Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/73/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: ALFA-R, s.r.o., Belgické kráľovstvo, číslo podniku: , zastúpeného Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 101298638/2019 zo dňa 29. 05. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného i správcu dane súd zistil a mal za preukázané, že dňa 28. 07. 2015 sa u žalobcu začala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl - december 2014, január - máj 2015, na základe žiadosti Kriminálneho úradu finančnej správy zo dňa 04. 06. 2015. O začatí predmetnej daňovej kontroly bola spísaná dňa 28. 07. 2015 zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, predmetom ktorej bolo začatie daňovej kontroly a bolo tiež dohodnuté, že výkon daňovej kontroly sa uskutoční v areáli H. Sládkovičovo dňa 16. 09. 2015.

2. Ďalšia zápisnica s konateľom žalobcu bola spísaná dňa 13. 10. 2015, predmetom ktorej bolo prevzatie fotokópií dokladov vyžiadaných správcom dane a tiež bol spísaný priebeh miestneho zisťovania, na ktorom bola zadaná požiadavka na predloženie dodávateľských faktúr správcovi dane.

Následne bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 04. 02. 2016, z ktorej vyplýva, že dňa 04. 02. 2016 sa zamestnanci správcu dane dostavili do kancelárie v Sládkovičove, kde si vyhotovené fotokópie dokladov aj s prílohami prevzali. Originály poskytnutých dokladov si ponechal daňový subjekt, správcovi dane boli predložené k nahliadnutiu. Doklady odovzdala zamestnancom správcu dane interná účtovníčka spoločnosti pani E. L. a tvoria prílohu č. 1.

3. V zdaňovacom období apríl 2015 žalobca si odpočítaval DPH podľa § 49 ods. 1 - 4 zákona o DPH na základe týchto dodávateľských faktúr:

A/faktúry vystavené spoločnosťou FEGA FROST, s.r.o. v sume 95.193,57 eura a to

- fa./DL č. 5515122667 zo dňa 01. 04. 2015, tovar - kur. prsia 6 x 2 kg, celkom suma 72.626,40 eur,

- fa./DL č. 5515123575 zo dňa 07. 04. 2015, tovar - kur. prsia 6 x 2 kg, celkom suma 237,60 eura,

- fa./DL č. 5515123574 zo dňa 07. 04. 2015, tovar - kur. prsia 6 x 2 kg, celkom suma 72.626,40 eur,

- fa./DL č. 5515123742 zo dňa 08. 04. 2015, tovar - kur. prsia 6x 2 kg, celkom suma 72.626,40 eur,

- fa./DL č. 5515125484 zo dňa 10. 04. 2015, tovar - kur. prsia 6x 2 kg, celkom suma 237,60 eur,

- fa./DL č. 5515124773 zo dňa 10. 04. 2015, tovar - kur. prsia 6x 2 kg, celkom suma 237,60 eur,

- fa./DL č. 5515124352 zo dňa 10. 04. 2015, tovar - kur. prsia 6x 2 kg, celkom suma 72.626,40 eur,

- fa./DL č. 1151329309 zo dňa 13. 04. 2015, tovar - mrazená zelenina, celkom suma 724,42 eur,

- fa./DL č. 5515125535 zo dňa 24. 04. 2015, tovar - kur. prsia 6x 2 kg, celkom suma 69.300 eur,

- fa./DL č. 5515126252 zo dňa 17. 04. 2015, tovar - kur. prsia 6x 2 kg, celkom suma 67.531,20 eur,

- fa./DL č. 5515127608 zo dňa 24. 04. 2015, tovar - kur. prsia 6x 2 kg, celkom suma 3.326,40 eur,

- fa./DL č. 5515127605 zo dňa 24. 04. 2015, tovar - kur. prsia 6x 2 kg, celkom suma 67.531,20 eur,

- fa./DL č. 5515128934 zo dňa 30. 04. 2015, tovar - kur. prsia 8x 2 kg, celkom suma 67.584 eur,

- dobropis č. 24350003 zo dňa 28. 04. 2015, tovar - kur. prsia 8x 2 kg, celkom suma - 105,60 eur,

- fa. č. 5515134625 zo dňa 30. 04. 2015, tovar - mrazené výrobky, celkom, 4.051,39 eura,

B/faktúry vystavené spoločnosťou RAY INVEST s.r.o. v sume 10.402,00 eur a to

- fa. č. 2015030 zo dňa 22. 04. 2015, tovar - husacie perie, celkom suma 62.412 eur, základ dane 52.010 eur, daň 20% - 10.402 eur.

4. Správca dane vykonal dožiadania a to za účelom preverenia požadovaných skutočností ohľadom daňového subjektu FEGA FROST, s.r.o., Tehelňa 675/2, Kežmarok, IČO: 36 475 939 (prvý z vystaviteľov faktúr), ohľadom faktúr uvedených v bode 3 písm. A/, z ktorého vyplynulo, že svedok O. D. sa pri ústnom pojednávaní vyjadril tak, že spoločnosť FEGA FROST, s.r.o. vykonáva ako hlavnú podnikateľskú činnosť obchod s mrazenými a chladenými potravinami a so spoločnosťou ALFA-R s.r.o. (žalobcom) spolupracujú bez zmluvy približne 10 rokov, tovar kuracie prsia bol dodaný na základe objednávky, ktoré za spoločnosť FEGA FROST, s.r.o. vybavoval šéf nákupu A.. Y. J., vystavili pre nich faktúry uvedené v zápisnici, majú ich zaúčtované v účtovníctve a zahrnuté v záznamoch DPH, daň bola priznaná a odvedená, tovar fyzicky neuskladňovali vo vlastnom sklade (adresa: J. XXX pri F.), ale bol prepravený priamo od dodávateľa FEGA FROST s.r.o. do skladov odberateľa ALFA-R s.r.o., pričom prepravu tovaru nezabezpečovali, ale vykonával ju ich dodávateľ, faktúry boli uhradené bezhotovostne.

5. Na základe predložených evidencií a dodávateľských faktúr následne správca dane zistil dodávateľov spoločnosti FEGA FROST, s.r.o., pri ktorých zistil nasledovné skutočnosti:

A/ CROSS CONSULTING, s.r.o. 1. Mája 166/5, Trenčín, IČO: 45 363 307, ktorá bola dňa 13. 02. 2015 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť TREKON TRADE s.r.o., Partizánska 432/19, Trenčianske Teplice, IČO: 36 341 410 (ukončená registrácia DPH z úradnej moci dňa 31. 12. 2010!)

