Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-81-2018.pdf
PDF · 205.15 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/81/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Márie Dubcovej, v právnej veci žalobcu: ST. NICOLAUS a.s., so sídlom 1.mája 113, 031 28 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 066, právne zastúpeného G. Lehnert, k.s., so sídlom Budova ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 31 347 762, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická č. 17, 842 13 Bratislava, IČO: 00 156 426, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Č. k.: 1380/2018-2 zo dňa 21.06.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, so sídlom Botanická č. 17, 842 13 Bratislava Č. k.: 1380/2018-2 vydané dňa 21.06.2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca má voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím Č.j. 121/2018Ž vydaným dňa 12.03.2018 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) Regionálna veterinárna a potravinová správa so sídlom v Liptovskom Mikuláši (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodla podľa § 21 ods. 1 písm. d) a § 23 ods. 5 Zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov tak, že účastník konania ST. NICOLAUS a.s., ul. 1. mája 113, 031 28 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 066, prevádzka ST. NICOLAUS a.s., výroba liehovín, ul. 1.mája 113, 031 28 Liptovský Mikuláš 1. Porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na čestné informačné postupy - informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu najmä poukazovaním na to, že potravina má osobitné vlastnosti, aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny, najmä konkrétnym zdôrazňovaním prítomnosti alebo neprítomnosti určitých látok a/alebo živín podľa Kap. III, Článok 7 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií spotrebiteľom. Túto povinnosť porušil tým, že uvádzal na trh finálny výrobok „Klasik Vodka 40 obj. %, 0,5l“ výrobca: ST. NICOLAUS a.s., Liptovský Mikuláš, dávka: L26.10.17, ktorej pripisuje osobitné vlastnosti ako potravina má. Úradný odber vzorky vykonali inšpektori RVPS (Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy - poznámka správneho súdu) Bratislava dňa 04.12.2017 v maloobchodnej prevádzke. Vyšetrenie vzorky uskutočnilo akreditované laboratórium ŠVPÚ (Štátny veterinárny a potravinový ústav - poznámka správneho súdu) Bratislava, ktoré vydalo protokol o skúške č. 21493/2017 zo dňa 15.12.2017 so zhodnotením nálezu:
- Výrobok je označený ako „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ v zmysle článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom v platnom znení je v bode „c“ uvedené, že informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu, najmä poukazovaním na to, že potravina má osobitné vlastnosti, aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny v predmetnom označení výrobok označením „poctivý“ ho uprednostňuje pred ostatnými podobnými produktami. Dňa 10.01.2018 bolo na RVPS Liptovský Mikuláš prijaté odstúpenie uvedeného protokolu o skúške určené na došetrenie. 2. Ďalej porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na čestné informačné postupy - informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu, najmä poukazovaním na to, že potravina má osobitné vlastnosti, aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny, najmä konkrétnym zdôrazňovaním prítomnosti alebo neprítomnosti určitých zložiek a/alebo živín podľa Kap. III, Článok 7 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií spotrebiteľom. Túto povinnosť porušil tým, že dňa 23.01.2018 v čase od 08:50 do 11:00 hod. bolo pri výkone úradnej kontroly potravín v prevádzke: ST. NICOLAUS a.s., ul. 1. mája 113, 031 28 Liptovský Mikuláš zistené uvádzanie na trh potraviny, ktorej pripisuje osobitné vlastnosti ako potravina má. Jednalo sa o nasledovné druhy: 1. Klasik Tuzemský Um 40 % 1 l; 0,5 l 2. Klasik Tuzemský Um špeciál 36 % 0,5 l 3. Klasik Tuzemský UM 38 % 1 l; 0,5 l, 0,2 l 4. Klasik Gin 40 % 1 l; 0,5 l 5. Klasik Borovička Slovenská 40 % 1 l; 0,5 l; 0,2 l 6. Klasik Borovička Inovecká 38 % 1 l; 0,5 l, 0,2 l 7. Klasik Borovička Jemná 40 % 0,7 l; 0,5 l 8. Klasik Borovička Slovenská HOREC 40 %, 1 l; 0,5 l 9. Klasik Vodka 38 % 1 l; 0,5 l; 0,2 l 10. Klasik Vodka jemná 40 % 1 l; 0,7 l; 0,5 l; 0,2 l 11. Klasik Pepermintový likér 25 %, 1 l; 0,5 l 12. Klasik Karpatská horká 25 % 1 l; 0,5 l 13. Klasik Slivka kopaničiarska 40 % 1 l; 0,7 l; 0,5 l; 0,2 l 14. Klasik Hruška kopaničiarska 40 % 1 l; 0,5 l; 0,2 l 15. Klasik Marhuľa kopaničiarska 40 % 1 l; 0,5 l 16. Klasik Malina kopaničiarska 40 % 1 l; 0,5 l 17. Klasik Fernet bitter 40 % 1 l; 0,5 l; 0,2 l 18. Klasik Fernet citrus 27 % 1 l, 0,5 l 19. Klasik Turčianske hradby 36 % 1 l, 0,5 l
- Výrobky sú na originálnej etikete označené ako „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) Zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Za to sa mu podľa § 28 ods. 2 písm. f) Zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov ukladá a) Pokuta vo výške 500,- €, slovom: päťsto eur. Ďalej sa účastníkovi konania na základe zistených nedostatkov v zmysle § 19 ods. 1 a § 23 ods. 5 Zákona č. 152/95 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov ukladá b) opatrenie 1. Zabezpečiť označenie liehovín radu Klasik uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia tak, aby spotrebiteľ nebol uvádzaný do omylu z hľadiska poukazovania osobitných vlastností. T: od 20.5.2018 Z: vedenie firmy ST. NICOLAUS a.s. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Liptovský Mikuláš bolo dňa 10.01.2018 doručené odstúpenie protokolu o skúške - došetrenie z RVPS Bratislava. Týkalo sa výrobku Klasik Vodka 40 % 0,5 l vyšetreného v akreditovanom laboratóriu VPÚ Bratislava, ktorý vydal protokol o skúške č. 21493/2017 zo dňa 15.12.2017, kde je uvedené: „Výrobok je označený ako „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ v zmysle článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom v platnom znení je v bode „c“ uvedené, že informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu, najmä poukazovaním na to, že potravina má osobitné vlastnosti, aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny v predmetnom označení výrobok označením „poctivý“
ho uprednostňuje pred ostatnými podobnými produktami. Na základe vyššie uvedeného odporúčame označenie „poctivý“ z označenia vylúčiť“. Dňa 23.01.2018 v čase od 08:50 do 11:00 hod. vykonali inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš úradnú kontrolu zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona o potravinách, pričom bolo zistené, že označenie výrobkov radu Klasik ako „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ sa používa od mája 2017, a to po spustení novej linky. Ďalej bolo zistené pri úradnej kontrole, že takto označené sú aj ostatné výrobky radu Klasik, a to konkrétne tie, ktoré sú uvedené v bode 2 pod číslom 1. až 19. výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Regionálna veterinárna a potravinová správa, Liptovský Mikuláš zaslala dňa 01.02.2018 žalobcovi ako účastníkovi konania upovedomenie o začatí správneho konania vo veci zistených porušení zákona o potravinách a vyzvala ho, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladu i ku spôsobu zistenia, prípadne navrhol doplnenie. Účastník konania sa v lehote určenej správnym orgánom vyjadril k podkladu rozhodnutia, a to listom z 09.02.2018, ktorého podstatný obsah je citovaný v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Na základe telefonického dohovoru so zástupcami žalobcu bolo dňa 14.02.2018 vykonané stretnutie, na ktorom inšpektori RVPS LM prerokovali právne porušenia uvedené v upovedomení o začatí správneho konania, protokol o skúške z VPÚ Bratislava č. 21493/2017 zo dňa 15.12.2017 ako aj stanovisko k predmetnému správnemu konaniu zo strany žalobcu zo dňa 09.02.2019. Skutočnosti zistené inšpektormi RVPS LM pri rokovaní so zástupcami žalobcu dňa 14.02.2018 sú zaznamenané v Zázname o úradnej kontroly potravín č. LM/2018/Ž,S/6. Žalobca sa ako účastník konania v lehote určenej správnym orgánom vyjadril k podkladu rozhodnutia listom z 26.02.2018, ktorého podstatná argumentácia je súčasťou obsahu odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Podľa stanoviska RVPS LM k vyjadreniu účastníka prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je povinný označovať svoje výrobky v zmysle platnej legislatívy tak, aby nebol spotrebiteľ uvádzaný do omylu. Výraz „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ u výrobkov radu Klasik poukazuje na to, že potravina má osobitné vlastnosti. Slovo poctivý evokuje u spotrebiteľa dojem, že uvedené výrobky boli poctivo vyrobené aj keď v skutočnosti iné podobné výrobky by mali byť tiež poctivo vyrobené. Použitím sloganu „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ výrobca uprednostňuje svoje výrobky pred ostatnými podobnými výrobkami od iných výrobcov, pričom pri ich výrobe musí prevádzkovateľ dodržiavať ustanovenia nariadenia 110/2008. Výraz poctivý v slovníku slovenského jazyka nachádza význam v slovách počestný, čestný, statočný, bezúhonný, charakterný p. človek, p. á. duša (o človeku). Označenie liehovín radu Klasik uvedeným sloganom uvádza spotrebiteľa do omylu ohľadom toho, v čom vlastne je výrobok poctivý. Takéto označenie vzbudzuje u spotrebiteľa dojem, že výrobky s týmto označením majú vysokú kvalitu oproti ostatným. Po označení podkladov, z ktorých správny orgán prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodnutí tento konštatuje, že v súlade s úpravou podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku vykonal vyhodnotenie vykonaných dôkazov, ktoré hodnotil na základe svojej úvahy, na základe svojho vnútorného presvedčenia, pričom hodnotil každý dôkaz jednotlivo a následne všetky dôkazy komplexne v ich vzájomných súvislostiach. Z uvedených dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom bolo preukázané, že žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na čestné informačné postupy - informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu najmä poukázaním na to, že potravina má osobitné vlastnosti aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny, najmä konkrétnym zdôrazňovaním prítomnosti alebo neprítomnosti určitých zložiek a/alebo živín podľa kap. III. Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií spotrebiteľom, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách. Následne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa uvádza odôvodnenie určenia výšky uloženej pokuty s odkazom na zásady a kritériá podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách, kedy správny orgán prvého stupňa hodnotil závažnosť, trvanie protiprávneho stavu, následok protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a opakované protiprávne konanie v nadväznosti na čo rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
2. Rozhodnutím Č. k.: 1380/2018-2 zo dňa 21.06.2018 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky so sídlom Botanická 17, Bratislava (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa tak, že: I. v časti výroku o uloženom opatrení: „Zabezpečiť označenie liehovín radu Klasik uvedených vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia tak, aby spotrebiteľ nebol uvádzaný do omylu z hľadiska poukazovania osobitných vlastností“ potvrdil a II. v časti výroku o uložení pokuty zmenil nasledovne: Účastník konania
- žalobca ako výrobca potravín porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na zákaz umiestňovať na trh potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, nakoľko informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu najmä poukazovaním na to, že potravina má osobitné vlastnosti aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách a článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006, ktorým sa zrušuje smernica komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernica Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej len nariadenie (EÚ) č. 1169/2011) a to tým, že v predmetnej prevádzkarni vyrábal a umiestňoval na trh potraviny, ktoré boli klamlivo označené, a to „Klasik Vodka 40 obj. % 0,5 l, výrobca ST.NICOLAUS a.s., Liptovský Mikuláš, dávka: L26.10.17, čo bolo zistené laboratórnym vyšetrením uvedeného výrobku, odobraného dňa 04.12.2017 inšpektormi Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto v prevádzkarni TERNO real estate, s.r.o., prevádzka 8006, Zohorská 1, 841 04 Bratislava. Vzorka bola analyzovaná v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave, Veterinárnom a potravinovom ústave v Bratislave (výrok napadnutého rozhodnutia na strane 2), o čom bol vystavený Protokol o skúške č. 21493/2017 zo dňa 15.12.2017, podľa ktorého označenie uvedeného výrobku „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ nie je v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia, nakoľko označenie „poctivý“ ho uprednostňuje pred ostatnými podobnými produktami. Uvedený protokol o skúške bol odstúpený na došetrenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Liptovský Mikuláš, ktorá počas dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 23.01.2018 v čase od 08:50 do 11:00 hod. v prevádzkarni ST.NICOLAUS a.s., výroba liehovín, Ul. 1. mája 113, 031 28 Liptovský Mikuláš zistila, že sa uvedený výrobok nachádza v sklade finálnych výrobkov v množstve 21 260 kusov. Rovnakú povinnosť podľa § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. b) a čl. 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 porušil účastník konania tiež tým, že v predmetnej prevádzkarni vyrábal a umiestňoval na trh okrem analyzovaného výrobku Klasik Vodka 40 obj. % aj ďalšie druhy liehovín rady Klasik v rôznych objemoch, ktoré boli klamlivo označené, nakoľko na originálnej etikete boli označené ako „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“, čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín dňa 23.01.2018 v čase od 08:50 do 11:00 hod. v prevádzkarni ST.NICOLAUS a.s., výroba liehovín, Ul. 1. mája 113, 031 28 Liptovský Mikuláš. Jednalo sa o druhy a balenia liehovín, zoznam ktorých spolu so stavom zásob ku dňu 23.01.2018 uviedol v čase vykonanej kontroly účastník konania tak, ako sú uvedené v bode 1. až 19. výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý v tejto časti korešponduje s ich označením v bode 1. až 19. bodu II. výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách a za to mu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách bola uložená pokuta vo výške 500,- Eur. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré v úvode mapuje priebeh administratívneho konania a podstatný obsah žalobcom podaného odvolania, žalovaný s poukazom na § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní skonštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál, vrátane zákonnosti postupu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj zákonnosti a vecnej správnosti jeho rozhodnutia. Hodnotil dokazovanie vykonané správnym orgánom prvého stupňa a zameral sa na odvolanie účastníka konania, ktoré bolo prípustné a podané včas. S poukazom na právnu úpravu citovanú na strane 7 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, k námietkam žalobcu v podanom odvolaní skonštatoval nasledovné závery: V označení, ktoré je uvedené na prednej strane etikiet produktového radu liehovín Klasik je uvedené, že sa jedná o „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“. Podľa slovníka slovenského pravopisu slovo poctivý sa používa predovšetkým na vyjadrenie ľudských vlastností vo význame napríklad statočný, (po)čestný, charakterný, bezúhonný, pohľadný nedotknutý človek. Avšak v súčasnosti sa používa aj na hodnotenie tovarových vlastností. Význam slova poctivý vo vzťahu k liehovinám je veľmi prenesený. Z označenia „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ nie je zrejmé čoho sa výraz poctivý týka, či je to v súvislosti s poctivou prácou, s poctivými postupmi, s poctivými surovinami, s poctivými vlastnosťami, s poctivým slovenským pôvodom a podobne. V uvedenom nemá jasno ani samotný účastník konania, ktorý počas dodatočnej kontroly dňa 23.01.2018 uviedol, že označenie „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ sa začalo na etiketách liehovín používať po zavedení novej výrobnej linky hlavne z dôvodu, že výrobca chcel poukázať na dodržiavanie 75% podielu vstupných surovín slovenského pôvodu, avšak v následných
podaniach účastník konania už stotožňuje slovo poctivý s kvalitou pričom uvádza, že poctivosť resp. kvalita potravín nie sú vlastnosťami, ktoré vyplývajú už zo samotnej povahy jednotlivých potravín, ktoré preto majú všetky obdobné potraviny, a preto nie je možné uplatniť Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011. Žalovaný ako odvolací orgán upozornil v tejto časti odôvodnenia, že pokiaľ chcel prevádzkovateľ zvýrazniť informáciu pre spotrebiteľa, že sa jedná o slovenský výrobok pri označení mohol postupovať v súlade s vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 163/2014 Z. z. o podmienkach používania dobrovoľného označovania poľnohospodárskych produktov a potravín na účely informovania spotrebiteľa. Žalovaný konštatuje, že kvalita potravín je celkový súhrn záväzne určených vlastností, znakov výrobku, ktoré mu dávajú schopnosť uspokojovať konkrétne potreby spotrebiteľa a v tejto časti poukazuje na § 9 ods. 2 výnosu MP SR a MZ SR č. 981/1996-100, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti PK SR (Potravinový kódex SR -poznámka správneho súdu) v platnom znení. Účastník konania deklarovaním, že liehovina je kvalitná len deklaruje tie vlastnosti, ktoré má výrobok mať. Teda znaky určené všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými predpismi výrobcov, pričom tieto vlastnosti musia mať