Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/225/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o mal. deti:

W. F., nar. X.XX.XXXX,

C. F., nar. X.X.XXXX

obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka - H. F., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. C. XXXX/X, XXX XX Žilina, štátny občan SR, zastúpená právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, a otec - K.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. C. XXXX/X, XXX XX Žilina, štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom: advokátska kancelária AKSK, s.r.o. so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, za účasti Okresnej prokuratúry Žilina, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom, takto

rozhodol:

I. Konanie o úpravu osobnej starostlivosti o mal. W., a mal. C., a o úpravu styku otca s nimi na čas do rozvodu manželstva rodičov z a s t a v u j e .

U r č u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva nasledovne:

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. sumou 225 € a mal. C. sumou 200 €, mesačne od 1.9.2018 do 30.4.2019 a od 1.9.2019 do rozvodu manželstva, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

III. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2018 do 30.4.2019 a od 1.9.2019 do 30.4.2021 v sume:

- 1.100 € na mal. W.

- 1.337,50 € na mal. C.

pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 100 € na každé dieťa spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1) Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 6.9.2018 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom, zverenia mal. detí do jej osobnej starostlivosti, úpravy styku otca s nimi, a určenia výživného 250 € mesačne na každé dieťa, ktorý návrh v priebehu konania modifikovala až na 300 € na mal. C.

a 350 € na mal. W. mesačne ako spotrebnú zložku výživného a určenia sporiacej zložky vo výške 100 € mesačne na dieťa..

2) Súd čiastkovým rozsudkom schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom na obdobie od 1.5.2019 do 31.8.2019.

3) Po vyhlásení rozsudku o rozvode manželstva rodičov a o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom, ktorý je predbežne vykonateľný, matka vzala návrh na úpravu osobnej starostlivosti o mal. deti a o úpravu styku otca s nimi na čas do rozvodu späť. Nakoľko otec a kolízny opatrovník s týmto späťvzatím návrhu súhlasili, súd v tejto časti konanie zastavil tak ako je uvedené v odseku I. výroku tohto rozsudku.

4) Keďže neodkladným opatrením sú mal. deti zverené do starostlivosti matky, predmetom rozhodnutia súdu zostalo teda určenie výživného otca k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva za obdobie od podania návrhu (09/2018) do apríla 2019 a následne od septembra 2019 do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva.

5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Žilina vedeným pod spis. zn. a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

6) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

7) Podľa § 62 ods. 1 - 6 Zákona o rodine: a. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. b. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. c. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. d. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. e. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. f. ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

8) Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi,, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

9) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia, aj keď sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, čím boli splnené podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom.

13) Pri určovaní výživného súd (vždy) primárne vychádza z príjmových, sociálnych a majetkových pomerov povinnej osoby, v tomto prípade otca. Otec je vysokoškolsky vzdelaný, je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere ako manažér s priemerným čistým mesačným príjmom 1.500 €. V rozhodnom období poberal i daňový bonus na obe deti v rokoch 2018 - 2019 (s výnimkou 3 mesiacov).

14) Otec je vlastníkom viacerých nehnuteľností, a to 2 bytov, a tiež dvoch garáží patriacich k týmto bytom, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX2 a XXXX v kat. úz. Žilina. Oba byty postavil svojpomocne za úver, ktorý mesačne spláca Štátnemu fondu rozvoja bývania (v pôvodnej výške 1,285.000 Sk) v splátke 170 eur mesačne. Platí aj spoločnú hypotéku (v pôvodnej výške 50.000 €) v splátke 138 € mesačne; celkový zostatok úverov je cca 70.000 €. Od roku 2017 vlastní garáž evidovanú na LV č. XXXXX v kat. úz. Žilina. Tiež počas manželstva nadobudol pozemky zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. Turie, na ktorých sa realizovala výstavba bungalovov, pričom svoj spoluvlastnícky podiel previedol za sumu 15.000 € (teda nižšiu ako bola nadobúdacia cena 18.000 € zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu). Vlastnil aj byt v Europalace v Žiline, ktorý však predal v roku 2017 a po odchode matky zo spoločnej domácnosti previedol kúpnu cenu 88.250 € na účet svojej matky. Vlastní osobný automobil Kia Sportage r. v. 2010; automobil Kia Ceed v priebehu konania predal. Je spoločníkom v obchodnej spoločnosti Pálenica Kysuce, s.r.o., ktorá aktuálne nevykonáva činnosť, pretože je v rekonštrukcii; podľa tvrdenia otca valné zhromaždenie spoločnosti rozhodlo, že hospodársky výsledok sa nebude z tohto dôvodu rozdeľovať.