B/ Výzva zaslaná spoločnosti TREKON TRADE, s.r.o., Partizánska 432/19, Trenčianske Teplice, IČO: 36 341 410 (právny nástupca platiteľa CROSS CONSULTING, s.r.o.) sa vrátila správcovi dane z dôvodu adresát neznámy, teda v zmysle § 31 ods. 4 daňového poriadku bola doručená dňa 16. 03. 2016, preto správca dane mal za to, že daňový subjekt si nesplnil povinnosti vyplývajúce z predmetnej výzvy a dôkazy nepredložil.

C/ Ďalším dodávateľom bola spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o., Sládkovičova 38/A, Bánovce nad Bebravou, IČO: 43 908 659, ktorá bola dňa 25. 10. 2016 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť PIKNIK s.r.o., Dr. I. Markoviča 2083/1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 46 770 062, ktorá bola dňa 04. 11. 2016 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť DcaLaser s.r.o. Zlatovská 2192/29, Trenčín, IČO: 44 136 447, ktorá má vo Výpise z obchodného registra č. 20354/R zaznamenaný ex offo výmaz dňom 09. 11. 2016, v dôsledku čoho správca dane nemal s kým konať a teda dodávateľsko-odberateľské vzťahy považoval za nepreukázané aj v tomto rozsahu.

D/ Jedným z dodávateľov kuracieho mäsa do spoločnosti Slovakia Food Tranding, s.r.o., bola spoločnosť PPWIN s.r.o., Februárová 153, Partizánske, IČO: 45 432 619, ktorá bola dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra dňa 24. 10. 2014 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Inžiniering, s.r.o., M.R. Štefánika 7, Žilina, IČO: 45 385 793. Správca dane zaslal aj tejto spoločnosti výzvu na zapožičanie dokladov, avšak zásielka sa vrátila správcovi dane z dôvodu adresát neznámy, teda v zmysle § 31 ods. 4

daňového poriadku bola zásielka doručená dňa 16. 03. 2016, preto správca dane mal za to, že si daňový subjekt nesplnil povinnosti vyplývajúce z predmetnej výzvy a dôkazy nepredložil.

E/ Ďalším dodávateľom kuracieho mäsa do spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. bola spoločnosť Acces line, s.r.o., R. Jašíka 159/10, Partizánske, IČO: 45 939 845, ktorá bola dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra dňa 16. 04. 2015 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť LIBRIS URBIS, s.r.o. (od 10. 12. 2015 zmena názvu na ZEN City s.r.o.) č. 1805, Trenčianske Teplice, IČO: 44 199 635. Táto spoločnosť bola tiež dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra dňa 11. 12. 2015, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť King Shops, s.r.o., Fialkové údolie 5, Bratislava, IČO: 46 253 939, a táto tiež bola dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra dňa 22. 12. 2015, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť MARFITSCH, s.r.o., Palackého 85/5, Trenčín, IČO: 44 928 955. Správca dane zaslal spoločnosti MARFITCH, s.r.o. tiež výzvu na zapožičanie dokladov, avšak tá sa tiež vrátila z dôvodu adresát neznámy, v zmysle § 31 ods. 4 daňového poriadku doručená dňa 16. 03. 2016 a správca dane vyhodnotil zistenia z nej tak, že daňový subjekt si nesplnil povinnosti vyplývajúce z predmetnej výzvy a dôkazy nepredložil.

6. Okrem uvedeného správca dane v súvislosti s inou daňovou kontrolou (K. V.) vykonal dňa 03. 11. 2015 ústne pojednávanie vo veci výsluchu svedka D. P., konateľky daňového subjektu CROSS CONSULTING, s.r.o., v čase od 02. 10. 2014 do 12. 02. 2015, o čom bola spísaná aj zápisnica o ústnom pojednávaní. Svedkyňa sa vyjadrila tak, že vedela o tom, že je konateľkou tejto spoločnosti, ale v mene spoločnosti bol splnomocnený a aj konal H. Y. st. (otec jej vtedajšieho priateľa), ktorý mal pečiatku a podpisoval v mene spoločnosti. O obchodnej, účtovnej a podnikateľskej činnosti, ani o hospodárskych, ekonomických, platobných operáciách a dodávateľsko-odberateľských vzťahoch sa svedkyňa vyjadriť nevedela, ako ani nepredložila žiadne dôkazy k týmto operáciám. Ďalej uviedla, že faktúry pre žalobcu nevystavovala ani nevidela, ohlasovaciu a registračnú povinnosť voči Regionálnej a veterinárnej a potravinovej správe neplnila, úhrady nevykonávala, záznamy a doklady spoločnosti nevidela, ani ich neprevzala. Z dôkazov predložených svedkyňou vyplynulo len to, že právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti CROSS CONSULTING, s.r.o., sa stala nástupnícka spoločnosť TREKON TRADE s.r.o., ktorá má ukončenú registráciu DPH z úradnej moci dňa 31. 12. 2010.

Pri preverovaní sídla spoločnosti TREKON TRADE s.r.o. bolo zistené, že sídlo je fiktívne, nakoľko správca dane na mestskom úrade v Trenčianskych Tepliciach zistil, že na uvedenej adrese nemá nikto hlásený trvalý pobyt a že majiteľkou je pani Y. F., ktorá sa vyjadrila, že nehnuteľnosť vlastní, ale dom je prázdny, dlhodobo neobývaný, nikdy nikomu nedávala súhlas na zriadenie sídla a ani nemala vedomosť, že by tam nejaká spoločnosť mala sídlo. Správca dane Daňový úrad Trenčín predvolal (aj opakovane) konateľa spoločnosti TREKON TRADE s.r.o. H. O., ktorý sa však nedostavil, ale bol predvedený pracovníkmi Obvodného oddelenia PZ v Dubnici nad Váhom. Do zápisnice uviedol, že sídlo spoločnosti TREKON TRADE s.r.o. sa nachádza v Trenčianskych Tepliciach v paneláku, v byte v centre mesta neďaleko hotela Slovakia. Ďalej uviedol, že nepozná majiteľa bytu osobne, ani jeho meno, nemá kľúče od bytu, ani tam nechodieva, nevie, či sa tam pošta preberá. Doklady od zanikajúcej spoločnosti CROSS CONSULTING s.r.o., on ako konateľ nepodpisoval, ale preberací protokol vraj existuje a podpísal ho pán prezývaný „P.“. On za ním prišiel, že či si nechce zarobiť a zaviedol ho k notárovi do Trenčína, kde podpísal nejaké papiere a on ho vyplatil. Rovnako tak nevedel nič o obchodoch spoločnosti CROSS CONSULTING, s.r.o. ani TREKON TRADE s.r.o., preto sa nevedel vyjadriť k faktúram, platbám a iným dokladom týchto spoločností, za spoločnosť TREKON TRADE s.r.o. nikdy nevystupoval, neuzatváral žiadne obchody, nepodával žiadne daňové priznania.

