Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4T-61-2015.pdf
PDF · 98.11 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/61/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obž.: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.04.2021 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný Z. N., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom J., Š.J. Č.. XXX/XX, riaditeľ obchodnej spoločnosti, rozvedený, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
ako konateľ spoločnosti Stefloor, s.r.o., so sídlom Štefánikova č. 264/30, Námestovo, IČO: 45 585 831, v období od 25.04.2011 zaúčtoval do účtovnej evidencie spoločnosti nepravdivé faktúry dodávateľov:
- KOBAU SLOVAKIA, s.r.o., Iliašovce č. 275, IČO: 36 434 027, faktúra č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011, ktorej predmetom je čistenie a tmelenie na stavbe, s fakturovanou sumou 11.760,- eur,
- ViVis Group, s.r.o., Neresinská cesta č. 6430, Zvolen, IČO: 36 434 027, faktúry číslo 2011/05 zo dňa 13.03.2011, 2011/06 zo dňa 15.03.2011, 2011/07 zo dňa 20.03.2011, 2011/08 zo dňa 23.03.2011 a 2011/09 zo dňa 29.03.2011, ktorých predmetom sú betonážne práce na stavbách, s celkovou fakturovanou sumou 59.048,40 eur, taktiež zaúčtoval do svojej evidencie výdavkové doklady zodpovedajúce úhrade uvedených faktúr, a to aj napriek tomu, že s menovanými firmami deklarované obchody neurobil, následne obžalovaný na základe takto skreslenej účtovnej evidencie podal dňa 25.04.2011 na Daňovom úrade v Námestove daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011, v ktorom protiprávne znížil vlastnú daňovú povinnosť o sumu 11.801,40 eur,
t e d a
vo väčšom rozsahu skrátil daň,
t ý m s p á c h a l
zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 276 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) rokov.
odôvodnenie:
Námestník okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 19.08.2015 na Z. N. obžalobu pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný sa na súdom nariadené pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o vykonanie pojednávania vo svojej neprítomnosti.
Súd preto podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 11 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde taktiež využil svoje právo a k veci nevypovedal.
Svedok Z. K. v zápisnici o výsluchu uviedol, že obžalovaného nepozná. V spoločnosti Cobalt Slovakia s.r.o. bol konateľom. Spoločnosť sa zaoberala stavebníctvom, maliarstvom a natieračstvom. Čo sa týka faktúry č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011, ktorá znie na sumu 11.760,- eur, tak on požičal pečiatku L., ktorý v tom čase nemal živnosť a potreboval fakturovať. Podpis na tejto faktúre je napodobnenina jeho. Čo sa týka príjmových pokladničných dokladov, ktoré sa nachádzajú na čl. 78, nevedel o čo sa jedná a ani podpis na týchto dokladoch nie je jeho. Čo sa týka osoby, ktorej požičiaval svoju pečiatku, volal sa F. L., je to starší pán a býva v O. H., taktiež na ulici U.. K vystaveniu tejto faktúry mu nedoniesol žiadne doklady.
Z výsluchu svedka F. L. vyplynulo, že osobu menom Z. N. nepozná, taktiež mu nič nehovorí názov spoločnosti Stefloor Slovakia a Kobau Slovakia. Z. K. pozná, je z rodiny, nikdy mu nepožičiaval pečiatku. Čo sa týka faktúry č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011 (čl. 77 vyšetrovacieho spisu), tak ani pečiatka, ani podpis mu nič nehovorí. Rovnako príjmové pokladničné doklady (čl. 78 vyšetrovacieho spisu) sú pre neho neznámym dokladom a nič mu nehovorí ani pečiatka, ani podpis na ňom. V roku 2011 prevádzkoval živnosť na stavebné práce. Mal vlastnú pečiatku, ale s podnikaním skončil.
Svedok S. E. v zápisnici o výsluchu uviedol, že čo sa týka spoločnosti VIVIS GROUP s.r.o., v roku 2011 bol jej konateľom. Osobu menom Z. N. nepozná a nikdy s ním neobchodoval. Čo sa týka faktúr, pečiatka, ktorou sú opatrené nie je jeho, v podstate nevedel, či bol v tej dobe konateľom. K príjmovým pokladničným dokladom sa vyjadril, že vo firme takéto doklady nepoužívali. Nevedel sa vyjadriť na akých stavbách v minulosti pracoval. Pripustil, že je možné, že bol na Daňovom úrade v Dolnom Kubíne podpisovať zápisnicu, ale bolo to už veľmi dávno. V ďalej časti svojho výsluchu uviedol, že je možné, že čestné prehlásenie, ktoré sa nachádza v spise na čl. 115 podpisoval, len si nepamätá, či skutočne s obžalovaným obchodoval, ale bo nie Keďže firma zanikla v roku 2015, tak sa do toho nestará. Je možné, že mal vo firme daňovú kontrolu, ale nepamätal sa, kedy to bolo. Rozpory vo svojej výpovedi vysvetliť nevedel a na svoju obranu uviedol, že toho má veľa.
