Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Sa-10-2021.pdf
PDF · 75.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/10/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. N. G., štátna príslušnosť H. N. G., zastúpený advokátom JUDr. Radoslavom Sotákom, AK Michalovce, Námestie Slobody 7, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Prešov, Ľubotice, ul. Ľubochnianska 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 02. 2021, č. PPZ-HCP- PO5-54-035/2021-AV, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 19. 03. 2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 30. 03. 2021, sa žalobca domáhal nariadenia bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia, ktoré bolo predĺžené napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 15. 02. 2021, č. PPZ-HCP-PO5-54-035/2021-AV.
2. Z informácie ÚPZC Sečovce, doručenej súdu elektronicky dňa 07. 04. 2021 vyplýva, že na deň 09. 04. 2021 je naplánovaný presun žalobcu do pobytového tábora Rohovce.
3. Z informácie ÚPZC Sečovce, doručenej súdu elektronicky dňa 09. 04. 2021 vyplýva, žalobca bol dňa 09. 04. 2021 o 06:00 hod na základe príkazu na jeho prepustenie zo zaistenia prepustený a následne presúvaný do pobytového tábora Rohovce, ako to vyplýva z príkazu na prepustenie zaistenej osoby zo zariadenia zo dňa 08. 04. 2021 č. PPZ-HCP-PO5-54-044/2021-AV, tvoriaceho prílohu tohto podania.
4. Na pojednávaní konanom dňa 09. 04. 2021, po oboznámení v bodoch 2 a 3 odôvodnenia uznesenia špecifikovaných informácií vzal žalobca prostredníctvom svojho právneho žalobu z dôvodu zmeny skutkových okolností v celom rozsahu späť a žiadal priznať náhradu trov konania, nakoľko žalovaný procesne zavinil zastavenie konania s poukazom na žalobné dôvody, uvedené v žalobe s tým, že k prehodnoteniu alternatívy došlo až po podaní žaloby, ktorá bola podaná dôvodne.
5. Podľa § 63 prvá a druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví.
6. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.
7. Späťvzatie žaloby je vyjadrením dispozičného oprávnenia žalobcu, ktoré mu umožňuje disponovať s konaním a jeho predmetom. V prípade, že žalobca prejaví vôľu nepokračovať v konaní začatom z jeho podnetu formou procesného úkonu späťvzatia žaloby, súd konanie zastaví.
8. Nakoľko žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, správny súd podľa § 99 písm. a) SSP konanie zastavil.
9. Podľa § 170 písmeno b) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
10. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
11. Ak bola žaloba odmietnutá alebo bolo konanie zastavené platí všeobecná zásada, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existuje zákonná výnimka zakotvená v ustanovení § 171 SSP, a to ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania. Zásada zodpovednosti za zavinenie zakotvená v ustanovení § 171 SSP znamená, že trovy je povinný platiť ten z účastníkov konania, ktorý zavinil, že vznikli. Zmyslom využitia tejto zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím správneho súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov konania z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť a teda a nie procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke; v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.
12. Podanou správnou žalobou zo dňa 19. 03. 2021 sa žalobca domáhal nariadenia bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia v dôsledku tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia o predĺžení jeho zaistenia, pričom ide v poradí o tretie rozhodnutie o zaistení, týkajúce sa jeho neoprávneného pobytu a v poradí prvé, proti ktorému bola podaná správna žaloba.
13. Správny súd zastáva názor, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 171 ods. 1 SSP a priznanie práva na náhradu trov konania žalobcovi na základe princípu procesného zavinenia na strane žalovaného.
14. Žalobca sa podanou správnou žalobou nedomáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia pre tvrdenú nezákonnosť a po preukázaní dôvodnosti takéhoto záveru nariadenia jeho prepustenia zo zaistenia podľa § 221 ods. 1 SSP, tento si uplatnil nárok iba podľa § 221 ods. 2 SSP. Pre rozhodnutie súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 SSP tak, ako to uviedol aj sám žalobca v žalobe, nie je podstatným to, či sa zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení, alebo malo byť neúčelné už od počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale to, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania súdu. V tomto prípade rozhodnutie o zaistení žalobcu, resp. predĺžení jeho zaistenia žalovaným ani súdom ku dňu rozhodnutia súdu o zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby z dôvodu jeho nezákonnosti zrušené nebolo, avšak žalobca už bol k uvedenému dňu zo zaistenia prepustený, k čomu došlo práve z dôvodu uloženia miernejšieho donucovacieho opatrenia vo veci konajúcim správnym orgánom po zistení opodstatnenosti tohto postupu na základe informácií, získaných v priebehu trvania zaistenia. Vychádzajúc z uvedeného teda odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d) § 99 SSP, za akých okolností by správy súd konanie zastavil podľa § 99 písm. g) SSP aj bez späťvzatia žaloby. Preto nemožno súhlasiť s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že tým, že žalobca bol zo zaistenia (z dôvodu uloženia miernejšieho donucovacieho opatrenia) prepustený, bol dosiahnutý účel žaloby (prepustenie z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia o zaistení, resp. predĺžení zaistenia).
15. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe o trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 7 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).