Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-27-2021.pdf
PDF · 106.14 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/27/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci navrhovateľa: X. U., nar. XX.XX.XXXX,bytom D. V. XXX/XX, Q., proti protistrane: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. V. XXX/XX, U., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní protistrany proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 35C/63/2020 - 11 zo dňa 22. decembra 2020, v časti výroku I. a II., ktorým bolo návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovené, protistrana bola poučená o oprávnenosti podať žalobu vo veci samej a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, vo výroku I. m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a.
II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v časti výroku II., ktorým súd poučil protistranu o oprávnenosti podať žalobu vo veci samej r u š í .
III. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania m e n í tak, že protistrana má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal protistrane, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov úmyselne približovala k navrhovateľovi a jeho maloletým synom Q. U., nar. XX.XX.XXXX a Q. U., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. V. XXX/XX, Q., s tým, že pokiaľ by navrhovateľ a protistrana boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Výrokom II. súd poučil žalovanú, že je oprávnená podať žalobu, ktorou sa bude domáhať náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Výrokom III. vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom III. (správne má byť označený ako „výrok IV.“) rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Uznesenie po citovaní § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2, 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 11, § 13 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vecne odôvodnil tým, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd
garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
3. Právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým (erga omnes), t. j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým osobám, ako aj proti štátu. Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú príkladom uvedené v § 11 OZ (nevyžaduje sa vyvolanie následkov; stačí zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv). Túto ochranu zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby (napr. fyzická integrita, občianska česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a pod.). V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, resp. porušením jeho osobnosti ako celku. Medzi základné osobnostné práva patrí právo na telesnú integritu. Občianskoprávnu ochranu telesnej integrity človeka (ochrana života a zdravia), ako aj ochranu súkromného a rodinného života zabezpečuje predovšetkým Ústava SR v čl. 15, 16 a v čl. 19 ods. 2. Ustanovenia § 11 a nasl. OZ pritom umožňujú poskytnúť občianskoprávnu ochranu aj proti takému ohrozovaniu uvedených osobnostných práv, ktoré sa zatiaľ neprejavujú vo forme majetkovej ujmy.
4. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených fotografií, mal súd za preukázanú čiastočnú potrebu úpravy pomerov medzi navrhovateľom a protistranou, ako aj skutočnú oprávnenú a dôvodnú existenciu obáv žalobcu o svoje zdravie, ako aj pokojný život, a to predovšetkým s prihliadnutím na neustálu snahu žalovanej o kontakt so žalobcom. Konanie žalovanej, ktorá bez pozvania navštevuje domácnosť žalobcu, tohto sleduje na verejnosti a vyhľadáva miesta, kde sa zdržiava, slovne ho atakuje a to aj v prítomnosti jeho maloletých synov Q. a Q., jednoznačne presahuje mieru bežnej a prijateľnej komunikácie. Maloleté deti žalobcu túto situáciu pochopiteľne ťažko prežívajú, urážky a vulgarizmy adresované na verejnosti ich rodičom v nich vyvolávajú pocity strachu a úzkosti. Žalobca sa neodkladným opatrením domáha ochrany pred neoprávnenými zásahmi do jeho osobnostných práv a práv jeho maloletých detí, predovšetkým do ich súkromného života, duševného zdravia, ľudskej dôstojnosti a práva na súkromie. Dôsledkom konania protistrany je strach navrhovateľa a jeho synov z verbálnych vyhrážok, výčitiek a prenasledovania a možných fyzických útokov protistrany.
5. Podľa názoru súdu žalobca čiastočne osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v časti návrhu na zákaz priblíženia sa protistrany k navrhovateľovi a jeho maloletým synom. Súd však upravil rozsah zákazu tak, že vylúčil neúmyselné priblíženie, zároveň stanovil minimálnu prípustnú vzdialenosť na 10 metrov a upravil okolnosti stretávania v prípade nutných kontaktov vo vzťahu k verejným inštitúciám. Na strane povinného subjektu totiž musí byť zabezpečená ochrana pred jeho neúmyselným konaním a zároveň daná reálna možnosť vyhnutia sa kontaktu s navrhovateľom, čo v prípade navrhnutej úpravy 50 metrov zabezpečené nie je. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prihliadol aj na skutočnosť, že v uvedenom prípade sa jedná o stav ohrozenia osobnostných práv navrhovateľa, ktorý nemá inú možnosť brániť sa proti neoprávneným zásahom protistrany, ako podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd. Nariadením neodkladného opatrenia sa poskytne ochrana osvedčeným právam navrhovateľa a z tohto dôvodu súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. uznesenia.
6. V časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k manželke navrhovateľa súd nemohol návrhu vyhovieť, keďže T. U. nevystupuje ako navrhovateľka neodkladného opatrenia, hoci ide o osobu s plnou procesnou spôsobilosťou, resp. navrhovateľ nepreukázal, že by bol oprávnený v tomto smere za ňu konať. Súd zároveň zamietol návrh v časti zákazu kontaktovania navrhovateľa a označovania jeho mena a profilu na sociálnych sieťach. V tejto časti návrh nie je dostatočne určitý, nešpecifikuje o aké sociálne siete sa má jednať a zároveň navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil reálnosť hrozby zo strany protistrany. Povinnosť predložiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, vyplýva z § 326 ods. 2 CSP. Navrhovateľ nepreukázal, že by zo strany protistrany musel znášať neprimeranú intenzitu akejkoľvek formy komunikácie, že by protistrana zneužívala jeho osobné údaje
a prostredníctvom sociálnych sietí navrhovateľa obťažovala. Navrhovateľ v tomto smere neosvedčil konanie, preto súd návrh v tejto časti zamietol.
7. Súd zároveň neuložil navrhovateľovi povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 CSP podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania a bolo by nadbytočné rozhodovať o tej istej veci opakovane, nakoľko výrok neodkladného opatrenia by bol totožný s výrokom vo veci samej. S poukazom na § 337 ods. 1 CSP súd poučil protistranu, čoho sa môže domáhať vo veci samej.
8. Rozhodnutím o neodkladnom opatrení bola dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami, týmto rozhodnutím sa konanie aj končí. Z tohto dôvodu súd súčasne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 CSP. Nakoľko bol navrhovateľ úspešný len v časti uplatneného nároku, jeho druhý návrh bol zamietnutý, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie protistrana a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Protistrana odvolanie odôvodnila tým, že navrhovateľ vo svojom návrhu sám priznáva udržiavanie mimomanželského vzťahu s protistranou. Päťročný vzťah sa skomplikoval asi pred tromi rokmi, keď sa navrhovateľ dozvedel, že protistrana bude mať dieťa. Vzájomné vzťahy sa narušili po narodení dieťaťa, správanie navrhovateľa sa zmenilo a viackrát sa rozchádzali. Definitívne sa rozišli v máji 2020, keďže napriek ubezpečeniam o opaku, navrhovateľ naďalej žil aj s manželkou. Protistrana ukončila s navrhovateľom vzťah. Od augusta 2020 má priateľa a nemá potrebu kontaktovať a ohrozovať ho. Práve naopak, navrhovateľ kontaktoval jej priateľa v snahe kompromitovať ju a taktiež jeho bývalú manželku s cieľom obmedziť prístup protistrany k jej deťom. Protistrana považuje podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia za nekorektný a nepravdivý. Navrhovateľ osvedčuje svoje ohrozenie a prenasledovanie protistranou fotografickými zábermi, ktoré sú z mesta U., kde má protistrana bydlisko. Ide o záber z vychádzky so synom, ďalej výlet so synom na Kaskádach, nedefinovateľným záberom osobného auta a záberom z rodinného domu navrhovateľa staršieho ako 3 roky. Keďže ide o zábery z miesta bydliska protistrany a nie z miesta bydliska navrhovateľa zo V., je otázne, či prenasledovala protistrana navrhovateľa, resp. opačne. Pre objasnenie skutkovej stránky odvolania protistrana predkladá uznesenie ORPZ Galanta ČVS: ORP-703/GA-GA-2020 zo dňa 24.11.2020, ktoré časovo predchádza samotnému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia navrhovateľa a ktoré osvedčuje prenasledovanie a ohrozovanie osobnostných práv protistrany spočívajúce v jej prenasledovaní a v šírení nepravdivých informácii o protistrane.
