Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/47/2021

Uznesenie

Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, dieťa rodičov: matky R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. U. XXXX/XX, U. - D. Q. T. a otca T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zast. Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégého 8, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na nahradenie súhlasu otca, takto

rozhodol:

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 18.02.2021 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas otca so zápisom maloletej do Základnej školy Ivana Bukovčana 3. Svoj návrh odôvodnila tým, že s bývalým manželom majú každý inú predstavu o základnej škole, od svojich dvoch rokov má maloletá trvalé bydlisko v D. Q. T., navštevuje tu aj škôlku, t.č. predškolskú dochádzku, má tu svoj kolektív a priateľov, ktorí taktiež budú s najväčšou pravdepodobnosťou navštevovať túto základnú školu. K návrhu doložila matka rozsudok o rozvode manželstva, sobášny list a rodný list maloletej.

2. Okresný súd Bratislava IV postúpil vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti na tunajší súd, ktorý naposledy rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej. Matka po tom, čo jej bolo postúpenie veci na tunajší súd oznámené, doručila súdu podanie označené ako nesúhlas so zmenou miestnej príslušnosti a žiadala, aby rozhodoval súd určený podľa § 112 ods. 1 C.m.p.

3. Otec sa k návrhu matky podaním zo dňa 01.03.2021 vyjadril tak, že návrh matky ho prekvapil a považuje ho za predčasný, keďže rodičia danú otázku ešte ani poriadne nekomunikovali a otec ani nepozná dôvody, pre ktoré matka vybrala navrhovanú školu. Maloletú majú v striedavej starostlivosti, ktorá je dodržiavaná a pokiaľ bolo potrebné upraviť nastavený režim, otec bol ústretový, pričom na strane matky vždy ústretovosť nebola. Maloletá je polovicu času u matky v D. Q. T. a polovicu času s otcom v H., kde bývala maloletá od narodenia. Poukázal na to, že návrh matky nespĺňa náležitosti ako aj na ust. Zákona o rodine, podľa ktorého môže súd rozhodovať, ak sa rodičia nedohodnú o výkone určitých rodičovských práv pri podstatných veciach. Výber školy je podstatná otázka, ale musí existovať nezhoda rodičov. Otec aktuálne len vie, že matka uvažuje o zápise maloletej do školy I. U. v D. Q. T.. Matka bližšie nediskutovala s otcom o dôvodoch výberu tejto školy. Otec rieši informácie o školách a mal v pláne matku osloviť, aby sa definitívne dohodli. Aktuálne nemožno hovoriť o konflikte rodičov, keď rodičia o tejto otázke spolu poriadne nehovorili. Pri riešení práv a povinností je preferovaná dohoda rodičov, čo aj znamená, že sa rodičia musia o jej dosiahnutie pokúsiť, t.j. viesť diskusiu. Matka dané neurobila, len oznámila otcovi, akú školu vybrala, bez informácií prečo a hneď podala návrh na súd. Právomoc súdu rozhodovať o tejto otázke nateraz nie je daná, lebo nie je možné konštatovať existujúci rozpor rodičov o zásadnej otázke, a preto ani nie je daný základný predpoklad na vydanie neodkladného

