Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/224/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom: Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: O. Z., E.. XX.XX.XXXX, J. I. K. D., K. XX, v konaní o zaplatenie sumy 682,14 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 682,14 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 240 EUR od 7.2.2017 až do zaplatenia a zo sumy 221,59 EUR od 7.3.2017 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.2.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku. Istina pozostáva zo sumy 461,59 EUR, uplatnenej titulom ceny za poskytnuté komunikačné služby a zo sumy 220,55 EUR uplatnenej titulom zmluvnej pokuty.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovak Telekom a.s., so sídlom v Bratislave uzavrela so žalovaným dňa 23.1.2017 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických služieb, objednaných žalovaným. Slovak Telekom a.s. žalovanému poskytol plnenie podľa zmluvy riadne a včas. Žalovaný svoju povinnosť podľa zmluvy nesplnil, pretože cenu za poskytnuté služby riadne a včas neuhradil. Vzhľadom k tomu, že porušil svoje zmluvné povinnosti, vznikla mu aj povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, dojednanú v Dodatku k zmluve. Žalobca sa stal vlastníkom predmetnej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej so spoločnosťou Slovak Telekom dňa 4.7.2018.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Podľa ust. (ďalej len „“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. , vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

7. Z písomnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb - balík služieb súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova10, IČO: 35 763 469 ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 23.1.2017 zmluvu podľa elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti Slovak Telekom poskytovať žalovanému objednané elektronické služby v rozsahu podmienok špecifikovaných v tejto zmluve, ako aj záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podľa zmluvy, na základe vystavených faktúr za každé jednomesačné zúčtovacie obdobie. Cena za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník spoločnosti, ktorý spolu so Všeobecnými podmienkami predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas.

8. Súd ďalej zistil, že sporové strany uzavreli dňa 23.1.2017 aj Dodatok k vyššie uvedenej zmluve, predmetom ktorej bola dohoda o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu, ako aj kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca predal žalovanému mobilné zariadenie špecifikované v tabuľke č.1 - typu Lenovo K6 a to za akciovú kúpnu cenu 9 EUR, s tým, že neakciová maloobchodná cena predstavuje 189 EUR.

9. Predmetom Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola aj dohoda, že žalobca poskytne žalovanému aj ďalšie výhody a na to nadväzujúca dohoda o právach a povinnostiach zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod v rámci osobitnej ponukovej akcie žalobcu.

10. Z bodu 2 Dodatku k zmluve (Záväzok viazanosti) súd zistil, že žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a využívať objednané služby po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku (tzv.doba viazanosti), riadne a včas plniť všetky záväzky zo zmluvy, najmä riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb a nevykonať žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy. Za porušenie záväzku viazanosti sa pritom považuje aj nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť.

11. Z bodu 2 Dodatku k zmluve (Zmluvná pokuta) súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia záväzku viazanosti vznikne podniku právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku vzhľadom na poskytnuté benefity, ktorými sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby, ako aj zľava z ceny koncového zariadenia, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty je suma špecifikovaná v tabuľke č.1, ktorá zohľadňuje poskytnuté benefity (v danom prípade suma 230 EUR). Zmluvná pokuta bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti: t.j. zmluvná pokuta = základ pre výpočet mínus (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti krát základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote, uvedenej vo faktúre.

12. Súd ďalej zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. faktúrou zo dňa 31.1.2017, splatnou dňa 6.2.2017 vyúčtovala žalovanému cenu za poskytnuté služby vo výške 240 EUR a faktúrou zo dňa 22.2.2017, splatnou dňa 6.3.2017 vyúčtovala žalovanému za fakturačné obdobie od 22.1.2017 do 21.2.2017 cenu za poskytnuté služby vo výške 221,59 EUR, spolu vo výške 461,59 EUR.

13. Súd ďalej zistil, že faktúrou zo dňa 22.9.2017, splatnou dňa 12.10.2017 spoločnosť Slovak Telekom a.s. vyúčtovala žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 220,55 EUR.

14. Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

15. Podľa ust. § 43 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

16. Podľa ust. § 43 ods.12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

17. Podľa ust. § 44 ods.10 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ elektronických komunikačných služieb a žalovaný ako užívateľ tejto služby uzavreli dňa 23.1.2017 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických služieb, zvolených žalovaným. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd konštatoval, že zmluva o pripojení bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony ( ust. a nasl. ), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v zákone o elektronických komunikáciách.

19. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva z vyššie cit.ust. § 43 ods.12 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj zo zmluvy a Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení. Žalovaný bol povinný hradiť cenu poskytnutých služieb v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr.

20. Súd mal za preukázané, že cena poskytnutých služieb v dvoch fakturačných obdobiach (od účinnosti zmluvy do 21.2.2017) bola riadne vyúčtovaná a žalovaný mal podľa faktúr zaplatiť spolu sumu vo výške 461,59 EUR.

21. Žalovaný nepoprel a ani nepreukázal, že by cenu, vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami uhradil, preto ho súd zaviazal na zaplatenie celej žalobcom uplatnenej pohľadávky z tohto titulu, spolu vo výške 461,59 EUR.

22. Žalobca sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 220,55 EUR titulom zmluvnej pokuty.

23. Podľa ustanovenia , ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

24. Podľa ustanovenia , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Zmluvná pokuta je špeciálny zabezpečovací právny prostriedok, ktorý vzniká dohodou zmluvných strán. Ide o dohodou účastníkov určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má obligatórne písomne stanovenú formu. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ktorý má byť jednoznačný. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení . Výška zmluvnej pokuty má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre zabezpečenú stranu. V dohode o zmluvnej pokute musí byť zároveň jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje.

