Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-98-2014.pdf
PDF · 114.66 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/98/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 12.4.2021, sudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v právnej veci žalobcu D. W., so sídlom: V. P. J. Z. O., U. Z. XX, B. P., D. XXX XX, E. Y., konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom D. W., pobočka zahraničnej banky, so sídlom: A. T. XX/XXXX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 36 646 181, proti žalovanému G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX O. Š.I., právne zastúpený JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, o úhradu sumy 4.908,07 € s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi istinu vo výške 4.207,33 €, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Čo do zvyšku uplatneného nároku žalobou súd vo výške istiny 700,74 € žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Súd žalobu žalobcu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,25 % odo dňa uzatvorenia zmluvy do 25.12.2013 vo výške 573,54 €, úroku z omeškania vo výške 8,25 % p. a. z čiastky 5.481,61 €, odo dňa 26.12.2013 až do zaplatenia z a m i e t a .
IV. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,7 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť O. O. Q., W..U.., U. XX, P. X., K. XX, R. W.-R. B., J., V., konajúca na území SR, prostredníctvom organizačnej zložky O. O. Q., W..U.., V. G. O. A. Č.. XX, XXX XX O., prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO : 36 679 771, podala na Okresný súd v Žiari nad Hronom návrh na vydanie platobného rozkazu, proti žalovaným pôvodne v 1. rade a v 2. rade, pričom predmetom návrhu bol uplatnený nárok na finančné plnenie vo výške 4.908,07 € s príslušenstvom. Príslušenstvo uplatnenej finančnej istiny bolo tvorené nezaplateným úrokom z omeškania odo dňa uzatvorenia zmluva do 25.12.2013 vo výške 573 €, nezaplatený úrok z omeškania do 25.12.2013 vo výške 946,80 €, úrok vo výške 17,44 % ročne z čiastky 4.908,07 € odo dňa 26.12.2013 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne z čiastky 5.481,61 € odo dňa 26.12.2013 až do zaplatenia a uplatnený nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca žalobu zdôvodnil skutočnosťou, že dňa 7.9.2011 bola v zmysle Ustanovení § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka medzi žalobcom, ako veriteľom a žalovaným v 1. rade, ako dlžníkom, žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom uzatvorená Zmluva o úvere, registrovaná pod číslom 14000. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné úverové podmienky. Právny predchodca žalobcu odôvodnil uplatnený nárok skutočnosťou, že na základe citovanej zmluvy poskytol žalovaný v 1 a v 2. rade pre účely umožnenia kúpy osobného motorového vozidla, špecifikovaného v zmluve finančné prostriedky v celkovej výške úverového rámca
6.000 €. Výška mesačnej splátky úveru bola zmluvne dojednaná na 199,79 €, počet splátok stanovený na počet 48, splatnosť prvej splátky dohodnutá ku dňu 20.10.2011, splatnosť každej nasledujúcej splátky stanovená k 20-temu dňu toho, ktorého mesiaca, až do úplného vyrovnania. Právny predchodca žalobcu v žalobe ďalej uviedol, že záväzok žalovaného v 1. rade, pôvodne označeného ako účastníka konania, spočíval v úhrade poskytnutého úveru s dohodnutým príslušenstvom za stanovených podmienok v zmluve, resp. všeobecných obchodných podmienkach, pričom príslušenstvo uplatneného nároku bolo tvorené zmluvne dojednaným úrokom vo výške 17,44 % ročne, ako odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov vo forme úveru. Právny predchodca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade porušil zmluvné dojednania dvojstranného právneho záväzku a to tým spôsobom, že v dohodnutých termínoch realizoval úhradu splátok 12-tich po sebe nasledujúcich odo dňa prvej splátky, pričom následne právny predchodca žalobcu využil zmluvné dojednania o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu továrenskej značky U. Y., toto následne odpredal, výťažok z odpredaja osobného motorového vozidla použil na krytie splátok pod číslom 12 až 17, podľa dojednaného splátkového kalendára. Právny predchodca žalobcu ďalej uviedol, že z dôvodu okolnosti, že žalovaný v 1. rade nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, žalobca zároveň v zmysle zmluvných dojednaní uplatnil u žalovaného v 2. rade, ako spoludlžníka nárok svedčiaci z titulu zmluvného vzťahu žalobcovi, ktorý žalovaný v 2. rade však zostal s úhradami splátok nečinný. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 17.12.2013, pri rešpektovaní Ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka využil svoje právo upravené v zmysle Ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a následne upravené i článkom 20 všeobecných úverových podmienok a ku dňu 25.12.2013 vyhlásil zosplatnenie zostávajúcej časti úveru spolu s príslušenstvom a všetkými dojednanými platbami, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť poskytnutého úveru. Na základe takto opísaného skutkového stavu žalobca uplatnil svojou žalobou istinu pozostávajúcu z nesplatenej časti splátok vo výške á 4.908,07 € a príslušenstva uvedeného zhora.
2. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol Platobným rozkazom sp. značky XXRob/XXX/XXXX- XX zo dňa 21.2.2014. Žalovaný v 1 a v 2. rade podali proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odpor. Platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom bol Uznesením sp. značky XXC/XX/XXXX zo dňa 2.7.2018 zrušený.
3. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol Rozsudkom zo dňa 4.7.2018 podľa § 278 Civilného sporového poriadku. Krajský súd Banská Bystrica po odvolaní účastníka konania na strane žalobcu Uznesením sp. značky XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 7.8.2019 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie z dôvodu absencie zákonom stanovených podmienok pre rozhodnutie kontumačným rozhodnutím.
4. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom XXC/XX/XXXX zo dňa 5.4.2017 bolo v zmysle § 64 Zákona 160/2015 Z. z. rozhodnuté o pokračovaní v konaní so spoločnosťou D. W. z dôvodu právnej skutočnosti, ktorá nastala po uplatnení nároku prioritnou žalobou a z výpisu z Obchodného registra v J. vyplynula okolnosť, že pôvodný žalobca spoločnosť O. O. Q., W..U.. zapísaná v Obchodnom registri Lisabon pod číslom XXXXXXXXX zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou D. W., E. Y. a táto skutočnosť sa stala právnym nástupcom žalobcu. Týmto spôsobom mal súd preukázanú zároveň aktívnu legitimáciu na strane aktuálne označeného žalobcu. Žalobca písomným podaním zo dňa 8.8.2014, doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 11.8.2014 vzal oproti pôvodne uplatnenému nároku v časti plnenia žalobu späť a to v časti uplatneného úroku z omeškania do 25.12.2013 vo výške 946,80 €., v časti úroku z omeškania vo výške 17,44 %, z čiastky 4.908,07 € odo dňa 26.12.2013 až do zaplatenia. Súd v časti späťvzatia uplatneného nároku podľa hore uvedenej špecifikácie, za súhlasu žalovaných v 1 a v 2. rade konanie zastavil. Po takto prevedenom úkonu zo strany účastníkov konania, žalobca zotrvával na žalobe a to v časti uplatnenej istiny vo výške á 4.908,07 €, v časti uplatneného nároku na náhradu úroku odo dňa uzavretia zmluvy do 25.12.2013 vo výške 573,54 € a v časti úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 5.481,61 € odo dňa 26.12.2013 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,25 % p. a. z čiastky 5.481,61 € odo dňa 26.12.2013 až do zaplatenia.
