Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Sa-18-2021.pdf
PDF · 74.5 KB
Case nature
Subarea
4Sa/18/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: U. O., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, L., zastúpeného: DEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 72553-3/2020- BA zo dňa 7.12.2020, takto
rozhodol:
Súd procesný návrh žalobcu zo dňa 15.2.2021 na priznanie odkladného účinku žalobe zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 12.3.2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rothodnutia žalovaného Číslo: 72553-3/2020- BA zo dňa 7.12.2020 ako aj priznania odkladného účinku správnej žalobe. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné na sociálne poistenie v celkovej sume 34.720,76 €. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, nebol dostatočne zistený skutkový stav ako aj tým, že zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 3. Žalobca tvrdil, že žalovaný v prejednávanej veci nepostupoval podľa čl. 13 ods. 3 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.4.2004 a čl. 16 Vykonávacieho Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, keď sám neurčil uplatniteľné právne predpisy, ale zaťažil nezákonne touto povinnosťou žalobcu. Žalobca ďalej namietal aj to, že žalovaný pri výpočte aplikoval/ určil nesprávny vymeriavací základ za rok 2013, nezohľadnil ním už uhradené poistné a nesprávne vypočítal penále. 4. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobe žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa by mohlo dôjsť k nútenému výkonu rozhodnutia za účelom uspokojenia predpísaného poistného, v dôsledku čoho by žalobcovi vznikla taká ujma, ktorá by mala mimoriadne nepriaznivý dopad na jeho finančnú situáciu. Aj bez povinnosti platiť predpísané poistné sa žalobca musí neustále vyrovnávať s nepriaznivou finančnou situáciou, ktorú aktuálne zhoršuje situácia, spôsobená ochorením COVID - 19, keďže športové podujatia sa aktuálne odohrávajú v obmedzenej miere. Žalobca tvrdil, že zaplatením nezákonne prepísaného poistného mu hrozí značná finančná škoda, nakoľko sa jedná o pomerne vysokú finančnú čiastku. Priznanie odkladného účinku žaloby nie je podľa neho v rozpore s verejným záujmom, nakoľko jeho priznaním nebude fungovanie a činnosť žalovaného ohrozená, pretože tento nie je finančne závislým na okamžitej úhrade poistného. Zároveň priznaním odkladného účinku správnej žalobe nebude ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nakoľko čiastka poistného je z pohľadu celkových príjmov štátneho rozpočtu zanedbateľná a štátny rozpočet nebude o túto čiastku ukrátený. V rozpore s verejným záujmom by naopak bolo, ak by žalobcovi nebola poskytnutá ochrana v podobe odkladu vykonateľnosti Napadnutého rozhodnutia, a to s ohľadom na úmyselné nezohľadnenie dodatočného daňového priznania zo strany žalovaného ako aj zo strany pobočky, ktoré má obrovský vplyv na výšku predpísaného poistného.
5. Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 11.3.2021 tak, že zdôraznil, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci predpisu poistného, nie vo veci vzniku povinného poistenia žalobcu, pretože táto otázka už bola právoplatne vyriešená ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie o vzniku povinného sociálneho poistenia žalobcu nebolo napadnuté správnou žalobou, resp. o tejto skutočnosti žalovaný nemal vedomosť. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia krajských a najvyššieho súdu, z ktorých vyplýva, že správny súd už otázku vzniku poistenia nie je oprávnený preskúmavať pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísanom poistnom. K nesprávne predpísanej výške poistného v nadväznosti na dodatočné daňové priznanie žalovaný tvrdil, že s poukazom na § 142 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je možné vykonať zmenu poistenia len od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol predloženého dodatočné daňové priznanie správcovi dane, preto žalovaný nemohol urobiť zmenu vymeriavacieho základu na platenie poistného za obdobie od 1.7.2012 do 30.6.2013. Žalovaný poukázal na to, že žalobca dodatočné daňové priznanie nepredložil v rámci konania vo veci vzniku povinného poistenia, ale až v konaní, v ktorom bolo žalobcovi predpísané penále. K námietke o nezohľadnení všetkých zaplatených platieb poistného žalovaný uviedol, že všetky platby riadne eviduje a zohľadnil ich, avšak v záujme prednostne uspokojiť najstaršie pohľadávky na poistnom, aby sa ďalej nezvyšoval počet dní omeškania, zaevidoval namietané úhrady za obdobie júl 2012 až február 2013, pričom uviedol podrobnú špecifikáciu platieb, namietaných žalobcom ako aj to, na ktoré obdobie ich zaevidoval. Žalovaný navrhol, aby z dôvodov, uvedených v jeho vyjadrení správnu žalobu zamietol. 6. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe sa žalovaný v rovnakom vyjadrení vyjadril tak, že zákon o sociálnom poistení výslovne neustanovuje odkladný účinok právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté správnou žalobou, a teda ani neupravuje podmienky, naplnením ktorých je možné právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu priznať odkladný účinok. Uviedol, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je podľa jeho názoru spôsobilým exekučným titulom, oprávňujúcim vymáhanie uloženej povinnosti, od osoby, ktorá túto povinnosť dobrovoľne nesplnila. Žalovaný preto s odkladným účinkom rozhodnutia napadnutého správnou žalobou nesúhlasil. 7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 9. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 10. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 11. Pretože predmetom konania je správna žaloba v sociálnych veciach a ustanovenia SSP o správnej žalobe v sociálnych veciach neobsahujú osobitnú úpravu inštitútu odkladného účinku, súd pri rozhodovaní o tomto procesnom návrhu žalobcu postupoval podľa ustanovení o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 12. Podľa komentára k § 186 ods. 1 SSP (zdroj ASPI), ustanovenie špecifikuje obsah odkladného účinku vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu tak, že sa nielen pozastavuje jeho vykonateľnosť, ale na takéto rozhodnutie nemožno počas trvania odkladného účinku hľadieť ani ako na právoplatné. Aj v prípadoch, keď napadnuté administratívne rozhodnutie alebo opatrenie neukladá povinnosť, ale iba autoritatívne konštatuje existenciu určitého právneho stavu, nemôže byť použité ako podkladové rozhodnutie pre iné administratívne konania. Týka sa to najmä stavebných vecí. 13. Súd dáva do pozornosti žalovanému, že napriek tomu, že zákon o sociálnom poistení neupravuje podmienky, naplnením ktorých je možné právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu priznať odkladný účinok, ak by súd priznal podanej žalobe odkladný účinok, žalobou napadnuté rozhodnutie by po dobu, počas ktorej by mala žaloba priznaný odkladný účinok, nebolo spôsobilým exekučným titulom a žalobca by počas tejto doby nemal povinnosť splniť povinnosti, uložené dotknutým rozhodnutím. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 186 SSP.
14. Žalobca žiadal priznanie odkladného účinku žalobe, ktorej predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o povinnosti zaplatiť poistné na sociálne poistenie vo vymedzenej výške za vymedzené obdobie. 15. V správnom súdnictve neexistujú predbežné opatrenia (resp. podľa Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenia) a ich funkciu plní priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Potreba dočasnej úpravy pomerov vyplýva z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Dočasný charakter inštitútu odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z ustanovenia § 186 ods. 2 SSP. 16. Predpokladom priznania odkladného účinku žalobe je bezprostredná hrozba vzniku závažnej ujmy, škody alebo iného nenapraviteľného následku. Súčasne však musí byť splnená aj podmienka, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 17. Procesný návrh na vyslovenie odkladného účinku môže podať výlučne žalobca, ktorý musí uviesť niektorý zo zákonom ustanovených predpokladov jeho vyslovenia a tento musí aj preukázať. 18. Žalobca svoj procesný návrh odôvodnil hroziacou škodou, ktorá spočíva v nepriaznivom dopade prípadného núteného výkonu rozhodnutia na jeho finančnú situáciu, ako aj možnou (nešpecifikovanou) ujmou, ktorá by mohla mať mimoriadne nepriaznivý dopad na jeho finančnú situáciu. 19. Je nepochybné, že výkon rozhodnutia, ktorého predmetom je zaplatenie predpísaného poistného, bude mať nepriaznivý dopad na finančnú situáciu ktoréhokoľvek poistenca a to bez ohľadu na výšku vymáhaného poistného. Nepriaznivý dopad na finančnú situáciu poistenca však nemožno považovať za akúkoľvek škodu alebo ujmu, ktorá by mohla vzniknúť na majetku žalobcu, pretože v prípade úspechu podanej žaloby, pri súčasnom splnení povinnosti, uloženej napadnutým rozhodnutím, by žalovanému vznikla povinnosť už zaplatené poistenie bezodkladne vrátiť. 20. Predpokladom vyslovenia odkladného účinku by mala byť reálna hrozba škody prípadne inej ujmy, spravidla na majetku žalobcu, náprava ktorej je buď absolútne nemožná, alebo iba ťažko dosiahnuteľná, čo žalobca ani netvrdil, ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Z uvedeného dôvodu súd procesný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zamietol. Skúmanie ďalšieho predpokladu na priznanie odkladného účinku žalobe (rozpor s verejným záujmom) bolo pre nesplnenie prvého predpokladu (hroziaca škoda, ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok) nadbytočné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 1 písm. e) SSP).