26. Z posudzovaného Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb jednoznačne vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute obsahuje zákonom predpísané obsahové náležitosti; je v nej určená výška pokuty resp. spôsob jej určenia, ako aj jednoznačná špecifikácia zmluvnej povinnosti, na porušenie ktorej sa pokuta vzťahuje. Žalovaný sa zaviazal, že bude riadne a včas plniť cenu za poskytnuté služby, ako aj, že zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dojednanú dobu.

27. Jasne a zrozumiteľne je v dodatku k zmluve uvedené, že práve oproti týmto záväzkom boli žalovanému poskytnuté výhody, spočívajúce jednak v tom, že získal do svojho vlastníctva mobilné zariadenie za cenu 9 EUR, t.j. za cenu nižšiu o 180 EUR, ako bola jeho reálna maloobchodná (spotrebiteľská) cena v čase uzavretia zmluvy (189 EUR) a jednak v tom, že získal zľavu zo štandardných poplatkov za poskytnuté služby (súhrnne 50 EUR). Maximálna výška zmluvnej pokuty bola určená práve vo výške poskytnutej zľavy z ceny mobilného telefónu v spojení so zľavou zo štandardných poplatkov (t.j. 180 EUR + 50 EUR = 230 EUR) a zároveň je z obsahu dohody o zmluvnej pokute zrejmé, že zohľadňuje aj časový aspekt porušenia zmluvných povinností, pretože rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností. Výška zmluvnej pokuty sa tak postupne znižuje, v závislosti od toho, aký čas uplynul od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.

28. Súd považuje toto ustanovenie o zmluvnej pokute za maximálne vyvážené, pretože nevyžaduje od spotrebiteľa plnenie takých povinností, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Právo spotrebiteľa nadobudnúť mobilný telefón za zvýhodnenú cenu je podmieňované iba jeho povinnosťou riadne včas platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, čo je povinnosť, zakotvená v zákone, konkrétne v ustanovení o elektronických komunikáciách alebo jeho zmluvnou povinnosťou zotrvať v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu. Ide o povinnosti, ktoré podľa názoru súdu žalovanú v žiadnom prípade nemôžu znevýhodňovať oproti dodávateľovi služieb. 29. Súd prízvukuje, že v posudzovanej veci je z vykonaného dokazovania vo vzťahu k časti nároku, uplatňovaného titulom dlhu na cene za poskytnuté verejné komunikačné služby zrejmé, že zmluvná pokuta bola voči žalovanému uplatnená práve z dôvodu porušenia jeho povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal aj do omeškania. 30. Súd ďalej konštatuje, že žalobca si mohol dôvodne uplatniť aj maximálnu výšku zmluvnej pokuty (230 EUR). Aplikujúc dojednané pravidlá modifikácie výšky zmluvnej pokuty je z vykonaného dokazovania totiž zrejmé, že k porušeniu zmluvných povinností - nezaplateniu vyúčtovanej ceny poskytnutých služieb, došlo bezprostredne po uzavretí Dodatku k zmluve o pripojení (nezaplatené faktúry hneď v prvé zúčtovacie obdobie). 31. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez ďalších záväzkov, na ktorých porušenie je zmluvná pokuta viazaná alebo, či si kúpi telefón za podstatne zníženú cenu a zaviaže sa na záväzky, ktorých porušenie prináša sankciu vo forme zmluvnej pokuty. Účelom uzavretia dohody o pokute je zabezpečenie záväzkového vzťahu, spojené s následnou sankciou, ktorá vznikne v príčinnej súvislosti s porušením dojednanej povinnosti. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný resp. nútený uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení a kúpiť si telefón za zľavu. Poskytnutie telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu zmluvných strán kompenzované sankciou za porušenie povinnosti platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb resp. vernosti zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie zmluvného vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Žalovaný si teda mohol telefón kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, pričom dohodnutá pokuta zohľadňuje rozsah výhody, ktorú mu žalobca preukázateľne poskytol, vrátane časového úseku, po ktorý si žalovaný zmluvné povinnosti plnil. V danom prípade je nesporné, že žalovaný si túto svoju základnú povinnosť vôbec nesplnil. 32. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že dojednanie o zmluvnej pokute je platné, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil primerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a teda, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 33. Súd preto žalovaného zaviazal aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 220,55 EUR. 34. Spolu (cena za služby + zmluvná pokuta) súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 682,14 EUR.

35. Žalobca sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy, vyúčtovanej titulom nezaplatenej ceny poskytnutých služieb jednotlivými faktúrami, odo dňa, nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. .

36. Podľa ustanovenia veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Podľa ustanovenia Nariadenia vlády Slovenskej republiky č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. V konaní bolo nesporné, že žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, preto sa dostal do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Začiatok omeškania sa odvíja od momentu splatnosti dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania správne, počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. Súd preto žalobe vyhovel. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. nariadenia vlády SR č., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu titulom ceny poskytnutých služieb bola vo výške 0 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška činí 5 % ročne. Výšku úrokov z omeškania tak súd priznal žalobcovi v súlade s žalobou.

39. Podľa ust. , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

40. Podľa ust. , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

41. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal predložením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2018, z ktorej súd zistil, že od pôvodného veriteľa nadobudol aj pohľadávku voči žalovanému, uplatnenú v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky pôvodný veriteľ (postupca) oznámil žalovanému listom zo dňa 22.8.2018.

42. Podľa ust. (ďalej len „“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. . Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).