Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/22/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: Q. C., bytom ul. B. C. XXXX/XX, G. M. nad Z., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. novembra 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ústredia vo veci odňatia invalidného dôchodku, keď došlo k prehodnoteniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne.

2. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe uviedla, že v roku 2002 jej bol odstránený karcinóm prsníka vpravo, pričom v roku 2003 absolvovala chemoterapiu a rádioterapiu. Poukázala na to, že v roku 2015 bolo sociálnou poisťovňou vykonané kontrolné vyšetrenie so záverom, že miera poklesu vykonávať pracovnú činnosť je 50%. Od tej doby sa jej zdravotný stav žiadnym spôsobom nezlepšil, pravý prsník jej nedorástol, je stále deformovaný. Uvedené jej neumožňuje plnohodnotný spoločenský život. Poukázala na to, že si nemôže obliecť spoločenské šaty, nemôže sa zúčastňovať spoločenských udalostí, relaxačných procedúr, navštíviť kúpalisko, saunu, trpí pocitom menejcennosti. Okrem toho od zákroku v roku 2002 má problémy s vysokým krvným tlakom, máva búšenie srdca, problémy so štítnou žľazou. Pribúdajú aj iné zdravotné ťažkosti ako napríklad bolesti chrbtice, nôh, absolvovala zákrok v dôsledku úniku moču. Uvedené zdravotné problémy podľa jej názoru odôvodňujú zvýšenie určenej miery pracovnej schopnosti. S poukazom na uvedené žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k veci písomne vyjadril dňa 26.01.2021, pričom žiadal podanú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho zabezpečenia, ktorý sa riadne vysporiadal s predloženými lekárskymi správami v odbornom lekárskom posudku. Zdravotný stav žalobkyne je dlhodobo stabilizovaný, bez potreby dispenzarizácie na onkológii, ochorenie je bez recidívy. Na kontrolnej mamografii z roku 2019 je v závere druhý stupeň podľa Birads, čo je v podstate negatívny nález.

4. Taktiež poukázal na to, že v odvolacom konaní sa lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou žalobkyne, so všetkými predloženými odbornými nálezmi. Nakoľko nie sú prítomné žiadne komplikácie ochorenia, bola stanovená dolná hranica zákonom

stanoveného percentuálneho rozpätia. Pokiaľ ide o ďalšie ochorenia žalobkyne, tak choroba vysokého krvného tlaku nie je sprevádzaná žiadnymi komplikáciami, znížená činnosť štítnej žľazy je liečbou plne nahradená a ostatné ochorenia sú ešte menej významné. Zaujal postoj k námietke žalobkyne, v ktorej namietala, že bol jej zdravotný stav posúdený bez jej prítomnosti a zdôraznil, že námietky žalobkyne sú založené na jej subjektívnom presvedčení.

5. Žalobkyňa v písomnom podaní (doručenom krajskému súdu dňa 01.03.2021) poukázala na to, že nedala písomný súhlas s tým, aby bol jej zdravotný stav posúdený v jej neprítomnosti. Okrem toho bola ako žena postihnutá na citlivom mieste, zopakovala, že jej prsník nedorástol a je spoločensky úplne znemožnená. Uviedla, že nemôže uveriť tomu, že s takým hendikepom má stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iba 30%. Okrem toho sa udivila nad tým, že by mala byť vyliečená, poukázala na to, že k internistovi chodí na kontroly každé 3 mesiace.

6. V predmetnej veci správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali ( ) a súčasne správny súd dospel k záveru, že to nie je na prejednanie veci potrebné ( ), nakoľko sa nevykonáva dokazovanie a súčasne je možné vec riadne posúdiť na základe obsahu súdneho a administratívneho spisu, ktorého obsahom sú objektívne lekárske správy dokumentujúce zdravotný stav žalobkyne. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, súdneho spisu dospel správny súd k názoru, že napadnuté rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu bolo vydané v súlade so zákonom a správna žaloba nie je dôvodná. Z tohto dôvodu správnu žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

7. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú ešte v roku 2003 podľa . V roku 2004 bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%+ 0% od 25.08.2004. Následne jej bola v roku 2005 „ oduznaná“ invalidita, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 30%+ 0%. Dňa 05.10.2006 bola prerokovaná podľa v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 a v tomto konaní bola potvrdená zmena invalidity na čiastočnú invaliditu podľa od 25.08.2004. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke v roku 2005 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na 50%. Za ostatné ochorenia nebola takto určená miera poklesu zvýšená. Bolo určené, že je naďalej čiastočne invalidná podľa v znení neskorších predpisov. Súčasne je invalidná podľa Po celý čas bolo ako základné ochorenie žalobkyne určené ochorenie podľa kapitoly XIII, položky 2 písm. e) prílohy č. 4 k

8. Pri kontrolnej prehliadke v roku 2020 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne určená na 30% + 0% na základe záveru o stabilizácii jej zdravotného stavu, ktorý je dlhodobo bez recidívy ochorenia a už aj bez potreby dispenzárnej starostlivosti na onkológii. Na základe uvedeného ústredie Sociálnej poisťovne uzavrelo, že žalobkyňa viac nie je invalidná. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie. 9. Podané odvolanie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V správnou žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorý nevyhovel odvolaniu. Posudkový lekár konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby v zmysle kapitoly XIII, položky 2, písm. e) prílohy č. 4 k , čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 %. Zároveň uviedol, že za iné zdravotné postihnutia nepatrí žalobkyni zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedol, že porucha štítnej žľazy je liečbou kompenzovaná, choroba vysokého krvného tlaku je bez komplikácii, ostatné ochorenia sú ešte menej posudkovo významné. Poukázal na to, že zlepšenie zdravotného stavu nie je potrebné dokumentovať, nakoľko zákon vyžaduje len stabilizáciu ochorenia, ktorá bola jednoznačne dokázaná v dostatočnom časovom horizonte.

10. Podľa , , o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

11. Podľa , o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

12. Podľa , , o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

13. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. V predmetnej veci žalobkyňa nesúhlasila s nanovo určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá mala za následok odňatie invalidného dôchodku. Bolo zistené, že invalidný dôchodok bol žalobkyni priznaný pôvodne ešte v roku 2003, a to po liečbe karcinómu prsníka vpravo, pT1N0M0, po kvadrantektómii, exentrácii axily, chemoterapii a rádioterapii. Liečba žalobkyne bola ukončená ešte v roku 2003, doposiaľ ochorenie nerecedivovalo. V súčasnosti je jej stav bez potreby dispenzarizácie na onkológii.

15. Hlavná námietka žalobkyne spočívala v poukázaní na následky kvadrantektómie pravého prsníka na jej spoločenský život. Žalobkyňa opakovane poukazovala na to, že sa nemôže obliecť do plaviek, spoločenských šiat, chodiť do plavárne, sauny, vykonávať iné relaxačné aktivity, trpí pocitom menejcennosti.

16. Správny súd nespochybňuje, že kvadrantektómia prsníka mala dopad na spoločenský život a aktivity žalobkyne v jej súkromnom živote. V tomto zmysle žalobkyňa pociťuje následky onkologickej liečby aj 18 rokov po jej skončení. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že invalidný dôchodok nepredstavuje peňažnú dávku, ktorá má vo všeobecnosti zmierňovať akékoľvek následky ochorenia, resp. poškodenia zdravia, vrátane tých, ktoré dopadajú na spoločenský, rodinný život chorého, a taktiež nemá sanovať ani utrpenú bolesť. Správny súd zdôrazňuje, že invalidný dôchodok je cielená dávka, ktorej cieľom je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Z uvedeného je zrejmé, že správne orgány, ktoré vo veci invalidného dôchodku rozhodujú, musia posúdiť vplyv zdravotného stavu poistenca na jeho pracovný potenciál a zníženie jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predmetom ich zisťovania je teda vplyv poškodenia zdravia na zaradenie posudzovanej osoby do pracovného procesu. Nie je možné prihliadať na to, či sa posudzovaná osoba po onkologickej liečbe môže alebo nemôže obliecť do plaviek, ísť na kúpalisko alebo do sauny. Uvedené skutočnosti nemajú žiaden vplyv na posúdenie veci, nemajú žiadnu relevanciu. Podstatné je len to, či aktuálny zdravotný stav posudzovanej osoby relevantným spôsobom znížil jej schopnosť zárobkovej činnosti.

