Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/51/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, Z., korešpondenčná adresa: V. XX, Z. a otca: W. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX Q., Z., o návrhu otca na zníženie výživného a zmenu úpravy styku , takto

rozhodol:

I. Súd znižuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej N. H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 220,-eur mesačne na sumu 180,-eur mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky počnúc dňom 01.01.2021.

II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou N., každý párny víkend v sobotu od 16,00 hod do 19,00 hod s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletej bude miesto bydliska matky.

III. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.

IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -100 zo dňa 19.06.2018 v časti o výživnom na mal. dieťa a v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 15.07.2020 sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na maloletú N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 220,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že súdom určenú vyživovaciu povinnosť nie je schopný platiť. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (sp. zn. ) mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 220,- eur mesačne. Zročné výživné od 01.03.2018 do 30.06.2018 vo výške 880,-eur mu súd povolil platiť v splátkach po 40,- eur mesačne. Už v čase predchádzajúce rozhodnutia upozorňoval na neprimeranú sumu vzhľadom k jeho príjmom, výdavkom a vzdelaniu. Vtedy však mal peniaze z dedičstva po otcovi a svoju vyživovaciu povinnosť si plnil 2 roky za pomoci rodiny. Jeho súčasný mesačný príjem je 850,- eur a výdavky predstavujú sumu cca 700,- eur mesačne.

3. Matka v písomnom vyjadrení zo dňa 18.11.2020 uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí, výživné žiada zvýšiť na 250,- eur mesačne a zriadiť sporenie na dcérin sporiaci účet, pre každého z rodičov po 50,- eur. Maloletá v súčasnosti navštevuje Z. gymnázium na B. ulici v Z., jej náklady na školu sa zvýšili (pomôcky do školy - učebnice, zošity, internet, školské výlety, doučovanie, každoročné vzdelávacie

pobyty v zahraničí). O otcovi maloletej N. uviedla, že je vlastníkom 3- izbového bytu v Z. a počas pandémie má pravidelný mesačný príjem. V V. XXXX mu zomrela matka L. H., po ktorej zdedil s bratom majetok.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámil sa s potvrdením ÚPSVaR Bratislava zo dňa 23.09.2020, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 17.08.2020, potvrdením o príjme zo dňa 07.01.2021, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 03.01.2021, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 03.01.2021, nájomnou zmluvou zo dňa 21.10.2020, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020, obsahom pripojených spisov rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. -100 zo dňa 19.06.2018, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.06.2018, č.k. -100 bola maloletá N. H., nar. XX.X.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 220,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky od 01.03.2018. Zročné výživné za obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018 vo výške 880,- eur bolo otcovi povolené splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2018, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Styk otca s maloletou súd upravil každú párnu nedeľu od 09,00 hod. do 18,00 hod. a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Z potvrdenia ÚPSVaR Bratislava zo dňa 23.09.2020 súd zistil, že W.. V. B., nar. XX.XX.XXXX bola od 01.07.2020 do 31.08.2020 (vrátane) vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

7. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.08.2020 vyplýva, že W.. V. B. vznikol od 01.07.2020 na obdobie šiestich mesiacov nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 71,8028 eur.

8. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 24.09.2020 súd zistil, že W.. V. B. zanikol od 01.09.2020 nárok na dávku v nezamestnanosti.

9. Z potvrdenia W. Ž. B. M. L. zo dňa 05.01.2021 vyplýva, že W.. V. B. bola od 22.05.2020 do 30.06.2020 zamestnaná na W. Ž. B. M. a v období od 05/2020 do 06/2020 jej hrubý príjem predstavoval sumu 2.541,02 eur.

10. Z potvrdenia o príjme zo dňa 07.01.2021 súd zistil, že W.. V. B. dosahovala v období september až december 2020 čistý príjem 5 970,44 eur celkom (priemerne mesačne 1 492,61 eur).

