Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_9Co-15-2021.pdf
PDF · 78.69 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu: Y. Q., K.. XX.X.XXXX, S., I. XX, zast.: GOREJ Legal, s.r.o., Košice, Krmanova 14, proti žalovanému: Y. I., K.. XX.X.XXXX, Č., I. XX, zast.: SD LEGAL s.r.o., Košice, Žriedlová 3, o zaplatenie 1.760 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 18C/163/2014 - 157 z 19.10.2020 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením konanie zastavil a stranám právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1760,- € titulom škody, spôsobenej nevyhnutnosťou vykonania opravy vadne dodaného diela. Počas konania bol uznesením Okresného súdu Košice I XXK/XX/XXXX vyhlásený konkurz na majetok úpadcu (žalovaného). Uznesením toho istého súdu zo dňa 3.6.2020, uverejneným v OV č. XXX/XXXX dňa 9.6.2020 bol žalovaný zbavený všetkých dlhov a pohľadávky veriteľov, ktoré vznikli ku dňu 12.8.2016, a ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa stali voči dlžníkovi nevymáhateľné. Citujúc znenie § 206f ods. (3) zákona č. 7/2005 Z.z.: Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2017, urobil záver, že v dôsledku oddlženia žalovaného, na ktorého bol vyhlásený konkurz podľa predpisov účinných do 31.3.2017, došlo uznesením súdu zo dňa 3.6.2020 s účinkami dňa 9.6.2020, túto pohľadávku by súd žalobcovi nemohol priznať vzhľadom na jej súdnu nevymáhateľnosť. Žalobca ale zobral žalobu späť, preto bolo potrebné rozhodnúť v súlade s predpismi, korešpondujúcimi s dispozičnou zásadou žalobcu. Vychádzajúc z § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 C. s. p., rozhodol o trovách konania , t. j. o vzájomných trovách strán sporu a urobil záver, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania , avšak z iných dôvodov , než pre správanie sa žalovaného, že na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Poukázal na to, že orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Uvedené znamená, že trovy tohto konania sa vyhlásením konkurzu stali nevymáhateľnými spolu so žalovanou pohľadávkou a preto súd žiadnej zo strán , t.j. ani žalobcovi, náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti uzneseniu - výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. ,t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Citujúc znenie § 256 ods. 1 C. s. p. uviedol, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, čo potvrdzuje aj konajúci súd, pretože práve on vykonal dispozičný procesný úkon, a to späťvzatie žaloby, pričom tento dispozičný úkon vykonal z iného dôvodu , než pre správanie žalovaného, že v prípade, ak by žalobca nevzal žalobu späť, bol by v tomto konaní neúspešný, keďže vzhľadom na nevymáhateľnosť pohľadávky, ktorú si v tomto konaní uplatňoval, bol by konajúci súd povinný ex offo jeho žalobu zamietnuť, v dôsledku čoho by musel žalobca nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 C. s. p. Navrhol uznesenie zmeniť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu , o.i., uviedol, že žaloba bola podaná v čase pred vyhlásením konkurzu namajetok žalovaného, že predmetom konania bola náhrada škody a žaloba ako taká bola podaná dôvodne a voči procesne spôsobilému subjektu. Žaloba nebola vzatá späť bezdôvodne, ale ako dôsledok právnych skutočností, ktoré nastali po podaní žaloby a s ktorými príslušný právny predpis spája následok nevymáhateľnosti. Práve aktívne konanie žalovaného, ktoré nasledovalo po podaní žaloby, bolo dôvodom pre ktorý žalobca upustil od uplatňovania svojho nároku, pričom je potrebné poznamenať, že toto aktívne konanie nesmerovalo k splneniu záväzku, ani k relevantnému spochybneniu právneho dôvodu pohľadávky v čase podania žaloby, ale ku generálnemu zbaveniu sa všetkých záväzkov formou oddĺženia. Žalobca preto nemôže akceptovať snahu žalovaného o spochybnenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán v situácii, keď sa žalobca zbavil svojho záväzku prostredníctvom konkurzu na svoj majetok a následného oddĺženia. Za tejto situácie nemožno znak zavinenia podľa § 256 C. s. p. absolutizovať a neprihliadať pritom na to, čo uviedol súd, že sa tak udialo z iných dôvodov než pre správanie sa žalovaného. Procesné zavinenie späťvzatia žaloby na strane žalovaného nastáva spravidla v situácii, keď splní dlh po podaní žaloby. Tento prípad je pritom obdobný takejto situácii, t.j. dlh sa stal nevymáhateľný pre konanie žalovaného, ktoré učinil po podaní žaloby. Nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že v prípade, ak by žalobca nevzal žalobu späť a súd by ex offo žalobu zamietol, bol by výrok o náhrade trov taký, že by bola náhrada priznaná žalovanému. Žalobca je toho názoru, že ani v takom prípade by mu náhrada trov konania nebola priznaná a to s prihliadnutím na sled skutkových okolností a teda okolnosti predpokladané v § 257 C. s. p. Ak by nebol žalovaný sám inicioval vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, tak by nenastali dôsledky nevymáhateľnosti vo vzťahu k uplatňovanej pohľadávke a žalobca by nemal dôvod upustiť od vymáhania uplatneného nároku. Za tejto situácie považuje žalobca za krajne neprípustné, aby zo zbavenia sa dlhov bez ich uspokojenia, mal mať žalovaný možnosť ťažiť akékoľvek ďalšie výhody, napr. vo forme priznania nároku na náhradu trov konania. Navrhol napádané uznesenie potvrdiť.
6. Uznesenie okrem výroku o trovách konania odvolaním nebolo napadnuté, nadobudlo právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebolo preskúmavané.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C. s. p. a uznesenie vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p., lebo súd správne zistil skutkový stav, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody uznesenia sú správne, na ktoré v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovaným.
8. Žalovaný v odvolacom konaní uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 385 ods. 1 písm. h) C. s. p. , t.j., že súd vec nesprávne právne posúdil .
9. Uvedený odvolací dôvod nie je daný,
10. Žalovaný namieta, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania a preto má aj znášať náhradu trov konania, ktoré žalovanému v konaní vznikli.
11. Súd v prejednávanom spore správne aplikoval § 256 ods. 1 C. s. p. a urobil správny záver, že žalobca zobral žalobu späť nie pre správanie žalovaného, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo oddĺženie žalovaného uznesením súdu z 30.06.2020 s účinkami k 09.06.2020 a že pohľadávku žalobcu by súd žalobcovi nemohol priznať vzhľadom na jej súdnu nevymáhateľnosť. K späťvzatiu žaloby a k zastaveniu konania nedošlo z dôvodu správania sa žalovaného ale z iných dôvodov, na ktoré prihliadol aj bez námietky dlžníka. Trovy konania sa vyhlásením konkurzu stali nevymáhateľnými spolu so žalovanou
pohľadávkou tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, preto rozhodol správne , keď žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne.
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
14. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).