Zo spisu tiež vyplývalo, že Kriminálny úrad finančnej správy, pobočka Trenčín spísal s D. P. Zápisnicu o podaní vysvetlenia č. 1368825/2015 zo dňa 04. 09. 2015, ktorej prílohou boli aj faktúry č. 20140021, č. 20140041, č. 20140048, č. 20140054 vystavené spoločnosťou CROSS CONSULTING s.r.o. pre odberateľa FEGA FROST s.r.o. D. P. uviedla, že bolo jej ponúknuté jej priateľom H. Y. ml., aby bola konateľkou za finančnú odmenu, pričom mala splnomocniť na konanie v mene spoločnosti otca priateľa H. Y. st. O činnosti spoločnosti nič nevedela, so žiadnou komoditou neobchodovala, nevystavovala a nepodpisovala žiadne dokumenty, účtovníctvo nikdy nevidela, nevykonávala platby, nakoľko heslá k internetbankingu odovzdala priateľovi H. Y. ml., neplnila registračné ani oznamovacie povinnosti voči Regionálnej veterinárnej správe, t. j. vystupovala v spoločnosti CROSS CONSULTING s.r.o. ako konateľka iba na papieri.

Okrem toho bola spísaná aj zápisnica s H. Y. st. a to zo strany Kriminálneho úradu finančnej správy, pobočka Nitra, v ktorej uviedol, že bolo mu niekedy v roku 2014 ponúknuté jeho synom H. Y. ml., že by sa dalo niečo privyrobiť tak, že bude vystupovať ako konateľ nejakej spoločnosti. Následne išiel s K. R. k notárovi JUDr. Mikita v meste Trenčín, kde boli všetky papiere prichystané na podpis. Všetko podpísal, ale nič nečítal a od osoby K. R. dostal finančnú odmenu dva krát 150,- eur. O spoločnosti PPWIN s.r.o., ktorej bol konateľom nič nevie, nikdy nevystavoval žiadne faktúry, nepodpisoval žiadne zmluvy, neobjednával žiaden tovar a tiež nikdy nikoho nesplnomocnil na zastupovanie spoločnosti v jeho mene. Okrem toho dodal, že K. R. mu kázal zriadiť účet, povedal mu, že firma robí niečo zo železom, o dodávateľoch ani odberateľoch nič nevedel, lebo firma vraj nikdy nič nepredala ani nekúpila.

Obdobne sa H. Y. st. vyjadril aj ako svedok do zápisnice spísanej Daňovým úradom Trenčín, pobočka Partizánske v súvislosti s preverením dodávateľsko-odberateľských vzťahov s obchodným partnerom Slovakia Food Trading, s.r.o. Pri výsluchu bol prítomný aj konateľ spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o., pán K. J. a svedok uviedol, že spoločnosť PPWIN s.r.o. pozná, konateľom sa stal za odmenu okolo 200,- eur, podpísaním dokladov u JUDr. Mikitu, ale sídlo spoločnosti nepozná, nikdy tam nebol, spoločnosť údajne obchodovala so železom, ako konateľ nikdy nič neurobil, neviedol účtovníctvo, lebo počítač využíva iba na relax, neplnil registračnú ani oznamovaciu povinnosť voči Regionálnej veterinárnej správe a tiež dodal, že pečiatku spoločnosti so svojím podpisom dal vyrobiť osobne na vlastné náklady ešte pred prepisom spoločnosti a odovzdal ju notárovi JUDr. Mikitovi. Za spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o. nikoho nepozná a žiadny obchod s nimi neuzatváral, nič nepodpisoval, žiadne faktúry nevystavoval, nevedel sa vyjadriť k skladovaniu, k preprave tovaru ani úhradám, ani či bola daň z vystavených faktúr zaúčtovaná, priznaná a odvedená.

Súčasťou administratívneho spisu bola aj zápisnica s K. J., spísaná Kriminálnym úradom finančnej správy, pobočka Nitra, ktorý uviedol, že v roku 2014 kúpil firmu Slovakia Food Trading, s.r.o. cez internet, ale nevie od koho, spoločnosť sa zaoberala nákupom a predajom potravín, najmä mäsa, kávy a redbullov, dodávateľmi boli len slovenskí obchodníci PPWIN s.r.o., CROSS CONSULTING s.r.o., na iné si nepamätal, a predával potraviny len slovenským spoločnostiam ako boli FEGA FROST, s.r.o., CHRIEN s.r.o., Líška Slovakia s.r.o. Finančné prostriedky na kúpu potravín mu zasielali spoločnosti S TRADE s.r.o. a FEGA FROST s.r.o., kancelárske priestory mala spoločnosť na adrese v Bánovciach nad Bebravou a skladovacie priestory vo firme FEGA FROST, s.r.o. O plnení oznamovacej a registračnej povinnosti voči Regionálnej a veterinárnej správe si nepamätal.

K. J. bol vypočutý aj ako svedok do Zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej Daňovým úradom Trenčín, pobočka Partizánske, kde uviedol, že neplnil registračnú ani oznamovaciu povinnosť voči Regionálnej a veterinárnej správe. Ďalej potvrdil obchody s odberateľom FEGA FROST, s.r.o. v zdaňovacom období január až december 2014, dodávateľom Access line s.r.o. v zdaňovacom období február 2015 a PPWIN s.r.o. v zdaňovacom období august a október 2014, dôkazy však nepredložil. Za spoločnosť FEGA FROST s.r.o. jednal telefonicky a elektronicky s pánom Y. J., za spoločnosť PPWIN s.r.o. jednal telefonicky, ústne, osobne alebo elektronicky so zástupcom pánom Y.. Nakúpaný tovar spoločnosť Slovakia Food Trading s.r.o. neskladovala ani neprepravovala, lebo preprava bola zahrnutá do ceny tovaru a tento bol prepravený od dodávateľov PPWIN s.r.o. a Access line s.r.o. priamo k odberateľovi FEGA FROST, s.r.o. Ďalej sa tiež vyjadril, že spoločnosť nebola registrovaná Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou v súvislosti s obchodovaním potravín živočíšneho pôvodu, ani si neplnila ohlasovaciu povinnosť.