11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 03.01.2021 súd zistil, že V. B. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu na adrese Z.. Z. X, katastrálne územie L. M., obec L. M., okres L. M..

12. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.03.2010 uzatvorenej medzi M. M.I., F..M.. ako záložným veriteľom a V. B. ako záložcom, súd zistil, že bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúcej sa v katastrálnou území L. M., obec L. M., okres L. M., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX.

13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 03.01.2021 súd zistil, že V. B. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu na adrese Z. XX, katastrálne územie B. Z., obec Z. - W..Č.. B. Z., okres Z. R..

14. Matka vyčíslila mesačné výdavky na dieťa vo výške 655,65 eur, z toho 210,- eur strava, 31,20 eur obedy škola, 40,- eur škola pomôcky, 72,- eur škola poznávací zájazd, 13,45 eur cestovné, 9,- eur mobil, 80,- eur oblečenie, 25,- eur hygiena, 15,- eur kozmetika, 50,- eur voľnočasové aktivity, 60,- eur vreckové, 50,- eur iné výdavky.

15. Z nájomnej zmluvy zo dňa 21.10.2020 uzavretej medzi R.. W. B., B.. ako prenajímateľom a W.. V. B. ako nájomcom súd zistil, že predmetom zmluvy je prenájom bytu na V. ulici v Z., s mesačným nájomným spolu s poplatkami spojenými s užívaním bytu v celkovej výške 570,- eur.

16. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 súd zistil, že W. H. vykázal za uvedené obdobie zo živnosti príjem vo výške 14.631,55 eur, výdavky 10.465,17 eur, daň na úhradu 0,- eur.

17. Otec vyčíslil mesačné výdavky vo výške 982,- eur, z toho: 360,- eur úvery, 12,- eur internet, 14,- eur ZSE, 28,- eur mobil, 80,- eur byt, 220,- eur výživné, 5,- eur RTVS, 6,- eur daň z nehnuteľnosti, 257,- eur odvody do fondov (Sociálna poisťovňa, Zdravotná poisťovňa).

