Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Nt-30-2020.pdf
PDF · 82.91 KB
Case nature
Area
Subarea
3Nt/30/2020
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na verejnom zasadnutí dňa 12. apríla 2021 v Liptovskom Mikuláši, takto
rozhodol:
Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona súd u k l a d á I.. Q.. D. L. J. D. K. I. M. Á. A. G. F. I., nar. X. X. XXXX F. C. L., trvale bytom M. X. J. XXXX/XX, C. L.Á., ochranné ambulantné psychiatrické liečenie.
odôvodnenie:
Uznesením č. 1Pv 313/19/5505 zo dňa 19. 8. 2020 prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš postupom podľa § 215 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie obvineného I.. Q.. D. L. stíhaného pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 9. 2020.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 23. 9. 2020 na tento súd návrh na uloženie ochranného ambulantného psychiatrického liečenia I.. Q.. D. L.. Dôvodom je skutočnosť, že na základe vyšetrenia duševného stavu obvineného znalkyňou bolo zistené, že trpí už niekoľko rokov duševnou poruchou - poruchou s bludmi, nemožno vylúčiť ochorenie zo schizofréneho okruhu, ktorá mala plíživý charakter, k odhaleniu a vystupňovaniu jej prejavov došlo hlavne po skutku. Duševnou poruchou trpel aj v čase spáchania skutku, ide o závažnú poruchu, v dôsledku ktorej schopnosť rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť bola podstatne znížená a ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli podstatne znížené. Keďže porucha nebola liečená a v čase skutku prebiehala, obvinený nebol spôsobilý sústrediť sa na riadenie motorového vozidla, reálne vnímať a posúdiť dopravnú situáciu, narušené boli jeho reakčné schopnosti. Obvinený nechápe zmysel trestného konania v potrebnej miere, vníma sa ako poškodený. Jeho pobyt na slobode je potenciálne nebezpečný, ak sa nepodrobí psychiatrickému liečeniu. Znalkyňa odporučila uloženie ochranného ambulantného psychiatrického liečenia. Keďže obvinený sa dopustil skutku v stave nepríčetnosti a znalkyňa navrhla uloženie ochranného liečenia, prokurátor považoval svoj návrh za dôvodný.
I.. Q.. D. L. s návrhom prokuratúry na uloženie ochranného liečenia nesúhlasil, chcel vedieť, na základe čoho L.. U. takto rozhodla. Keď bol u nej na vyšetrení, povedala mu, že trpí nejakými bludmi, čím mala na mysli jeho vyjadrenia ku dopravnej nehode. Pozerala na neho, akoby si to vymýšľal. Teraz je doma. Nijako sa nelieči. Po nehode bol asi s odstupom troch mesiacov u obvodnej lekárky, ktorá ho poslala za ortopédom. Za psychiatričkou bol len za L.. U., poslala ho aj za psychológom F.. Od nehody nekomunikoval s iným psychiatrom, či psychológom. Fyzicky sa cíti dosť zle. Bolí ho chrbtica. Psychicky sa nevie objektívne posúdiť. Pred nehodou sa nikdy neliečil u psychiatra, ani psychológa. Pripadá si zdravý. Nevidel by problém, keby mu bolo uložené chodiť k nejakému psychiatrovi, ale lieky by brať nechcel. K MUDr. U. nemá veľmi dôveru, keďže mu logicky nevysvetlila, prečo trpí bludmi. L.. P. pozná, chodí ku nej jeho mama, nevie, či by mal k nej dôveru. Od nehody nešoféroval, vodičský preukaz
má doma. Z polície dostal výzvu, aby predložil potvrdenie od lekára. Bol u L.. P., aby mu k tomu dala potvrdenie, nemohla ho vyšetriť a išlo o posledný deň lehoty, ktorú mu stanovila polícia.
