Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Ek-1181-2020.pdf
PDF · 72.38 KB
Case nature
Subarea
37Ek/1181/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: W., na vymoženie pohľadávky vo výške 964,08 eura a iných trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1181/2020 zo dňa 11. septembra 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1181/2020 zo dňa 11. septembra 2020, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 964,08 eura a iných trov. Ako exekučné tituly pripojil výkaz nedoplatkov č. 8888020693 zo dňa 07. 02. 2011, výkaz nedoplatkov č. 8888320693 zo dňa 15. 01. 2012 vydané: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. a rozhodnutie č. PP 401/03168/2011 zo dňa 02. 08. 2011 vydané: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z“, resp. „ZoUNEK“).
2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 37Ek/1181/2020 zo dňa 11. septembra 2020, súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 84 eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol. Uplatnenie nároku na paušálne trovy starej exekúcie vo výške 84 eur považoval za nedôvodné a v rozpore so zákonom.
3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka oprávnený v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť.
4. Sudca k veci udáva nasledovné:
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 6. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len „CSP“) ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 7. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
8. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sudca dospel k záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Skutkový stav vo veci bol vyšším súdnym úradníkom zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny
právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti oprávneného.
9. Súd k nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie od povinného naviac uvádza, že zákonom 233/2019 Z.z. došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie (porovnaj právne poriadky iných štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.
10. K poukazu oprávneného na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky súd predovšetkým uvádza, že rozhodnutia súdov, nie sú uznané za formálne pramene práva, nakoľko v súdnom spore ide vždy o individuálne posúdenie skutkového stavu, ktorý súd právne posudzuje. Aj s prihliadnutím na čl. 2 ods. 3 CSP je potrebné uviesť, že dôležité je predovšetkým dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a nie povýšenie rozhodnutí súdov na formálny prameň práva. Rozhodnutiami ústavného súdu, na ktoré poukazuje oprávnený, boli odmietnuté ústavné sťažnosti ako zjavne neopodstatnené, pričom jeho podstatou bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľa Upovedomeniami o zastavení starej exekúcie vydanými súdnym exekútorom podľa § 5 zákona č. 233/2019 Z.z. Predmetom skúmania nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa § 6 zákona č. 233/2019 Z.z., pričom ústavný súd v odôvodneniach uviedol aj oprávneným citovanú vetu. Exekučný súd vo všeobecnosti uvádza, že je predovšetkým sporné, či uvedené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pokiaľ išlo o rozhodnutie, ktorým bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená a ktorej predmetom bolo posúdenie Upovedomení o zastavení starých exekúcií vydaných súdnym exekútorom a nie prieskum nároku oprávneného na náhradu uhradených trov starej exekúcie (ktorý je predmetom sťažnosti oprávneného). Z dôvodu absencie bližšieho odôvodnenia uvedenej vety v rozhodnutí je následne sťažená (ak nie priamo nemožná) pozícia exekučného súdu dôkladne odôvodniť odklon od uvedenej vety. Súd sa preto okrem vyššie uvedeného obmedzí na konštatovanie, že podľa jeho názoru nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keď uvedená otázka nebola predmetom prieskumu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z dôvodu absencie exekučného titulu na vymáhanie uvedeného nároku, z dôvodu neúspechu oprávneného v zastavenej exekúcii zo zákona, z dôvodu výslovného znenia ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., podľa ktorého oprávnený má nárok iba na náhradu súdneho poplatku za opätovne podaný návrh, dospel súd k záveru, že v novom exekučnom konaní nemá oprávnený nárok na vymoženie náhrady iných trov vo výške 42 eur od povinného, ktoré uhradil súdnemu exekútorovi na základe Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, čo ale neznamená, že si ich nemôže uplatniť.
11. V danom prípade nejde ani o sudcovskú tvorbu práva, nakoľko z ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku bez pochybností vyplýva, že pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie sa vyžaduje exekučný
titul (ktorým oprávnený na vymoženie 42 eur + 42 eur nedisponuje), pričom ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. vylučuje použitie ustanovenia § 199a ods. 1 Exekučného poriadku s výnimkou výdavkov na zaplatený súdny poplatok. Pokiaľ súd zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie 84 eur, nerozhodol „sudcovskou tvorbou práva“, ale iba aplikoval účinné právne normy.
12. Rovnako, pokiaľ by oprávnený uvedené nároky uplatňoval voči povinnému ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, potom ani k takémuto príslušenstvu nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom voči povinnému. Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje žiadnym exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu voči povinnému, v časti súm zamietnutých napadnutým uznesením.
13. Z vyššie uvedených dôvodov, sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1181/2020 zo dňa 11. septembra 2020 vydaného vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že návrh na vykonanie exekúcie je v uvedenej časti nedôvodný. Oprávnený nedisponuje exekučným titulom na ich vymáhanie a iné trovy ako zaplatený súdny poplatok nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. od povinného vymáhať. Nejde ani o trovy exekúcie oprávneného. Preto podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v časti 42 eur + 42 eur.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.