všetky obdobné výrobky, nakoľko všetci výrobcovia, ktorí vyrábajú liehoviny a umiestňujú ich na slovenský trh sú povinní dodržiavať nielen požiadavky národnej legislatívy, ale aj požiadavky upravené európskou legislatívou v tomto prípade nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89, ktoré ustanovuje tiež pravidlá týkajúce sa použitých surovín, spôsobu výroby, postupov u kategorizovaných liehovín, objem percenta alkoholu, u niektorých druhov obsah prchavých látok a tiež ich označenia. Žalovaný nevylučuje, že sa na trhu v SR objavujú aj nekvalitné a pančované, teda podľa účastníka konania nepoctivé liehoviny, ktoré sa však stávajú predmetom šetrenia iných orgánov, ako orgánov úradnej kontroly. Účastník konania nemôže vopred prejudikovať, že jeho výrobky sú kvalitné a ostatné nie alebo že sú kvalitnejšie, pretože na základe rôznych článkov a káuz zastáva názor, že nie každá liehovina na slovenskom trhu je kvalitná (poctivá). Spotrebiteľ si sám vyberie na trhu zo širokej ponuky liehovín, požiadavky spotrebiteľov na kvalitu sú rôzne, a to aj v závislosti od mnohých ďalších faktorov. Ani skutočnosť, že liehoviny produktového radu Klasik patria medzi najpredávanejšie liehoviny na Slovenskom trhu neoprávňuje žalobcu k tvrdeniu, že má právo používať na ich etiketách označenie „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“, nakoľko ide o svedomité (poctivo) vyrobené liehoviny. Žalovaný konštatuje, že všetky potraviny nachádzajúce sa na trhu v SR nielen liehoviny musia byť vyrobené za dodržania všetkých zákonných požiadaviek týkajúcich sa hygieny (priestorov, zariadení, pracovníkov), použitých surovín, postupov, spĺňajúce požiadavky na kvalitu a bezpečnosť, teda je potrebné ich považovať za kvalitné a poctivo vyrobené (vrátane liehovín vyrábaných účastníkom konania, pokiaľ sa nepreukáže opak). Žalovaný konštatuje, že slovo „poctivý“ má pochvalný charakter, vyzdvihuje kvalitu a výnimočnosť takto označených predmetných liehovín. Liehoviny označené ako poctivé môžu nepriamo nabádať spotrebiteľa k úsudku, že tieto sú v porovnaní s inými obdobnými liehovinami prvotriednej kvality resp. ide o liehoviny vynímajúce sa z bežného štandardu, čo sa týka ich kvality. Takéto označenie, ktoré poukazuje na to, že potravina má osobitné vlastnosti, hoci v skutočnosti musia mať a majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny - liehoviny, je zavádzajúce a skresľujúce. Správne orgány nespochybňujú skutočnosť, že liehoviny vyrábané žalobcom spĺňajú základné požiadavky na kvalitu a zdravotnú bezpečnosť stanovené právnymi a vnútornými predpismi, nakoľko opak nebol preukázaný a nespochybňujú ani zavedený a certifikovaný systém kvality a bezpečnosti potravín žalobcu. To ale neznamená, že výrobcovia liehovín na Slovensku, ktorí nemajú takýto alebo obdobný dobrovoľný systém kvality a bezpečnosti potravín zavedený, vyrábajú potraviny horšej resp. nižšej kvality. Žalovaný považuje za opodstatnený názor prvostupňového správneho orgánu, že účastník konania - žalobca výrazom poctivý uprednostňuje svoje liehoviny pred ostatnými liehovinami od iných výrobcov, hoci každý výrobca musí pri ich výrobe dodržiavať nariadenie (ES) č. 110/2008 a žalovaný sa s týmto záverom správneho orgánu prvého stupňa stotožňuje. Výrobcovia si sami určia a zatriedia aký druh liehovín budú vyrábať, pričom musia mať pre každý druh vypracované vnútorné predpisy a vnútorné normy vrátane zabezpečenia ich označenia. Výsledná kvalita je ovplyvnená kvalitou použitých surovín (hlavne etylalkoholu, destilátov a pod.), čo má následne vplyv aj na ich cenu a predajnosť. Tým sa kvalita vyrábaných liehovín môže líšiť, avšak kvalita konkrétneho trhového druhu musí byť vždy rovnaká. Vyústením uvedených konštatovaní žalovaného je záver, podľa ktoré námietky opísané účastníkom konania v odvolaní nemajú vplyv na posúdenie jeho zodpovednosti za zistené protiprávne konanie, nemenia zistený stav, skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Vo zvyšnej časti odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvádza argumentáciu vo vzťahu k uloženej pokute v nadväznosti na úpravu podľa § 28 ods. 2 písm. f), ods. 9, § 19 ods. 1, § 23 ods. 5 všetko zákona o potravinách. Zistené porušenie právnych predpisov bolo dostatočne preukázané a zadokumentované,
pričom pri určení pokuty správny orgán zohľadnil fakt, že v prípade uvedeného klamlivého označenia išlo výlučne o pochybenie na strane účastníka, ktorý je výrobcom liehovín označených ako „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“, pričom účastníkovi konania nebolo preukázané úmyselné konanie a k porušeniu povinnosti došlo nedbanlivosťou. I v tejto časti žalovaný zopakoval, že liehoviny označené ako poctivé, ktoré sú predmetom tohto správneho konania môžu nepriamo nabádať spotrebiteľa k úsudku, že sú v porovnaní s inými obdobnými liehovinami prvotriednej kvality resp. že ide o liehoviny, ktoré sa vynímajú z bežného štandardu, pokiaľ ide o ich kvalitu. Zdôraznil všeobecnú zásadu potravinového informačného práva, ktorou je poskytnúť spotrebiteľom podklad na rozhodovanie o výbere potravín, ktoré konzumujú, a to na základe poskytnutých informácií a zabrániť akýmkoľvek postupom, ktoré môžu uviesť spotrebiteľa do omylu. Označenie potravín poskytuje spotrebiteľovi informácie, na základe ktorých sa spotrebiteľ orientuje na trhu potravín a nesmie byť uvedené takým spôsobom, aby bolo zavádzajúce alebo skresľujúce, ale musí byť presné, jasné a zrozumiteľné. Odvolací orgán súčasne pri určovaní výšky prihliadal na spoločenskú neprijateľnosť takého konania. Pokuta musí spĺňať požiadavku proporcionality a primeranosti k povahe skutku a jeho dôsledkom, a preto sa odvolací orgán s uloženou pokutou vo výške 500,- Eur stotožnil.
3. Žalobca podal včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z časti je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia je z časti v rozpore s administratívnym spisom, pričom poukázal na úpravu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP. Na odôvodnenie podanej všeobecnej správnej žaloby uviedol nasledovné žalobné body: · Žalobca tvrdí, že výklad Článku 7 ods. 1 písm. d) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (ďalej už len nariadenie č. 1169/2011) učinený žalovaným v jeho rozhodnutí nie je správny. V tomto ustanovení je zakotvený všeobecný princíp potravinového práva, v zmysle ktorého informácie o potravinách nesmú uvádzať spotrebiteľov do omylu (zákaz klamlivého označovania potravín). Následne v odseku 1 tohto článku je uvedený demonštratívny výpočet jednotlivých konaní, ktoré sa považujú za klamlivé označovanie potravín. Informácie o potravinách nesmú podľa Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011 uvádzať spotrebiteľov do omylu poukazovaním na to, že majú osobitné vlastnosti, aj keď takéto vlastnosti majú všetky ostatné výrobky, najmä zdôraznením prítomnosti/neprítomnosti určitých zložiek/alebo živín. Z toho vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty klamlivého označovania potravín sa vyžaduje, aby výrobca prezentoval ako určitú osobitnú vlastnosť takú vlastnosť potraviny, akú v skutočnosti majú všetky ostatné podobné potraviny - potraviny užšieho okruhu, teda nie všetky potraviny na trhu, a to bez výnimky. Ide o vlastnosť, ktorú výrobky z tejto užšej skupiny vždy majú (nielen, že by ju mali mať). Úprava článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011 dopadá na prípady, kedy výrobca klamlivo prezentuje ako výnimočnú takú vlastnosť potraviny, ktorú potravina už zo svojej povahy má mať a ktorú bez výnimky majú všetky ďalšie potraviny toho istého druhu, kategórie a nejde o vlastnosť, ktorá túto kategóriu potravín vytvára (bezpečné, lacné, farmárske, poctivé). Z uvedeného vyplýva, že nesprávne právne posúdenie žalovaného spočíva v tom, že žalovaný pod správny delikt „klamlivého označovania potravín“ podľa Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011 zahrnul konanie žalobcu, keď tento vyzdvihol vlastnosť ním vyrábanej liehoviny výrazom „poctivý“ (poctivosť a kvalita), ktorá vyplýva zo samotnej povahy liehoviny a o ktorej kvalite a poctivosti nemožno povedať, že ju majú bez výnimky všetky liehoviny na trhu. Uvedené potvrdzuje aj samotný žalovaný keď nevylučuje, že sa na trhu objavujú aj „nepoctivé“ (pančované, nekvalitné) liehoviny. Žalobca zdôrazňuje, že Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011 sa týka všetkých liehovín nezávisle na tom, či sú vyrobené legálne alebo nie, podstatné je, že sú určené konečnému spotrebiteľovi. Uvedené vyplýva aj z článku 1 ods. 3 nariadenia č. 1169/2011, podľa ktorého sa predmetné nariadenie vzťahuje na všetky potraviny určené konečnému spotrebiteľovi. Ak výrobca zdôrazní, že liehovina je poctivá a aj v skutočnosti je, nemôžu byť naplnené znaky skutkovej podstaty klamlivého označenia - objektívna stránka konania žalobu v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011, pretože túto vlastnosť nemajú bez výnimky všetky liehoviny na trhu. Sám žalovaný si protirečí, pretože na jednej strane tvrdí, že všetky liehoviny na trhu je potrebné považovať za poctivé a na druhej strane pripúšťa, že sú na trhu aj nekvalitné liehoviny. V tejto časti poukázal žalobca na stranu 11 ods. 2 tretiu vetu odôvodnenia žalovaného, kde žalovaný tvrdí, že vlastnosť kvality a poctivosti musia mať a majú všetky liehoviny. Z uvedeného vyvstáva z pohľadu žalobcu otázka, k čomu vlastne žalovaný dospel pri svojom rozhodovaní, keď na jednej strane tvrdí, že sú na trhu len legálne a nepančované liehoviny, teda kvalitné a poctivé liehoviny a na druhej strane tvrdí, že tomu tak nie je. Žalobca tvrdí, že aj liehoviny výrobcov, ktorí majú oprávnenia na ich výrobu nemusia
