Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Csp-69-2020.pdf
PDF · 84.19 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/69/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, zastúpený: JUDr. Branislav Zuberec, advokát so sídlom Michalská 9, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: J. D., E.. X.X.XXXX, J. I. J., o zaplatenie 106,45 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 106,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 106,45 eur od 23.6.2019 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.12.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 106,45 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % zo žalovanej sumy od 23.6.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.8.2018 uzavrel so žalovaným Poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím. V zmysle poistnej zmluvy bolo dohodnuté ročné poistné so štvrťročnými splátkami vo výške 31,83 eur. Začiatok poistenia bol v zmluve dohodnutý na deň 21.8.2018. V zmysle čl. 4 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok, poistenie sa dojednáva na dobu neurčitú s poistným obdobím jeden technický rok, pokiaľ nie je v poistnej zmluve uvedené inak. Začiatok poistenia je uvedený v poistnej zmluve. V zmysle čl. 5 ods. 2 až 5 Všeobecných poistných podmienok, poistné je stanovené pre ročné poistné obdobie. Poistník je povinný platiť poistné za dohodnuté poistné obdobia. Poistné je splatné v prvý deň poistného obdobia. Ak je v poistnej zmluve dohodnuté, že poistné bude platené vo forme štvrťročných splátok, prvá splátka poistného je splatná v deň začiatku poistenia. Každá ďalšia splátka poistného je splatná v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom začiatku poistenia, a to tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po splatnosti predchádzajúcej splátky poistného. V zmysle vyššie uvedeného, mala žalovaná platiť štvrťročné poistné splatné vždy k 21.8., 21.11., 21.2., 21.5. v roku. Žalovaný neuhradil ani jednu splátku poistného, ako to vyplýva z výpisu z účtu k poistnej zmluve. V zmysle čl. 4 ods. 7 Všeobecných poistných podmienok, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, resp. v prípade platenia poistného v štvrťročných splátkach, do jedného mesiaca od splatnosti celého poistného, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. S poukazom na uvedené, poistná zmluva žalovaného zanikla 0:00 hodinou dňa 22.6.2019 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote, a preto žalobca žiadal zaplatenie poistného za obdobie od 21.8.2018 do 22.6.2019, v celkovej výške 106,45 eur. Žalobca písomne žalovanému oznámil zánik
poistnej zmluvy a zároveň ho vyzval na úhradu dlžného poistného. Dlžná suma bola vypočítaná ako súčet troch štvrťročných splátok poistného vo výške 31,83 eur za obdobie od 21.8.2018 do 20.5.2019, t.j. 3 x 31,83 eur = 95,49 eur a pomernej časti poistného za obdobie od 21.5.2019 do 22.6.2019 vo výške 10,96 eur (štvrťročné poistné/90 dní x počet dní za pomernú časť obdobia). Celkové dlžné poistné tak predstavuje 95,49 eur + 10,96 eur, spolu 106,45 eur. Žalobca si zároveň uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, t.j. odo dňa 23.6.2019.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 3.2.2021 v súlade s § 116 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril.
4. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s Poistnou zmluvou, s Oznámením o zániku poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-X, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 21.8.2018 uzavretá poistná zmluva so začiatkom poistenia 21.8.2018, pričom poistné obdobie, ako aj výška poistného boli dohodnuté v tejto zmluve. Žalovaný neuhradil ani jednu splátku poistného. Vzhľadom na to, že žalovaný dlžné poistné v zákonom stanovenej lehote nezaplatil, poistná zmluva v zmysle § 9 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. dňa 22.6.2019 zanikla a poistiteľovi vzniklo právo na poistné za dobu do zániku poistenia, teda za obdobie od 21.8.2018 do 22.6.2019. Oznámením o zániku poistenia žalobca upozornil žalovaného na zánik poistnej zmluvy a opätovne ho vyzval na úhradu dlžného poistného za obdobie trvania poistnej zmluvy.
8. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").
9. Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky. Všeobecné poistné podmienky musia obsahovať najmenej podmienky podľa § 4, 5, 7 až 12 a 15.
10. Podľa § 8 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.
11. Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
12. Podľa § 11 ods. 11 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovaným ako poistníkom bola uzatvorená poistná zmluva, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal platiť poistné so začiatkom poistenia 21.8.2018. Nakoľko žalovaný nezaplatil poistné v lehote do jedného mesiaca po jeho splatnosti, poistenie zaniklo ku dňu 22.6.2019 a žalobcovi vzniklo právo na poistné za dobu do zániku poistenia, teda za obdobie od 21.8.2018 do 22.6.2019, v celkovej výške 106,45 eur. Pretože z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná, vyhovel jej v celom rozsahu a vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné poistné.
16. Žalovaný tým, že poistné v lehote nezaplatil, dostal sa s peňažným plnením do omeškania, a žalobcovi je preto povinný okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 106,45 eur od 23.6.2019 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania bola 0,00 %.
17. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola priznaná žalovaná suma v celom jej rozsahu spolu s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 100 % a hrubý úspech žalovaného 0 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).