Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Csp-275-2021.pdf
PDF · 96.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-20Csp/275/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore navrhovateľky: O.. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. L. XX, zastúpenej: JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o., so sídlom v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 35 792 752, proti odporcom: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, 2/ Základná škola Športová 470, so sídlom v Moste pri Bratislave, Športová 470, IČO: 31810462, o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) obsiahnutej v bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi odporcom v 1. rade a navrhovateľkou dňa 26.09.2008.
II. Odporca v 2. rade je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) obsiahnutej v bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi odporcom v 1. rade a navrhovateľkou dňa 26.09.2008.
III. Súd p o u č u j e odporcu v 1. rade, že môže voči navrhovateľke podať žalobu na plnenie.
IV. Navrhovateľka m á n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti odporcovi v 1. rade s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 09.04.2021 domáha, aby súd rozhodol, že odporca v 1. rade je povinný zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach z mzdy a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
2. Návrh odôvodnila tým, že medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade došlo dňa 26.09.2008 k uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX ( ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 50.000, - Sk, ktorý sa navrhovateľka zaviazala splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 3.020,- Sk, s úrokovou sadzbou 79,49%. Súčasťou tejto formulárovej zmluvy bola v bode 7. aj neprijateľná zmluvná podmienka, a to dohoda o zrážkach zo mzdy. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 Obč. zák.), hoci má základ v znení zákona. Poukázala aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ako bolo vyššie uvedené ide o formulárový typ dohody, ktorý nemala možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Vykonávanie zrážok zo mzdy je v rozpore so zákonom aj z toho dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože obsahuje úrokovú sadzbu v rozpore s dobrými mravmi a neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a zároveň pohľadávka navrhovateľky je už dávno premlčaná, keďže zročnosť poslednej splátky nastala v roku 2011. Odporca v 1. rade si teda vykonávaním zrážok zo mzdy zabezpečuje jednak premlčanú pohľadávku a jednak plnenie, ktoré nemá nárok a to zmluvný úrok a rôzne sankcie spojené s omeškaním. Odporca v 1. rade pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 23.12.2020 označenom ako „Vec: Zrážky zo mzdy - J. Y., P..Č.. XXXXXX/XXXX, prílohou ktorého bola dohoda o zrážkach zo mzdy. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť na majetok navrhovateľky prostredníctvom jej zamestnávateľa na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa jej názoru, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd odporcovi v 1. rade uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky, sa podľa jej názoru dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto nemusí uložiť navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP).
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka súdu priložila: Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.09.2008, v ktorej sa nachádza v bode 7 Dohoda o zrážkach zo mzdy a Žiadosť o realizáciu zrážok zo mzdy adresovanú zamestnávateľovi navrhovateľky zo dňa 23.12.2020.
4. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Poľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.
12. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver odôvodnenosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.
13. Existencia právneho pomeru (nároku) medzi stranami, resp. osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.
14. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s listinami k nemu priloženými má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania.
15. Navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a odporcom v 1. rade, a to predložením Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.09.2008, ktorá v bode 7 obsahuje Dohodu o zrážkach zo mzdy. V zmysle predmetného bodu 7 zmluvy, cit.: „Podpisom Žiadosti/ Zmluvy uzatvára Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 a Veriteľ v súlade s § 551 Obč. zák. Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) (ďalej len „Dohoda“). Pohľadávka Veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a náklady súdneho/ rozhodcovského, príp. iného konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 povinný vykonávať v prospech Veriteľa mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere, vždy riadnom výplatnom termíne na účet Veriteľa č... Strany Dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale aj v nižšej výške, aby bola - za účelom čo najrýchlejšieho dorovnania dlhu - v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená na dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany Dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom do doby, kým Veriteľ zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere, sú splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený túto Dohodu predložiť zamestnávateľovi/ platcovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 kedykoľvek v priebehu platnosti tejto Zmluvy o revolvingovom úvere.“
16. Zo Žiadosti o zrážky zo mzdy odporcu 1. rade zo dňa 23.12.2020 adresovanej zamestnávateľovi navrhovateľky mal súd preukázané, že odporca v 1. rade požaduje vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX. Ku dňu podania žiadosti bola pohľadávka vo výške 3.421,90 € tvorená zmluvnou pokutou za omeškanie splátok.
