Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Csp-41-2021.pdf
PDF · 111.31 KB
Case nature
Subarea
32Csp/41/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: A. Z., E.. XX.XX.XXXX, J. I. X. X, I., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, a proti zamestnávateľovi žalobcu: Duslo, a.s., so sídlom Administratívna budova, ev. č. 1236, Šaľa, IČO: 35 826 487, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej ako súčasť zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty č. XXXXXXXXX (žiadosť č. XXXXXXXXXXXXXXX) dňa 18.11.2010 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako bankou a žalobcom ako držiteľom hlavnej karty, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Zamestnávateľ žalobcu je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej ako súčasť zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty č. XXXXXXXXX (žiadosť č. XXXXXXXXXXXXXXX) dňa 18.11.2010 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako bankou a žalobcom ako držiteľom hlavnej karty, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
II. Súd poučuje zamestnávateľa žalobcu, že môže podať žalobu proti žalobcovi, ktorá sa bude týkať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
III. Súd nepriznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči jeho zamestnávateľovi.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.03.2021 sa žalobca domáha vydania rozsudku, ktorým by súd:
- určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo žiadosti č. XXXXXXXXXXXXXX o vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXX, uzavretá medzi žalobcom a dodávateľom VÚB, a.s. je neplatná,
- určil, že žiadosť č. XXXXXXXXXXXXXX o vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a dodávateľom VÚB, a.s. je neplatná,
- uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 447,12 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
- uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Tým istým podaním sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že s dodávateľom VÚB, a.s. uzavrel dňa 18.11.2010 spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa stala právnym rámcom na vydanie kreditnej
karty č. XXXXXXXXX s úverovým limitom 1.000,- eur. Išlo o formulárovú, typovú, predtlačenú žiadosť o vydanie kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorú podpísal dňa 16.11.2010 bez uvedenia podmienok o cene za poskytnutie úveru. V bode 7. žiadosti bol predformulovaný súhlas so zrážkami zo mzdy, pričom žalobca v tom čase ešte ani nemal dlh. Žalobca nemal možnosť túto podmienku odmietnuť, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy nebola vyhotovená na osobitnej listine. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Z uvedeného je podľa žalobcu nesporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Takisto samotná zmluva (žiadosť) obsahuje podľa žalobcu neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj inými kogentnými ustanoveniami zákona. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný napriek spornosti veci požiadal jeho zamestnávateľa (spoločnosť Duslo, a.s., so sídlom Administratívna budova, ev. č. 1236, Šaľa, IČO: 35 826 487) o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexituje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy, a to bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie jeho majetku, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy žalobca nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. S ohľadom na uvedené žalobca navrhol, aby bol v záujme predchádzania vzniku ďalšej ujmy dočasne zakázaný výkon zrážok zo mzdy. Žalobca ďalej uviedol, že Civilný sporový poriadok umožňuje nariadiť neodkladným opatrením povinnosť aj inej osobe ako účastníkovi konania, pričom v tejto sporovej veci je odôvodnené dočasné opatrenie voči jeho zamestnávateľovi. Žalobca poukázal takisto na to, že nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jeho majetku. Vo veci samej žalobca žiada, aby súd určil neplatnosť právnych úkonov, keďže je toho názoru, že v dôsledku existencie neprijateľných zmluvných podmienok neobstojí konanie žalovaného a ani zmluva ako celok. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ mu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zrazil z jeho mzdy sumu 447,12 eur, ktorú poukázal žalovanému, žalobca žiada takisto vrátenie tejto sumy. Podľa názoru žalobcu mu bola táto suma zrazená bez právneho dôvodu a na základe neplatného právneho úkonu.
4. K žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil nasledovné listiny: výzvu žalovaného zo dňa 27.05.2020 na realizáciu zrážok zo mzdy adresovanú zamestnávateľovi žalobcu, žiadosť o vydanie kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2020, prehľad tretinových exekúcií v období od 01.01.2019 do 31.01.2021.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a písm. d) C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 330 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
11. Podľa § 336 ods. 1 C. s. p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
12. Podľa § 337 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C. s. p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 C. s. p. neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
13. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 53 ods. 1, ods. 5 a ods. 12 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
15. Podľa § 551 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
16. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
17. Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014) ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
18. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
19. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladne upraviť pomery alebo existencia obavy, že (neskoršia) exekúcia bude ohrozená. V oboch prípadoch je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu (navrhovateľa) osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
20. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C. s. p.).
21. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
22. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s obsahom samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Súd preto nariadil neodkladné opatrenie v znení tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
23. Žalobca podľa názoru súdu dostatočne osvedčil najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil existenciu spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty), ako aj existenciu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca takisto osvedčil, že žalovaný na základe týchto právnych úkonov listom zo dňa 27.05.2020 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, a to za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného spolu vo výške 2.068,45 eur, z toho istina vo výške 970,- eur, riadny úrok vo výške 734,92 eur, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky vo výške 188,30 eur, poplatky vo výške 46,44 eur a úrok z omeškania po postúpení pohľadávky vo výške 128,79 eur (rozpis dlhu k 27.05.2020). Predložením prehľadu tretinových exekúcií v období od 01.01.2019 do 31.01.2021 žalobca tiež osvedčil, že jeho zamestnávateľ skutočne aj vykonáva zrážky z jeho mzdy, pričom v období od mája 2020 do januára 2021 vykonal zrážky zo mzdy vo výške 447,12 eur.