15) Otec dobrovoľne na výživu oboch detí v období od 09/2017 do 06/2018 prispieval 200 eur mesačne na každé dieťa, rovnako v období upravenom rodičovskou dohodou. V mesiacoch od 07/2018 do 08/2018 prispel na výživu matky 100 eur/mesačne.

16) Ďalej súd prihliadol k pomerom matky. V období od 10/2013 do 05/2018 bola na rodičovskej dovolenke a mala jediný zdroj príjmu vo forme rodičovského príspevku 215 €. Poberala tiež rodinné prídavky vo výške 24 €/dieťa mesačne. Od 05/2018 do 08/2018 bola na neplatenej rodičovskej dovolenke, kde poberala iba rodinné prídavky na deti. V mesiaci 09/2018 sa zamestnala ako ekonómka s priemerným mesačným zárobkom cca 550 €, ktorý pracovný pomer ukončila v 11/2018. Od 29.11.2018 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Od 12.06.2019 pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti s dohodnutým druhom práce - administratívne práce a odmenou za vykonanú prácu 130 € mesačne. Chodila tiež upratovať a privyrobila si cca 100 € mesačne. Aktuálne matka pracuje na trvalý pracovný pomer s mesačným príjmom v hrubom 580 eur (cca 447 € netto). Matka nie je vlastníkom nehnuteľností, motorových vozidiel a nemá žiadne úspory. Bývanie si zabezpečovala u svojich rodičov, ktorým prispievala 150 € mesačne, a od 01.06.2020 má v prenájme dvojizbový byt v Tepličke nad Váhom s mesačným nájomným vo výške spolu s energiami vo výške 222 € mesačne ; od svojich rodičov má pôžičku cca 3 500 € na bytové zariadenie. Otec bol na základe rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 130 € mesačne od 1.8.2019. Matka má problémy so štítnou žľazou a kŕčovými žilami.

17) Súd zohľadnil pri určení výživného aj okolnosť, že otec trvalo prejavoval záujem o styk s deťmi a domáhal sa ho v čo najširšom rozsahu; napríklad s matkou a deťmi strávili spoločnú dovolenku v Chorvátsku od 20.07.2019 do 04.08.2019, ktoré náklady hradil sám.

18) Otec opakovane počas konania matke navrhol bývanie v samostatnej domácnosti, čo odmietla, nakoľko sa byt nachádza oproti bytu, v ktorom býval otec. V tejto súvislosti má súd za to, že matka by i tak musela hradiť náklady s prevádzkou bytu (cca 130 €), pričom súčasne by otec nemal príjem z prenájmu, teda na pomery rodičov by to v podstate nemalo vplyv. To, že matka ponuku otca nevyužila, nemôže ísť na úkor výživného mal. detí; na druhej strane je na matke, aby zvolila bývanie zodpovedajúcej jej

možnostiam. Súd však považuje za ľudsky pochopiteľné, že nechcela bývať v blízkosti otca, s ktorým má silno narušené vzťahy, ak mala inú, z finančného hľadiska porovnateľnú alternatívu.