Z výpovede svedka Ing. M. H. vyplynulo, že si už na presné detaily nepamätá. Vie, že kontrola sa týkala dane z pridanej hodnoty za marec 2011. Daňový subjekt si uplatnil nadmerný odpočet okolo 200.000,- s tým, že rozdiel tam bol okolo 11.000,-, ktoré mal doplatiť. Pán N. bol u neho asi len raz s tým, že mu posielali výzvu, že sú tam nejaké nezrovnalosti, ale on na túto výzvu nereagoval a ani nepredložil žiadne dôkazy, resp. dodatočné dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti správcu dane. Predložené doklady preverovali. Záver kontroly bol taký, že daňovému subjektu nebol uznaný nadmerný odpočet a bola mu vyrúbená povinnosť doplatiť rozdiel dane. Nevedel sa vyjadriť, či voči tomu dovyrúbeniu dane bol podaný opravný prostriedok a či bol nedoplatok na dani doplatený.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to dokladov z daňového konania, faktúr, príjmových pokladničných dokladov, daňového priznania - daň z pridanej hodnoty, uznesenie OR PZ v Pezinku č. ORP-106/OEK-PK-2012, listinného materiálu, listinného materiálu od N. N., daňového priznania, účtovných dokladov, správy sociálnej poisťovne, správy obchodných partnerov, výpisov z Obchodného registra, správy sociálnej poisťovne, správy Mesta Námestovo, správy OÚ Námestovo, odbor živnostenského podnikania, správy ÚPSVaR Námestovo, správy OR PZ DK, odd. dokladov, výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpisu registra trestov, správu Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen a správy OO PZ Námestovo.
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd uznal obžalovaného za vinného zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby s probačným dohľadom vo výmere 3 rokov. Zároveň mu súd uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 vo výške 11.801,40 eur.
V zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný proti rozsudku odvolanie.
Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/66/2020 zo dňa 17.09.2020 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.
V zmysle intencií nadriadeného súdu bolo nariadené hlavné pojednávanie, na ktoré sa nedostavil obžalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o vykonanie pojednávania v neprítomnosti.
Súd preto podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi a to s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/66/2020 zo dňa 17.09.2020, so správou OO PZ Námestovo, so správou Mesta Námestovo, so správou OO PZ Námestovo a s odpisom z RT.
Zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto vo väčšom rozsahu skrátil daň.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur. Väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takejto sumy, teda najmenej 2.660,- eur.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vina obžalovaného bola spoľahlivo preukázaná, že obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, naplnil svojim konaní, všetky znaky skutkovej podstaty zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona.
Predmetom trestného stíhania bola skutočnosť, že obžalovaný mal zaúčtovať do účtovnej evidencie spoločnosti STEFLOOR s.r.o. nepravdivé faktúry dodávateľov a to faktúru č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011 spoločnosti KOBAU SLOVAKIA s.r.o. na sumu 11.760,- eur a faktúry, predmetom ktorej čistenie a tmelenie na stavbe a spoločnosti ViVis Group s.r.o., faktúry č. 2011/05 zo dňa 13.03.2011, 2011/06 zo dňa 15.03.2011, 2011/07 zo dňa 20.03.2011, 2011/08 zo dňa 23.03.2011 a 2011/09 zo dňa 29.03.2011, ktorých predmetom boli betonážne práce na stavbách s celkovou fakturovanou sumou vo výške 59.048,40 eur, pričom do účtovnej evidencie zaúčtoval aj výdavkové doklady zodpovedajúce úhrade uvedených faktúr a na základe takejto účtovnej evidencie podal dňa 25.04.2011 daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011.