5. Prvostupňový súd vo veci opätovne rozhodol Rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 4.11.2019, pričom týmto rozhodnutím priznal žalobcovi nárok na plnenie istiny vo výške 4.908,07 €, príslušenstvo, ako zostalo uplatnené zhora. V časti uplatneného nároku na úhradu úroku odo dňa uzavretia zmluvy do 25.12.2013, resp. úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne z čiastky 5.481,61 € od 26.12.2013 až do zaplatenia žalobu zamietol, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Po využití opravného prostriedku zo strany účastníkov konania Krajský súd Banská Bystrica Uznesením sp. značky XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 13.10.2020 rozsudok okresného súdu v citovaných výrokoch I., III., IV, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s uvedením právneho názoru a odôvodnenia, konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil. Krajský súd Banská Bystrica svojim rozhodnutím takto špecifikoval okruh účastníkov konania. Súd naďalej konal v konaní, ako so žalovaným v 1. rade, pôvodne označeným žalovaným v 2. rade. K zmene právneho zastúpenia účastníkov konania nedošlo, taktiež nedošlo k zmene uplatneného nároku zo strany žalobcu, po rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany, výsluchom účastníkov konania, výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, ako i ďalším pripojeným písomným dôkazným materiálom a zároveň v zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica vykonal ďalšie dokazovanie podľa právneho názoru Banská Bystrica v intenciách naznačených uznesením. Z takto prevedeného dokazovania vyplynula pre súd okolnosť, že žalovaní, pôvodne označení v 1 a v 2. rade (žalovaný v 1. rade ako dlžník, žalovaný v 2. rade ako spoludlžník) uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu (ďalej len žalobca) dňa 7.9.2001 Zmluvu o úvere registrovanú pod registračným číslom 1400, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili všeobecné úverové podmienky a to podľa § 25 všeobecných úverových podmienok s použitím § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Z pripojeného písomného dôkazného materiálu a to samotnej zmluvy o úvere, individuálnej podmienky, mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi a žalovanému v 2. rade, ako spoludlžníkovi úver do výšky úverového rámca 6.000 €, účelovo viazaný na zaplatený kúpno-predajnej ceny za osobné motorové vozidlo, podľa označenia továrenskej značky U. Y., ev. číslo O. XXX U., ktorého kúpno-predajná cena vrátane DPH bola dojednaná na sumu 12.000 €. Dodávateľom predmetnej kúpy bola spoločnosť X. W. - U. I., so sídlom Zvolenská Slatina. Záväzok vyplývajúci z dvojstranného právneho úkonu, zaťažujúci veriteľa spočíval v odovzdaní dohodnutej sumy podľa zmluvného záväzku, podľa individuálne dojednaných zmluvných podmienok, záväzok žalovaného v 1. rade, ako dlžníka, resp. následne žalovaného v 2. rade, ako spoludlžníka spočíval v úhrade poskytnutých finančných prostriedkov podľa splátkového kalendára dojednaného individuálne a tvoriaceho súčasť zmluvného vzťahu a finančného plánu, tvoriaceho súčasť zmluvy. Z pripojeného písomného dôkazného materiálu mal súd preukázané, že účastníci zmluvného vzťahu dojednali pre úhradu poskytnutých finančných prostriedkov splátkový kalendár, pričom splátka bola dojednaná na sumu 199,79 € á mesiac, počet všetkých mesačných splátok na počet 48, deň splatnosti prvej mesačnej splátky dojednaný ku dňu 20.10.2011, deň splatnosti každej nasledujúcej mesačnej splátky na 20-ty poradový deň toho, ktorého mesiaca podľa kalendára, doba trvania zmluvy pri rešpektovaní všetkých zmluvných podmienok zmluvnými stranami k 20.9.2015, ročná úroková sadzba (odplata za poskytnutie finančných prostriedkov vo výške á 17,44 %), jednorazový spracovateľský