19) Čo sa týka prenájmu jedného z bytov, ktoré otec vlastní a prenajíma za sumu 240 eur mesačne, uvedené je možné vyhodnotiť v intenciách § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako nezodpovedajúce trhovej cene nájmu, ktorý zo znalostí súdu z verejných zdrojov predstavuje 400 - 450 € za dvojizbový byt. Pokiaľ otec počas celého konania tvrdí, že mu jeho príjmy nepostačujú na krytie výdavkov, nie je na mieste, aby sa vzdal takejto príjmovej možnosti. Čistý zisk z prenájmu by teda mohol predstavovať 300 € mesačne. Rovnako, minimálne jednu garáž by otec mohol prenajímať za aspoň 50 € mesačne. Uvedené sumy súd aj pripočítal k bežnému príjmu otca ako ďalší potenciálny príjem.

20) Pokiaľ ide o vlastníctvo nehnuteľností, a teda majetkových pomerov účastníkov konania vo vzťahu k ich životnej úrovni, súd vychádzal z údajov katastra nehnuteľností, ktoré sú pravdivé, kým sa nepreukáže opak ( zákona ), a teda zo skutočnosti, že vlastníkom predmetných nehnuteľností (2x byt, 3 garáže) je otec. Súd vo vzťahu k majetkovým pomerom, vlastníckym vzťahom zobrazujúcim životnú úroveň, uvádza už len to, že otec býva vo vlastnom byte a matka v byte nájomnom. Aj keby matka bývala v byte ponúknutom otcom, ich životná úroveň by vzhľadom na vlastnícke vzťahy aj tak nebola rovnaká. Súd dodáva, že životná úroveň sa odzrkadľuje aj v majetkových, vlastníckych vzťahoch, v zárobkoch, resp. je ich obrazom. Rozdielna životná úroveň sa prejavila aj v životnom štýle účastníkov konania, kým otec pravidelne lyžuje, športuje (má k tomu príslušnú športovú výbavu) a tiež dovolenkuje v zahraničí (hoc to nie je pravidelne, resp. pravidlom), matka takéto aktivity nevykonáva, nevyhľadáva ani relaxačné aktivity či skrášľujúce procedúry, venuje sa najmä deťom.

21) V priebehu konania matka uvedené rozdiely v životnej úrovni účastníkov konania zdôrazňovala. Uviedla navyše, že otec predáva nehnuteľnosti, ktoré vlastní, pod cenu a teda vzdáva sa majetkového prospechu; takto to bolo podľa názoru jednoznačne pri predaji podielov na pozemku v Turí. Rovnako bolo preukázané, že otec previedol prostriedky z predaja bytu na účet svojej matky. Matka tiež namietala údajné vrátenia pôžičiek, o ktorých ona nemala vedomosť, i že otec úvery platí z bezpodielového spoluvlastníctva na svoje výlučné vlastníctvo. Upozornila na to, že chatu v Mikšovej postavil otec, ale je vedená na meno jeho matky.

22) V tejto súvislosti súd má za to, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými otázkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Predmetom danej veci bolo určenie výživného na mal. deti, súd sa predmetu danej veci držal a preto sa nezaoberal tvrdeniami viažucimi sa skôr ku konaniu o určenie/vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctvu účastníkov konania (rodičov) ako manželov. Pokiaľ by sa aj okolnosti tvrdené matkou v tomto konaní preukázali (teda že v určitej časti nejde o výlučný majetok otca ale o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, prípadne že sa prostriedky z bezpodielového majetku použili na výlučný majetok otca), preukázali by sa tým fakticky lepšie majetkové pomery matky, čo by malo za následok aj zvýšenie jej podielu na výžive mal. detí. Takéto dokazovanie (existencia bezpodielového spoluvlastníctva, pôžičiek a pod.) by sa však malo vykonať v osobitných civilných konaniach, v ktorých to má relevanciu a s výsledkom dokazovania (rozsudkom vo veci) sú spojené konkrétne následky, teda mimo konania o výživnom mal. detí, v rámci ktorých by to bolo nehospodárne a zbytočne predlžujúce celý proces. Pre určenie výživného podľa názoru súdu takéto dokazovanie prekračuje už aj zákonný rámec daný ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého síce má súd skúmať vzdanie sa majetku bez dôležitého dôvodu, nemôže však suplovať dokazovanie pre iné sporové konania, ktoré účastníci môžu iniciovať. Z uvedených dôvodov súd nevykonával detailné dokazovanie v danom (tvrdenom) smere, a preto okrem iného, napr. zamietol aj výsluch svedkov - rodičov otca, za účelom preukázania existencie pôžičiek otcovi z ich strany. Už i to, čo bolo nesporne preukázané v tomto konaní (prípadne v konaní o určenie výživného matky ako manželky), je postačujúce na určenie osobných a zárobkových pomerov otca tak, aby výživné mal. detí bolo tomu primerané a plne zabezpečilo ich potreby.

