Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_B2-7C-20-2021.pdf
PDF · 107.71 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-7C/20/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: J. P., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. R. XXX/X, D., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava, proti žalovanému: E. P., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XXXX/XX, D., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
„Žalovanému sa zakazuje písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu.
Žalovanému sa zakazuje priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 5 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.”
II. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
III. Súd u k l a d á žalobkyni, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podala na súde voči žalovanému žalobu na ochranu osobnosti.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.03.2021 sa žalobkyňa domáhala rozvodu manželstva so žalovaným a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q. P., nar. XX.XX.XXXX.
2. Súčasne so žalobou sa žalobkyňa domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému zákaz styku s maloletou, uložil povinnosť žalovanému prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, uložil žalovanému povinnosť zdržať sa psychického a fyzického násilia voči žalobkyni, zakázal žalovanému písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu a zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 5 metrov.
3. Súd uznesením zo dňa 11.03.2021, č. k. 11P/34/2021-117 návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.03.2021 v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa psychického a fyzického násilia voči žalobkyni, v časti uloženia zákazu žalovanému písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu a v časti uloženia zákazu priblíženia žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 5 metrov vylúčil na samostatné konanie. Konanie o vylúčenom neodkladnom opatrení je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/20/2021.
4. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným sa zosobášili v roku 2019 po 5 ročnej známosti. So žalovaným majú jedno maloleté dieťa. Dňa XX.XX.XXXX ju žalovaný pod vplyvom omamných a psychotropných látok napadol a bol agresívny, z tohto dôvodu ako i z dôvodu, že tieto žalovaného stavy spôsobené omamnými a psychotropnými látkami sa neustále opakovali, dňa 20.12.2019 utiekla s maloletou dcérou zo spoločnej domácnosti v W.. Dňa 22.12.2019 sa pokúšala na žalovaného podať trestné oznámenie, ale na OR PZ v D. na V. ulici ju odbili. Trestné oznámenie podala dňa 23.12.2019 na Okresnej prokuratúre K.. Trestné oznámenie na žalovaného podala z dôvodu že ju viac krát fyzicky napadol, prechovával u seba drogy a žalobkyňa mala strach o svoj život a o život maloletej dcéry. Dňa 23.10.2020 sa žalobkyňa dostavila na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v D. II, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru D. W. - západ, kde podala na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestných činov: nebezpečné vyhrážanie § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Trestné oznámenie podala z dôvodu, že správanie žalovaného vyústilo do vyhrážania zabitím, kedy jej žalovaný v telefonickom rozhovore povedal: „ja ťa zabijem do Boha už, ja ťa zastrelím“. Žalovaný žalobkyňu po celý čas od konania informatívneho výsluchu dňa 22.09.2020 kontaktuje, od rána do neskorých večerných hodín, kedy jej vypisuje urážlivé správy, čo vyeskalovalo až do vyhrážok zabitím. Ďalšie trestné oznámenie bola žalobkyňa podať dňa 16.11.2020, nakoľko žalovaný bez predošlého súhlasu žalobkyne, respektíve dohody, vyzdvihol dcéru z predškolského zariadenia a zdržiaval sa spolu s maloletou na neznámom mieste, nekomunikoval so žalobkyňou, ktorá mala strach, že sa môže maloletej niečo stať. Po podaní trestného oznámenia žalobkyňa s jej právnym zástupcom v nevedomosti čakala, kým žalovaný bude ochotný prezradiť, kde sa s maloletou nachádza, aby si mohla dôjsť pre ňu. Žalobkyňa dostala inštrukcie, že sa má dostaviť na pre ňu neznámu