opatrenia. Otec ďalej poukázal na ustanovenie rodičovskej dohody, kde boli riešené veci nad rámec schvaľovaných bodov v rozsudku, a to na čl. VI. bod 1. rodičovskej dohody, podľa ktorého o všetkých podstatných veciach maloletej sa rodičia pokúsia dohodnúť, začnú o veci diskutovať v dostatočnom predstihu a ak sa nedohodnú oslovia mediátora a až keď v súčinnosti s mediátorom neprídu k dohode, tak podajú návrh na súd. Nie je zrejmé, prečo matka dohodu obchádza. Dôvodom tohto ustanovenia v dohode bolo aj to, že matka v čase rozvodu svojvoľne vybrala škôlku a zapísala maloletú do škôlky bez toho, aby sa otca opýtala. Matka ako jediný dôvod pre výber školy uvádza, že maloletá v danej lokalite chodila aj do škôlky a kamaráti zo škôlky tam budú tiež pravdepodobne zapísaní. Určité vzťahy s rovesníkmi môžu byť dôvodom na výber školy, ale nie jediným. Dôležitým je kvalita školy, možnosť mimoškolských aktivít, možnosti napĺňania rodičovskej dohody o striedavej starostlivosti bez výrazného zvýhodňovania alebo obmedzovania jedného z rodičov, zabezpečenie práva dieťaťa na rovnocenný styk s oboma rodičmi. K týmto otázka matka nič neuvádza a je možné, že po zistení informácií o matkou navrhovanej škole prípadne v porovnaní s inou bude tou najlepšou alternatívou, to však otec teraz nevie a nevie to s veľkou pravdepodobnosťou ani matka. Matka v čase, keď sa odsťahovala, na väzby maloletej k miestu nehľadela a teraz jej hlavným argumentom sú väzby na priateľov zo škôlky. Matka v návrhu neuvádza dôvody, pre ktoré by mala byť daná urgentná potreba riešiť otázku školy neodkladným opatrením. Preto otec navrhuje, aby súd z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych ako aj procesnoprávnych podmienok návrh zamietol. Zároveň otec žiadal priznať nárok na náhradu trov konania, keďže návrh matky je zjavne neopodstatnený, zbytočný a predčasný. Matka otázku školy s otcom neprediskutovala, neuviedla dôvody výberu školy a porušila rodičovskú dohodu, že rodičia prednostne oslovia mediátora. Matka ani neinformovala otca, že bude vec riešiť cez súd. Otec sa o návrhu dozvedel, až keď prevzal výzvu súdu. Konanie matky smeruje k obmedzovaniu rodičovských práv otca, preto je podľa názoru otca spravodlivé, aby zaviazal matku náhradou trov konania, čím by matka do budúcnosti vedela, že na súd sa treba obrátiť až vtedy, keď existuje nezhoda medzi rodičmi a súd by mal byť poslednou možnosťou riešenia akýchkoľvek otázok týkajúcich sa maloletej. K svojmu vyjadreniu otec doložil rodičovskú dohodu zo dňa 10.10.2017.

4. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. súd zistil, že maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. -25 zo dňa 09.10.2018 zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

5. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení , tento však nie je taxatívne daný.

9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

13. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a teda umožňujú záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Zároveň neodkladné opatrenie nariadi súd len za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď súd o neodkladnom opatrení rozhoduje. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia môžu nastať.

14. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).

15. Súd po oboznámení sa s návrhom dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd nemal za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, čo sa týka nahradenia súhlasu otca so zápisom maloletej do základnej školy. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na presadzovanie záujmu jedného z rodičov. Matka nijako nezdôvodnila, prečo je nevyhnutné rozhodnúť o nahradení súhlasu otca neodkladným opatrením. V mesiaci apríl v súlade so školským zákonom síce prebiehajú zápisy do prvých ročníkov základných škôl a rodičia sú povinní prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky, maloletá však začne plniť povinnú školskú dochádzku až v septembri 2021. V súčasnosti teda nie je zabezpečenie plnenia povinnej školskej dochádzky maloletou ohrozené (do začiatku školského roka je necelých 5 mesiacov). Ak rodičia v čase, keď prebehne zápis, nedospejú k dohode, je potrebné, aby bol podaný návrh na nahradenie súhlasu druhého rodiča vo veci samej a zároveň by rodič mal uvedenú skutočnosť oznámiť škole, kde chce maloleté dieťa zapísať s tým, že zatiaľ nedisponuje súhlasom druhého rodiča. Na to, aby súd v prípade nezhody rodičov dokázal posúdiť či je v záujme maloletej zápis do školy vybratej matkou alebo otcom, je potrebné vykonať riadne dokazovanie, na čo nie je dostatočný priestor v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Otec namietal skutočnosť, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na to, aby súd vo veci rozhodoval a to z dôvodu, že zatiaľ nie je daná nezhoda rodičov, pretože rodičia vec riadne nekomunikovali. Matka síce bola v podanom návrhu pomerne stručná, ale jednoznačne uviedla, že každý z rodičov má inú predstavu o základnej škole, z čoho sa dá existujúca nezhoda rodičov vyvodiť. Tvrdenia rodičov sú teda v tomto protichodné. Každopádne, ak aj otec zatiaľ nevyslovil výslovný nesúhlas s matkou vybranou školou, nedošlo z jeho strany ani k vysloveniu súhlasu a dožaduje sa hlbšej diskusie s matkou. Do času vydania rozhodnutia súdu ani jeden z rodičov súdu neoznámil, že by sa na výbere školy dohodli, teda možno sa skôr prikloniť k tomu, že rodičom sa dohodu doposiaľ nepodarilo dosiahnuť a nezhoda rodičov podľa všetkého existuje. Súd preto zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia výhradne z dôvodu, že nemal za osvedčenú potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov, keď je podľa súdu ešte dostatočný priestor na dohodu rodičov ako aj na podanie návrhu na súd vo veci samej. V súčasnosti teda súd dostatočný dôvod na riešenie veci prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia nevidí.