23) Súd teda súhrnom uvádza, že otec má nesporne príjem z pracovného pomeru (1.500 € mesačne), ďalší príjem z prenájmu (nesporne 100 € mesačne, potenciálne aj o 250 € viac), jeho majetkové pomery sú nadpriemerné (boli mu vyplatené kúpne ceny viac ako 100 000 €), vlastní viacero nehnuteľností (2

byty, 3 garáže), ako aj hnuteľné veci vyššej hodnoty (2 osobné motorové vozidlá, neskôr jedno predal) a tiež je spoločníkom v obchodnej spoločnosti s potenciálnym podielom na zisku spoločnosti, a teda vychádzajúc z uvedeného aj vzhľadom na jeho preukázateľné schopnosti a možnosti dosahovať príjem a dostatočne finančne zabezpečiť seba a svoju rodinu, teda maloleté deti vrátane (doposiaľ ešte) svojej manželky. Životná úroveň matky vychádzajúc z jej schopností, možností, zárobkových pomerov (cca 500 eur) prihliadajúc aj na niekoľkoročnú materskú dovolenku a vlastnícke vzťahy navrhovateľky (nevlastní hnuteľný, nehnuteľný majetok, nemá úspory, ani osobné motorové vozidlo), je podstatne nižšia, s tým, že o mal. deti sa aj intenzívne osobne stará a zabezpečuje im bytové potreby. Z uvedeného mal súd za to, že otec po finančnej stránke sa má v podstatnej miere (oproti matke) podieľať na výžive mal. detí.

24) Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave vo veci spis. zn. zo dňa 27.11.2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2118200382.1) má vo všeobecnosti výživné na všetky výživou oprávnené osoby zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20 % až 30 % zo sumy jeho čistého príjmu, a to či už skutočne dosahovaného príjmu alebo príjmu, ktorý je podľa názoru súdu schopný dosahovať, pričom však pravdaže v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa.

25) Súd s ohľadom na uvedenú súdnu prax v zásade určuje výživné v rozsahu 20 % až 30 % čistého príjmu s prihliadnutím na vek, zdravotný stav a potreby vyživovaných osôb na jednej strane (bez ohľadu na to či ide o maloleté deti alebo plnoleté osoby), ako aj na majetkové pomery a osobnú starostlivosť či iné vecné plnenia povinnej osoby. V tejto veci sa súd s ohľadom na preukázaný štandard otca a intenzívnu osobnú starostlivosť matky o mal. deti priklonil k hornej hranici 30 percent, ktorý rozsah považuje za primeraný zisteným a vyššie odôvodneným okolnostiam. S poukazom na to celkový rozsah výživného, ktorý môže otec poskytovať je 555 €, teda 30 % z potenciálneho príjmu otca vo výške 1.850 € vyplývajúceho z odôvodnenia vyššie. Od tejto sumy bola následne odpočítané výživné určené matke súdnym rozhodnutím vo výške 130 € mesačne. Zvyšnú sumu 425 € súd rozdelil medzi deti podľa ich veku a potrieb, tak ako sú mu známe z jeho praxe, následne na mladšieho C. určil výživné 200 € a na staršiu W. výživné 225 €. Takéto výživné zodpovedá aj potrebám detí, ktoré súd vyhodnotil ako nadpriemerné, pričom podľa verejne dostupných štatistík a praxe súdu (z iných konaní) predstavujú priemerné výdavky mal. detí v mladšom školskom veku vo výške 200 € mesačne.