Čo sa týkalo spoločnosti Access line s.r.o., ktorá dodávala kuracie mäso pre spoločnosť Slovakia Food Trading s.r.o., z administratívneho spisu vyplývalo, že bola dňom 16. 04. 2015 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť LIBRIS URBIS s.r.o., Palackého 3477, Trenčín, IČO: 44 199 635, ktorá je už tiež vymazaná z Obchodného registra dňom 11. 12. 2015, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť King shops, s.r.o. Fialkové údolie 5, Bratislava, IČO: 46 253 939 a aj táto spoločnosť je už vymazaná z Obchodného registra dňom 22. 12. 2015, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť MARFITSCH, s.r.o. Palackého 85/5, Trenčín, IČO: 44 928 955, ktorej spoločníkom je zahraničná spoločnosť MARFITCH UNIVERSAL S.A. z Belize a konateľom je cudzí štátny príslušník M. V. z K..

V čase od 23. 12. 2014 do 15. 04. 2015 ako konateľ spoločnosti Access line s.r.o. vystupoval H. Y., ktorý uviedol, že ako konateľ nevykonával žiadnu činnosť, nikomu nedal súhlas na zastupovanie

spoločnosti v jeho mene, zmluvy neuzatváral, faktúry nevystavoval, nič nepodpisoval, nikdy neviedol a ani nevidel účtovníctvo spoločnosti, neplnil registračnú ani oznamovaciu povinnosť voči Regionálnej veterinárnej správe, ani nepotvrdil obchody s odberateľom Slovakia Food Trading, s.r.o. Okrem toho do zápisnice uviedol, že pečiatku spoločnosti spolu s jeho podpisom dal vyrobiť na vlastné náklady ešte pred podpisom spoločnosti, pričom ju odovzdal notárovi JUDr. Mikitovi. Konateľom sa stal cez internet, kde si prečítal ponuku za finančnú odmenu cca 150 eur, potreboval peniaze, lebo bol dlhodobo nezamestnaný, tak mu niekto telefonoval, aby sa dostavil k notárovi JUDr. Mikitovi, ktorý mal pripravené všetky papiere, ktoré podpísal. S nikým sa nestretol, sídlo spoločnosti nepozná ani tam nebol.

7. Správca dane taktiež vykonal dožiadania a to za účelom preverenia požadovaných skutočností ohľadom daňového subjektu RAY INVEST, s.r.o., Obchodná 39, Bratislava, IČO: 35 747 072, ktorá je dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra dňa 31. 08. 2016, právnym nástupcom sa stala spoločnosť GYULA VARGA s.r.o., Bratislavská 8437/14A, Bratislava, IČO: 47 405 392 - nie je platcom DPH (druhý z vystaviteľov faktúr), ohľadom faktúr uvedených v bode 3 písm. B/ tohto rozsudku, z ktorého vyplynulo, že pán K. R. (konateľ RAY INVEST, s.r.o., občan Maďarska) uviedol, že so spoločnosťou Fine life, s.r.o. neobchodoval, ani o nej nepočul. Následne uviedol, že pozná spoločnosť AVIATIK team Services, s.r.o., aj údajného konateľa - občana Maďarska L. H., s ktorým si objednávky na tovar odovzdávali osobne po telefonickom dohovore a ktorý mu dodával tovar - husacie perie, ktorý spoločnosť RAY INVEST s.r.o., skladovala v sklade v Chotíne, ktorý má prenajatý od spoločnosti D.A.M.M. Group s.r.o. Tovar bol dodaný kamiónom, balený vo vreciach, faktúry vystavené spoločnosťou AVIATIK Team Services s.r.o. boli zaplatené bezhotovostne. Ďalej dodal, že firmu AVIATIK Team Services s.r.o. si nikdy nepreveroval, faktúry mu dodával L. H. osobne do ruky a tak si myslel, že sú pravé. Na otázku správcu dane, že IČO a IČ DPH uvedené na faktúrach firmy AVIATIK Team Services s.r.o. neexistuje, resp. patria spoločnosti Fine life s.r.o., o ktorej uviedol, že o nej ešte nepočul, sa nevedel vyjadriť, povedal len toľko, že mu pán L. H. povedal, že tú firmu prevzal v októbri 2014 a dal aj tie IČO a IČ DPH. V ďalšej zápisnici dodal, že spoločnosť RAY INVEST s.r.o. vykonáva činnosť veľkoobchod, nemá zamestnancov ani žiadny majetok, sídlo je virtuálne, kde sa konateľ nezdržiava, lebo činnosť riadi zo skladu v Chotíne, s dodávateľmi a odberateľmi komunikuje emailom alebo osobne, prepravu nezabezpečuje ani nevykonáva. Záverom dodal, že so spoločnosťou AVIATIK Team Services s.r.o. spolupracoval do marca 2015 a od apríla so spoločnosťou ABP Austria Invest s.r.o., Jesenského 37/13, Štúrovo, IČO: 44 696 850, pričom konateľom je L. H..

Okrem toho zo spisu vyplynulo aj to, že boli predvolaní aj konatelia spoločnosti Fine life s.r.o. - D. R. a B. L., ktorí uviedli, že sú ešte stále konateľmi spoločnosti Fine life s.r.o., spoločnosť AVIATIK Team Services s.r.o. ani pána L. H. nepoznajú, so spoločnosťou RAY INVEST s.r.o. nikdy neobchodovali, žiadne faktúry pre ňu nevystavili, jediný spoločník D. R. tiež uviedol, že nedošlo k prevodu obchodného podielu na nového vlastníka a on je ešte stále jediným spoločníkom spoločnosti. Okrem iného bola dňa 31. 12. 2014 zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti Fine life s.r.o., teda v čase deklarovaného obchodného vzťahu už nebola platiteľom a nemohla teda na faktúrach uvádzať daň z pridanej hodnoty.

V súvislosti s ďalším dodávateľom husacieho peria do spoločnosti RAY INVEST s.r.o., ktorým bol podľa vyjadrení konateľa K. R. od apríla 2015 spoločnosť ABP Austria Invest s.r.o. správca dane zistil, že od marca do mája 2015 si neplnil daňové povinnosti a nie sú podané daňové priznania na dani z pridanej hodnoty, pričom konateľom bol L. H. a dňa 29. 01. 2016 došlo k dobrovoľnému výmazu spoločnosti ABP Austria Invest s.r.o., pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť CHEMO-PAL, s.r.o., Priateľstva 7, Komárno, IČO: 45 569 339, kde je konateľom E. V. F., občan Maďarska.

