na maloletého boli súdom vyhodnotené ako odôvodnené a presahujú súdom určenú výšku výživného, pričom by sa na výdavkoch mali podieľať obaja rodičia spravodlivo. Fyzický vývin maloletého vyžaduje výmenu šatníka, obuvi a menia sa aj výživové požiadavky na dieťa vo veku predškolskom oproti žiakovi tretieho ročníka. Taktiež nie je možné opomenúť, že maloletý je súčasťou spoločnej domácnosti s matkou, ktorá mu poskytuje osobnú starostlivosť, ktorou supluje materiálne plnenia v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zák. o rodine. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti zo strany povinného otca súd bral do úvahy možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ktorý je bez zdravotných obmedzení, zobral úver na výstavbu rodinného domu, za ktorý spláca 250,-- eur mesačne, k tomu uhrádza aj náklady na bývanie za byt, v ktorom žije vo výške 130,-- eur, má výdavky na stravu 130,-- eur, preto súd sumu určenú v rozhodnutí súdu považoval za primeranú potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam otca podieľať sa na jeho výžive.

11. Dlžné výživné od 03.08.2020 (od podania návrhu na súd ) do 09.04.2021 vo výške 320,-- eur povolil súd zaplatiť otcovi do konca roku 2021.

12. Podľa ods.1, konanie sa začína na návrh. Podľa ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

13. Podľa súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, v súlade s ktorou je súd viazaný žalobou. Táto zásada sa uplatní aj v konaniach mimosporových, avšak výhradne len v tých prípadoch, keď konanie možno začať aj bez návrhu. V intenciách je prelomená dispozičná zásada v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Zároveň je uvedené prejavom vyšetrovacieho princípu, keď súd musí z úradnej povinnosti vyšetrovať skutočný stav veci. Týmto vstupuje do popredia aj princíp zakotvený v čl. 1, s ktorým prejednávanie a rozhodovanie o niektorých veciach nie je len v rukách a

v záujme účastníkov, ale naopak, je tu prítomný verejný záujem štátu. V konaniach ktoré možno začať aj bez návrhu súd nie je viazaný návrhom účastníkov uvedených v návrhu na začatie konania. Súd tak nie je viazaný navrhovanou výškou výživného vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pričom pre aplikáciu tejto zásady nie je rozhodujúce, či sa konanie začalo na návrh účastníka konania, alebo sa začalo vydaním uznesenia o začatí konania podľa § 23 ods. 2CMP. Postačuje, že konanie sa môže začať aj bez návrhu. Výrok rozhodnutia preto neobsahuje súčasne aj zamietavý výrok, lebo z výroku samotného rozhodnutia je zrejmé, ako súd rozhodol inak, od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania.

14. Sumu, ktorú súd určil, považoval za primeranú potrebám maloletého, aj schopnostiam a možnostiam povinného otca.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa .