Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/37/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovanej C. K. a spol. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 13.04.2021 o odvolaní obžalovanej C. K. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 01.02.2021, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 01.02.2021 vo výroku o treste u obžalovanej C. K., nar. XX.XX.XXXX.

Rozhodujúc sám podľa

obžalovanú C. K., nar. XX.XX.XXXX vo D. Y., trvale bytom I. XX, XXX XX H., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

o d s u d z u j e

podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), d) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 01.02.2021 boli ml. C. K., C. K. a ml. J. K. uznaní vinnými v bode 1/ napadnutého rozsudku z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a v bode 2/ napadnutého rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. tom skutkovom základe, že

v bode 1/ napadnutého rozsudku obžalovaní 1) a 2)

- dňa 04.08.2020 v čase od 23:00 do 23:30 h po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli pred rodinný dom číslo 9 v obci I., kde C. K. rukami zvesil z pántov jednokrídlovú bránu vedúcu do dvora uvedeného rodinného domu, následne spolu s C. K. vošli cez takto otvorenú bránu do dvora, kde na rodinnom dome C. K. vytlačil uzatvorené drevené dvojkrídlové okno, vošli spolu s C. K. bez súhlasu majiteľa cez

predmetné okno do domu, dom spoločne prehľadali a odcudzili odtiaľ 4 ks plechoviek piva značky D., balík cigariet L&M modrej farby, nôž s hnedou drevenou rukoväťou, mixážny pult nezistenej značky a výrobného čísla, a následne z domu cez to isté okno odišli domov, čím pre majiteľku N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ulica G. číslo 6, W. spôsobili odcudzením uvedených vecí škodu vo výške 144,66 €,

v bode 2/ napadnutého rozsudku obžalovaní 1), 2) a 3)

- dňa 04.08.2020 v čase okolo 23:55 h po predchádzajúcej vzájomnej dohode za účelom nájdenia alkoholu a cigariet prišli k budove obecného úradu číslo XX v obci I., pričom C. K. sa najskôr pokúsil odomknúť zámok vstupných dverí do budovy obecného úradu nepravým kľúčom, ktorý v zámke dverí zalomil a následne sa pokúsil vojsť do priestorov obecného úradu zo zadnej strany budovy, kde na okne nachádzajúcom sa na pánskom WC o rozmeroch 40 x 40 cm odstránil polystyrén, ktorý bol vložený do otvoru okna a následne vytlačil umelohmotnú mriežku ktorá bola týmto oknom opatrená, pričom sa mu ani týmto spôsobom nepodarilo dostať do priestorov obecného úradu a preto sa všetci traja presunuli do prednej časti budovy Obecného úradu obce I. a zatiaľ čo C. K. a J. K. čakali a dávali pozor, C. K. v smere od cesty prechádzajúcej obcou I. na ľavej časti dvojkrídlového okna s dreveným rámom o rozmere 120 x 60 cm, rozbil rukou zovretou v päsť sklenú výplň okna administratívnej kancelárie a potom si rukou otvoril uzamknutie z vnútornej strany okna, kde cez takto vzniknutý otvor vošiel do priestorov obecného úradu, pričom tu následne prehľadal zásuvky stolov v administratívnej kancelárii ako aj v bývalej kancelárii starostu a odcudzil odtiaľ krabičku cigariet zn. L&M modrej farby, pričom rozbitím sklenej výplne bola Obecnému úradu I., V.: 00650757, I. XX, okres D. Y. spôsobená škoda vo výške 20 € a odcudzením krabičky cigariet zn. L&M škoda vo výške 3,40 €. Za toto konanie okresný súd uložil obžalovanému C. K. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 23.11.2020, právoplatný dňa 23.11.2020 zrušil výrok o treste, ktorým bol odsúdený podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. za prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu pre mladistvých, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanej C. K. súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu ju zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému J. K. uložil trest povinnej práce vo výmere 100 hodín, pričom tento je povinný vykonať najneskôr do 1 roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Ďalej súd rozhodol, že trest je obžalovaný povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu.