adresu. Bála sa sa ísť sama do bytu, kde bol žalovaný s maloletou dcérou, preto išla v sprievode právneho zástupcu. Žalovaný bol podráždený a agresívny nakoľko žalobkyňa nedošla pre dcéru sama. Žalobkyňa ďalej uviedla, že po sviatkoch sa so žalovaným dohodli, že mu dcéru privezie. Bolo to 01.01.2021, kedy žalobkyňu s dcérou žalovaný zamkol v byte a nechcel ich pustiť, kľúče vytiahol zo zámky a demonštratívne si ich vložil do vrecka, aby v nich vyvolal ešte väčší strach. Dcéra hystericky plakala a žalobkyňa hľadala či sa niekto nenachádza vonku na balkónoch, aby mohla zavolať pomoc. V byte sa nachádzalo veľa pohárov plných alkoholu, ako aj prázdne fľaše a plechovky od piva. Nakoľko sa dcérin plač naďalej stupňoval, žalovaný to nevydržal a pustil ich. Pri výťahu ich však dobehol a na žalobkyňu sa zahnal a následne ju kopol do píšťaly. S dcérou utiekla, ale žalovaný ich prenasledoval vo svojom aute a snažil sa ich zablokovať a zastaviť, našťastie sa mu to nepodarilo. Následne žalobkyňa opäť išla na políciu podať trestné oznámenie. Žalovaný ju neustále sleduje, vypisuje jej textové správy, kontaktuje ju po nociach, kontroluje pod oknami jej domu, či večer svieti a či je doma. Textové správy z jeho strany sú urážlivého charakteru, taktiež boli priložené do trestných spisov k trestným oznámeniam. Žalovaného správanie je nepredvídateľné bojí sa o svoj život a o život svojej dcéry, nakoľko nevie v akom psychickom stave sa nachádza a vzhľadom k jeho výbušnej povahe nevie odhadnúť, čoho všetkého je schopný. Dňa 08.03.2021 bol žalovaný vzatý do väzby rozhodnutím na základe uznesenia Okresného súdu D. V pod sp. zn. 4Tp/15/2021. Uvedená trestná vec sa však netýka žalobkyne, ale podčiarkuje správanie žalovaného, keďže skutkový základ danej trestnej veci spočíva v tom, že žalovaný ohrozoval príslušníkov PZ strelnou zbraňou.
5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila: sobášny list zo dňa 08.10.2020, rodný list mal. Q. P. zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicu o trestnom oznámení č. XPn XXX/XXXXXX-X zo dňa 23.12.2019, zápisnicu o trestnom oznámení č. V.-XXXX/RZ-BX-XXXX zo dňa 23.10.2020, zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného ČVS: V.-XXXX/RZ-BX-XX zo dňa 25.02.2021, upovedomenie o začatí TS a vznesení obvinenia ČVS: V.-XXXX/RZ-BX-XXXX zo dňa 19.11.2020, potvrdenie o podaní trestného oznámenia ČVS: V.-/RZ-D zo dňa 1.1.2021 a ďalšie listinné dôkazy.
6. Trestným oznámením zo dňa 23.12.2019, adresovaným Okresnej prokuratúre K., žalobkyňa podala trestné oznámenie na žalovaného pre podozrenie z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona.
7. Trestným oznámením zo dňa 23.10.2020, adresovaným Okresnému riaditeľstvu PZ v D. II, žalobkyňa podala trestné oznámenie na žalovaného pre podozrenie z trestného činu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona.
8. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo PZ v D. II, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ D. W. - západ listom zo dňa 19.11.2020 upovedomilo žalobkyňu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia žalovanému v trestnej veci prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a, písm. b, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
9. Okresné riaditeľstvo PZ v D. II, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ D. W. - západ potvrdením zo dňa 01.01.2021 potvrdilo, že žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie z dôvodu, že ju dňa 01.01.2021 fyzicky napadol.
10. Z lustrácie v ZVJS vypláva, že žalovaný sa v konaní 4Tp/15/2021 od 05.03.2021 nachádza vo väzbe.
11. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
17. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
20. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
23. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
24. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
25. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených dôkazov. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu.
26. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené, pričom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je na posúdení súdu.
27. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa neodkladného opatrenia a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
28. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. g) a h) CSP postačuje, ak je osvedčené konanie žalovaného, ktorým by mohla byť telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne ohrozená. Osvedčenie takéhoto konania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení preukazujú predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie, ktoré je z procesného hľadiska maximálne zrýchlené. Hoci Civilný sporový poriadok v § 325 ods. 1 písm. g) a h) CSP taxatívne neuvádza aké druhy konania zákon predpokladá pre nariadenie neodkladného opatrenia z ustálenej judikatúry je však zrejmé, že pôjde o každé konanie formou ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Ide o konanie keď jedna strana zneužije prevahu moci. Takéto konanie je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Pre nariadenie neodkladného opatrenia by bolo postačujúce aj keby konanie žalovaného neobsahovalo fyzický kontakt so žalobkyňou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.
29. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci v časti navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým má súd nariadiť žalovanému zdržať písomnej, telefonickej alebo elektronickej komunikácie voči žalobkyni alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu a v časti, v ktorej má súd žalovanému zakázať približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú dané, pretože sú splnené podmienky, pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom priblíženia ako aj v súvislosti so zákazom kontaktovania
prichádza do úvahy využiť v prípade, keď dochádza napríklad k fyzickým útokom, hrozbám fyzickým násilím, prenasledovaniu alebo inému závažnému zásahu do telesnej alebo duševnej integrity, ktoré by bolo možné súdu preukázať napríklad lekárskymi správami, trestným oznámením, ale aj inými dôkazmi osvedčujúcimi, že sú tu závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť osoby navrhujúcej neodkladné opatrenie. Súd vychádzajúc z listinných dôkazov má za to, že žalobkyni sa podarilo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostredne jej hroziaceho, a to najmä s poukazom na trestné oznámenia zo dňa 23.12.2019 a dňa 23.10.2020 ako aj s poukazom na potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 01.01.2021, ČVS: V.-/RZ-D Súd mal z návrhu žalobkyne a zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 23.12.2019 za osvedčené, že žalobkyňa dňa 20.12.2019 utiekla spolu s dcérou od žalovaného zo spoločnej domácnosti v W., potom čo v noci z 19.12.2019 na 20.12.2019 ju žalovaný začal slovne napádať, kričať po nej, vyhadzovať ju z postele. Vulgárne jej nadával, za to ako dýcha, za to, že nemá kojiť dcéru a to preto, lebo bol pod vplyvom drog. Súd má ďalej zo zápisnice o trestnom oznámení č. V.-XXXX/RZ-BX-XXXX zo dňa 23.10.2020 a z upovedomenie o začatí TS a vznesení obvinenia ČVS: V.-XXXX/RZ.BX-XXXX zo dňa 19.11.2020 za osvedčené, že dňa 19.11.2020 bolo začaté a vznesené obvinenie žalovanému vo veci prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko odo dňa 24.09.2019 každý deň žalobkyni posiela sms v počte cca. 20 správ denne napriek tomu, že si to neželá a obťažuje ju to, z rôznych čísiel jej volá na jej mobilný telefón cca. 5 až 10 krát denne, pričom dňa 23.10.2020 jej telefonoval so slovami „ja ťa zabijem do boha už, ja ťa zastrelím“, pričom v minulosti žalobkyňu aj fyzicky napadol fackami, údermi päsťou a škrtením, sleduje žalobkyňu takým spôsobom, že príde pred bytovku kde býva žalobkyňa a vzápätí jej začne písať s kým sa nachádza a kto je u nej. Dňa 11.11.2020 jej telefonoval 32 krát, žalovaný svojím konaním narušuje pracovný režim žalobkyne a vzbudzuje u žalobkyne obavu o jej život a zdravie. Súd má naviac z potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 01.01.2021, ČVS: V.-/RZ-D za osvedčené, že žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie z dôvodu, že ju dňa 01.01.2021 fyzicky napadol. Súd má aj z týchto listinných dôkazov za osvedčené, že žalovaný sa dopustil tak závažného konania, ktoré by mohlo ohroziť telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne v takej miere, že to osvedčuje potrebu vydania neodkladného opatrenia. Z uvedeného mal súd preukázanú dôvodnosť podaného návrhu, nakoľko násilie či už fyzické alebo psychické nemôže byť za žiadnych okolností tolerované, a to v žiadnom rozsahu. Neodkladné opatrenie môže súd vydať iba v prípadoch, ktoré sú svojimi okolnosťami tak závažné, že vyvolávajú dôvodnú obavu, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľa. Súd je toho názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa súdu osvedčila závažnosť situácie, a teda existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a preto v tejto časti nariadil neodkladné opatrenie.