Zo spisu tiež vyplývalo, že jedným z odberateľov husacieho peria od spoločnosti RAY INVEST, s.r.o., ako aj HELEX HOLDING, s.r.o., a ALFA-R, s.r.o., je okrem iných aj zahraničná česká spoločnosť WORLD FLESH s.r.o., Rybná 716/24, Praha, avšak správca dane ju nepreveroval.

8. Okrem toho z administratívneho spisu tiež vyplývalo, že správca dane rozhodnutím č. 103112146/2016 zo dňa 10. 05. 2016 rozhodol o prerušení daňovej kontroly a to z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Daňová kontrola sa prerušila odo dňa 13. 05. 2016 na nevyhnutný čas do dňa, kedy správca dane získa podklady a informácie potrebné pre správne určenie dane. Žalobca rozhodnutie prevzal dňa 16. 05. 2016.

Oznámením zo dňa 12. 02. 2018 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 05. 02. 2018 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Žalobca oznámenie prevzal dňa 16. 02. 2018.

9. Podaním zo dňa 21. 02. 2018, nazvaným oboznámenie - vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v rámci výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl až december 2014, január až máj 2015, správca dane žalobcovi oznámil informácie o priebehu a výsledkoch daňovej kontroly, pochybnosti správcu dane o správnosti a pravdivosti dokladov predložených daňovým subjektom pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl až december 2014, január až máj 2015. Žalobcovi doručené dňa 26. 02. 2018. Záverom správca dane vyzval žalobcu, aby do 8 dní predložil nové doklady, dôkazy, resp. vyjadrenia, ktoré chce predložiť správcovi dane. Následne po predĺžení lehoty na vyjadrenie správca dane konštatoval, že lehota uplynula dňa 27. 03. 2018 a daňový subjekt, t. j. žalobca sa nevyjadril.

10. Dňa 28. 03. 2018 bol spísaný protokol z daňovej kontroly, týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov - júl až december 2014, január až máj 2015, ktorý bol následne spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 05. 04. 2018. Z predmetného protokolu (pre zdaňovacie obdobie apríl 2015) vyplýva, že kontrolou predložených dokladov žalobcu bolo zistené, že nebolo preukázané prijatie zdaniteľných plnení, platiteľ si neoprávnene odpočítal daň z prijatých faktúr od dodávateľov FEGA FROST, s.r.o. a RAY INVEST s.r.o. v zdaňovacom období apríl 2015 v celkovej výške 105.595,57 eura, čím porušil ustanovenie , v nadväznosti na , ako aj o dani z pridanej hodnoty. Žalobca sa k predmetnému protokolu vyjadril v podaní zo dňa 15. 05. 2018.

11. Správca dane zabezpečil doplnenie, resp. zopakovanie dokazovania v zmysle návrhov žalobcu a prerokoval pripomienky žalobcu k skutočnostiam uvedeným v protokole zo dňa 28. 03. 2018 na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 13. 09. 2018, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.

12. Dňa 25. 09. 2018 vydal správca dane rozhodnutie č. 101899641/2018, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 105.595,57 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015.

Správca dane vo svojom rozhodnutí na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že nárok na odpočítanie dane v celkovej výške 1.196.175,99 eur v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach júl až december 2014, január až máj 2015 od dodávateľov kuracieho mäsa a iných potravinárskych výrobkov, považuje za nedostatočne preukázaný, preto zotrval na záveroch uvedených v Protokole zo dňa 28. 03. 2018. Mal tiež za to, že zistené skutočnosti nepreukazujú nárok daňového subjektu na odpočítanie dane a nemajú vplyv na rozhodnutie správcu dane, preto správca dane považoval ústne pojednávanie zo dňa 13. 09. 2018 za posledné v rámci prerokovania pripomienok a dôkazov vo vyrubovacom konaní a v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydal toto rozhodnutie. Na základe predložených pripomienok a ústneho pojednávania vo veci ich prerokovania správca dane vyhodnotil nárok na odpočítanie dane uplatnený žalobcom za zdaňovacie obdobie apríl 2015 v sume 105.595,57 eura ako nedostatočne preukázaný.

13. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 31. 10. 2018, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.

II.

14. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 101298638/2019 zo dňa 29. 05. 2019 tak, že podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 101899641/2018 zo dňa 25. 09. 2018, ktorým podľa a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubil rozdiel dane v sume 105.595,57 eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015, daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdil.

15. Vo svojom rozhodnutí žalovaný poukázal na skutkový stav a tiež priebeh konania, v rámci ktorého zhrnul, že na základe zisteného skutkového stavu správca dane konštatoval, že zdaniteľné plnenia deklarované v obchodnom reťazci tuzemských dodávok Access line s.r.o. a PROCON s.r.o. - Slovakia Food Trading s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o. - daňový subjekt neboli preukázané, ako ani neboli preukázané zdaniteľné plnenia deklarované v obchodnom reťazci tuzemských dodávok ABP Austria Invest s.r.o.

- RAY INVEST s.r.o. - daňový subjekt. Skutočné dodanie tovaru v súlade s ustanovením v definovaných obchodných reťazcoch sa nepotvrdilo. Z uvedeného vyplývalo, že ak nedošlo k dodaniu tovaru v zmysle ustanovenia , jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa , a preto odberateľovi - daňovému subjektu, zapojenému v týchto obchodných reťazcoch, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane v sume 95.193,57 eur a v sume 10.402,00 eur podľa Dodávateľovi vznikla povinnosť zaplatiť daň z dôvodu jej uvedenia vo faktúre podľa ustanovenia

16. Okrem toho poukázal na to, že správca dane v danej veci zhromaždil skutočne rozsiahly spisový materiál, pričom v plnej miere využil možnosť, ktorú mu poskytuje ustanovenie , nakoľko miestne a vecne príslušní správcovia dane vykonali množstvo časovo a vecne súvisiacich daňových kontrol a daňových konaní u subjektov zapojených v obchodných reťazcoch. Aspoň čiastočne definovať obchodné reťazce bolo možné len na základe týchto daňových kontrol a daňových konaní, pričom dokazovanie bolo sťažené účelovým konaním ich jednotlivých článkov, ktorí postupne zanikali zlúčením (niekedy aj viacnásobným) s inými spoločnosťami a tie prípadne následne zanikli výmazom „ex offo“. Závery z týchto kontrol sú už právoplatné a vykonateľné. Všetky zistené skutočnosti boli použité ako dôkaz, ktorý prispel k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane u daňového subjektu. Žalovaný konštatoval, že tieto dôkazy správca dane získal v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