24. V prejednávanej veci žalobca odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že sú jeho zamestnávateľom vykonávané zrážky z jeho mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty č. XXXXXXXXX zo dňa 18.11.2020), pričom žalobca túto pohľadávku žalovaného neuznáva a samotnú spotrebiteľskú zmluvu, ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za rozpornú s vnútroštátnou a úniovou právnou úpravou týkajúcou sa ochrany spotrebiteľa. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľským vzťahom, keďže právny predchodca žalovaného pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo žalobca konal ako spotrebiteľ. Žalobca sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, ako aj vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vykonaných zrážkach zo mzdy a zaplatenia primeraného zadosťučinenia v peniazoch (porovnaj § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Právo domáhať sa neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobcovi ako spotrebiteľovi vyplýva priamo z § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, žalobca teda nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení. Spotrebiteľská zmluva, ktorej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, má formulárový charakter, ktorý žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, keďže jej text bol vopred predtlačený s tým, že zamestnanec banky (právneho predchodcu žalovaného) do tohto textu len dopĺňal osobné údaje žalobcu, resp. údaje o kreditnej platobnej karte a o spotrebiteľskom úvere (schválený úverový limit). Žalobca mohol túto zmluvu (žiadosť o vydanie kreditnej karty) buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, jej obsah vrátane zabezpečenia dohodou o zrážkach zo mzdy nemohol ovplyvniť. Na posúdenie samotnej platnosti týchto právnych úkonov, ako aj posúdenie dôvodnosti na to nadväzujúcich nárokov uplatnených žalobou (nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a na zaplatenie primeraného zadosťučinenia v peniazoch), je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Žalobca však vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že existujú prinajmenšom pochybnosti o platnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy (pozri ďalej). S ohľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ žalobcu v súčasnosti už vykonáva zrážky zo mzdy žalobcu, je podľa názoru súdu potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
25. Zákaz zabezpečenia splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorý je obsiahnutý v ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol do právneho poriadku zavedený až zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014. Aj s ohľadom na znenie prechodného ustanovenia (§ 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) je zrejmé, že toto ustanovenie nedopadá na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona. Keďže predmetná spotrebiteľská zmluva, ktorej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, bola uzavretá ešte dňa 18.11.2010, zákaz upravený v ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa na ňu nevzťahuje. Uvedené však nevylučuje, aby v konkrétnom prípade nebola takáto dohoda o zrážkach zo mzdy vyhodnotená ako neprijateľná podmienka v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, a teda ako neplatný právny úkon (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
26. Neprijateľnou podmienkou je zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo ktorá je v rozpore s účelom zákona, podľa ktorého bola dojednaná.
27. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok spotrebiteľa bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva orgán verejnej moci, ale súkromný subjekt. Platiteľ mzdy začne s vykonávaním zrážok zo mzdy spotrebiteľa a s vyplácaním týchto platieb priamo veriteľovi momentom, keď je mu táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany veriteľa. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, zrážky zo mzdy dlžníka sa vykonávajú z vôle veriteľa a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť, a to ani v prípade, keď dlh voči veriteľovi neuznáva (t. j. keď je medzi nimi spor). Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa, čím sa môže vytvoriť výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
28. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy takisto umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, t. j. posúdenie, či zmluvné podmienky nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je preto nevyhnutné poskytnúť predbežnú ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že inštitút zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na čo musí súd vždy brať zreteľ.
29. Konajúci súd v tejto poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax vyšších súdnych inštancií, napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/313/2016 zo dňa 25.08.2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/28/2018 zo dňa 27.02.2018 či rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/418/2016 zo dňa 27.02.2018.
30. Z vyššie uvedených dôvodov je žiaduce, aby dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch spĺňala prísnejšie kritériá, ktoré by vyvažovali postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V opačnom prípade by bolo potrebné vyhodnotiť dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ by mal mať možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, resp. takáto dohoda by mala byť uzavretá až následne, keď už dlh spotrebiteľa vznikol a stal sa splatným. Spotrebiteľ by mal byť takisto zo strany veriteľa upozornený na toto ustanovenie a mal by byť poučený o jeho význame a následkoch tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie. V tejto súvislosti je rovnako žiaduce, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, a nie "skrytá" v zmluvných ustanoveniach, príp. vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľa. V prejednávanom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa ani jedno z týchto prísnejších kritérií. Navyše, uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy je len všeobecne formulovaná a v ďalšom odkazuje na všeobecné obchodné podmienky banky, čo vzbudzuje pochybnosti o jej dostatočnej určitosti a o dodržaní povinnej písomnej formy v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (porovnaj jej znenie: "Súhlasím so zrážkami zo mzdy realizovanými v súlade s Obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov."). Konajúci súd preto pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uzatvára, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy sa javí byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca však na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy stráca právo disponovať so svojou mzdou ako svojím vlastným majetkom. Neodkladné opatrenie je tak jediným efektívnym prostriedkom ochrany žalobcu pred vykonávaním zrážok zo mzdy (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/41/2017 zo dňa 12.04.2017).