vyhovovať akostným požiadavkám a predkladá o tom výňatky z tlače za obdobie rokov 2012 až 2017 ako prílohu správnej žaloby. Aj nelegálne vyrábané liehoviny sa prezentujú ako liehoviny legálne a sú na prvý pohľad nerozpoznateľné (na fľaškovanie, etikety, kvalita) a aj o uvedenom žalobca predkladá správnemu súdu články z tlače. · Nesprávne právne posúdenie žalovaného spočíva aj v tom, že žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť kritériu priemerného spotrebiteľa, v ktorej časti poukázal na rozhodnutie SD EÚ C-195/14 a Článok 41 Preambuly nariadenia č. 1169/2011. K tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého slovo poctivý nabáda spotrebiteľa k úsudku, že výrobok takto označený je prvotriednej kvality, že ide o liehovinu vynímajúcu sa bežnému štandardu kvality žalobca uvádza, že rozhodujúcim je vnímanie označenia „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ priemerným slovenským spotrebiteľom. Žalobca tvrdí, že výklad slova poctivý v spojení s potravinou naznačuje spotrebiteľovi, že potravina je nefalšovaná a že potravinu označenú ako poctivá bude spotrebiteľ vnímať ako nefalšovanú, kvalitnú a vyhovujúcu požiadavkám v právnych predpisoch (legálnu), čo neznamená, že ju bude vnímať ako liehovinu prvotriednej kvality ako to neopodstatnene tvrdí žalovaný. Ak by takto označená liehovina nezodpovedala požiadavkám vyplývajúcim z právnych predpisov, nemožno ju považovať za poctivú. · Žalovaný vo svojom rozhodnutí nezohľadnil vnímanie priemerného spotrebiteľa ani pri slove kvalita. Žalobca nesúhlasí so žalovaným pokiaľ tento tvrdí, že všetky liehoviny deklarované ako kvalitné musia zodpovedať požiadavkám vyplývajúcim zo zákona, že kvalita konkrétneho druhu liehoviny musí byť vždy rovnaká (u všetkých výrobcov). Definícia kvality v jednotlivých právnych úpravách je rôzna v ktorej časti žalobca v správnej žalobe zadefinoval viaceré definície kvality, ktoré sa líšia podľa odbornej literatúry v uvedenej oblasti z čoho vyplýva, že je rozdiel medzi právnou kvalitou (súborom požiadaviek vyplývajúcim zo zákona) a skutočnou kvalitou vnímanou priemerným spotrebiteľom na trhu resp. širokou verejnosťou. I sám žalovaný v rozpore s vlastným tvrdením pripúšťa, že spotrebitelia vnímajú kvalitu rozdielne. Rozdiely v kvalite existujú aj u výrobkov jedného výrobcu pri jednom druhu značky. · Žalovaný tvrdí, že všetky liehoviny na trhu treba považovať za kvalitné, kým sa nepreukáže opak, a preto žalobca zavádza spotrebiteľov ak tvrdí, že jeho liehovina je kvalitná, pretože v skutočnosti musí mať a má také vlastnosti, ako všetky podobné liehoviny. Žalobca označením liehoviny ako „poctivý výrobok“ len vyzdvihuje poctivosť, kvalitu, nefalšovanosť svojho výrobku a neoznačuje tým liehoviny ostatných výrobcov za nepoctivé a nekvalitné. Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011 zakazuje prezentáciu takej vlastnosti, ktorú majú bez výnimky všetky liehoviny na trhu. Žalobca tvrdí, že jeho takto označené výrobky sú vyrobené svedomito a skutočne poctivo v súlade s požiadavkami na kvalitu a bezpečnosť stanovenú v právnych predpisov, ale navyše uplatňuje dobrovoľne aj požiadavky stanovené v zmysle medzinárodného potravinového štandardu (normy) IFS Food vezia 6, dodržiavanie ktorých overujú nezávislé certifikované orgány. Žalobca sa teda pri výrobe týchto liehovín neuspokojil len so základnými (minimálnymi) požiadavkami na kvalitu a bezpečnosť, ktoré sú stanovené v právnych predpisoch, ale uplatňuje dobrovoľne aj požiadavky stanovené v zmysle označeného medzinárodného potravinového štandardu. Táto poctivosť sa prejavuje v kvalite uvedených výrobkov. Poctivosť pri výrobe liehovín žalobcu sa následne prejavuje v ich kvalite, o ktorej svedčí aj samotný protokol akreditovaného laboratória Veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave č. 21493/2017 z 15.12.2017, ktorý je súčasťou spisu a podľa ktorého liehovina žalobcu ST.NICOLAUS Klasik Vodka 40% spĺňa zákonné limity na obsah metanolu a mala obal, vzhľad, farbu, pach a chuť charakteristiku bez príznakov akostného narušenia. Zároveň najväčším dôkazom kvality liehovín radu Klasik je skutočnosť, že sa patria medzi najpredávanejšie liehoviny na slovenskom trhu. Oproti tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého všetky liehoviny na trhu je potrebné považovať za kvalitné, kým sa nepreukáže opak žalobca tvrdí, že investuje a vynakladá úsilie a finančné prostriedky nad rámec povinností, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov, pretože mu záleží na kvalite jeho výrobkov a z toho vyplýva, že je oprávnený označiť svoj výrobok ako „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“. Ukazovatele predaja svedčia o kvalite výrobku, ktoré výraz „poctivý“ naznačuje. Aj liehoviny toho istého druhu sa môžu odlišovať chuťou, jemnosťou a podobne. Podľa žalovaného je ale v zmysle záverov žalobcu v rozpore vnímanie priemerného spotrebiteľa a uvedené je v rozpore aj s pomermi na trhu, kde je vyzdvihnutie kvality a vychvaľovanie bežnou obchodnou praxou. V tejto časti poukázal žalobca na označovanie tovarov značkou kvality, pričom tieto tovary ani nemajú nadštandardné vlastnosti, pretože takéto vlastnosti majú tovary označované značkou kvality SK GOLD. Posúdenie vnímania údaja „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ priemerným spotrebiteľom tak, ako ho učinil žalovaný nie je správne. Zhrňujúco k argumentácii o nesprávnom právnom posúdení žalobca dodáva, že žalovaný zamenil pojem právnej kvality so širším pojmom kvality tak ako je vnímaná priemerným spotrebiteľom resp. širokou verejnosť. Nesprávne skonštatoval, že spotrebitelia budú označenie „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ vnímať ako označenie výrobku s nadštandardnou kvalitou vymykajúcou sa bežnej kvalite.
· Napadnuté rozhodnutie žalovaného je z časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože si žalovaný vo viacerých skutkových záveroch protirečí. Na jednej strane tvrdí, že všetky liehoviny na trhu treba považovať za kvalitné a poctivo vyrobené a oproti tomu na druhej strane pripúšťa, že na našom trhu sa objavujú aj nekvalitné pančované liehoviny. Na inom mieste rozhodnutia (strana 11 ods. 2 tretia veta odôvodnenia) v rozpore s predtým uvedeným záverom uvádza, že takéto vlastnosti, teda poctivosť a kvalitu musia mať a majú všetky liehoviny. Z pohľadu žalobcu nie je potom zrejmé, k akým skutkovým záverom vlastne žalovaný dospel. Žalovaný si protirečí aj v tom, že na jednej strane uvádza, že kvalita konkrétneho trhového druhu liehoviny musí byť rovnaká (strana 11 ods. 3 posledná veta) a na inom mieste rozhodnutia zase tvrdí, že požiadavky spotrebiteľov na kvalitu sú rôzne (§ 11 ods. 1). · Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, pretože z obsahu spisu vyplýva, že nie všetky liehoviny na trhu sú poctivé a žalovaný napriek tomu v rozhodnutí vychádzal zo skutkového záveru, že všetky liehoviny na trhu je potrebné považovať za kvalitné a poctivo vyrobené. Žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým záverom, keď uviedol, že na trhu sa síce objavujú aj nekvalitné alebo pančované liehoviny, avšak podľa neho ide o nelegálne vyrábané liehoviny. · Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci aj preto, že neopodstatnene aplikoval skutkovú domnienku, že všetky potraviny na našom trhu je potrebné považovať za kvalitné a poctivo vyrobené, hoci žalobca v správnom konaní preukázal opak. Žalovaný dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že neexistujú rozdiely v kvalite medzi liehovinami tej istej kategórie (druhu) a že kvalita potravín je len jedna, hoci v skutočnosti spotrebitelia na trhu jasne vnímajú rozdiely v kvalite aj medzi rovnakými výrobkami od rôznych výrobcov. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nepovažoval za relevantné dôkazy predložené žalobcom o tom, ako sa výraz „poctivý“ používa reálne na trhu v spojení s jednotlivými kategóriami potravín a nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré predložil žalobca v správnom konaní týkajúce sa toho, ako vníma označenie „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ priemerný spotrebiteľ.