17. Z tvrdení žalobcu bol pre žalovaného zrejmý nesúhlas s výsledkami daňovej kontroly a so závermi správcu dane zhrnutými vo výroku jeho rozhodnutia. Opakované prezentovanie nesúhlasu však podľa žalovaného nie je relevantným argumentom, na základe ktorého je možné zmeniť závery daňovej kontroly a výrok rozhodnutia. Mal za to, že žalobca neuvádzal, v čom konkrétne spočívala nezákonnosť daňovej kontroly, či nezákonnosť konania správcu dane. Skutočnosť, že správca dane nevyhodnotil získané dôkazy tak, ako si to žalobca vzhľadom na svoje subjektívne očakávania predstavoval, nebol dôvod na to, aby bola daňová kontrola, či rozhodnutie správcu dane označené za nezákonné. Správca dane opakovane vysvetľoval žalobcovi, že právo na odpočítanie dane nie je založené len na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení. Formálna existencia dokladov nemôže byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ak nie je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia skutočne došlo tak, ako je deklarované v dokladoch- vo všetkých jej znakoch, t.j. v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. V danej veci správca dane vyjadril vážne pochybnosti o tom, že žalobcovi skutočne vzniklo právo na odpočítanie dane, a o týchto pochybnostiach žalobcu oboznámil. V oboznámení bol žalobca zároveň poučený o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich mu najmä z ustanovení , a v priebehu daňovej kontroly. Žalovaný zdôraznil, že žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil a pravdivosť svojich tvrdení (opodstatnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane) nepreukázal ani v predĺženej lehote na to určenej, nakoľko na oboznámenie správcu dane vôbec nereagoval. Vyjadrenie k protokolu zo dňa 15. 05. 2018 bolo v predĺženej lehote podané a správca dane sa s pripomienkami daňového subjektu rozsiahlo a dostatočne vysporiadal aj v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 19 až 45. Správca dane pripomienky žalobcu samozrejme prerokoval so žalobcom ešte pred vydaním svojho rozhodnutia, a to dňa 13. 09. 2018. Priebeh ústneho pojednávania je zaznamenaný v zápisnici o ústnom pojednávaní, z ktorej vyplýva, že žalobca bol upovedomený o tom, že správca dane neakceptuje ďalšie predlžovanie vyrubovacieho konania a jeho návrh vyjadriť sa k prerokovaným skutočnostiam v lehote 30 dní neprijal. Žalobca bol upozornený na to, že ústne pojednávanie zo dňa 13. 09. 2018 považuje správca dane za posledné vo vyrubovacom konaní. V zmysle zákonných ustanovení , po spísaní poslednej zápisnice je správca dane zákonne viazaný do 15 dní vydať rozhodnutie. S obsahom zápisnice boli zúčastnené osoby oboznámené a s jej obsahom súhlasili, čo potvrdili svojimi podpismi. Za daných skutkových okolností nebolo možné prisvedčiť daňovému subjektu, ktorý tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach a nemal možnosť sa dostatočne vyjadriť k zisteným skutočnostiam a záverom správcu dane.

18. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane posúdil charakter jednotlivých obchodných transakcií a nevzniesol pochybnosti o existencii tovaru, ktorým sa v sklade daňového subjektu v rozhodnom období disponovalo. Tak to správca dane uviedol aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Zdôraznil, že správca dane spochybnil opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení tak, ako bolo deklarované v jednotlivých obchodných reťazcoch. Podľa zistení správcu dane zúčastnené daňové subjekty postupovali spôsobom, ktorý nesie znaky podvodného konania a jeho cieľom je získať daňovú výhodu v podobe uplatneného práva na odpočítanie dane. Opätovne dodal, že boj proti podvodom je uznaným cieľom Smernice RADY 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú transponuje. Preto ak finančné orgány v priebehu daňovej kontroly, či daňového konania zistia objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú podvodnému konaniu, sú oprávnené tieto skutočnosti uviesť vo svojich rozhodnutiach, ako dôkazy, ktoré podporujú záver, že získanie daňovej výhody bolo hlavným cieľom transakcie. Do reťazcov boli zapájané subjekty, ktoré nikdy nepreukázali uskutočnenie zdaniteľných plnení, nepredložili doklady, nepodávali daňové priznania, daň nepriznali a nezaplatili, pri výpovedi svedkov - konateľov v čase realizácie deklarovaného obchodu, niektorí z nich uviedli, že o obchodoch vedomosť nemajú resp. konali na pokyn osôb v postavení mimo týchto spoločností. U všetkých priamych dodávateľov sa udiali zmeny, ktoré viedli k tomu, že doklady preukazujúce účtovné prípady a hospodárske operácie, či jednoducho vykonávanie ekonomickej činnosti týchto spoločností sú nedostupné. Jednotlivé články obchodného reťazca a ani samotný daňový subjekt nemal potrebu zisťovať pôvod tovaru, jeho odosielateľa a skutočného vlastníka. Nie je známe, kto potravinu uviedol na tuzemský trh. Na základe objektívnych skutočností, ktoré správca dane zistil a vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach prijal záver, že žalobca je súčasťou podvodného obchodného reťazca s komoditou kuracie mäso a husacie perie. Správca dane mal za to, že žalobca vedel, resp. mal vedieť, že je súčasťou takýchto reťazcov a vo svetle týchto skutočností mu právo na odpočítanie dane zamietol. Okrem toho dodal, že skutočnosť, že u všetkých spoločností došlo k zásadným zmenám v priebehu preverovania ich ekonomickej činnosti správca dane ani žalovaný nepovažujú za náhodu, ale za účelové konanie.

19. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil aj to, že v danej veci je predmetom deklarovaných zdaniteľných plnení aj tak špecifická komodita, ako je potravina živočíšneho pôvodu (zmrazené mäso). Pri obchodovaní s tak citlivou komoditou bolo potrebné prihliadať na špeciálnu legislatívu, a to najmä o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v rozhodnom období, o potravinách v znení účinnom v rozhodnom období a Vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) č. 931/2011 z 19. septembra 2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu, ktorou sú subjekty obchodujúce s potravinami povinné riadiť sa a dodržiavať ju tak, ako to uviedol aj správca dane vo svojom rozhodnutí. Realizácia sporných zdaniteľných plnení si preto vyžadovala vyššiu mieru opatrnosti zo strany daňového subjektu pri výbere obchodných partnerov pre dodanie mrazeného kuracieho mäsa, a to i s ohľadom na potrebu preukázania nárokov z nej vyplývajúcich v zmysle , nakoľko táto hmotnoprávna norma v súvislosti s preukazovaním vecnej a materiálnej stránky deklarovaných odpočítateľných zdaniteľných plnení neliberalizuje dobromyseľného nadobúdateľa. Správca dane dôvodne očakával, že daňový subjekt a jeho obchodní partneri vykonávali podnikanie s potravinami živočíšneho pôvodu v súlade s právnymi predpismi vyhlásenými uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorými vyššie uvedené právne predpisy bez pochyby sú a v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) o požiadavkách na vysledovateľnosť. Predpokladá sa pritom, že informácie budú na obchodnom doklade sprevádzajúcom potravinu alebo budú jeho prílohou. Dokazovaním však bolo zistené, že daňový subjekt ani jeho obchodní partneri nevykonávali podnikanie v súlade s platnou legislatívou pre obchodovanie s potravinami živočíšneho pôvodu.