Z protokolu na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu č. 9512401/1/491779 zo dňa 15.03.2012 vyplynulo, že Daňový úrad Námestovo vykonal daňovému subjektu Stefloor s.r.o. kontrolu, pri výkone ktorej boli zistené sporné faktúry dodávateľov KOBAU SLOVAKIA s.r.o. a ViVis Group s.r.o.. Konateľ spoločnosti KOBAU SLOVAKIA s.r.o. Iliašovce Jozef Pleško poprel vystavenie faktúry č. 2011/05 a dodanie deklarovaných služieb s vyjadrením, že spoločnosť Stefloor s.r.o. a ani jej konateľa nepozná. K príjmovému pokladničnému dokladu zo dňa 30.03.2011 vystavenému spoločnosťou KOBAU s.r.o. na sumu 11.760,- eur sa vyjadril v zápisnici o výsluchu svedka, kde poprel vystavenia takéhoto dokladu a taktiež namietol podpis, ktorým je príjmový pokladničný doklad opatrený. Taktiež poprel vystavenie faktúry č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011 na sumu 11.760,- eur. Vo svojom výsluchu uviedol, že pečiatku v tom obdobní požičal F. L., ktorý v tom čase nemal živnosť a potreboval fakturovať. Rovnako aj svedok F. L. vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o faktúre č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011 a taktiež sú mu neznáme príjmové pokladničné doklady zo dňa 30.03.2011 na sumu 11.760,- eur, ktorý doklad bol vystavený spoločnosťou KOBAU SLOVAKIA s.r.o. a ani ďalší príjmový pokladničný doklad zo dňa 29.03.2011 na sumu 25.868,- eur vystavený spoločnosťou ViVis Group s.r.o.. Priznal, že Z. K. je jeho rodina, ale nikdy si od neho nepožičiaval pečiatku, nakoľko mal vlastnú. Čo sa týka spoločnosťou ViVis
Group s.r.o. a ňou vystavených faktúr č. 2011/05 zo dňa 13.03.2011, 2011/06 zo dňa 15.03.2011, 2011/07 zo dňa 20.03.2011, 2011/08 zo dňa 23.03.2011 a 2011/09 zo dňa 29.03.2011, predmetom ktorých sú betonážne práve na stavbách, s celkovou fakturovanou sumou 59.048,40 eur, je síce pravdou, že sa v spise nachádza čestné prehlásenie konateľa spoločnosti S. E. zo dňa 01.02.2012, obsahom ktorého je jeho prehlásenie, že jeho spoločnosť dodávala práve pre spoločnosť Stefloor s.r.o. v roku 2011, avšak v zápisnici o jeho výsluchu poprel, že by pečiatka, ktorou sú opatrené sporné faktúry bola jeho. V rámci svojho výsluchu formálne potvrdil dodanie prác, uviedol však, že ich dodávali pracovníci p. N. a jeho ľudia tam nepracovali. K fakturovaným vykonaným práca, sa vyjadriť nevedel a taktiež nevedel uviesť prečo v daňovom priznaní za I. štvrťrok 2011, ktoré vypísal a podal on sám, súd jednotlivé položky vyplnené číslom nula. Nevedel sa jednoznačne vyjadriť, kto za spoločnosť vystavuje faktúry a vedie účtovníctvo. Taktiež poprel, že by poznal obžalovaného a nevedel sa vyjadriť, či s ním obchodoval, alebo nie. Zmätočnosť svojej výpovede vysvetlil tým, že už nepodniká a preto sa o tieto veci nestará. Súd vyhodnotil túto výpoveď ako nevieryhodnú a to s poukazom na zmätočné vyjadrenie svedka, ktorý v čestnom prehlásení potvrdil vykonanie prác pre spoločnosť, ktorej konateľom bol obžalovaný a vo svojom výsluchu poprel, že by vôbec obžalovaného poznal. V neprospech obžalovaného svedčia aj daňové priznania vyššie uvedených svedkov ako aj skutočnosť, že v konaní nebol produkovaný ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval, že by boli práce, fakturované sporným faktúrami skutočne pre obžalovaného vykonané. V jeho neprospech svedčí aj skutočnosť že dňa 25.04.2011 podala daňové priznanie, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane z vyššie uvedených fiktívnych faktúr.
Ako platiteľ dane porušil § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúry za tovary a služby pri ktorých nepreukázal, že daňová povinnosť vznikla.
Daňový úrad Námestovo konštatoval, že spoločnosti Stefloor s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane za nákup tovaru v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty.
Na základe vykonanej daňovej kontroly Daňový úrad Námestovo vyhotovil dodatočný platobný výmer, ktorým daňovému subjektu Stefloor s.r.o. vyrubil DPH vo výške 11.801,40 eur.
Preto súd s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti Stefloor s.r.o. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, teda, že ako konateľ spol. Stefloor s.r.o. do daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011 zahrnul fiktívne faktúry subjektov KOBAU SLOVAKIA s.r.o. a ViVis Group s.r.o., čím skrátil DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011 vo výške 11.801,40 eur a uznal obžalovaného vinným zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu každý súd postupuje v zmysle zásad a kritérii rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v § 34 , ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov , trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trest). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom hodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou , ktorú súd uloženým trestnom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v týchto smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale aj utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako aj na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosti. Inak povedané, musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu, musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
V prípade obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) . Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd ustálil, že v danom prípade je možná aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, a trest vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 3 roky, je trestom postačujúcim na prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.