17. Zrážky zo mzdy toho času ešte neboli realizované.
18. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľka ako nepodnikateľ a odporca v 1. rade uzavreli dňa 26.09.2008 Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX („Zmluva o úvere“). Predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,- Sk (1.659,69 €), ktorý mala navrhovateľka zaplatiť v 36 mesačných splátkach. Výška mesačnej splátky predstavovala 3.020,-Sk (100,24 €), úroková sadzba bola vo výške 79,49%.
19. Celkom nepochybne posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na ochranu navrhovateľky ako spotrebiteľa aj zameral svoju pozornosť. Navrhovateľka osvedčila základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z obsahu zmluvy o úvere a v nej obsiahnutej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že majú formulárový charakter, ktorý navrhovateľka nemohla podstatným, resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť, nakoľko text týchto úkonov bol vopred predtlačený. Príslušný zamestnanec banky/nebankovky len vypĺňal príslušné údaje o úvere a o navrhovateľke. Uvedenú zmluvu mohla navrhovateľka podpísať len ako celok vrátane bodu 7 zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorom bola obsiahnutá Dohoda o zrážkach zo mzdy a spôsob zabezpečenia pohľadávky právneho predchodcu odporcu v 1. rade nemohla nijako ovplyvniť. Dohoda o zrážkach preto nebola individuálne dojednáva, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Obč. zák.
20. Výška dlžnej sumy z úverového zmluvného vzťahu, ktorú si odporca v 1. rade voči navrhovateľke nárokuje, je s poukazom na jej námietky, že úver je bezúročný a bez poplatkov a tiež premlčaný, sporná. Dôvodnosť pochybností o tom, že je zmluva bezúročná a bez poplatkov evokuje napr. aj samotná výška úrokovej sadzby uvedená v zmluve (79,49%), ktorá je v hrubom rozpore s dobrými mravmi ako aj to, že zmluva je z roku 2008 a zročnosť poslednej splátky nastala v roku 2011, teda existuje veľká pravdepodobnosť, že nárok odporcu v 1. rade vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy je premlčaný. Za týchto okolností je dostatočne osvedčená obava navrhovateľky, aby nedošlo k neprijateľným a nezákonným zrážkam z jej mzdy, čím je osvedčená potreba navrhovanej úpravy pomerov a to aj za účelom zamedzenia vzniku prípadných ďalších sporov medzi stranami.
21. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie pohľadávky aj v časti, v ktorej je alebo môže byť založená na nekalých podmienkach. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla veritelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe typizovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
22. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými navrhovateľkou a k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Odporca v 1. rade doručil zamestnávateľovi navrhovateľky žiadosť o zrážky zo mzdy a požiadal ho, aby vykonal zrážky až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorá má pozostávať zo zmluvných pokút pre neplatenie dlžných splátok úveru.
23. K procesnému postaveniu zamestnávateľa navrhovateľky súd uvádza, že uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Navrhovateľka sa neodkladným opatrením domáhala jeho nariadenia voči tretej osobe (svojmu zamestnávateľovi), ktorý nie je účastníkom úverového vzťahu. Súd zamestnávateľa navrhovateľky v zmysle § 336 ods. 2 CSP kvalifikoval v tomto rozhodnutí ako odporcu v 2. rade a so súvisiacimi okolnosťami sa vysporiadal. Ak totiž dôjde k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľka dostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. tohto uznesenia.
25. Zároveň súd navrhovateľke neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej (čo samozrejme navrhovateľke nebráni samostatne žalobu aj podať), keďže má za to, že týmto neodkladným opatrením môže natrvalo upraviť pomery medzi stranami.
26. Podľa ust. § 337 ods. 1CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
27. V zmysle vyššie uvedeného súd výrokom III. poučil odporcu 1. rade, že môže voči navrhovateľke podať žalobu na plnenie.
28. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane odporcu v 1. rade (odporca v 1. rade môže podať na súde žalobu na plnenie), alebo odporcu v 2. rade, ani neprimeraná výhoda na strane navrhovateľky.
29. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti odporcovi v 1. rade. Vo vzťahu navrhovateľky voči odporcovi v 2. rade jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich navrhovateľka neuplatnila a ani jej voči nemu nevznikli. Zároveň súd nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v troch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).