Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35P/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou v právnej veci navrhovateľky N. F., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom K. XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou so sídlom Bratislavská 354/32, 018 41 Dubnica nad Váhom a manžela navrhovateľky Z. F., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom O. G. XXX, zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36646181, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., pracovisko F., takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov Z. F. a N. F., rod. S., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, s a r o z v á d z a.

Maloletá Y. F. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Y. sumou 180,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. Y. každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu v kalendárnom roku v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod.

Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase a mieste svojho bydliska maloleté dieťa otcovi odovzdať. Otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku mal. dieťa odovzdá matke v mieste bydliska matky.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.01.2020 v spojení s úpravou zo dňa 05.02.2020 žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Y. nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky. Otca žiadala zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Styk otca s mal. Y. nežiadala upraviť.

2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že prvé problémy v manželstve nastali vtedy, keď si manžel našiel novú známosť v práci. Voči navrhovateľke začal byť arogantný, ponižoval ju a urážal. Psychické, ale

aj fyzické útoky sa stupňovali. Posledný útok navrhovateľka oznámila na polícii trestným oznámením. Navrhovateľka považuje jej manželstvo za nefunkčné, ktoré ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Navrhovaným rozvodom chcela maloletej zabezpečiť výchovu v kľudnom prostredí bez hádok a stresu. Ako prílohy navrhovateľka predložila okrem iného aj potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 29.12.2019, lekársku správu z toho istého dňa a zápisnicu o trestnom oznámení rovnako zo dňa 29.12.2019. Spolu s úpravou návrhu navrhovateľka predložila súdu aj trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 31.12.2019.

3. Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 23.06.2020, v ktorom uviedol, že vzťah medzi ním a navrhovateľkou nie je tak vážne narušený a trvalo rozvrátený, aby krátkodobý rozchod riešili rozvodom. Manžel vyjadril svoj vážny záujem o záchranu manželstva a navrhol vzniknutú situáciu riešiť návštevou manželskej poradne. Návrh navrhovateľky na rozvod manželstva žiadal preto zamietnuť. V prípade, že by súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, navrhol súdu manželstvo rozviesť a mal. Y. zveriť do osobnej starostlivosti matky. Na jej výživu by prispieval mesačne sumou 100,- eur. Styk s maloletou žiadal upraviť každý nepárny víkend, a to od piatku od 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod.

4. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.07.2020 bolo odročené za účelom konzultácií rodičov a maloletej na Referáte poradensko-psychologických služieb. Z informatívnej správy o nemožnosti realizácie psychologických konzultácií v podmienkach RPPS Y. zo dňa 24.08.2020 vyplynulo, že manžel navrhovateľky so spoluprácou s RPPS nesúhlasil, odmietol všetky ponúknuté formy konzultácií a nesúhlasil ani so zapojením maloletej do poradensko-psychologického procesu. Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.02.2021 manžel navrhovateľky aj naďalej s rozvodom manželstva nesúhlasil. Toto pojednávanie bolo odročené za účelom výsluchu maloletej, ktorý sa uskutočnil dňa 25.02.2021 v prítomnosti kolízneho opatrovníka. Pojednávanie dňa 12.04.2021 súd uskutočnil v neprítomnosti manžela navrhovateľky. Jeho neprítomnosť zo zdravotných dôvodov ospravedlnila jeho právna zástupkyňa. Právna zástupkyňa manžela zároveň uviedla, že manžel s rozvodom súhlasí a výživné navrhujú určiť vo výške 150,- eur mesačne.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov tvoriacimi obsah spisu a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa 03.09.2010. U oboch manželov išlo o prvé manželstvo. Z tohto manželstva pochádza mal. Y., nar. XX.XX.XXXX.

6. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 15.07.2020 uviedla, že prvé problémy v manželstve začali pred 4 rokmi, kedy s manželom pracovali v spoločnej firme. Manžel si našiel si priateľku, s ktorou sa ani verejne netajil. V tej dobe ho prosila, aby zachránili manželstvo s ohľadom na maloletú. Od tej doby pretrvávali výčitky, urážky, fyzické útoky. Manžel bol agresívny aj pred maloletou. Situácia vyvrcholila 29.12.2019. Navrhovateľka nechcela odovzdať manželovi svoj mobilný telefón, na čo on reagoval tak, že ju zbil. Navrhovateľka preto odišla bývať s mal. dcérou k rodičom do bytu, ktorého vlastníkmi sú jej rodičia. Manžel sa ju snažil niekoľkokrát kontaktovať, ale ona neodpovedala, nakoľko som sa ho bála. Čakával ju pred školou. Dcéra mala v tom čase z neho panický strach. Pred školou chytil navrhovateľku pod krk, o čom je kamerový záznam. Navrhovateľka navštívila s dcérou aj psychológa, avšak kvôli pandémii sa uskutočnilo len jedno sedenie. Navrhovateľka je zamestnaná, pričom za obdobie od 01/2019 do 05/2020 bol jej čistý mesačný príjem XXX,- eur. Na pojednávaní dňa 10.02.2021 navrhovateľka uviedla, že vzťahy medzi ňou a manželom sa od 07/2020 zhoršili. Komunikujú spolu telefonicky iba sporadicky. Počas telefonátov a správ sú to však urážky a vyhrážanie. V októbri 2020 sa odohral incident, pri ktorom ju manžel urážal, udrel ju päsťou do tváre a ťahal ju. O podaní trestného oznámenia nemala žiadny doklad, mala len vedomosť, že dňa 26.10.2020 bolo toto postúpené príslušnému orgánu. Ku dňu 30.10.2020 odovzdala aj nájomný byt, v ktorom predtým bývali. Od toho incidentu sa s manželom nestretla. Navrhovateľka tiež uviedla, že maloletá sa stále otca bojí, má nočné mory, čo je vyvolané tým čo jej otec povedal, že po rozvode sa stane niečo zlé. Otec navrhovateľky dosahuje príjem XXX,- eur mesačne, matka navrhovateľky vo výške XXX,- eur mesačne. Navrhovateľka za obdobie od 08/2020 do 12/2020 dosiahla priemerný mesačný príjem XXX,XX eur. Mesačné výdavky sú 100,- eur, ktoré prispieva rodičom, strava 100,- eur + stravné lístky, 195,83 eur pôžička, 31,73 eur poistka, šetrenie pre mal. 30,- eur, telefón 83,80,- eur (internet aj splátka počítača), ošatenie a obuv 150,- eur, hygiena 20,- eur. Cestovné do práce 32,- eur. Žiadny iný príjem nemá. Raz ročne si uplatňuje daňový bonus a poberá prídavok na dieťa. Žiadny majetok väčšej hodnoty nevlastní. Na poslednom pojednávaní, ktoré

sa uskutočnilo dňa 12.04.2021 navrhovateľka uviedla, že s manželom komunikujú len výnimočne, stále sa opakujú vyhrážky a urážanie zo strany manžela.

7. Manžel navrhovateľky sa k rozvodu žiadnym spôsobom nevyjadril, nakoľko s ním spočiatku nesúhlasil. Až na poslednom pojednávaní jeho právna zástupkyňa uviedla, že manžel s rozvodom súhlasí. Manžel navrhovateľky pri výsluchoch uviedol, že je zamestnaný a v období od 07/2019 do 06/2020 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške X.XXX,XX eur. Na ďalšom pojednávaní manžel uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je vzhľadom na pandemickú situáciu a prijaté opatrenia X.XXX,- eur. Predpokladal, že tento príjem sa bude aj znižovať. Poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,- eur, žiadny iný príjem nemá. Mesačné výdavky predstavujú: nájom 300,- eur za ubytovňu, 11,- eur internet, 110,- eur telefón a splátka dcérinho telefónu, 100,- eur na maloletú, 200,- eur strava, 120,- eur PHM, 70,- eur ošatenie a hygienické potreby, 100,- eur zdrav. náklady, 220,- eur rybolov v sezóne. Vlastní 3 staré autá V. U. r.v. XXXX, K. XXX r.v. XXXX, H. N. r.v.XXXX. Pokiaľ ide o osobné autá V. U. a K. idú na jar do zberných surovín. Osobné motorové vozidlo H. má dočasnú emisnú kontrolu. Finančne mu prispeli rodičia na nákup zariadenia na ubytovni. V budúcnosti plánuje kúpu rodinného domu tak, aby s ním maloletá mohla tráviť čas. Chcel by zakúpiť dcére rybársku výbavu.

8. Na podklade vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi bolo uzatvorené v roku XXXX. Problémy v manželstve začali asi v roku 2014 a vyvrcholili v decembri 2019, kedy manžel fyzicky napadol navrhovateľku. Trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 31.12.2019 bol manžel navrhovateľky uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti s mal. Y. k svojim rodičom. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva navrhovateľka považovala opakované psychické a fyzické útoky zo strany manžela. Manžel navrhovateľky s rozvodom napokon súhlasil.

9. V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov konania za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené. Manželia už nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2019, kedy navrhovateľka spolu s maloletou po fyzickom útoku zo strany manžela opustila spoločnú domácnosť.