20. Okrem toho žalovaný v ďalšej časti dodal, že keďže HELEX HOLDING s.r.o. bola zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty k 30. 11. 2014, pán K. R., ktorý je ako jediný konateľ priamo zodpovedný za tento stav, prevzal dňa 03. 10. 2014 spoločnosť VIPS AGENCY, spol. s r.o., ktorá disponovala registráciou pre daň z pridanej hodnoty a zmenila obchodné meno na RAY INVEST s.r.o. a tá deklarovala dodávky husacieho peria pre daňový subjekt (žalobcu) v zdaňovacom období december 2014 až máj 2015. K. R. dodávky husacieho peria pre daňový subjekt nepreukázal a na základe zverejnených zoznamov daňový subjekt mal k dispozícií aj informácie, že spoločnosť si neplní svoje povinnosti platiteľa dane. Aj napriek tomu žalobca neprijal dostatočné opatrenia a pokračoval v obchodnej spolupráci, čo svedčí o tom, že k svojej ekonomickej činnosti nepristupoval s potrebnou starostlivosťou. Zároveň žalovaný dodal, že práve špecifickosť komodity a požiadavky na jej vysledovateľnosť poskytli daňovému

subjektu priestor a zákonné možnosti na to, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

III.

21. Podanou žalobou zo dňa 05. 08. 2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 05. 08. 2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101298638/2019 zo dňa 29. 05. 2019 vrátane rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101899641/2018 zo dňa 25. 09. 2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani na pridanej hodnote v sume 105.595,57 eura za zdaňovacie obdobie apríl 2015.

22. Dôvody nezákonnosti vymedzil tým, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánmi finančnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali orgány finančnej správy za základ rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a/alebo nemá v nich oporu, v konaní pred orgánmi finančnej správy došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

23. V prvom rade poukázal na to, že sa nestotožnil s názorom žalovaného a tiež správcu dane, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi od spoločnosti FEGA FROST s.r.o., RAY INVEST, s.r.o. a to z dôvodov, že žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinnosti voči orgánom finančnej správy jeho dodávateľom. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľov, znáša dôkazné bremeno, ako aj dôkaznú núdzu správca dane. Žalobca si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena. Do dôkazného bremena žalobcu pritom nepatria skutočnosti, ktoré žalobca ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť. Žalobca nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľov, nemôže preto preukazovať, akým spôsobom tovar nadobudli a ako ho prepravili. V rámci rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt možno konštatovať, že žalobca ako daňový subjekt preukázal skutočnosti prislúchajúce jeho dôkaznému bremenu na rozdiel od správcu dane, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že dodávatelia tovar nedodali, resp. ho nedodali žalobcovi. Prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcovi, ak tento o tom nevedel alebo nemohol vedieť.

24. Na doplnenie vyššie uvedených dôvodov žalobca uviedol, že správca dane, ako aj žalovaný v rozhodnutí spochybnili právo žalobcu na odpočítanie DPH z nákupu tovaru tým, že spochybnili vznik daňovej povinnosti pri predmetných dodávkach a to tvrdením, že pri predmetných dodávkach nevznikla daňová povinnosť podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pretože reálne dodanie zdaniteľného obchodu dodávateľmi nebolo preukázané. Žalobcovi tak nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Mal preto za to, že rozhodnutie správcu dane je zmätočné a teda aj nepreskúmateľné, nakoľko žalobca okrem predložených dokladov o zrealizovaní daného obchodu preukázal aj jeho skutočnú existenciu. Bol tiež toho názoru, že zo skutočnosti, že dodávateľ v čase daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebol kontaktný, nie je možné vyvodiť záver, že sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo. Naviac, u dodávateľov žalobcu neboli zo strany správcu dane zabezpečené žiadne dôkazy, a teda ani dôkazy, ktoré by mohli preukazovať, že dodanie zdaniteľného plnenia žalobcovi nebolo uskutočnené. Mal za to, že správca dane nesprávne vyhodnotil existujúce dôkazy, resp. dôkaznú núdzu a rozhodol v neprospech žalobcu v rozpore so zákonom.

25. Zároveň zastal názor, že si žalobca splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena. Žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predkladal dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhoval vykonanie ďalších. Správca dane všetky predložené dôkazy označil za nepreukázané, resp. nedostatočné, avšak vlastné dokazovanie neviedol dôsledne a neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyšli najavo, nezohľadňoval dôkazy týkajúce sa priamo zdaniteľného obchodu žalobcu, ale zohľadňoval, hodnotil a v konečnom dôsledku prihliadol na dôkazy, ktoré sa týkali úplne iných subjektov, ktoré žalobca ani len nepoznal a nebol s nimi v obchodnom vzťahu. Dodal, že už vo vyjadrení k protokolu namietal, že správca dane nedostatočným konaním resp. nekonaním v predmetnej veci nedostatočne zistil skutkový

stav, čím porušil § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku, keď skutočnosti rozhodujúce pre účely správy daní nezistil čo najúplnejšie a nevyužil ako dôkaz všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Okrem toho zdôraznil, že ak žalobca dodávky sám vecne a dokladovo preukázal, realizácia nákupov vyplývala z účtovnej a daňovej evidencie, tak správca dane nemal dôvod a právo na odpočítanie dane žalobcovi uprieť. Žalovaný, rovnako ako ani správca dane, hoci mali pochybnosti o realizácii obchodu, nevyužili všetky relevantné dostupné dôkazné prostriedky a nezistili riadne stav veci. Pochybnosti správcu dane sa stali základom s jediným argumentom rozhodnutia správcu dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný vo svojom rozhodnutí. Tieto pochybnosti neboli počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania odstránené a nahradené skutkovými zisteniami, hoci žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav a navrhoval vykonanie viacerých ďalších dôkazov už vo vyjadrení k protokolu. Žalobca očakával, že žalovaný odstráni všetky nedostatky v dokazovaní vedenom správcom dane. Namiesto toho žalovaný v zásade len zopakoval všeobecné konštatácie správcu dane, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v dôsledku toho vydal nezákonné rozhodnutie. Záverom dodal, že v jednotlivých predmetných spoločnostiach boli uskutočnené správcom dane daňové kontroly, ktoré boli ukončené s nulovým nálezom a to v spoločnosti FEGA FROST s.r.o., bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobia január až december 2016, máj 2017, jún 2017, august 2017.