17. Súd zároveň apeluje na oboch rodičov, aby zlepšili vzájomnú komunikáciu a v záujme maloletej pred podávaním unáhlených návrhov na súd uprednostnili rodičovskú dohodu, ktorá je najlepším nástrojom na usporiadanie a stabilizovanie rodinných pomerov vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Rodičia majú maloletú v striedavej starostlivosti, pričom takáto forma starostlivosti prirodzene vyžaduje spoluprácu rodičov a vzájomnú ústretovosť. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že ich prvoradou povinnosťou je

konať v najlepšom záujme maloletej a tento vždy uprednostniť pred svojimi osobnými záujmami, ako aj že súd by mal do rodinných vzťahov autoritatívne zasiahnuť, až keď je to skutočne nevyhnutné.

18. Čo sa týka námietky matky, že vec bola postúpená na prejednanie veci nepríslušnému súdu, tá nie je dôvodná. Matka podala svoj návrh na nepríslušný súd a Okresný súd Bratislava IV vec správne a v súlade so zákonom postúpil na miestne príslušný Okresný súd Malacky, ktorý vo veci starostlivosti súdu o maloletú naposledy rozhodoval a jeho príslušnosť naďalej trvá. Bydliskom maloletého dieťaťa sa nerozumie adresa jeho trvalého pobytu. Maloletá ma svoje bydlisko vzhľadom na striedavú starostlivosť, ktorá sa doposiaľ realizuje, u oboch rodičov. Neboli teda splnené ani dôvody, za ktorých by súd mohol preniesť svoju príslušnosť na Okresný súd Bratislava IV.

19. Podľa ust. § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa ust. § 55 C.m.p., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

21. Otec navrhol, aby súd zavial matku na náhradu trov konania, súd však napriek tomu rozhodol v súlade s generálnou klauzulou formulovanou v ust. § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd je toho názoru, že neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 55 C.m.p. Predmetné ustanovenie predstavuje tzv. materiálny kolektív a výnimku zo všeobecného pravidla a jeho aplikácia musí byť náležite odôvodnená. Súd návrh matky síce ako nedôvodný zamietol, no v mimosporových konaniach sa pri rozhodovaní o trovách konania neuplatňuje zásada úspechu. Súd nezistil také skutočnosti, ktoré by ho viedli k záveru, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať otcovi nárok na náhradu trov konania. Aj ak by matka nerešpektovala čl. VI. bod 1. rodičovskej dohody, ako otec tvrdí, a neobrátila sa pred podaním návrhu na súd na mediátora, nie je to podľa názoru súdu samo o sebe dôvodom na priznanie nároku na náhradu trov konania otcovi. Z toho, že matka podala návrh na súd, možno usúdiť, že komunikácia medzi rodičmi je narušená. Aj otec mohol vykonať včas kroky potrebné k tomu, aby si rodičia otázku školy, do ktorej je potrebné maloletú v apríli zapísať, v dostatočnom predstihu vyriešili. Skutočnosť, že otázku školy nemali rodičia ešte ani vo februári, kedy matka podávala návrh na súd, vyriešenú a vydiskutovanú, možno pričítať rovnako otcovi. Nič otcovi nebránilo matku už dávno v uvedenej veci osloviť. Právo matky ako aj otca obrátiť sa na súd, nebolo nijakým spôsobom dotknuté a obmedzené, a to ani ustanoveniami ich rodičovskej dohody, ktorá je v časti, na ktorú otec poukazuje, právne nevymáhateľná. Súd sa tiež nestotožňuje s názorom otca, že dôvodom na priznanie nároku na náhradu trov konania otcovi by malo byť aj to, aby sa matka do budúcna „naučila“, že sa má najprv pokúsiť o dohodu s otcom, než sa obráti na súd. Z uvedených dôvodov súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.