Z písomného znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalkyne L.. V. U. na verejnom zasadnutí vyplýva, že menovaný trpí duševnou poruchou - poruchou s bludmi, pričom diagnosticky nemožno vylúčiť ani ochorenie zo schizofréneho okruhu, touto poruchou trpí pravdepodobne už niekoľko rokov, mala plíživý priebeh, k odhaleniu a vystupňovaniu jej prejavov došlo hlavne po skutku. Porucha sa prejavuje nevývratnými paranoidnými bludmi, pocitmi ohrozenia, poruchami správania, ktoré majú dopad hlavne na sociálne a pracovné začlenenie. Duševnou poruchou trpel aj v čase spáchania skutku, na čo poukazujú bludné percepcie aj anamnestické údaje, patologické zmeny v životnom štýle, ide o závažnú poruchu, v dôsledku ktorej schopnosť rozpoznať nebezpečnosť svojho konania bola podstatne znížená a jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli podstatne znížené. Keďže porucha nebola liečená a v čase skutku prebiehala, obvinený nebol spôsobilý sústrediť sa na riadenie motorového vozidla, reálne vnímať a posúdiť dopravnú situáciu, narušené boli jeho reakčné schopnosti. Obvinený nechápe zmysel trestného konania v potrebnej miere, vníma sa ako poškodený. Jeho pobyt na slobode je potenciálne nebezpečný, ak sa nepodrobí psychiatrickému liečeniu. Znalkyňa navrhla uloženie ochranného ambulantného psychiatrického liečenia.
Na verejnom zasadnutí znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Prispieva k tomu skutočnosť, že mala možnosť sa stretnúť s pánom L. po podaní znaleckého posudku a z jeho správania bolo zrejmé, že choroba, ktorou trpí ďalej pokračuje. Z anamnestických údajov, ktoré poskytuje matka, ktorá chodí prosiť, aby sa niečo s jeho zdravotným stavom udialo, už sú u neho aj prejavy agresivity. Matka obvineného bola osobne v ambulancii minimálne 5 krát alebo telefonovala a sťažovala sa, že syn sa dožaduje, aby mu nosila stravu, dávala peniaze a toto má stupňujúci charakter. Bolo to potom, ako podala znalecký posudok. Vníma ho ako pacienta, jedná sa o vážnu duševnú poruchu, v dôsledku neliečenia jeho poruchy je každý mesiac, kedy sa nelieči v jeho neprospech. Trpí paranoidnými bludmi, čo ovplyvňuje jeho celkové správanie, spôsob života, má zamenený deň s nocou, čo vidieť aj cez elektronickú komunikáciu, jej posielal správy o 03.00 hod ráno. Jeho pocit ohrozenia vyjsť z domu za bieleho dňa je vysoký. Skôr sa to udeje za prítomnosti matky alebo nejakého kamaráta, ktorý ho občas zavezie k matke. Vyhýba sa stretom s ľuďmi. Má bludné presvedčenie, že trpí ťažkými následkami úrazu. Z jeho zdravotnej dokumentácie vyplýva, že bol raz ošetrený u ortopéda a raz u obvodného lekára, žiadne iné záznamy o ošetreniach nemal. Na jej doporučenie, keď ju vyhľadal už po podaní znaleckého posudku, odmietol ísť na vyšetrenia. Od tej udalosti uplynul veľmi dlhý čas, ale je presvedčený o tom, že následky nehody a úrazu sú veľmi vážne, čo nebolo objektivizované. Aj stehy si vybral doma sám, čo je už veľmi hraničné správanie. Je presvedčený, že nehoda bola naplánovaná, ľudia, s ktorých vozidlom mal stret, mali v úmysle ho odstrániť, zabiť. Toto je dôvodom toho, prečo nevychádza von, lebo presvedčenie, že mu ide o život, stále trvá. Považuje sa za poškodeného a tých, s ktorými mal stret, za ľudí, ktorí to mali všetko naplánované. Uvedomuje si, o čom koná súd. Vysvetlila mu, že je potrebné pre neho liečenie, na čo odpovedal „ako rozhodne súd“. Nesúhlasí s tým, že by trpel nejakou duševnou poruchou. Dvakrát ju vyhľadal a chcel potvrdenie o tom, že môže riadiť motorové vozidlá, ale súčasne uviedol, že by si netrúfal šoférovať, ale chcel mať odobrenie. Vysvetlila mu, že nepovažuje za vhodné, aby si sadal za volant. Na to uviedol, že by si ani netrúfol. Na to jej telefonovala L.. P., ktorá sa na jeho osobu informovala, pretože jeho správanie sa jej nezdalo štandardné. Naposledy ju I.. L. kontaktoval v januári tohto roku, kedy písal, že netrpí žiadnou duševnou poruchou, žiadnymi bludmi, že si to vymyslela.