26) Pre úplnosť súd dodáva, že aj výživné určil v rovnakej výške počas celého rozhodného obdobia, pretože potreby detí ani príjmy otca sa zásadne nemenili; pokiaľ bol otec zaviazaný na hradenie výživného matke až od 08/2019 na tejto okolnosti to nič nemení, pretože táto jeho vyživovacia povinnosť stále trvala, v niektorých mesiacoch si ju plnil aj dobrovoľne a bolo na matke, či a kedy si výživné uplatní súdnou cestou.

27) Sporiacu zložku výživného súd nevidel dôvod na čas do rozvodu manželstva určiť, pretože ešte trvá vyživovacia povinnosť otca voči matke ako jeho manželke. Nateraz má prednosť uspokojovanie bežne vznikajúcich potrieb otcom vyživovaných osôb, vzhľadom na rozsah celkovej vyživovacej povinnosti, ktorú je tento schopný poskytovať. Taktiež súd prihliadol k ostatných vecným plneniam, ktoré otec deťom počas výkonu práva styku poskytoval (rekreácia, program, školské pomôcky).

28) Súd tiež podotýka, že v poručenských veciach nie je viazaný návrhom účastníkov, ktorí i tak v priebehu konania často svoje návrhy v petite menia bez ďalšieho (rozhodnutia o zmene návrhu), preto výrok o zamietnutí návrhu na určenie výživného vo zvyšnej časti považoval za nadbytočný.

29) Podľa a , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

30) V rozhodnom období otec prispieval na mal. deti nasledovne:

- sumou 400 € mesačne, ktorú sumu súd započítal na mal. W.u vo výške 200 € a na mal. C. sumou 200 € celkovo v 7 mesiacoch (12/2018, 09/2019, 10/2019, 12/2019, 1/2020, 02/2020 a 03/2020)

- sumou 350 € mesačne, ktorú sumu súd započítal na mal. W. vo výške 200 € a na mal. C. vo výške 150 € celkovo v 16 mesiacoch (10/2018, 11/2018, 1/2019, 2/2019, 3/2019, 4/2019, 11/2019, 4/2020, 5/2020, 6/2020, 9/2020, 10/2020, 12/2020, 1/2021, 2/2021, 3/2021)

- sumou 300 € mesačne, ktorú sumu súd započítal na mal. W. vo výške 150 € a na mal. C. vo výške 150 € celkovo v 1 mesiaci (11/2020)

- sumou 250 € mesačne, ktorú sumu súd započítal na mal. W. vo výške 150 € a na mal. C. vo výške 100 € celkovo v 2 mesiacoch (09/2018 a 08/2020)

- sumou 262,50 € mesačne, ktorú sumu súd započítal na mal. W. vo výške 150 € a na mal. C. vo výške 112,50 € v 1 mesiaci (07/2020)

- a výživné za mesiac apríl 2021 otec ku dňu rozhodnutia nemal uhradené.

Pre úplnosť súd dodáva, že otec v 10/2020 uhradil okrem sumy 350 € aj sumu 300 €, ktorú súd pripočítal k výživnému 50 € zaplatenému v decembri 2020, a príspevok v sume 140 € na školské potreby mal. Niny do zaplateného výživného nezapočítal, majúc za to, že ide o podiel na mimoriadnych výdavkoch dieťaťa.

31) Zameškané výživné v rozhodnom období teda činí na mal. W. 1.100 € (23 x 25 + 4 x 75 + 1 x 225) a na mal. C. 1.337,50 € (17 x 50 + 2 x 100 + 1 x 87,50 + 1 x 200). Uvedené nedoplatky súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 € na každé z detí považujúc ich za primerané vzhľadom na pomery otca opísané vyššie.

32) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania ( a ), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.