18. Z potvrdenia o príjme zo dňa 09.04.2021 súd zistil, že netto príjem matky v období január až marec 2021 predstavoval sumu 4 069,37 eur (priemerne mesačne 1 356,46 eur). 19. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že už v čase pôvodného rozhodnutia v roku 2018 nesúhlasil s tak vysokým výživným, nakoľko už vtedy bol rok nezamestnaný, bol citovo vydieraný a v tom čase mu finančne pomáhala jeho matka. Taktiež predal nejaké pozemky a z toho hradil výživné. V súčasnej dobe ale musí platiť úvery a matka, ktorá mu finančne pomáhala, pred rokom zomrela. Otec ďalej uviedol, že jeho čistý príjem predstavuje sumu cca 800,- eur mesačne. Pracuje ako kuriér pre firmu Z..sk, v poslednom období im ale išli tržby na polovicu. Jeho výdavky sú celkovo vo výške 982,- eur, bez jedla, drogérie, liekov, oblečenia a podobne. Má astmu a pravidelne užíva lieky, ktoré ho mesačne stoja cca 30,- eur. Spláca tri úvery, jeden v sume 100, 42,- Eur, druhý 23,- eur a tretí 237,- eur mesačne. Otec zároveň uviedol, že má T.- N. B. a pravidelne aj v tejto súvislosti berie lieky. Výživné platí 220,- eur a ďalšie pravidelné výdavky pozostávajú z nasledovných položiek: nájomné 80,-Eur, elektrina 14,- Eur, mobil 26,- Eur, internet 12,- Eur, RTVS 5,- Eur, daň z nehnuteľnosti 68,- Eur ročne, do zdravotnej poisťovne platí 76,- Eur a do sociálnej poisťovne 181,- eur. Je vlastníkom 3.izbového bytu financovaného cez hypotekárny úver. Žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od januára neplatí výživné, lebo nemá finančné prostriedky. Má dlhy na sociálnom a zdravotnom poistení cca 1 200,- eur, taktiež ani na jedlo mu už nezostáva nič. Byt, ktorý má na hypotekárny úver, ktorý sa snaží predať, avšak o predaj nie je až taký záujem (za mesiac a pol bola jedna obhliadka). V byte býva sám, hypotekárny úver predstavuje sumu 237,- Eur mesačne. Matka dávala každé dva mesiace trestné oznámenia, pravidelne musel chodiť na políciu. Výživne v plnej výške 220,-e neplatí od januára, kedy zaplatil polovicu, lebo na to nemá finančné prostriedky. Dlhy má na sociálnom a zdravotnom poistení cca 1200,- Eur. Otec vlastní 14- ročné motorové vozidlo M. M., ktoré používa ku svojej práci. Kvôli dcére predal aj parkovacie miesto, pretože potrebovala peniaze keď hrala tenis. Otec ďalej uviedol, že si uvedomuje, že dcéra potrebuje peniaze, avšak on už nemá ani na jedlo. Matka svoje príjmy zatajuje, vlastní 1- izbový byt v Z., ktorý prenajíma a 3- izbový byt v centre L.F. M., ktorý tiež prenajíma. Taktiež poberá aj daňový bonus a prídavky na dieťa. Výživné navrhol znížiť na sumu 120,- Eur s tým, že aj to bude pre neho dosť ťažké. Pokiaľ ide o stretávanie sa s dcérou, chcel by úpravu každý týždeň na dve hod v sobotu od 16-19.00 hod. Rozhodol sa tak na základe rozhovoru s dcérou, ktorú nechce stresovať viac zo súdu. Po rozhodnutí súdu v r. 2018 videl dcéru 7x namiesto 14x. V roku 2019 10x namiesto 24x a v roku 2020 sa stretávali len čisto na plávanie, alebo sa išli najesť. Tento rok sú to 5 min. prechádzky, raz za dva týždne. Po rozhodnutí súdu sa stalo, že ju aj pol roka nevidel, pretože matka jej v daný deň zabezpečila vždy iný program.

20. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že so znížením výživného nesúhlasí. Dcéra v súčasnosti navštevuje strednú školu, študuje v X. ročníku na Z. gymnáziu. Výdavky sa zvýšili pokiaľ ide aj o doučovanie a takisto majú naplánovaný školský zahraničný pobytový zájazd X. Š., ktorý bude stáť 980,- eur. V rámci mimoškolských aktivít chodí plávať, robí jógu a chodí korčuľovať. V spoločnej domácnosti bývajú iba ona a dcéra. Matka ďalej uviedla, že jej mesačný príjem predstavuje sumu cca 1280,- eur netto. Býva v prenajatom 2-izbovom byte kde platí mesačne 570,-eur., taktiež poberá daňový bonus a prídavky na dieťa. Príjmom je aj 220,- eur ako výživné. Byt v L. M. neprenajíma, pretože vzhľadom na zdravotný stav jej otca, ktorý býval predtým na samote, tento byt užívajú jej rodičia, ktorí si platia poplatky s tým súvisiace. 1- izbový byt v Z. neprenajíma z dôvodu že ho nájomník zničil a chce ho predať hneď ako jej pán H. uvoľní byt v L. M., kde má záložné právo v prospech jeho brata. Tento byt si necháva v zálohe, aby mali kam ísť, keby jej bola vypovedaná zmluva. Ako pravidelné výdavky matka uviedla: splátka hypotekárneho úveru 240,- Eur mesačne za 1- izbový byt, nájomné 110,- eur a 20,- eur elektrina. Výdavky na dieťa matka vyčíslila celkovo v sume 665,- Eur, ktoré pozostávajú z: strava 210,- eur, obedy v škole 31,- eur, pomôcky do školy 40,- eur mesačne ( učebnice, úbory, výlety ), 980,- eur zájazd do Š., električenka 13,45,- eur, mobil 9,- eur, oblečenie 80,- eur, hygienické potreby 25,-eur, kozmetika 15,- eur., aktivity ako napr. plávanie a pod. 50,- eur, neočakávané výdavky ako napr. korčule 50,-eur.., vreckové 60,- eur mesačne. Ku svojim majetkovým pomerom matka uviedla, že je výlučnou