Vzhľadom na to, že sa jedná o duševnú poruchu z okruhu psychóz, považovala liečenie za naliehavé, čím skôr by sa zahájila liečba, tým by to bolo výhodnejšie. Po tom, ako nevyhovela jeho žiadosti o vyjadrenie, že môže riadiť motorové vozidlá, šiel za L.. P. v týždňovom odstupe. Podľa jej názoru by dokázal rešpektovať doporučenie, ku ktorému ambulantnému psychiatrovi by dochádzal. Liečba by určite musela prebiehať injekčným spôsobom, nie tabletkovou formou. Podávaním injekčných psychotík by sa malo dosiahnuť najmä zmiernenie emočných prejavov, ktoré je sekundárne pri znížení paranoidných obsahov. Ak sa zníži intenzita vzťahovačnosti, podozrievavosti, pocitov ohrozenia, mohlo by sa to celkovo odraziť aj na jeho správaní. O začlenení sa do pracovného života a sociálnych kontaktov, nie je presvedčená, pretože porucha je prítomná dlho.
I.. L. nepripúšťa, že by trpel duševnou poruchou, ale naopak veľmi intenzívne prežíva ním udávané telesné ťažkosti, ktoré by radila medzi hypochondrické bludy. Môže sa jednať aj o poruchy vnímania tzv. cenestopatie, kedy človek vníma určité telesné ťažkosti a majú až formu telesných halucinácií
chorobných vnemov. Podľa informácií od neho aj od matky žije sám v matkinom byte už niekoľko rokov. Má stále otvorenú živnosť, nehradí si zdravotné poistenie. Podľa posledných informácií matky nechodí na nákupy, ona mu nosí jedlo, necháva mu ho za dverami a nemá to súvis s ochorením COVID-19.
Porucha s bludmi patrí medzi ťažko liečiteľné duševné poruchy, pretože jedinci, ktorí ňou trpia aj napriek liečbe nezvyknú sa úplne stotožniť s tým, že sa jedná u nich o duševnú poruchu. Má tendenciu zhoršovať sa, čo sa prejavuje v náraste chorobných obsahov, myslení, čo má dopad na všetky oblasti života, narastá u neho citová nestabilita, aj sklon k agresivite. Mala možnosť to vidieť aj v odstupe dvoch vyšetrení, kedy pri prvom vyšetrení kontroloval svoje emócie, ale pri druhom vyšetrení už bolo prítomných mnoho vulgarizmov. To isté popisoval aj psychológ, ktorý ho vyšetril. Aj matka popisuje, že narastá porucha aj v emočnej sfére, nedokáže kontrolovať svoje emócie. V prípade, že by sa neliečil, je riziko zhoršovania zdravotného stavu.
Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ Trestného zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c/ a § 40 ods. 1 písm. d/ alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin a/ v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, b/ v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, c/ násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo d/ pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Trestného zákona súd uložil I.. Q.. D. L. ambulantné ochranné psychiatrické liečenie, pretože mal preukázanú jeho dôvodnosť. Dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní, ako aj na verejnom zasadnutí - psychiatrickým znaleckým posudkom, ako aj výpoveďou znalkyne L.. V. U. mal súd spoľahlivo preukázané, že I.. Q.. D. L. v čase spáchania skutku trpel a naďalej trpí duševnou chorobou v pravom slova zmysle - poruchu s bludmi, pričom diagnosticky nemožno vylúčiť ani ochorenie zo schizofréneho okruhu, táto porucha mala zásadný a určujúci vplyv na jeho schopnosť ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky v čase spáchania skutku. Trestné stíhanie bolo preto uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 1Pv 313/19/5505 zo dňa 19. 8. 2020, právoplatným dňa 5. 9. 2020, podľa § 215 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku zastavené, pretože obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Trestný čin, ktorého sa I.. Q.. D. L. dopustil, bol spáchaný pod vplyvom tejto duševnej poruchy, následkom čoho boli jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti podstatne znížené a nachádzal sa preto v stave zmenšenej príčetnosti. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že jeho pobyt na slobode je zo spoločenského hľadiska potenciálne nebezpečný pre spoločnosť, pokiaľ sa nepodrobí psychiatrickému liečeniu, a to najmä z hľadiska páchania aktivít podobného charakteru, pre aké bol trestne stíhaný a vyšetrovaný. Znalkyňa z týchto dôvodov odporučila uložiť ochranné psychiatrické liečenie a svoje závery aj náležite odôvodnila v písomnom znaleckom posudku, ale podrobne rozviedla aj vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí, pričom vychádzala zo zdravotnej dokumentácie, vlastného vyšetrenia, vyšetrenia znalca v odbore psychológia, ako aj skúseností zo stretnutí s I.. Q.. L. po podaní znaleckého posudku, kedy ju sám vyhľadal a taktiež z údajov poskytnutých od matky posudzovaného.
V otázke ukladania ochranného liečenia sa súd spolieha najmä, avšak nie výlučne na odborný názor znalcov - psychiatrov. Predpoklad uloženia ochranného psychiatrického liečenia spočívajúci v nebezpečnosti pre spoločnosť je daný vtedy, keď vzhľadom na povahu a stupeň duševnej poruchy páchateľa, je veľmi pravdepodobné, že bez liečenia pod vplyvom duševnej poruchy znovu spácha závažnejší útok na záujmy chránené Trestným zákonom (V 19/1979). Pobyt takej osoby na slobode musí byť aj v budúcnosti nebezpečný pre záujmy chránené Trestným zákonom. V samotnom znaleckom posudku je nepochybne konštatované, že duševná porucha, ktorou I.. Q.. L. trpí sa prejavuje nevývratnými paranoidnými bludmi, pocitmi ohrozenia, poruchami správania, ktoré majú dopad hlavne na sociálne a pracovné vzťahy a u posudzovaného narastá miera agresivity vo vzťahu k matke, či prítomnosť vulgarizmov v kontakte so znalcami. V kontexte uvedeného vyplýva nebezpečnosť pobytu I.. Q.. L.A. na slobode, z hľadiska možného páchania aktivít podobného charakteru, je teda daný aj predpoklad na uloženie ochranného liečenia spočívajúci v obave, že bez súdom nariadeného ochranného liečenia (nie liečenia na dobrovoľnej báze, akého sa mu ani v súčasnosti nedostáva), je tu riziko spáchania závažnejšieho útoku na záujmy chránené Trestným zákonom, než tomu bolo doposiaľ. Požiadavka ochrany spoločnosti na uložení ochranného liečenia je daná aj vyjadrením znalkyne o
akútnej potrebe liečenia v dôsledku dlhodobej existencie vlečúcej sa duševnej poruchy, pretože bez odborného lekárskeho dozoru, bez adekvátneho liečebného režimu a bez užívania doporučených psychofarmák, je čím ďalej, tým viac ohrozený duševný stav posudzovaného ako taký.
Čo sa týka formy liečenia súd prihliadal na vyjadrenia znalkyne, ktorá vykonala vyšetrenie a odporučila liečenie ambulantnou formou. Súd uložil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, ktoré predstavuje pre naplnenie účelu ochranného liečenia dostačujúcu formu. Uloženie ochranného liečenia súdom je preto vzhľadom na zdravotný stav I.. Q.. D. L. nielen v jeho záujme, ale aj v záujme spoločnosti, ktorý spočíva v zamedzení rizika z opakovania trestnej činnosti pod vplyvom duševnej poruchy.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline.
V Liptovskom Mikuláši, dňa 12. apríla 2021