17. V posudzovanej veci nie je sporné, že základným invalidizujúcim ochorením žalobkyne je stav po karcinóme prsníka, ktorého liečba bola ukončená ešte v roku 2003. Ochorenie nemalo recidívu. V súčasnosti je žalobkyňa 18 rokov od ukončenia liečby, nie je u nej potrebná ani dispenzárna onkologická starostlivosť. Je zrejmé, že vyššie uvedené skutočnosti preukazujú stabilizovaný stav žalobkyne po onkologickej liečbe a teda ide v rámci zákonom stanovenej kategorizácie o stav podľa kapitoly XIII- choroby ženských pohlavných orgánov, položky 2 - zhubný nádor prsníka, písmena e) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch), kde je percentuálne rozpätie 30 % až 50%. Pri poslednom kontrolnom vyšetrení v roku 2015 bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici. Aj vzhľadom na postup času od ukončenia liečby, ako aj dlhodobého stavu bez recidívy ochorenia a bez potreby dispenzárnej onkologickej starostlivosti, je správny súd toho názoru, že záver správnych orgánov, ktorý viedol k zníženiu miery poklesu pracovnej schopnosti na 30% je v súlade so zákonom.

18. Ostatné zdokumentované a preukázané ochorenia žalobkyne, za ktoré jej nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, boli podľa názoru správneho súdu správnymi orgánmi riadne posúdené. Žalovaný sa dôsledne zaoberal aj týmito ostatnými zdravotnými poruchami žalobkyne, ktoré nepovažoval za posudkovo významné, pričom svoje závery dostatočne odôvodnil. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazovala predovšetkým na to, že musí chodiť na interné vyšetrenie a to každé tri mesiace, čo znamená, že jej stav je posudkovo významný. Uvedené preukázala správami z takýchto pravidelných vyšetrení, z ktorých vyplýva, že trpí hypertenziou 2. stupňa, pričom ide o stav po akcelerácii pri vynechaní terapie. Žalobkyni sú predpisované lieky a je jej dôsledne odporučené prestať fajčiť, ako aj dodržiavanie diéty so zníženým obsahom tukov živočíšneho pôvodu a slaných potravín. Je teda zrejmé, že ide o stav po vynechaní liečby a súčasne (tak ako konštatoval žalovaný) nie sú zdokumentované komplikácie.

19. Okrem toho správny súd poukazuje na to, že aj keby bola miera poklesu žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená (pri týchto ďalších ochoreniach) o maximálnu zákonom dovolenú mieru (teda 10%), tak by jej to nemohlo privodiť želaný výsledok a to pokračovanie v poberaní invalidného dôchodku. Aj pri takomto postupe by celková miera poklesu pracovnej schopnosti predstavovala 40%, čo znamená, že žalobkyňa by nemohla byť naďalej uznaná za invalidnú.

20. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že nebola posudkovými lekármi osobne vyšetrená, resp. nedala súhlas s tým, aby posudkový lekár posúdil jej zdravotný stav bez jej prítomnosti, tak správny súd poukazuje na to, že posudkový lekár má zo zákona možnosť určiť, že sa vyšetrenie realizuje bez takejto osobnej účasti posudzovanej osoby. Nemohol by tak učiniť len v prípade, že by táto osoba výslovne požiadala o osobnú účasť, čo nebolo v predmetnej právnej veci zistené a ani tvrdené. Okrem toho zákon vychádza z toho, že v zásade sa zdravotný stav posudzuje na základe predložených lekárskych nálezov. Správny súd je toho názoru, že zdravotný stav žalobkyne bol týmito lekárskymi správami riadne zdokumentovaný a aj pri osobnej účasti žalobkyne na kontrolnom vyšetrení, by boli práve tieto správy základným podkladom pre rozhodovanie.

21. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci príslušní posudkoví lekári dostatočne posúdili zdravotný stav žalobkyne, podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené, vzájomne si neodporujú a nie sú zistené diskrepancie medzi závermi posudkových komisií a diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobkyňa správnym orgánom predložila. Posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobkyňou udávané zdravotné ťažkosti, ako aj odborné lekárske správy. Zhodne dospeli k záveru ohľadne rozhodujúceho ochorenia žalobkyne, miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% oproti zdravej osobe a nezvýšenia percentuálnej miery poklesu o 10% za iné zdravotné postihnutia.

22. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom, na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a lekárskych nálezov predložených samotnou žalobkyňou, dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak

to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalovaný náhradu trov konania nežiadal a súčasne ani neboli splnené výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).