poplatok vo výške á 670,18 €, poistenie spôsobilosti splácať poskytnutý úver vo výške á 130,56 €, priemerná hodnota RPMN uvedená v zmluve vo výške 23,79 %, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 27,60 %. Celková čiastka zaťažujúca žalovaného v 1. rade pri riadnom plnení, resp. žalovaného v 2. rade bola pri rešpektovaní hore uvedených zmluvných dojednaní stanovená sumou 9.589,92 €. Z ďalšieho pripojeného písomného dôkazného materiálu a to zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva mal súd preukázané, že žalobca so žalovaným v 1. rade, ako dlžníkom uzatvorili dňa 7.9.2011 zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, pričom zabezpečovacím prostriedkom v danom prípade bolo samotné osobné motorové vozidlo továrenskej značky U. Y., evidenčné číslo O. XXX U.. V zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, v nadväznosti na kúpno- predajnú cenu, predmetu zmluvy, navýšil žalobca podľa finančného plánu výšku poskytnutého úveru na sumu 6.800,74 €, pričom v zmysle § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka podpisom zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, k osobnému motorovému vozidlu, na ktoré bol poskytnutý úver na plnenie čiastočnej kúpno-predajnej ceny zo strany žalobcu, prechádza na veriteľa vlastníctvo, pričom dňom prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, podľa zmluvy sa veriteľ, teda žalobca stáva výlučným vlastníkom vozidla so všetkými právami a povinnosťami spojenými s obsahom inštitútu vlastníckeho práva. Účastníci zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva v rámci dojednania podľa článku III. zmluvy uzatvorili zmluvu o výpôžičke podľa § 659 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej zmluvy doterajší vlastník osobného motorového vozidla, v danom prípade samotný veriteľ, teda žalobca, zapožičal osobné motorové vozidlo žalovanému v 1. rade so všetkými právami a povinnosťami užívateľa, vyplývajúci zo samotnej zmluvy o výpožičke. Vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva malo prejsť na žalovaného v 1. rade v plnom rozsahu a neobmedzených právach v zmysle inštitútu vlastníckeho práva okamihom splnenia
záväzkov žalovaného v 1. rade vyplývajúceho tomuto zo zmluvy o úvere. Z ďalšieho pripojeného písomného materiálu a to samotnej zmluvy a prehľadu života poskytnutého úveru mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade tým, že neuhrádzal pravidelne dojednané mesačné splátky plnenia poskytnutého úveru a následne i žalovaným v 2. rade, ktorý napriek výzve zo strany veriteľa zo dňa 12.11.2013 zaslaného účastníkom konania dňa 13.11.2013 neplnil zmluvné dojednania vo forme nesplácania splatných záväzkov na základe uzatvorenej zmluvy o úvere a zároveň upozornil žalovaných v 1 a v 2. rade, že v prípade ďalšieho neplnenia zmluvných povinností, vzniká veriteľovi nárok na využitie článku 20 všeobecných úverových podmienok, ktorý je v zákone zakotvený v Ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka.
8. Žalovaní na výzvu žiadnym spôsobom nereagovali.
9. Vzhľadom na porušenie zmluvných povinností zo strany pôvodne označených žalovaných v 1 i v 2. rade, žalobca využil v danom prípade právo dané mu Ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, resp. zakotvenej v bode 20 všeobecných úverových podmienok a listom zo dňa 17.12.2013 oznámil žalovaným v 1 a v 2. rade zosplatnenie úveru vrátane jeho príslušenstva a poplatkov ku dňu 25.12.2013.
10. Všetky tieto skutočnosti boli nesporne preukázané a neboli rozporované ani zo strany účastníkov konania.
11. Prvostupňový súd pri rešpektovaní späťvzatia časti uplatnenej žaloby a to v jej príslušenstve, konanie v tejto časti zastavil. Rozhodnutie prvostupňového súdu zostalo odvolacím súdom nedotknuté, teda nadobudlo právoplatnosť.