vlastníčkou 3- izbového bytu v L. M., ktorý získala od rodičov a 1- izbového bytu, ktorý má na hypotéku. Taktiež má aj nejaké úspory o ktorých ale nechcela hovoriť, pretože nechce aby to otec dieťaťa vedel. Na svojom návrhu na zvýšenie výživného netrvala. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s dieťaťom navrhla každé dva týždne na dve až tri hod, pretože samotná dcéra si to tak želá s odôvodnením, že má toho veľa v škole a že tieto stretnutia jej veľa nedávajú. Ona stretnutiam dcéry s otcom nebráni, pravidelne si volávajú a keď sa dohodnú aj mimo určených hodín, nemá problém aby boli spolu.

21. Kolízna opatrovníčka so znížením výživného nesúhlasila. Styk navrhla upraviť každú druhú sobotu od 16, hod. do 19,00 hod.

22. Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

23. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

24. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

31. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

32. Podľa § 78 ods.2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

33. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

34. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

35. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

36. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

37. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

38. V ustanovení Zákona o rodine, ako aj v ustanovení je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z ustanovení ZoR a tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65).

39. Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67).

40. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to v prvom rade výškou mesačného príjmu, výškou mesačných nákladov a položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Majetkové pomery možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, pričom sa do týchto pomerov započítavajú aj výnosy z majetku.

41. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie tunajší súd dospel k záveru, že návrh otca je čiastočne opodstatnený. Porovnávajúc pomery oboch rodičov a maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, je nutné konštatovať, že od poslednej úpravy výživného uplynuli 3 roky a k zmene pomerov došlo na strane dieťaťa ako i na strane otca. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola naposledy upravená v roku 2018, a to rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19.06.2018, sp. zn. -100. V zmysle predmetného rozhodnutia bola maloletá N. zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 220,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám matky, od 01.03.2018. Zročné výživné za obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018 vo výške 880,- eur bolo otcovi povolené splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2018, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Styk otca s maloletou súd upravil každú párnu nedeľu od 09,00 hod. do 18,00 hod. Otec v čase posledného rozhodnutia o výživnom uvádzal, že dobrovoľne hradil maloletej náklady spojené s tenisom cca v sume 600-700,- Eur. Už v tom čase poukazoval na to, že je nezamestnaný, na čo však súd neprihliadal a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pre určenie výživného nie je rozhodujúci deklarovaný príjem ale posudzujú sa možnosti povinného. Otec bol zdravý mladý muž, ktorý nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili zamestnať sa. V tom čase bol otec nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Bol výlučným vlastníkom 3- izbového bytu v Z. kde býval, a tiež podielovým spoluvlastníkom v 1 rodinného domu v obci Š. V auguste 2017 predal svoj 1 podiel na dvojizbovom byte v sume 16.000,-Eur. Tieto prostriedky využil na platenie tenisu pre dcéru a na vyplatenie dlhov. Mesačné náklady na bývanie predstavovali sumu 140,-Eur a mesačná splátka hypotéky predstavovala sumu 230,- eur mesačne. Otec v čase predchádzajúceho konania uvádzal, že finančne mu vypomáha jeho matka.

42. Matka v čase poslednej úpravy o výživnom bývala spoločne s dcérou v 2-izbovom byte v Z.. Bola výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu v L. M. a 1- izbového bytu v Z.. Od decembra 2017 predstavoval jej mesačný príjem sumu cca 1500,- Eur netto. Mesačné výdavky uviedla v sume cca 800,- Eur. Náklady na maloletú vyčíslila v sume 644,- Eur, pričom súd akceptoval výdavky v sume 500,- Eur. s tým, že dcéra v tom čase skončila s finančne náročnou športovou aktivitou- tenisom.