V neposlednej rade prvostupňový súd poškodenú N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., G. X a B. I. s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

V konečnom dôsledku obžalovanému C. K. súd uložil aj trest prepadnutia veci - 1 pár tmavomodrých tenisiek značky Nike, veľkosť 36,5 s bielym lemom a tmavomodrou gumenou podrážkou a s poškodením na ľavej teniske.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení z obžalovaných podala odvolanie len obžalovaná C. K., a to proti výroku o treste. V podstate z písomných dôvodov odvolania, ktoré obžalovaná doručila súdu prostredníctvom svojej obhajkyne vyplynulo, že prvostupňový súd pri hodnotení osoby obžalovanej neprihliadol na poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. d) Tr. zák., že páchateľ spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Preto mal súd následne aplikovať § 38 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda nemalo dôjsť k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby. Z uvedeného dôvodu potom súd nemal aplikovať ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., keďže v takomto prípade by neprevažoval pomer priťažujúcich okolností.

Ďalej obžalovaná nesúhlasila s aplikáciou priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. a v tomto smere obhajoba ozrejmila použitie všeobecnej priťažujúcej okolnosti „spáchal viac trestných činov“, že neprichádza do úvahy v prípade, ak páchateľ spáchal dva alebo viac trestných činov, kde sa ukladá úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. Súd pochybil v neprospech obžalovanej, keď jej pričítal ako priťažujúcu okolnosť, že spáchala viac trestných činov podľa § 37 písm. h) Tr. zák., pretože táto okolnosť podmieňuje uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. Teda v prejednávanom prípade už bola zohľadnená práve týmto spôsobom spočívajúcim v uložení úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti obhajoba poukázala aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR.

Pokiaľ ide o trest odňatia slobody uložený obžalovanej, obhajoba v tomto smere poukázala na zásady ukladania trestov, na zásadu humanity trestu, z ktorého vyplýva potreba dodržiavať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Obhajoba tiež ozrejmila požiadavku primeranosti trestu k trestnému činu, za ktorý sa ukladá. Tak isto poukázala na zásady, ktorými sa riadi súd pri rozhodovaní o treste. V tejto súvislosti poukázala na osobu obžalovanej, ktorá viedla riadny život a nespáchala žiadnu majetkovú trestnú činnosť, ani čo sa týka priestupkového konania. Od samého začiatku priznala svoje pochybenie a spolupracovala s orgánmi činnými v trestnom konaní a samotní poškodení si neuplatňovali náhradu škody. Podľa obhajoby spoločenská nebezpečnosť konania obžalovanej je nízka, keďže zobrala s ďalším spoluobžalovaným len cigarety a on si zobral nôž, nič iné nezobrali, a preto má za to, že pri takomto skutku už samotné väzobné stíhanie, ktoré trvá od 06.08.2020 je dostatočným poučením pre obžalovanú. Navyše obžalovaná je matkou 2- ročného dieťaťa, o ktoré sa stará výlučne sama a chcela by sa o neho riadne starať a v plnej miere si uvedomuje svoje zlyhanie, pričom sľúbila, že viackrát sa to už nebude opakovať. V neposlednom rade obžalovaná uviedla, že má kde bývať, má dostatočný príjem, bude sa zdržiavať v mieste svojho trvalého bydliska a je ochotná vykonať prípadne trest povinnej práce, ktorý by jej bol uložený. Preto navrhla zrušiť v napadnutom rozsudku výrok o treste a požiadala odvolací súd, aby vo veci rozhodol sám v zmysle