4. Vyjadrením zo dňa 26.10.2018 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Skonštatoval, že podstata žalobných námietok je totožná s námietkami prednesenými žalobcom v rámci vyjadrenia k upovedomeniu o začatí konania a v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa názoru žalovaného je zrejmé, že žalobca označením vyrábaných liehovín údajom „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ porušil povinnosti vymedzené informačným potravinovým právom (čestnosť informačných postupov), a to § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách a Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, nakoľko takýmto označením uvádzal spotrebiteľov do omylu poukázaním na to, že potravina má osobitné vlastnosti, aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny, čím ich uprednostnil pred ostatnými podobnými produktami. Žalovaný uviedol, že v prípade liehoviny Klasik Vodka 40% 0,5 l označenej ako „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ výrobcu ST.NICOLAUS a.s., je na zadnej etikete uvedené: Vyrobené z kvalitného obilného liehu. Zloženie: voda, lieh (odkaz na posúdenie označenia uvedené v Protokole o skúške 21493/2017 zo dňa 15.12.2017 z VPÚ Bratislava). Podľa nariadenia (ES) č. 110/2008 Článok 3 ods. 1, 2: Etylalkohol, ktorý sa používa pri výrobe liehovín a všetkých ich zložiek nesmie byť v zmysle prílohy I. k zmluve iného ako poľnohospodárskeho pôvodu. Etylalkohol používaný pri výrobe destilátov zodpovedá definícii stanovenej v bode 1. prílohy I. k tomuto nariadeniu. V tejto časti nariadenia sú uvedené vlastnosti, minimálny obsah alkoholu a minimálna úroveň zostatkových látok, ktoré musí spĺňať etylalkohol (lieh) poľnohospodárskeho pôvodu. V bode 6. označenej prílohy sú uvedené podmienky pre pridanie vody, kedy pri výrobe liehoviny je povolené pridanie vody za predpokladu, že kvalita vody je v súlade so smernicou Rady 80/777/EHS z 15.07.1998 po aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na využívanie a uvádzanie prírodných minerálnych vôd na trhu a smernicou Rady 98/83/ES z 03.11.1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa strojových zariadení a že pridaná voda nezmení povahu výrobku. Táto voda môže byť destilovaná, demineralizovaná, upravovaná alebo zmäkčená. V tejto časti zároveň žalovaný poukázal na úpravu používanej pitnej vody a jej kvalitu podľa vyhlášky č. 247/2017 Z. z.. Žalovaný vo svojom vyjadrení sumarizuje, že žalobca pri výrobe predmetnej liehoviny bol povinný dodržať požiadavky národnej a európskej legislatívy, pričom z uvedeného vyplýva, že predmetný výrobok nemá žiadnu inú vlastnosť ako majú liehoviny rovnakej kategórie od iných výrobcov, ktorí sú rovnako povinní dodržiavať všetky legislatívne požiadavky. Žalovaný zdôraznil, že u slov poctivý a kvalitný nejde o totožné pojmy, aj keď majú veľmi podobný sémantický obsah. Podľa názoru žalovaného nemá ani žalobca jasno v tom, čo chcel sloganom „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ vyjadriť a len neskoršie vo svojich podaniach vysvetľuje, že sa jedná o poukázanie na kvalitu dotknutých liehovín. Rovnako nejednoznačne musí takéto označenie vnímať aj spotrebiteľ. Pokiaľ žalobca tvrdí, že poctivosť a kvalita
potraviny nie sú vlastnosťami, ktoré vyplývajú zo samotnej povahy jednotlivých potravín, nie je možné s takouto argumentáciou súhlasiť, pretože v Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011 nie je žiadnym spôsobom definované, že má ísť iba o vlastnosť vyplývajúcu z povahy potraviny - jej zloženia. Ustanovenie Článku 7 ods. 1 písm. c) označeného nariadenia sa vzťahuje na akékoľvek vlastnosti potraviny, ktoré majú zároveň potraviny podobného druhu. Žalovaný preto zotrváva na svojom názore, podľa ktorého všetky potraviny umiestňované na trhu v Slovenskej republike sú poctivé a kvalitné, pokiaľ sa nepreukáže opak a ani žalobca nemôže označiť vyrábané výrobky spôsobom, z ktorého by bolo možné vyvodiť niečo iné. Žalovaný s poukázaním na význam pojmu kvalita tak, ako je vymedzený v zákone o potravinách a vo výnose č. 981/1996-10 zastáva názor, podľa ktorého žalobca deklarovaním, že je liehovina poctivá, teda podľa neho kvalitná len deklaruje tie vlastnosti, ktoré má výrobok mať (znaky určené záväznými právnymi predpismi a vnútornými predpismi výrobcov), pričom tieto vlastnosti musia mať všetky podobné výrobky, nakoľko všetci výrobcovia, ktorí vyrábajú liehoviny a umiestňujú ich na slovenský trh sú povinní dodržiavať nielen požiadavky národnej legislatívy, ale aj požiadavky vyplývajúce z európskej legislatívy. Žalovaný zdôrazňuje, že jeho argumentácia je jasná a v zmysle nej všetky potraviny sú kvalitné poctivé pokiaľ sa nepreukáže niečo iné. Táto zásada platí pre všetkých prevádzkovateľov potravinárskych výrokov a pre všetky potraviny, nielen pre liehoviny. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia poukazuje na skutočnosť, že žalobca vyrába aj liehoviny iných druhov ako radu Klasik, ktoré nie sú označené údajom poctivý výrok, v nadväznosti na čo sa natíska otázka, ako majú v tomto kontexte vnímať spotrebitelia liehoviny vyrábané žalobcom, ktoré nie sú označené ako poctivý výrobok.
5. Podaním zo dňa 23.11.2018 učinil žalobca repliku. V jej obsahu zotrval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Zdôraznil, že pojem poctivý je širším pojmom ako pojem kvalitný a spotrebitelia budú vnímať liehovinu označenú ako poctivý slovenský výrobok aj ako nefalšovanú, vyhovujúcu požiadavkám v právnych predpisoch, teda legálnu. Už z vyjadrenia, ktoré žalobca učinil v rámci administratívneho konania je zrejmé, že výraz poctivý nezúžil len na kvalitu takto označeného výrobku. Spotrebitelia a iné subjekty na trhu ale aj samotný žalovaný vnímajú rozdiely v kvalite potravín a predmetný slogan žalobcu nebudú chápať ako deklarovanie zákonom určených parametrov, ktoré musia mať všetky liehoviny na trhu. Pokiaľ žalovaný poukázal na údaje uvedené na zadnej etikete výrobku, kde je uvedené vyrobené z kvalitného obilného liehu a z čoho žalovaný vyvodil, že predmetný výrobok žalobcu nemá žiadnu inú vlastnosť ako majú vodky od iných výrobcov, ktorí sú taktiež povinní dodržiavať tieto požiadavky, toto tvrdenie žalovaného podľa žalobcu neobstojí. Vodky na trhu v SR sa líšia svojimi vlastnosťami, čo je všeobecne známou skutočnosťou. Všetky vodky na trhu Európskej únie musia spĺňať limit - maximálny limit obsahu zostatkových látok, avšak aj v rámci tohto limitu existujú medzi jednotlivými vodkami rozdiely v obsahu týchto zostatkových látok. Ak sa pritom v liehu nachádza priveľa zostatkových látok, prejaví sa to na jeho vôni a chuti. Preto sa výrobcovia kvalitných vodiek snažia opakovanou destiláciou a filtráciou vyrobiť čo najčistejší lieh s čo najmenším množstvom zostatkových látok. V nariadení č. 110/2008 (nariadenie EP a Rady (ES)) sa pritom nestanovuje povinnosť, ale len možnosť opakovanej destilácie a filtrácie. Slogan „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ obsahuje dve základné informácie pre spotrebiteľa t.j., že ide o poctivý výrobok (kvalitný, nefalšovaný, legálny) a že ide o výrobok slovenského pôvodu, teda že boli dodržané pravidlá na to, aby mohol byť označený ako slovenský výrobok. Rozhodujúce je ako daný poctivý resp. celý slogan „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ vníma priemerný slovenský spotrebiteľ, čo je aj rozhodujúce hľadisko podľa judikatúry Súdneho dvora pre posúdenie informácií o potravinách a ich prípadnej klamlivosti, v ktorej časti poukázal žalobca na rozhodnutie SD EU C-195/14 bod 36. Žalobca sa nestotožňuje so zjednodušeným a tým nesprávnym výkladom žalovaného podľa ktorého Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011 sa vzťahuje na akékoľvek vlastnosti potraviny, ktoré majú zároveň potraviny podobného druhu. Žalovaný opomenul, že v tomto ustanovení sa hovorí o takej vlastnosti, ktorú majú všetky podobné potraviny. Podobnými potravinami sú v posudzovanom prípade liehoviny. Nepôjde o vlastnosť, ktorú by liehoviny mali mať alebo musia mať, ani o vlastnosť, ktorú majú liehoviny len väčšinou s pravidla, obvykle, niekedy, takmer vždy alebo len za istých okolností alebo s určitými výnimkami. Ak by mala byť určená vlastnosť, ktorú liehoviny majú vždy bez výnimky a za akýchkoľvek okolností všetky liehoviny na trhu, takéto atribúty bude spĺňať práve vlastnosť spočívajúca v povahe liehovín, teda vlastnosť, ktorú majú dané liehoviny prirodzene z hľadiska ich povahy a bez ktorej by nebolo možné hovoriť o liehovine ako o takej napr. obsah alkoholu minimálne 15 obj. %. Poctivosť ani kvalita nie sú vlastnosťami vyplývajúcimi z povahy liehovín. Čo je ale podstatné, tieto vlastnosti teda poctivosť a kvalita nie sú ani vlastnosťami, ktoré majú vždy a bez výnimky všetky liehoviny na trhu. Na trhu sa totiž môžu vyskytnúť i liehoviny, ktoré nie sú poctivé, pretože sú falšované,
nekvalitné, nelegálne a túto skutočnosť žalobca v správnom konaní preukázal. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva oprávnenie žalovaného uplatňovať pri posudzovaní, či dané označenie je alebo nie je pre spotrebiteľov klamlivé skutkovú domnienku v neprospech účastníka, voči ktorému sa vedie správne konanie. V danom prípade má na mysli žalobca skutkovú domnienku pri tvrdení žalovaného, že všetky potraviny je potrebné považovať za poctivé alebo kvalitné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Ak v posudzovanom prípade vyšlo v správnom konaní najavo, že nie všetky liehoviny na našom trhu sú poctivé, čo napokon potvrdil aj žalovaný (strana 10 prvý odsek napadnutého rozhodnutia, strana 11 druhý odsek vyjadrenia z 26.10.2018) a napriek tomu zotrval na aplikácii skutkovej domnienky, sú skutkové zistenia žalovaného v napadnutom rozhodnutí vo vzájomnom rozpore, spôsobujú zmätočnosť tohto rozhodnutia a javia sa ako arbitrárne a svojvoľné. Argumentácia žalovaného o používaní jedného pojmu kvality potravín v potravinovom práve bez rozlišovania jej stupňov neobstojí. Spotrebitelia, výrobcovia a iné subjekty na trhu jasne vnímajú rozdiely v kvalite aj pri týchto potravinách, pri ktorých nie sú právnymi predpismi definované rôzne triedy kvality napríklad i u liehovín, u pečiva, kávy, čokolády a pod., čo je napokon všeobecne známou skutočnosťou. Sloganom „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ žalobca nesledoval deklarovanie dodržiavania zákonom stanovených podmienok na kvalitu, len pochvalne vyzdvihoval jednu z vlastností jeho liehovín - kvalitu v širšom zmysle slova tak, ako je tento pojem skutočne chápaný na trhu.
6. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc pritom zo žalobných bodov vymedzených žalobcom vo včas podanej správnej žalobe, ako aj zo zohľadnenia skutočnosti, že prejednávaná vec je vecou správneho trestania, na ktorú dopadá úprava podľa § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako SSP), ktorá upravuje prípady, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Správny súd skonštatoval dôvodnosť správnej žaloby a napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c SSP, teda pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a podľa § 191 ods. 4 SSP zároveň rozhodol o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 a) až e) SSP (Žalobca cestou právneho zástupcu vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania - č.l. 143). Na termíne verejného vyhlásenia rozsudku určeného na deň: 13.04.2021 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
7. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP: Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 195 písm. a) až e) SSP: Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Podľa § 47 ods. 3 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej len správny poriadok: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 31 ods. 2 Zákona č. 152/1995 Zb. o potravinách - ďalej len zákon o potravinách: Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok okrem konania podľa § 20 ods. 4, 9, 12 a § 20a.
Podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách: Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi po h) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách: Prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Podľa § 6 ods. 5 písm. b ) zákona o potravinách: Na trh je zakázané umiestňovať potraviny po b) klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom.
Podľa Článku 7 ods. 1 písm. c) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 ďalej len nariadenie č. 1169/2011: Informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu, najmä po c) poukazovaním na to, že potravina má osobitné vlastnosti, aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny, najmä konkrétnym zdôrazňovaním prítomnosti alebo neprítomnosti určitých zložiek a/alebo živín.
8. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu zachytené v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je písomné vyhotovenie protokolu o skúške Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, Veterinárny a potravinový ústav v Bratislave, skúšobné laboratórium Bratislava č. 21493/2017 zo dňa 15.12.2017. Podľa jeho obsahu, vzorka ktorá bola predmetom skúmania tak, ako je identifikovaná na prvej strane tohto protokolu s označením na obale výrobku Klasik Vodka 40% 0,5 l „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“, mala obal, vzhľad, farbu, pach a chuť charakteristickú bez príznakov akostného narušenia. Zmyslové posúdenie bolo vykonané dňa 05.12.2017. V časti Posúdenie súladu/nesúladu/názory a interpretácie je v protokole uvedené: Výrobok je označený ako „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“. V zmysle článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom v platnom znení je v bode c) uvedené, že informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu najmä poukazovaním na to, že potravina má osobitné vlastnosti, aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny. V predmetom označení výrobok označením „poctivý“ ho uprednostňuje pred ostatnými podobnými produktami. Na základe toho je uvedené odporúčanie označenie „poctivý“ s označenia vylúčiť. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je ďalej Záznam o úradnej kontrole potravín LM/2018/ Ž,AH/4 z vykonanej kontroly dňa 23.01.2018, podľa vymedzeného účelu v článku II. Prešetrenie odstúpenia, v zmysle ktorého dňa 23.01.2018 vykonali inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš úradnú kontrolu zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona o potravinách, pričom zistili, že podľa vyjadrenia N. sa označenie výrobku Klasik Vodka 40% 0,5 l výrobcu - žalobcu začalo používať po zavedení novej výrobnej linky, cca v máji 2017. Toto označenie je používané na etikete na základe toho, že výrobca chcel poukázať na dodržiavanie 75% podielu vstupných surovín slovenského pôvodu. V čase úradnej kontroly bolo zistené, že stav etikiet uvedeného výrobku v sklade obalových materiálov je 100 000 kusov, stav hotových výrobkov v sklade finálnych výrobkov je 21 260 kusov. V čase úradnej kontroly bolo zistené, že výrobca vyrába 51 druhov Klasik výrobkov o objeme 0,2 l, 0,5 l, 0,7 l a 1 l s označením na etikete „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“. Podľa vyjadrenia zodpovedného zamestnanca kontrolovaného subjektu si kontrolovaný subjekt vyhradil priestor na vyjadrenie po zaslaní upovedomenia o začatí správneho konania. Prílohou uvedeného záznamu je zoznam tovaru s jeho identifikáciou.
9. Konanie v tejto veci je konaním podľa § 194 a nasl. SSP, v rámci ktorého správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc
pritom zo žalobných bodov s výnimkami vyplývajúcimi z úpravy podľa § 195 písm. a) až e) Správneho poriadku, podľa ktorej úpravy len v týchto zákonom taxatívne vymedzených prípadoch nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Vzhľadom na obsah námietok, ktoré žalobca vzniesol vo včas podanej správnej žalobe vyhodnocoval správny súd primárne žalobcom vznesenú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť z dôvodu, že si žalovaný vo viacerých skutkových záveroch protirečí tak, ako je obsiahnutá v bode 22. písomného vyhotovenia správnej žaloby. Správny súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konštatuje, že námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, a to pre jeho nezrozumiteľnosť vznesená žalobcom nie je dôvodná. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti úpravy podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s úpravou § 31 ods. 2 zákona o potravinách, teda zrozumiteľne uvádza všetky skutočnosti, ktoré žalovaný vzal pri posudzovaní predmetnej veci do úvahy a z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zachytáva úvahy žalovaného, ktorými bol vedený pri posudzovaní veci a pokiaľ ide o uloženú sankciu túto odôvodňuje v nadväznosti na zákonom stanovené kritériá a pokiaľ ide o uložené opatrenie poukazom na príslušnú právnu úpravu, ktorá jeho uloženie umožňuje. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dostatočne zachytáva i vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu, ktorú tento prezentoval v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Argumentáciu žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť hodnotí správny súd ako vytrhnutú z kontextu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde sú závery žalovaného, na ktoré žalobca v tejto svojej námietke poukazuje uvedené v nadväznosti na ďalšie hodnotené a súvisiace skutočnosti, ktoré boli vzaté žalovaným do úvahy pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Len z kontextu tohto odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vytrhnuté závery prezentované žalobcom, pri ich uvedení v protirečivom význame tak, ako to učinil žalobca, nezakladajú dôvod na skonštatovanie nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v žiadnej jeho časti a ani ako celku pre nezrozumiteľnosť a sú len prezentovaním subjektívnej nezrozumiteľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zo strany žalobcu vo vymedzených častiach. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje potrebu vnímania kontextu argumentov uvedených žalovaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zároveň v tejto časti správny súd považuje za dôležité vysloviť, že posudzovanie vecnej správnosti žalovaným prezentovaných záverov podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádzajú z jeho argumentácie uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, prichádza do úvahy práve len za splnenia predpokladu preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentuje konštatujúc, že všetky liehoviny na trhu je potrebné považovať za kvalitné a poctivo vyrobené, viaže túto argumentáciu na predpoklad, že uvedené platí pokiaľ nie je preukázaný opak, a teda ani sám žalobca v tejto časti svojej námietky o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť neuvádza svoju argumentáciu úplne, pretože nepoukazuje na celé tvrdenie žalovaného v tejto súvislosti uvedené. Opäť i v tejto časti správny súd zdôrazňuje, že otázka naplnenia predpokladu „ak nie je preukázaný opak“ označeného žalobcom ako domnienka je samostatnou otázkou pokiaľ ide o jej vecnú správnosť, avšak bez dôsledku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a bez rozporu s ostatným kontextom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vrátane konštatovania, že na trhu sa objavujú aj nekvalitné, pančované liehoviny. Rovnako pri zohľadnení kontextu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je ako protirečivé a tým nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť správnym súdom hodnotené ani konštatovanie žalovaného o tom, že „kvalita konkrétneho trhového druhu liehoviny musí byť rovnaká“ a konštatovanie žalovaného o tom, že „požiadavky spotrebiteľov na kvalitu sú rôzne“ (bod 22. správnej žaloby). Rozpor inej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a v nej uvedeného tvrdenia žalovaného označeného žalobcom ako skôr uvedeného tvrdenia žalovaného s tvrdením žalovaného, podľa ktorého vlastnosti (poctivosť, kvalita) musia mať a majú všetky liehoviny, nie je bez bližšej identifikácie skôr uvedeného tvrdenia žalovaného, na ktoré v tejto časti žalobca poukazuje primárne možné ani vyhodnotiť, a teda nie je možné v tejto časti ani skonštatovať dôvodnosť námietky nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť. Správny súd v tejto časti dodáva, že záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť nie je možné založiť na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia, ale rozhodnutie musí byť nezrozumiteľné, a tým nepreskúmateľné ako celok. Po vyhodnotení námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť ako nedôvodnej pristúpil správny súd k posudzovaniu ostatných žalobných bodov a v nich uvedenej argumentácie žalobcu. Opäť v tejto časti správny súd zdôrazňuje, že pri uvedenom posudzovaní vychádzal z úpravy § 194 a § 195 písm. a) až e) SSP, teda zohľadniac žalobné body uvedené vo včas
podanej žalobe a prihliadal aj na úpravu podľa § 195 písm. a) až e) SSP, nakoľko v tejto veci ide o konanie vo veci správneho trestania, teda o konanie správneho súdu s plnou jurisdikciou.