12. Odvolací súd, ako bolo uvedené zhora, konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil.
13. Súd v konaní teda vykonal ďalšie dokazovanie v smere naznačenom Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica a to ďalšími výsluchmi účastníkmi konania, kde žalobca zotrval na uplatnenom nároku na plnenie samotnej istiny vo výške 4.908,07 € a zároveň na zostávajúcom príslušenstvo uplatneným pôvodnou žalobou. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu zotrval v plnom rozsahu na namietaných okolnostiach proti uplatnenému nároku, zotrval na okolnosti a tvrdeniach, že vzhľadom na skutočnosť, že odplata za poskytnutie úveru vo forme zisku samotnej spoločnosti bola dojednaná v presahujúcej výške odporujúcej dobrým mravom, ale i zákonným ustanovenia, takisto konštatoval nesprávne vypočítané RPMN u poskytnutých finančných prostriedkov. Konštatoval okolnosť, že výška odplaty dojednaná zmluvne pri poskytnutí finančných prostriedkov je tzv. podstatnou náležitosťou zmluvy, pričom v prípade absencie alebo neplatne dojednaného takéhoto ukazovateľa činí takýto krok celý dvojstranný právny úkon absolútne neplatným právnym úkonom. Absolútnou neplatnosťou tohto právneho úkonu argumentoval žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu i v súvislosti s tým, že žalobcom nebola preukázaná namietaná okolnosť zo strany žalovaného ohľadom skutočnosti, či podpisy na dvojstrannom právnom úkone skutočne zodpovedajú podpisom konateľov spoločnosti poskytujúcej úver. Naďalej zotrvával na námietke, že predmetný dvojstranný právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom, v nadväznosti čoho vzniesol námietku premlčania, pričom konštatoval, že nakoľko v danom prípade sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, právnou kvalifikáciou pri uplatnení takéhoto nároku nie je plnenie zo zmluvy, ale je vydanie bezdôvodného obohatenia a premlčanie v danom prípade treba posúdiť nie z pozície Ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, avšak z pozície § 107 Občianskeho zákonníka.
14. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti zákona, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Vzhľadom na hore uvedenú dikciu zákona pri porovnaní obsahu samotného zmluvného záväzku mal súd nesporne preukázané, že v danom prípade medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový právny vzťah, ktorý je nutný charakterizovať ako spotrebiteľský a ako na taký sa vzťahujú všetky ustanovenia legislatívnej úpravy spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na dátum uzatvorenia dvojstranného právneho úkonu je nutné na právny úkon aplikovať Ustanovenie Zákona č. 129/2010 Z. z.. Kogentné náležitosti dvojstranného právneho úkonu zákonodarca stanovuje v § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. eventuálnu sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti právneho úkonu v Ustanovení § 11 toho istého zákonného predpisu.
18. Pri vyhodnocovaní podmienok pre rozhodnutie prvostupňový súd teda konštatuje spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a následne sa zaoberal prioritne namietanou otázkou absolútnej neplatnosti právneho úkonu, namietanou zo strany žalovaného a v náväznosti na túto skutočnosť i na otázku rozsahu a začiatku behu premlčacej lehoty na základe vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného.
19. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov konania, je neplatný (absolútna neplatnosť právneho úkonu).