43. Porovnávajúc pomery oboch rodičov v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, súd dospel k záveru že na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti. V čase predchádzajúcej úpravy, výživné v stanovenej výške mohol hradiť z finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti ako i za výdatnej finančnej pomoci jeho matky. Je síce pravdou, že v tom čase otec nepracoval, bol nezamestnaný, avšak súd túto skutočnosť vo svojom rozhodovaní nezohľadňoval odvolávajúc sa na schopnosti a možnosti otca, ktoré mu umožňujú nájsť si riadne zamestnanie. Na strane matky maloletej nedošlo k žiadnej zásadnej zmene pomerov, jej príjem a majetkové pomery sú takmer nezmenené. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú výlučne sama, otec sa s dcérou stretáva iba nepravidelne na pár hodín. Maloletá v čase predchádzajúcej úpravy navštevovala X. ročník základnej školy, v súčasnosti študuje v X. ročníku na bilingválnom gymnáziu. Súd nemá pochybnosti o tom, že s fyzickým vekom dieťaťa sú spojené vyššie výdavky osobnej potreby, ako náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, školské učebnice nevyhnuté pre štúdium a pod., avšak v prípade maloletej je nutné konštatovať, že jej odôvodnené výdavky sa v porovnaní s predchádzajúcou úpravou, zásadne nezmenili. Pokiaľ ide o výdavky na maloletú, súd ich akceptoval v sume maximálne 500,- Eur. Mesačné výdavky ako napr. 40,- eur na školské pomôcky, 72,- Eur školský poznávací zájazd, 15,- eur kozmetika (hoci matka si vyčíslila aj 25,- eur hygiena), a 50,- eur iné výdavky, súd považoval za nadhodnotené, ničím nepreukázané a umelo navyšujúce náklady na dieťa. Celkovo možno zhrnúť, že výdavky na dieťa sa zásadne prechodom maloletej na gymnázium nezmenili, čomu nasvedčuje i samotné vyčíslenie výdavkov matkou (predtým si vyčíslila výdavky v sume 644,- eur, teraz v sume 665,-). Výdavok na zahraničný školský výlet nemohol

súd považovať za odôvodnený, nakoľko ide o dobrovoľnú aktivitu matky na ktorej nie je otec povinný sa podieľať.

44. Príjem otca v sume cca 800,- € súd považoval za zodpovedajúci jeho možnostiam a schopnostiam, zároveň aj dostatočný na to, aby mohol z neho platiť na maloletú výživné určené súdom a mohol si zároveň zabezpečiť aj svoje osobné potreby. Je zrejmé, že už v čase poslednej úpravy otec poukazoval na jeho príjem, avšak vzhľadom na to, že získal finančné prostriedky z dedičstva po otcovi ako i z predaja podielu na nehnuteľnosti, odvolanie voči rozhodnutiu nepodal. Taktiež v čase predchádzajúcej úpravy otec uvádzal, že finančne mu vypomáha jeho matka. Hoci v súčasnej dobe už má pravidelný príjem, jeho výdavky, najmä splátky dlžoby na sociálnom a zdravotnom poistení, splátka hypotekárneho úveru, spotrebovanie úspor za predaj podielu bytu, ako i strata finančnej podpory zo strany matky (ktorá zomrela), neumožňujú otcovi hradiť výživné v pôvodne stanovenej výške. Súd považuje súčasnú situáciu otca za veľmi zložitú a to aj s ohľadom na zhoršenie jeho zdravotného stavu, kedy sa zvýšili jeho výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť. Napriek uvedenému je možné konštatovať, že jeho príjem cca 800,- Eur možno považovať za príjem zodpovedajúcim jeho možnostiam a schopnostiam. Súd teda vychádzal z reálneho prímu otca cca 800,- Eur mesačne, pričom zohľadnil všetky jeho relevantné výdavky ako i tú skutočnosť, že vlastné bývanie chce do budúcna riešiť predajom bytu. Otec na rozdiel od matky nevlastní okrem bytu zaťaženého hypotékou žiaden majetok, má dlžobu na zdravotnom i sociálnom poistení a v tejto súvislosti je nutné konštatovať, že nie je v záujme dieťaťa aby bol otec zaťažený výživným, ktoré nie je v jeho možnostiach pravidelne hradiť a potencionálne by mu tak hrozilo trestné stíhanie. Taktiež súd považoval súčasný stav, kedy na stanovené výživné musela otcovi prispievať jeho matka a kedy hradil splátky výživného z prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti, za dlhodobo neúnosný. V konaní nebolo preukázané, že by sa otec staval ku svojej vyživovacej povinnosti voči dcére ľahostajne, pričom sám si je vedomý, že na výžive dieťaťa sa musí adekvátnym spôsobom podieľať. Ponechaním pôvodnej výšky výživného by sa otec mohol dostať do stavu finančnej núdze, kedy mu neostávali prostriedky ani na krytie jeho najzákladnejších potrieb.