10. Pokiaľ žalobca ťažiskovo namietal nesprávne právne posúdenie vo väzbe na nesprávny výklad úpravy Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011 a tvrdil nenaplnenie znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu, ktorý je kladený žalobcovi za vinu vo väzbe na tento článok nariadenia č. 1169/2011, vychádzal správny súd pri hodnotení týchto námietok žalobcu z obsahu výroku napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie vo výroku II. kladie žalobcovi za vinu spáchanie iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách teda, že v rozpore s týmto zákonom (má sa na mysli rozpor so zákonom o potravinách - poznámka správneho súdu) alebo osobitnými predpismi po h) vyrábal alebo umiestňoval na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúkal na spotrebu klamlivým spôsobom. Žalovaný vo výroku II. napadnutého rozhodnutia uvádza, že účastník konania - žalobca ako výrobca potravín porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na zákaz umiestňovať na trh potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, nakoľko informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu najmä poukazovaním na to, že potravina má osobitné vlastnosti aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách a článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006, ktorým sa zrušuje smernica komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernica Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej len nariadenie (EÚ) č. 1169/2011) a to tým, že v predmetnej prevádzkarni vyrábal a umiestňoval na trh potraviny, ktoré boli klamlivo označené, a to „Klasik Vodka 40 obj. % 0,5 l, výrobca ST.NICOLAUS a.s., Liptovský Mikuláš, dávka: L26.10.17, čo bolo zistené laboratórnym vyšetrením uvedeného výrobku, odobraného dňa 04.12.2017 inšpektormi Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto v prevádzkarni TERNO real estate, s.r.o., prevádzka 8006, Zohorská 1, 841 04 Bratislava. Vzorka bola analyzovaná v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave, Veterinárnom a potravinovom ústave v Bratislave (výrok napadnutého rozhodnutia na strane 2 - poznámka správneho súdu), o čom bol vystavený Protokol o skúške č. 21493/2017 zo dňa 15.12.2017, podľa ktorého označenie uvedeného výrobku „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ nie je v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia, nakoľko označenie „poctivý“ ho uprednostňuje pred ostatnými podobnými produktami. Uvedený protokol o skúške bol odstúpený na došetrenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Liptovský Mikuláš, ktorá počas dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 23.01.2018 v čase od 08:50 do 11:00 hod. v prevádzkarni ST.NICOLAUS a.s., výroba liehovín, Ul. 1. mája 113, 031 28 Liptovský Mikuláš zistila, že sa uvedený výrobok nachádza v sklade finálnych výrobkov v množstve 21 260 kusov. Rovnakú povinnosť podľa § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. b) a čl. 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 porušil účastník konania tiež tým, že v predmetnej prevádzkarni vyrábal a umiestňoval na trh okrem analyzovaného výrobku Klasik Vodka 40 obj. % aj ďalšie druhy liehovín rady Klasik v rôznych objemoch, ktoré boli klamlivo označené, nakoľko na originálnej etikete boli označené ako „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“, čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín dňa 23.01.2018 v čase od 08:50 do 11:00 hod. v prevádzkarni ST.NICOLAUS a.s., výroba liehovín, Ul. 1. mája 113, 031 28 Liptovský Mikuláš. Jednalo sa o druhy a balenia liehovín, zoznam ktorých spolu so stavom zásob ku dňu 23.01.2018 uviedol v čase vykonanej kontroly účastník konania tak, ako sú uvedené v bode 1. až 19. výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý v tejto časti korešponduje s ich označením v bode 1. až 19. bodu 2. výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V nadväznosti na námietky žalobcu, ktoré sa viazali k Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011 považuje správny súd za dôležité v tejto časti citovať znenie uvedenej právnej úpravy, ktorá je úpravou Čestných informačných postupov a v zmysle ktorej informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu najmä c) poukazovaním na to, že potravina má osobitné vlastnosti, aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny, najmä konkrétnym zdôrazňovaním prítomnosti alebo neprítomnosti určitých zložiek a/alebo živín. V spojení s citovanou právnou úpravou správny súd zdôrazňuje demonštratívnosť výpočtu právnych predpisov v rámci odkazu podľa poznámky číslo 1e k § 4 ods. 1 zákona o potravinách. Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011 vymedzuje zákaz poukazovania na iné osobitné vlastnosti potraviny aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny. Z takéhoto
vymedzenia vyplýva, že pokiaľ sa mal žalobca dopustiť spáchania iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách i porušením povinnosti dodržiavať požiadavky upravené podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v osobitných predpisoch - konkrétne v Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011, teda mal porušiť zákaz uvádzania takej informácie o potravinách na liehovine identifikovanej v prvom odseku výroku II. napadnutého rozhodnutia a na liehovinách identifikovaných v bode 1. až 19. druhého odseku výroku II. napadnutého rozhodnutia, ktorá informácia uvádza spotrebiteľa do omylu tým, že poukazuje na to, že táto potravina - liehovina má osobitné vlastnosti aj keď v skutočnosti majú také vlastnosti všetky podobné potraviny, a to tým, že vyrábal a umiestňoval na trh potraviny, ktoré boli klamlivo označené, keď na ne uviedol označenie: „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“, musela by z tohto označenia jednak vyplývať jednoznačne a nezameniteľne konkrétna osobitná vlastnosť (konkrétne osobitné vlastnosti) tejto potraviny - liehoviny, na ktorú žalobca označením výrobku „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ poukazoval a zároveň by táto vlastnosť (vlastnosti) musela byť takou vlastnosťou, ktorú v skutočnosti majú všetky podobné potraviny. Správny súd konštatuje, že z označenia „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ vymedzenie takejto vlastnosti (takýchto vlastností) nevyplýva. Tento záver konštatuje správny súd vychádzajúc zo zohľadnenia nespornej skutkovej okolnosti vzhľadu obalu predmetnej liehoviny, konkrétne umiestnenia uvedeného označenia „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ na prednej etikete, bez možnosti viazať toto označenie jednoznačne a jasne na konkrétnu osobitnú vlastnosť potraviny. Uvedená skutočnosť v nadväznosti na to vylučuje, aby bolo možné ako správne právne posúdenie vyhodnotiť právne posúdenie konania žalobcu vymedzené vo výroku II. napadnutého rozhodnutia učinené podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách a podľa Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011. Porušenia uvedenej povinnosti podľa Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011 sa žalobca nemohol dopustiť tým, že ako je uvedené vo výroku II. napadnutého rozhodnutia v prvom aj druhom odseku v predmetnej prevádzkarni vyrábal a umiestňoval na trh potraviny, ktoré boli klamlivo označené, keď mali na prednej etikete uvedené označenie „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“. Na základe tohto primárneho skonštatovania správny súd vychádzajúc zo záveru o nesprávnom právnom posúdení veci v napadnutom rozhodnutí a rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Vo všeobecnej rovine je potrebné uviesť, že nesprávnym právnym posúdením je i prípad, kedy správny orgán v dôsledku omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav tento podradil pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje. Uvedené bolo naplnené i v rozhodnutí žalovaného, kedy tento posudzoval konanie žalobcu i podľa úpravy Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011, teda ako porušenie zákazu z tejto úpravy vyplývajúceho, čomu však objektívna stránka predmetného iného správneho deliktu - konanie žalovaného nezodpovedá, z vyššie uvedených dôvodov absencie väzby označenia potraviny - liehoviny ako „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ na konkrétnu osobitnú vlastnosť (osobitné vlastnosti), ktorú (ktoré) zároveň v skutočnosti majú všetky podobné potraviny. Správny súd podotýka, že oproti úprave právnej povinnosti podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách vyžaduje naplnenie znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách v dôsledku porušenia právnej povinnosti podľa Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011 práve vymedzenie konkrétnej osobitnej vlastnosti (konkrétnych osobitných vlastností), poukazovaním na ktorú (ktoré) môže byť spotrebiteľ uvedený do omylu a zároveň, ktorú (ktoré) majú v skutočnosti všetky podobné potraviny (napríklad osobitné zloženie, osobitné použité technológie výroby a pod.). Predmetné označenie „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ spojenie s takouto konkrétnou vlastnosťou predmetnej liehoviny v danom prípade neumožňuje. Prívlastok „poctivý“ v uvedenom spojení vyžaduje pre naplnenie úpravy Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011, vymedzenie osobitnej vlastnosti (vlastností), ku ktorej sa táto špecifikácia prostredníctvom prívlastku „poctivý“ viaže a bez jednoznačného a zrejmého vymedzenia spojenia s takouto osobitnou vlastnosťou (ktorú zároveň musia v skutočnosti mať všetky podobné výrobky), nie je možné túto špecifikáciu viazať napríklad na zloženie, na suroviny alebo na iné údaje uvedené na zadnej časti etikety, pretože pre takéto prepojenie v označení „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ absentuje základ a zároveň z tohto označenia nie je možné vyvodiť ani to, že sa vzťahuje na všetky vlastnosti výrobku. Vzhľadom na záver správneho súdu o nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle uvedeného, ktoré viedlo k rozhodnutiu správneho súdu o zrušení napadnutého rozhodnutia, považuje správny súd za predčasné uvádzať v tomto rozhodnutí závery k naplneniu/nenaplneniu objektívnej stránky iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalobcu dodržiavať požiadavky podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách a podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách. Správny súd však podotýka tak, ako už uviedol vyššie, že naplnenie znaku skutkovej podstaty iného správneho deliktu - jeho objektívnej stránky podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách porušením právnej povinnosti podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách
predpokladá umiestnenie klamlivo označenej potraviny na trh alebo jej ponúkanie na spotrebu klamlivým spôsobom. Keďže právna úprava nevymedzuje inštitút klamlivého označenia potraviny prostredníctvom legálnej definície (úprava podľa § 46 Obchodného zákonníka je aplikovateľná v hospodárskom styku a nie vo vzťahu ku spotrebiteľovi, ktorý je predmetom ochrany prostredníctvom vymedzenia zákonných povinností toho, kto na trh potraviny umiestňuje), je potrebné v pomeroch konkrétnej veci (vo vzťahu ku konkrétnemu označeniu) vyhodnocovať, či sa jedná alebo nejedná o klamlivé označenie potraviny z pohľadu priemerného spotrebiteľa v tom smere, či to - ktoré označenie potraviny je spôsobilé, a teda je s ním spojená možnosť, uvedenia priemerného spotrebiteľa do omylu ohľadom vlastností potraviny. V tejto časti poukazuje správny súd na bod 36. rozhodnutia SD EÚ C-195/14 zo dňa 04. júna 2015 podľa ktorého: „Na posúdenie toho, či údaj zobrazený na etikete môže uvádzať do omylu sa vnútroštátny súd musí vzhľadom na uvedený údaj predovšetkým opierať o predpokladané očakávanie priemerného, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa, pokiaľ ide o pôvod, miesto pôvodu alebo vlastnosť spojenú s potravinou, pričom podstatné je neuviesť spotrebiteľa do omylu a neuviesť ho do mylného presvedčenia, že pôvod výrobku, miesto odkiaľ pochádza alebo vlastnosti výrobku sú iné ako v skutočnosti (rozsudok Severi C-446/07, EÚ:C:2009:530 bod 61.)“. Uvedené konštatovanie SD EÚ ponúka vymedzenie inštitútu priemerného spotrebiteľa, ktorým je spotrebiteľ riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný. Takéto posúdenie spôsobilosti toho - ktorého označenia uviesť spotrebiteľa do omylu, teda posúdenie z pohľadu priemerného spotrebiteľa, nesmie pri konštatovaní porušenia právnej povinnosti podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách a z toho vyvodenej zodpovednosti za iný správny delikt chýbať. Rovnaký záver je potrebné vztiahnuť na posudzovanie porušenia povinnosti podľa Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011, ktoré upravuje zákaz uvádzania takých informácií o potravinách, ktoré uvádzajú do omylu, a teda sú spôsobilé spotrebiteľa uviesť do omylu. Vo vzťahu k zákazu podľa Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011 je však potrebné pre naplnenie znaku skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách porušením povinnosti podľa Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011, aby bola naplnená i požiadavka konania subjektu zodpovedného za uvedený iný správny delikt, zodpovedajúceho konaniu vyplývajúcemu z Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011, a teda poukazovanie na to, že potravina v danom prípade liehovina (liehoviny) má osobitné vlastnosti, ktoré zároveň musia byť vlastnosťami, ktoré v skutočnosti majú všetky podobné potraviny. Len vtedy je možné skonštatovať naplnenie znaku skutkovej podstaty uvedeného iného správneho deliktu - objektívnej stránky, porušením povinnosti podľa Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011. To v prejednávanej veci naplnené nebolo a uvedené potom nevyhnutne v konečnom dôsledku založilo záver o dôvodnosti námietky žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, ktorý viedol k rozhodnutiu o zrušení napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Právne posúdenie je spojené s vymedzením okruhu dokazovaných skutočností, vo väzbe na čo v prípade naplnenia záveru o nesprávnom právnom posúdení, ako tomu bolo v tejto veci, je predčasné hodnotiť námietky žalobcu ohľadom skutkového stavu, ktorý vzal žalovaný za základ svojho rozhodnutia vo vzťahu k obsahu administratívneho spisu a ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu. O naplnení objektívnej stránky iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách porušením právnej povinnosti žalobcu podľa Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011 nesvedčí ani obsah pripojeného administratívneho spisu a výsledky vykonaného dokazovania, ktoré sú v ňom zachytené. V tejto časti osobitne správny súd poukazuje na obsah Protokolu o skúške č. 21493/2017 zo dňa 15.12.2017 vypracovaný Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom skúšobným laboratóriom Bratislava dňa 15.12.2017 a záznam z vykonanej kontroly - úradnej kontroly potravín č. LM/2018/ Ž,AH/4 vypracovaný Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Liptovský Mikuláš o kontrole vykonanej dňa 23.01.2018 vrátane jeho prílohy, z ktorých dôkazov rovnako ako ani z iných listinných dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise nevyplýva preukázanie naplnenia objektívnej stránky iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách porušením právnej povinnosti podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách a Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011 konkrétnym konaním žalobcu (Protokol o skúške č.21493/2017 z 15.12.2017 síce deklaruje, že výrobok ktorého vzorka je identifikovaná na prvej strane označený ako Vodka Klasik 40% 0,5 l „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“, pokiaľ ide o označenie ako „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ s poukazom na Článok 7 nariadenia č. 1169/2015 v predmetom označení „poctivý“ tento výrobok uprednostňuje pred ostatnými podobnými produktami v nadväznosti na čo Štátny veterinárny a potravinový ústav skúšobné laboratórium odporúča označenie „poctivý“ z označenia vylúčiť a zároveň uvádza, že vzorka, ktorá bola predmetom skúmania mala obal, vzhľad, farbu, pach a chuť charakteristickú bez príznakov akostného narušenia, pričom zmyslové posúdenie bolo vykonané 05.12.2017. Ani uvedený záver označeného skúšobného laboratória nepreukazuje naplnenie objektívnej stránky uvedeného iného správneho deliktu
porušením právnej povinnosti podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách a Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011. Naviac správny súd podotýka, že protokol o skúške č.21493/2017 z 15.12.2017 je vydaný špecializovaným orgánom, ktorý sa v časti vymedzenia odôvodnenia odporúčania vyjadroval k právnej otázke. Záznam o úradnej kontrole potravín vykonanej dňa 23.01.2018 zachytáva vyjadrenie zástupcu žalobcu - N. v čase úradnej kontroly, podľa ktorého žalobca začal používať označenie Vodky Klasik 40% 0,5 l ako poctivého slovenského výrobku na etikete na základe toho, že chcel poukázať na dodržiavanie 75% podielu vstupných surovín slovenského pôvodu a začal s tým po zavedení novej výrobnej linky približne v mesiaci máj 2017. V tejto časti správny súd poukazuje na svoje závery uvedené vyššie, podľa ktorých zo samotného označenia „POCTIVÝ SLOVENSKÝ VÝROBOK“ nevyplýva jeho prepojenie so žiadnou z informácií a so žiadnym z údajov zo zadnej časti etikety. Preto ani tento záznam o úradnej kontrole nie je možné považovať za dôkaz o naplnení objektívnej stránky iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách porušením právnej povinnosti žalobcu podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách a Článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1169/2011). Vo vzťahu k uvedeným záverom správneho súdu o absencii preukázania naplnenia objektívnej stránky iného správneho deliktu v zmysle vyššie uvedeného je argumentácia žalobcu, ktorá sa týka jeho nadštandardných opatrení realizovaných pri výrobe a jeho argumentácie o predajnosti predmetných výrobkov hodnotená správnym súdom ako irelevantná. Správny súd vychádzajúc z uvedených záverov rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie, pričom rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu v nadväznosti na skutočnosť závislosti výroku I. od výroku II. napadnutého rozhodnutia. Podľa § 191 ods. 4 SSP súd rozhodol o tom, že vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude v prípade skonštatovania deliktuálnej zodpovednosti žalovaného, a teda pri naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty konkrétneho iného správneho deliktu spáchaného žalobcom a kladeného žalobcovi za vinu, vrátane objektívnej stránky iného správneho deliktu, naplnenej takým konaním žalobcu, ktoré bude presne vymedzené v skutkovej vete výroku rozhodnutia žalovaného a bude zodpovedať porušeniu právnej povinnosti žalobcu konkrétne identifikovanej v hmotnoprávnej úprave, vec správne právne posúdiť, všetko pri rešpektovaní záväzných právnych názorov správneho súdu podľa vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku.
11. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
12. Žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca, ktorému správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.