10. Súd rozhodol bez možnosti protistrany vyjadriť sa v konaní. Pri rozhodovaní vychádzal len z vyjadrení navrhovateľa. Súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej s odôvodnením, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Pre prípad nesúhlasu protistrany s nariadením neodkladného opatrenia preniesol povinnosť domáhať sa súdnej ochrany podľa § 337 ods. 1 CSP na protistranu. Neodkladným opatrením sa rozumie dočasné opatrenie súdu, ktorým sa poskytuje ochrana ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 CSP podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko to považoval za nadbytočné, vylúčila sa v danom konaní možnosť súdu zistiť pravosť listinných dôkazov, neboli vypočutí svedkovia ani protistrana. Neoverilo sa pri rozhodovaní, či ide o stav, ktorý existuje v čase rozhodovania (napr. fotografia o návšteve rodinného domu žalobcu z obdobia spred 3 rokov, atď.). Takýmto postupom dochádza voči protistrane k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že žalovaná použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie protistrany je dôvodné.
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty protistrany predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel tak, že výrokom I. zakázal protistrane, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov úmyselne približovala k navrhovateľovi a jeho maloletým synom Q. a Q., s tým, že pokiaľ by navrhovateľ a protistrana boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje a či rozhodol správne, ak protistranu poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej. Navrhovateľ sa voči zamietajúcej časti uznesenia, ktorým bolo neodkladné opatrenie zamietnuté neodvolal, táto časť rozhodnutia nadobudla právoplatnosť a nebola predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
16. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej ochrany. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.
17. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z hľadiska § 324 a nasledujúcich CSP. Naviac neodkladné opatrenie možno nariadiť, len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje opodstatnenie stráca, len čo súd poskytne porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu.
18. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP, pričom úprava vzťahov medzi účastníkmi mala byť vydaním neodkladného opatrenia konečná a mala nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľ nenavrhoval upraviť vzťahy medzi účastníkmi dočasne, resp. provizórne. V zmysle tohto citovaného zákonného ustanovenia ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou (jej prepisom napr.) a podobne. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinnej osoby sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ počas konania o nariadenie neodkladného opatrenia relevantným spôsobom preukázať, resp. osvedčiť.
19. Navrhovateľ v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia tvrdil, že minulosti s protistranou udržiaval milenecký vzťah, ktorý už ukončil. Protistrana voči navrhovateľovi a jeho synom začala stupňovať útoky na sociálnych sieťach a taktiež ho urážať vulgarizmami, ktoré neraz vyvrcholili či už fyzickým útokom alebo útokom vozidlom, ktoré protistrana používa. Protistrana opakovane navštevovala domácnosť navrhovateľa bez pozvania, vulgarizmami a výsmechom urážala manželku a deti navrhovateľa, viackrát ho čakala pred domom, kde o ňom rozprávala klamstvá a polopravdy a ak dlhšie nechodil, aj 30 minút sústavne trúbila. Protistrana opakovane navštevuje podniky, ktoré navrhovateľ navštevuje hlavne počas synových tréningov, tieto miesta vyhľadáva, slovne ho atakuje, uráža jeho zosnulých rodičov, známych a priateľov. V minulosti ho niekoľkokrát fyzicky napadla. Chodieva na tréningy syna žalobcu, ktorý sa za to hanbí, keďže protistrana vykrikuje nepravdivé a vymyslené slová. Syna žalobcu to trápi, psychicky ubíja. Protistrana navrhovateľa aj s rodinou opakovane sleduje, vykrikuje urážky, čo im spôsobuje hanbu a ubližuje to aj mladšiemu synovi, ktorý sa jej bojí, nakoľko u nich bola už aj násilne. Protistrana v minulosti odcudzila navrhovateľovi konto na sociálnej sieti Facebook, s ktorým hospodárila a uverejňovala v jeho mene príspevky; z jej oficiálneho konta (nakoľko má niekoľko falošných profilov) obťažuje rodinu navrhovateľa, jeho známych, ktorých daná vec nezaujíma a je im na obtiaž. Týmto sa snaží docieliť očiernenie osoby navrhovateľa a rovnako jeho manželky. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľ do spisu založil 6 ks fotografií a k udalostiam navrhuje vypočuť svedkov, ktorých menuje a v prípade potreby dodá aj videozáznam.