20. Dôvodom pre vznesenie námietky absolútnej neplatnosti právneho úkonu bola na jednej strany nesprávne dojednaná výška odplaty za poskytnutie úveru vo forme úročenia za rok na poskytnuté finančné prostriedky a jednak z dôvodu nepreukázania autentickosti podpisov konateľov poskytujúceho orgánu predmetný úver. Čo sa týka prvej námietky, súd konštatuje, že v danom prípade prvostupňový i druhostupňový súd zhodne konštatoval dojednanú výšku úročenia na poskytnutých finančných prostriedkov v rozpore nie len s dobrými mravmi, ale i v rozpore s aktuálnou právnou úpravou. V danom prípade sa súd nestotožňuje však s argumentáciou žalovanej strany v súvislosti s otázkou, že by uvedenie úrokovej sadzby vo výške úroku á 17,44 % činilo celý právny úkon a to samotnú zmluvu o poskytnutí úveru absolútne neplatným právnym úkonom. Kogentné náležitosti zmluvy o pôžičke v danom prípade zákonodarca stanovuje Ustanovením § 657 Občianskeho zákonníka. Podstatnými náležitosťami takejto zmluvy bude dohoda o predmete pôžičky a o čase jej vrátenia. Zákonodarca v danom prípade nekonštatuje žiadne ďalšie kogentné náležitosti takéhoto dvojstranného právneho úkonu. Obranu v súvislosti s napadnutím absolútnou neplatnosťou dvojstranného právneho úkonu zo strany žalovaného, teda vzhľadom na tieto okolnosti súd považoval za účelovú. Čo sa týka namietanej okolnosti zo strany žalovaného ohľadom neplatnosti dvojstranného právneho úkonu tvoriaceho podklad pre uplatnenie nároku samotným žalobcom, žalovaný ďalej videl v absencii, resp. nepreukázaní hodnovernosti a autentickosti podpisov konateľov subjektu, ktorý finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy podpisoval. V tomto smere súd konštatuje, že i táto obrana zo strany žalovaného sa javí ako účelová a vykonštruovaná. V danom prípade na dvojstrannom právnom úkone figurujú podpisy, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu patria oprávneným osobám v zmysle interných predpisov subjektu, ktorý pôžičku poskytoval. Pokiaľ zo strany žalovaného bola vznesená námietka, že tieto podpisy autentické nie sú, dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo práve osobu žalovaného. Žalovaný v tomto smere však okrem verbálneho vyjadrenia tejto námietky neprodukoval žiadne dôkazné prostriedky. Z objektívneho pohľadu je nelogické, aby podpisy, ktoré figurujú v danom prípade na samotnom dvojstrannom právnom úkone neboli autentické s oprávnenými osobami. Súd nie je v tomto smere povinný zisťovať objektívnu pravdu a akceptuje písomný doklad ako verejnú listinu, pokiaľ nie je preukázané zo strany subjektu, ktorý túto otázku namieta opak. I z tohto pohľadu teda súd konštatuje, že právny úkon nie je možné posúdiť na námietku žalovaného ako absolútne neplatný právny úkon. V náväznosti na túto skutočnosť súd mal za to, že v danom prípade sa pri uplatnenom nároku jedná o plnenie zo zmluvy a hlavne vznesenú námietku premlčania, v danom prípade je treba posúdiť v zmysle Ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka a nie v súvislosti s Ustanovením § 107 Občianskeho zákonníka. Z takéhoto pohľadu neobstojí ani námietka premlčania vznesená samotným žalovaným.
21. Čo sa týka výšky priznaného finančného plnenia, súd vykonal v ďalšom dokazovanie na základe prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany samotnej zmluvy o úvere, individuálnych podmienok dojednaných v súvislosti s touto zmluvou, zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva na základe finančného plánu, ako i všeobecných obchodných podmienok. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že na základe zmluvy o úvere individuálne podmienky tohto dvojstranného právneho úkonu kládli úverový rámec spotrebiteľského úveru na sumu 6.000 €. V zmysle dojednaní zmluvy o zabezpečovacom úkone tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zmluvy o poskytnutí úveru,
bol úverový rámec navýšený na sumu 6.800,74 €. Z pripojeného písomného dôkazného materiálu a to finančného plánu tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade uhradil v zmysle dojednaných zmluvných dojednaní individuálnymi splátkami zvláštnych finančných prostriedkov splátky pod číslom 1 až 11, vo finančnom ekvivalente vyjadrené sumou 1.171,09 €, splátky pod číslom 12 až 17 v celkovej výške 721,58 € boli uhradené z výťažku z predaja osobného motorového vozidla na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Celková výška uhradená zo strany žalovaného tým i tým spôsobom bola 1.892,67 €. Súd v ďalšom i v zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica konštatuje okolnosť, že pokiaľ bol úverový rámec na základe zmluvného vzťahu dojednaný na sumu 6.000 €, jeho navýšenie na základe finančného plánu na sumu 6.800,74 € nezodpovedalo zákonu, finančné prostriedky zo strany veriteľa neboli poskytnuté vo výške 6.800,74 €, ale len vo výške 6.000 €, rozdiel medzi týmito sumami je tvorený súčtom jednorazového spracovateľského poplatku vo výške 670,18 € + poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity dlžníka vo výške 130,56 €. Je však nespochybniteľné, že tieto finančné prostriedky zo strany veriteľa žalovaným poskytnuté neboli a teda súd konštatuje, že na tieto prostriedky a zaplatenie tohto plnenia, nevzniká veriteľovi nárok. Preto súd pri uplatnenej výške samotnej istiny, zohľadniac výšku úverového rámca 6.000 €, po odpočítaní plnenia, či už z individuálnych prostriedkov žalovaného v 1. rade alebo z predaja zálohu, priznal žalobcovi istinu vo výške podľa výroku rozhodnutia.