30. Naviac nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia bude pritom vytvorený len dočasný stav. Navrhované dočasné obmedzenie žalovaného tak nevytvorí nenávratný stav, ale iba po určité časové obdobie (počas trvania sporu vo veci samej) upraví pomery sporových strán tak, aby sa predišlo prípadným ujmám. Hoci to nebolo navrhované, súd v časti, ktorou zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, stanovil výnimku zo zákazu približovania, a to pre prípady, keď bude potrebná účasť oboch strán pri úkonoch súdu (napr. v konaní vo veci samej) alebo orgánov činných v trestnom konaní.
31. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd nariadil žalovanému zdržať sa psychického a fyzického násilia voči žalobkyni, zamietol. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol, z dôvodu, že slovenský právny poriadok prostredníctvom Trestného zákona poskytuje ochranu právam a oprávneným záujmom fyzických osôb, právnických osôb a spoločenským záujmom uvedeným v Trestnom zákone pred protiprávnymi konaniami tým, že určuje, čo je trestným činom, vymedzuje podmienky a predpoklady trestnej zodpovednosti, ustanovuje tresty a ochranné opatrenia. Trestný čin je protiprávny čin <https://sk.wikipedia.org/wiki/Protipr%C3%A1vne_konanie>, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone <https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trestn%C3%BD_z %C3%A1kon&action=edit&redlink=1>. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má s vysokou pravdepodobnosťou za následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného
človeka. Je teda zrejmé, že fyzické či psychické násilie je protiprávne konanie, pričom Trestný zákon poskytuje ochranu pred násilím, tým že v osobitnej časti Trestného zákona určuje jednotlivé trestné činy podľa druhového objektu. Jednotlivé formy násilia - psychické, fyzické, sexuálne či ekonomické sú vyjadrené ako trestné činy v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov ako napr. týrania blízkej osoby a zverenej osoby (§ 208 TZ), pričom definícia tohto trestného činu obsahuje skutky psychického, fyzického a čiastočne aj ekonomického násilia. Ďalej sú to trestné činy nebezpečného vyhrážania (§ 360 TZ), nebezpečného prenasledovania (§ 360a TZ), vyhrážania (§ 189 TZ), ublíženia na zdraví (§ 155 - 157 TZ), obmedzovania osobnej slobody (§ 183 TZ), znásilnenia (§ 199 TZ), sexuálneho násilia (§ 200 TZ), sexuálneho zneužívania (§ 201 - 202 TZ) a ďalšie. Určité, miernejšie formy násilia postihuje aj Priestupkový zákon (napr. priestupky proti občianskemu spolunažívaniu). Súd teda v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol nie z dôvodu, že žalovaný sa môže takéhoto konania voči žalobkyni dopúšťať, ale z dôvodu, že fyzické či psychické násilie je samo o sebe v slovenskom právnom poriadku zakázané, je ním sankcionované, a nie je preto potrebné osobitne ukladať rozhodnutím súdu (neodkladným opatrením) zákaz dopúšťať sa fyzického či psychického násilia (naviac neodkladným opatrením v nariadenej časti je do značnej miery možnosť fyzického i psychického násilia voči žalobkyni eliminovaná). Naproti tomu konanie, ktoré je uvedené v ust. § 325 ods. 2 písm. g) a h) C.s.p. (teda komunikácia rôznymi formami, približovanie sa k inej osobe), je v zásade povolené, a len v prípade, že takýmto konaním môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita fyzickej osoby, je na mieste takéto konanie zakázať alebo obmedziť neodkladným opatrením.
32. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenie ešte pred začatím konania vo veci samej, vo výroku uznesenia uložil žalobkyni v zmysle § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať žalobu na ochranu osobnosti. Ak v určenej lehote žalobu na súd nepodá, neodkladné opatrenie súd aj bez návrhu zruší podľa § 336 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).