10.1. Podľa , a o rodine (ďalej len „“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19 zákona o rodine.

10.2. Podľa , manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10.3. Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch ( ).

12. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Zo strany manžela dochádzalo voči navrhovateľke k opakovaným psychickým aj fyzickým útokom, a to dokonca v prítomnosti maloletej. Uvedené považuje súd za hlavný dôvod rozpadu manželstva. Od decembra 2019 manželia spolu nežijú, komunikujú len sporadicky, v ich komunikácii prevládali urážky, osočovanie a hádky. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy, pričom na obnovení manželského spolužitia nemá už v súčasnosti ani jeden z nich záujem.

13. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť byť si verní, vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre dieťa pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.

14. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí.

15.1. Podľa (ďalej len „“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

15.2. Podľa , , , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15.3. Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

15.4. Podľa , , a , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15.5. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15.6. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15.7. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

15.8. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

15.9. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

15.10. Podľa článku 5 o rodine (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka od decembra 2019 žije s maloletou a so svojimi rodičmi, ktorým mesačne prispieva na vedenie domácnosti sumou 100,- eur. Otec navrhovateľky dosahuje príjem XXX,- eur mesačne, matka navrhovateľky vo výške XXX,- eur mesačne. Navrhovateľka je zamestnaná, pričom za obdobie od 01/2019 do 05/2020 bol jej čistý mesačný príjem XXX,- eur, za obdobie od 08/2020 do 12/2020 dosiahla priemerný mesačný príjem XXX,XX eur. Mesačné výdavky matky sú: strava 100,- eur + stravné lístky, 195,83 eur pôžička, 31,73 eur poistka, šetrenie pre mal. 30,- eur, telefón 83,80,- eur (internet aj splátka počítača), ošatenie a obuv 150,- eur, hygiena 20,- eur. Cestovné do práce 32,- eur. Žiadny iný príjem nemá. Raz ročne si uplatňuje daňový bonus a poberá prídavok na dieťa. Žiadny majetok väčšej hodnoty nevlastní. Okrem maloletej nemá matka v súčasnosti žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

17. Manžel navrhovateľky býva na ubytovni, kde mesačne platí nájom vo výške 300,- eur. Je zamestnaný a v období od 07/2019 do 06/2020 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške X.XXX,XX eur. Jeho čistý mesačný príjem je vzhľadom na pandemickú situáciu a prijaté opatrenia v súčasnosti X.XXX,- eur. Predpokladal, že tento príjem sa bude aj znižovať. Poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,- eur, žiadny iný príjem nemá. Mesačné výdavky predstavujú: 11,- eur internet, 110,- eur telefón a splátka dcérinho telefónu, 100,- eur na maloletú, 200,- eur strava, 120,- eur PHM, 70,- eur ošatenie a hygienické potreby, 100,- eur zdrav. náklady, 220,- eur rybolov v sezóne. Vlastní 3 staré autá V. U. r.v. XXXX, K. XXX r.v. XXXX, H. N. r.v.XXXX. Pokiaľ ide o osobné autá V. U. a K. idú na jar do zberných surovín. Osobné motorové vozidlo H. má dočasnú emisnú kontrolu. Chcel by zakúpiť dcére rybársku výbavu. Okrem maloletej nemá otec v súčasnosti žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

18. Mal. Y. má XX rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ v K.. Stravuje sa v šk. jedálni. Navštevuje tanečný krúžok s poplatkom 32,- eur za prvý polrok a 18,- eur za druhý polrok. Chodí na angličtinu, za ktorú platí navrhovateľka 7,50 eur 1x týždenne. Mal. Y. je dispenzarizovaná v ortopedickej s popl. 20,- eur polročne

a v očnej ambulancii, inak je jej zdravotný stav dobrý. Bude nosiť zubný strojček s predpokladaným výdavkom 300,- eur mesačne.

19. Dňa 25.02.2021 súd uskutočnil výsluch maloletej v budove súdu mimo pojednávania v prítomnosti sudcu a kolízneho opatrovníka. Vzhľadom na prianie mal. Y., súd na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.04.2021 prítomných účastníkov s obsahom jej výsluchu neoboznámil. Zápisnica z výsluchu maloletej spolu s nahrávkou predmetného výsluchu je súčasťou súdneho spisu (č. l. 85).