31. Keďže zamestnávateľ žalobcu už preukázateľne vykonáva zrážky zo mzdy, podľa názoru súdu existuje dôvodná obava, že sa do rozhodnutia vo veci samej zhorší celkové postavenie žalobcu. Ak by súd dočasne neupravil pomery medzi stranami sporu, tak návrh na začatie konania vo veci samej by mohol stratiť zmysel, pretože do doby rozhodnutia vo veci samej by pohľadávka žalovaného mohla byť vymožená (zrážkami zo mzdy) a konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy by pre žalobcu z ekonomického hľadiska bolo neúčelné a musel by začať nové konanie, resp. zmeniť (rozšíriť) žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súdom nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne upravujú pomery strán, takisto nevytvorí nenávratný stav. Nariadením neodkladného opatrenia žalovanému nevzniká žiadna ujma, pretože jeho právny vzťah k žalobcovi ako dlžníkovi sa nemení a práve rozhodnutie vo veci samej poskytne odpoveď, či žalovaný vymáha svoju pohľadávku dôvodne. Nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani neprimerané, t. j. neobmedzí žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Súd je toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia neprimerane nenaruší hospodárske funkcie žalovaného, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje, pretože nejde o zásah do jeho práv podnikať či uskutočňovať inú zárobkovú činnosť; v danom prípade dochádza len k pozastaveniu výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, ktoré vyplýva z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť či neplatnosť je tohto času spochybnená a ktorá skutočnosť bude práve predmetom konania vo veci samej. Napokon, účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobca sa domáha nepeňažného plnenia (§ 324 ods. 3 C. s. p.).
32. Do rozhodnutia súdu o spornej otázke, či bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne, je potrebné dočasne upraviť pomery sporových strán a zamedziť eventuálnemu vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy žalobcu. Súd preto uložil zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd zároveň uložil aj žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keďže v prípade, ak by žalobca zmenil zamestnávateľa, tak by musel opätovne podávať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa domáhal uloženia povinnosti nevykonávať zrážky zo mzdy, pretože nový zamestnávateľ by nebol nariadeným neodkladným opatrením viazaný, a teda po predložení dohody o zrážkach zo mzdy by bol v zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu. So zreteľom na účinnú ochranu práv žalobcu ako spotrebiteľa bolo preto nevyhnutné uložiť povinnosť zdržať sa používania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy obom subjektom, zamestnávateľovi žalobcu i žalovanému.
33. V tejto súvislosti sa konajúci súd zaoberal takisto otázkou, či je zamestnávateľovi žalobcu ako tretej osobe možné uložiť povinnosť nariadením neodkladného opatrenia. Dospel pritom k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia voči zamestnávateľovi žalobcu je možné a že na zamestnávateľa žalobcu je pre tieto účely potrebné nazerať ako na stranu (výlučne) konania o nariadenie neodkladného opatrenia (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1094-1095).
34. Zamestnávateľ žalobcu teda nie je stranou sporu v konaní vo veci samej. Konajúci súd preto posudzoval, či má uložiť žalobcovi povinnosť podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej voči jeho zamestnávateľovi v zmysle § 336 ods. 1 C. s. p. Súd túto povinnosť žalobcovi neuložil, keďže bol toho názoru, že nariadeným neodkladným opatrením je možné dosiahnuť úpravu pomerov na nevyhnutný čas (do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej), t. j. do odstránenia sporu medzi žalobcom a žalovaným. Konajúci súd preto v súlade s § 337 C. s. p. poskytol zamestnávateľovi žalobcu zákonné poučenie (výrok II. tohto uznesenia), ktoré je obligatórnou súčasťou nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré nahrádza rozhodnutie vo veci samej. V zmysle tohto poučenia môže zamestnávateľ žalobcu podať žalobu proti žalobcovi v prípade, ak by mu výkonom nariadeného neodkladného opatrenia bola spôsobená škoda, príp. iná ujma. V konaní o tejto žalobe by potom súd posudzoval ako predbežnú otázku, či bolo neodkladné opatrenie nariadené a vykonané v súlade so zákonom, teda či boli na jeho nariadenie splnené zákonné podmienky. Ak by dospel k záveru, že tieto podmienky splnené neboli, aj bez návrhu by nariadené neodkladné opatrenie zrušil rozhodnutím, ktorým by žalobe vo veci samej vyhovel (porovnaj § 337 ods. 3 C. s. p.).
35. Súd nariadil neodkladné opatrenie len na určitý čas, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (porovnaj § 330 ods. 1 C. s. p.), keďže bol v tomto viazaný návrhom žalobcu.
36. O nároku na náhradu trov konania (o nariadenie neodkladného opatrenia) medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli (výrok III. tohto uznesenia).
37. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava II do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.