Obhajkyňa obžalovanej na verejnom zasadnutí zotrvala na písomných dôvodoch ich odvolania. Uviedla, že spoločenská nebezpečnosť konania obžalovanej je v tomto prípade nízka, zobrala len krabičku cigariet. Za toto konanie jej bol uložený neprimerane prísny trest a z toho dôvodu navrhla, aby súd zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku a uložil obžalovanej trest povinnej práce, ktorý by odrážal spomínanú spoločenskú nebezpečnosť jej konania.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny, trest bol obžalovanej uložený primeraný, pokiaľ ide o jej tvrdenie, že sa zo svojho konania poučila, to vyhodnotil ako účelové a z toho dôvodu navrhol odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí uviedla, že svoje konanie úprimne ľutuje a požiadala senát, aby jej uložil nižší trest. O jej syna sa momentálne stará jej sestra, pričom prejednávanej trestnej činnosti sa dopustila pod vplyvom alkoholu. V ostatnom sa obžalovaná pridržiavala návrhu svojej obhajkyne.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaná podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je sčasti dôvodné.

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že obžalovaná C. K. po svojom poučení na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prijal a následne vykonal dôkazy len v súvislosti s výrokom o treste a náhrade škody.

Krajský súd preto preskúmal len výrok o treste u obžalovanej C. K., pričom zistil že prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanej nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Tr. zák., teda že spáchala trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s námietkou obhajoby, že obžalovanej mala byť priznaná aj táto poľahčujúca okolnosť. Pri hodnotení osoby obžalovanej odvolací súd zistil, že v čase spáchania skutku bola vo veku 20 rokov a z jej výpovedí zo spisového materiálu a prejavu na verejnom zasadnutí odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné obžalovanej priznať aj túto poľahčujúcu okolnosť.

Naopak, pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., túto prvostupňový súd správne nepriznal obžalovanej, keďže aj podľa záverov odvolacieho súdu v tomto prípade nešlo o komplikovanú trestnú vec. Páchatelia boli známi už po 3 dňoch od začatia trestného stíhania a priznanie obžalovanej k spáchaniu trestnej činnosti a doposiaľ zadovážené dôkazy v spisovom materiály postačovali na usvedčenie páchateľov z predmetnej trestnej činnosti. Z uvedeného dôvodu priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. nemalo podstatný význam pre trestné konanie, a preto obžalovanej nebola priznaná táto poľahčujúca okolnosť.

Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou obhajoby vo vzťahu k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., keďže prvostupňový súd správne aplikoval toto ustanovenie ako všeobecnú priťažujúcu okolnosť, pretože obžalovaná spáchala 2 trestné činy, pričom súčasné použitie ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák. nebolo možné vykladať ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

V ustanovení § 41 ods. 1 Tr. zák. je ustanovená absorbčná zásada, podľa ktorej súd trest uloží podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na čin najprísnejšie trestný... Teda spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. sa však nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. (eventuálne v náväznosti na toto ustanovenie aj v zmysle § 41 ods. 3 alebo § 42 Tr. zák.). V prípade obžalovanej totiž nedošlo k duplicitnému použitiu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. tak, ako to vykladala obhajoba.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanej C. K. priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Tr. zák., z uvedeného dôvodu bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 2:2, preto v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. sa odvolací súd pri ukladaní trestu pohyboval v základnej trestnej sadzbe od 1 roka do 5 rokov a keďže obžalovaná prejednávanú trestnú činnosť spáchala v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, odvolací súd jej nemohol uložil trest na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ale jej uložil trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov nepodmienečne. Pri druhu a výmere trestu odňatia slobody odvolací súd nemohol prihliadnuť na konštatovanie obhajoby, že obžalovaná spáchala trestný čin menšej spoločenskej nebezpečnosti, keďže neoprávnený vstup do obydlia iného krajský súd nepovažuje za menej spoločensky nebezpečnú trestnú činnosť. Následne potom pre výkon trestu obžalovanú zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže na to mal splnené zákonné podmienky a u obžalovanej neprichádzalo do úvahy uloženie alternatívneho trestu práve s odkazom na to, že spáchala trestnú činnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Z vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.