20. Kolízny opatrovník na prvom pojednávaní dňa 15.07.2020 uviedol, že po vykonaní šetrenia v domácnosti matky neboli zistené nedostatky. Bol vykonaný aj pohovor s maloletou, kde sa mal. vyjadrila, že má z otca strach, bola svedkom, keď otec napadol matku, hovoril, že mamu zabije a ju dá do detského domova. Otec ju kontaktuje telefonicky a ona odmieta s ním hovoriť. Maloletá uvádza, že otec sa pretvaruje, nadáva jej, že je blbá, že ju nezoberú ani na vysokú školu. Posmieva sa jej, že je zubatý bobor. Chce sa s otcom stretávať každý druhý týždeň jednu hodinu, ale za prítomnosti starého otca. Na ďalšom pojednávaní dňa 10.02.2021 kolízny opatrovník uviedol, že bol vykonaný ďalší pohovor s maloletou, ktorá uviedla, že sa vzdeláva on-line, ale už od 08.02.2021 ide do školy. S otcom je v telefonickom kontakte a prostredníctvom sms správ. Naposledy bola s otcom a jeho kamarátom kúpiť mobil, lebo sa bála byť s otcom osamote. Otec jej telefón síce kúpil, ale potom jej povedal, že si ho nezaslúži. Maloletá má z otca strach. Kolízny opatrovník odporučil určiť výživné na maloletú vo výške 150,- eur, dodal, že maloletá od septembra 2021 nastupuje na druhý stupeň ZŠ. Po predbežnom právnom posúdení súdom súhlasil s výškou výživného 180,- eur.

21. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Y., súd rozhodol tak, že maloletú za súhlasu otca ako aj kolízneho opatrovníka zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že právo zastupovať a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia.

22. Ohľadne určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej, rodiča k dohode nedospeli, a preto o jej výške rozhodoval súd. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom § 62 ods. 5 zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné.

23. Pokiaľ ide o určovanie vyživovacej povinnosti navrhovateľka v návrhu navrhla určiť výživné na maloletú v sume 200,- eur ako bežné výživné. Na tomto návrhu trvala počas celého konania. Manžel

navrhovateľky s uvedenou výškou výživného nesúhlasil, navrhol určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne, s čím navrhovateľka nesúhlasila. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti prihliadal na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, so zohľadnením možností, schopností a majetkových pomerov otca, a určil výživné na mal. Y. sumou 180,- eur mesačne. Súd vychádzal predovšetkým z príjmu otca, ktorý je vo výške cca X.XXX,- eur mesačne. Tiež prihliadal aj na skutočnosť, že otec poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,- eur.

24. Súd má tak za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať výživné na maloletú v súdom určenej výške. Súd takéto výživné považuje za primerané s dôrazom na zákonnú premisu, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou súd uvádza, že s ohľadom na vyššie citovaný článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa, maloleté dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, jednak v rodine, jednak v súdnom konaní. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Rodičia sú povinní venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či mu je vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie. Právo dieťaťa byť vypočuté v súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa jeho samého, korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor dieťaťa podľa , podľa ktorého ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Výbor OSN pre práva dieťaťa uznáva, že je nutný určitý stupeň flexibility v aplikácii princípu „želanie dieťaťa“, pričom najlepší záujem dieťaťa má pri vyvažovaní vysokú prioritu (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 25.09.2014).

26. Realizácia práva dieťaťa vyjadriť svoj vlastný názor vyžaduje zachovanie veľmi významného oprávnenia dieťaťa, ktoré uvedené právo podmieňuje a je možné ho vnímať ako prioritné. Súd je toho názoru, že v tomto konaní vzhľadom na vek maloletej a jej schopnosť primeranú veku bol jej názor ohľadom stretávania s otcom podstatný. Podstatným pre prijatie rozhodnutia súdu sa tak stal názory mal. Y. vyslovený jednak pred kolíznym opatrovníkom, a následne aj pred súdom. Súd zvážil dosah tohto výsluchu najmä s ohľadom na vek, rozumovú ale i emocionálnu vyspelosť maloletej a v spojení so zisteným skutkovým stavom ho aj vyhodnotil. Maloletá má XX rokov, kedy podľa súdu vie sama vysloviť svoj názor a súd preto na jej názor prihliadol. Súd poukazuje na ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Práve s ohľadom na uvedené skutočnosti, ale aj s ohľadom na želanie mal. Y., aby súd neoboznamoval účastníkov s jej výsluchom, rozhodol súd ohľadom styku otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Rovnako kolízny opatrovník, ktorý bol na výsluchu maloletej prítomný, navrhol súdu rozhodnúť ohľadom jej styku s otcom v súlade s jej želaním.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. ( ).

Proti tomuto rozsudku je vo výroku o zastavení konania, rozvode manželov a výroku o trovách konania, prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom ( ).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).