45. Matka vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa takmer výlučne sama a zároveň hradí väčšinu nákladov na maloletú. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že príjmy matky a jej majetkové pomery značne prevyšujú majetkové pomery otca. Matka je vlastníčkou viacerých nehnuteľností, ktoré má možnosť prenajímať, taktiež má bližšie nešpecifikované úspory, ktorých výšku odmietla súdu uviesť. Prenájmom nehnuteľností by si zároveň mohla zvýšiť svoj príjem a znížiť pravidelné náklady, ktoré súvisia s platbami za uvedené byty.

46. Súd považoval zníženie výživného tak ako navrhoval otec, teda na sumu 120,- eur mesačne za nedôvodné a neprimerane nízke, nakoľko výživné v uvedenej sume by v žiadnom prípade nepokrylo ani nevyhnutné a odôvodnené potreby, ktoré maloleté dieťa má v spojitosti so školou, stravou, dopravou, ošatením, drogériou ako i inými potrebami súvisiacimi so školskou i mimoškolskou činnosťou. Výživné spolu v sume 180,- Eur tak zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca .

47. Súd mal teda po vyhodnotenom dokazovaní za to, že znížené výživné bude pokrývať odôvodnené potreby dieťaťa zohľadňujúc príjmy, výdavky, možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože ani jeden z rodičov neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov.

48. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa od 01.01. 2021 majúc za to, že z vyjadrenia oboch rodičov bolo nesporné, že otec výživné hradil v stanovenej výške do decembra 2020. Poukazujúc na ustanovenie § 78 ods.2 zákona o rodine (podľa ktorého ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia) súd považoval za dôvodné zníženie výšky výživného od uvedeného dátumu.

49. V pôvodnom konaní bol styk otca s maloletou upravený každú párnu nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod., čo však nezodpovedalo súčasným požiadavkám otca ako i maloletej. Otec vyjadroval nesúhlas s tým, že styk s dcérou má veľmi obmedzený, stretnutia sú ponechávané iba na vôli matky a dcéry a sú realizované veľmi nepravidelne. Na súčasnej úprave styku sa dohodli obaja rodičia ako i kolízny

opatrovník. V tejto súvislosti súd apeluje na matku, aby svoju dcéru v stretnutiach podporovala a bola nápomocná pri udržaní vzťahu otec- dcéra. Súd upravil styk iba v minimálnom rozsahu, t.j. každý druhý víkend na 3 hodiny, pričom pri takto obmedzenej úprave stretávania bol zohľadnený najmä vek dieťaťa a jeho potreby.

50. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku majúc za to, že uvedené rozhodnutie zohľadňuje zmenu pomerov, ktorá nastala.

51. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.