22. Čo do zvyšku súd uplatnený nárok žalobcu zamietol.
23. Súd v ďalšom vykonal dokazovanie ohľadom uplatneného nároku žalobcu na plnenie úroku z omeškania.
24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná zmluvná podmienka).
25. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie finančných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritéria jej stanovenia, aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.
27. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR 87/95 Z. z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1 sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy ňou poskytnutých spotrebiteľských úverov, zverejnená podľa osobitného predpisu.
28. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/95 Z. z., ak v odseku 2, 3 neustanovuje zákonodarca inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, podľa predchádzajúcej vety.
29. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že preskúmaním samotnej zmluvy vyplynula pre súd okolnosť, že dvojstranný právny úkon bol čo do rozsahu stanovený zmluvne v trvaní poskytnutia finančných prostriedkov úveru do 5 rokov. Z vlastnej činnosti súdu a prehľadu úrokovej miery úverov peňažných ústavov platných v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí úveru mal súd preukázané, že pri spotrebiteľských úveroch uzatvorených od 1 do 5 rokov, pri obdobnom produkte, predstavovala bežná úroková sadzba, teda odplata za poskytnutie finančných prostriedkov v percentuálnom vyjadrení 6,13 %, ročná percentuálna miera nákladov v percentuálnom vyjadrení 7,40 %. Súd konštatuje, že oba zmluvne dojednané ukazovatele, či už úročenie (odplata za poskytnutie finančných prostriedkov) alebo ročná percentuálna miera nákladov sú v samotnej zmluve uvedené vo výške viac ako 4 násobku. Takúto
výšku je nutné kvalifikovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň dôvod na aplikáciu sankcie Zákona č. 129/2010 Z. z. v Ustanovení § 11 ods. 1. Vzhľadom na okolnosť, že súd konštatuje, že zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky vo forme nesprávne uvedeného RPMN, resp. viac ako 4 násobne presahujúceho ukazovateľa odplaty, je na mieste aplikácia sankcie v zmysle § 11 Zákona č. 129/2010 Z. z. a tým i vyhlásenie predmetnej zmluvy za bezúročnú a bezpoplatkovú. Na základe tohto konštatovania súd potom zamietol uplatnený nárok žalobcu na plnenie úroku z omeškania vo výške 8,25 % odo dňa uzatvorenia zmluvy, do 25.12.2013, resp. v tejto istej výške percenta zo sumy 5.481,61 € od 26.12.2013 až do zaplatenia. V tomto smere súd ďalej konštatuje ako neprijateľnú zmluvnú podmienku i okolnosť, že pokiaľ by priznal úročenie podľa uplatneného nároku, samotné úročenie, resp. príslušenstvo by niekoľkonásobne presiahlo uplatnený úrok zo samotnej istiny.
30. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím pomernosti úspešnosti uplatneného nároku k pomernosti neúspešnosti uplatneného nároku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.