20. Súd prvej inštancie návrhu čiastočne vyhovel, pretože nárok navrhovateľa považoval za osvedčený. Protistrana v odvolaní namietala, že navrhovateľ žiadnym spôsobom svoj nárok neosvedčil, ako dôkaz použil staršie fotografie, ktoré sú z miesta bydliska protistrany a svedčia skôr o tom, že navrhovateľ prenasleduje protistranu. Protistrana podala aj trestné oznámenie na polícii z dôvodu podozrenia spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania. Polícia po vypočutí navrhovateľa a protistrany vec odovzdala Okresnému úradu v Galante pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, vec je vedená pod ČVS: ORP-703/GA-2020.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci je potrebné sa stotožniť s názorom protistrany, že navrhovateľ neosvedčil pripojenými fotografiami hrozbu bezprostredne hroziacej ujmy na jeho zdraví, resp. na zdraví jeho synov alebo na telesnej a duševnej integrite. Navrhovateľ vo svojom návrhu opisuje konanie protistrany vo všeobecnosti, bez uvedenia konkrétnych dátumov udalostí, incidentov. Na fotografiách sú odfotené domy, autá, voda s člnom, protistrana na ulici tlačiaca kočiar s dieťaťom. Opísanie správania protistrany bez akýchkoľvek konkrétností a dôkazov, ako bolo vyššie uvedené (lekárske správy, trestné oznámenie, čestné vyhlásenie tretej osoby, v pozícii svedka incidentu, písomná, elektronická alebo telefonická komunikácia, resp. jej prepis a pod.), nepreukazujú, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť navrhovateľa a jeho synov a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Z obsahu spisu, hlavne z uznesenia OR PZ Galanta z 24.11.2020 je zrejmé, že účastníci konania si robia napriek navzájom, nevhodne sa voči sebe správajú, osočujú sa, jeden na druhého sa vyjadrujú negatívne pred ich okolím, pred známymi ľuďmi. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že takáto situácia pretrváva dlhšiu dobu, nič mu nebráni podať žalobu vo veci samej a v konaní vo veci samej sa bude vykonávať dokazovanie výpoveďami svedkov, ktorých navrhuje vypočuť a prehrávaním videozáznamu za účasti strán sporu, aby tieto poskytli vysvetlenie zachytenej situácie. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania aj s prihliadnutím na fakt, že súd o ňom rozhoduje v 30 dňovej lehote. Navrhovateľovi nič nebránilo ponúknuť súdu napríklad dôkaz prepisom videonahrávky, v ktorej by opísal presne v ktorý deň prišlo ku konkrétnemu incidentu, za akých okolností, akým spôsobom protistrana zaútočila na navrhovateľa či už slovne (aké výrazové prostriedky pri tom použila) alebo fyzicky. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v prejednávanej veci nutné uzavrieť, že pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady.
22. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil podľa § 388 CSP, výrok II., ktorým bola protistrana poučená o možnosti podať žalobu vo veci samej zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP.
23. O trovách konania (prvoinštančného a odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej protistrane priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
24. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).