26. Žalobca v rámci rekapitulácie mal za to, že rozhodnutia sú nezákonné, pretože žalovaný v rozhodnutí rovnako ako aj správca dane v rozhodnutí svoje závery opierajú o nedostatočne zistený a nesprávne vyhodnotený skutkový stav, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Zistený skutkový stav veci zo strany orgánov finančnej správy nemožno považovať za postačujúci pre konečné a zákonné rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane a pre vyvodenie záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre odpočítanie DPH v zmysle § 49 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Okrem toho rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, niektoré závery žalovaného za vnútorné rozporné. Žalobca namietal mnoho nedostatkov v konaní správcu dane, žalovaný sa však s konkrétnymi námietkami žalobcu nevysporiadal buď vôbec alebo len konštatoval finálny záver bez dostatočného odôvodnenia a poskytnutia odpovede na kritické (zásadné) argumenty žalobcu.

27. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd vydal rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie žalovaného č. 101298638/2019 zo dňa 29. 05. 2019, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101899641/2018 zo dňa 25. 09. 2018 a vec vráti Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.

IV.

A/ vyjadrenie žalovaného

28. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30. 01. 2019, v rámci ktorého sa v prvom rade vyjadril k procesnému postupu žalovaného i správcu dane, ako aj k skutkovej podstave veci a následne k skutočnostiam tvrdeným žalobcom v žalobe.

Po preštudovaní žaloby konštatoval, že žalobca v žalobných bodoch svojej žaloby prezentuje, rovnako ako vo svojom odvolaní, len svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného. V danom smere neuviedol nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného či správcu dane. Skutočnosť, že správca dane a žalovaný nevyhodnotili získané dôkazy tak, ako si to žalobca vzhľadom na svoje subjektívne očakávania predstavoval, nie je dôvod na to, aby boli rozhodnutia správcu dane a žalovaného označené za nezákonné. Námietky žalobcu majú totožný charakter a sú prezentované opakovane. Rovnako tak nie je možné zaujať stavisko k námietkam, ktoré sú všeobecné a bez konkrétneho prepojenia na správcom dane, či žalovaným uvádzané skutočnosti. Správca dane v danej veci vykonal skutočne rozsiahle dokazovanie. Všetky zistené skutočnosti, spôsob ich zistenia a vyhodnotenie dôkazov uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a tieto skutočnosti vychádzajú z predloženého spisového materiálu. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane je relevantným zdrojom komplexných informácií k danej veci. Sám žalovaný sa v tomto vyjadrení rovnako plne odvoláva aj na odôvodnenie svojho rozhodnutia, v ktorom sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými zásadnými skutočnosťami. V danej veci je názor žalovaného nemenný. Bolo zrejmé, že žalobca háji výhradne svoje záujmy (práva), no nemôže očakávať, že nespokojnosť s vydaným rozhodnutím bude žalovaný považovať za relevantný dôvod na zmenu výroku svojho rozhodnutia.

Charakter námietok žalobcu, prezentovaných v žalobe, podľa žalovaného svedčí skôr o priamom ignorovaní všetkých zistených a uvádzaných skutočností. Žalobca rozsiahlo, opakovane a všeobecne uvádza námietky, ktoré však nijakým spôsobom nereflektujú na skutočnosti, ktoré sú uvádzané v odôvodnení rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Aj napriek tomu, že žalobca rozdelil dôvody podania žaloby do piatich bodov, jeho námietky smerujú najmä k spôsobu rozloženia dôkazného bremena, ktorým sa cíti byť neprimerane zaťažený. V danej súvislosti žalovaný zdôraznil, že primárnou zákonnou povinnosťou žalobcu je preukázať, že k dodaniu zdaniteľného plnenia došlo, a to vo všetkých znakoch, t.j. v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Aj keď sa o to žalobca snažil, v danej veci nebolo možné opomenúť zásadné objektívne skutočnosti, na základe ktorých je zrejmé, že žalobca bol súčasťou účelovo vytvorených obchodných reťazcov, ktorých hlavnou úlohou nebolo riadne vykonávanie podnikateľskej činnosti jednotlivými spoločnosťami zapojenými v tomto reťazci, ale len neoprávnené získanie daňovej výhody v oblasti dane z pridanej hodnoty. Ako uviedol žalovaný na st. 5 a 6 svojho rozhodnutia, boj proti podvodom je uznaným cieľom Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú transponuje. Preto ak finančné orgány v priebehu daňovej kontroly, či daňového konania zistia objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú podvodnému konaniu, sú oprávnené tieto skutočnosti uviesť vo svojich rozhodnutiach, ako dôkazy, ktoré podporujú záver, že získanie daňovej výhody bolo hlavným cieľom transakcie a žalobca o tomto cieli vedel, resp. mohol, i mal vedieť. Judikáty európskych súdnych dvorov sa ustálili na názore, že nie je v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Preto okolnosti, že daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré boli v jeho moci a jeho účasť na podvode je vylúčená, predstavujú dôležité fakty pre priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. S ohľadom na požiadavky veterinárnej a potravinovej legislatívy, či možnosti poskytované samotnou finančnou správou vo forme zverejňovaných zoznamov alebo informácie verejne dostupné v iných registroch je zrejmé, že opatrenia, ktoré žalobca v danom prípade prijal, neboli dostatočné. Žalovaný konštatoval, že práve špecifickosť komodity a požiadavky na jej vysledovateľnosť poskytli žalobcovi priestor a zákonné možnosti na to, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Ďalšie možnosti na odstránenie rizika žalobcu poskytla samotná finančná správa, či verejne dostupné registre. Žalovaný zdôraznil, že žalobca tento priestor a možnosti nevyužil a túto skutočnosť nie je možné opomenúť tak, ako sa o to snaží žalobca pri domáhaní sa výhradne svojich práv v súdnom konaní.

V závere žalovaný dodal, že tak správca dane, ako aj žalovaný v procese daňovej kontroly, následne vyrubovacieho konania i odvolacieho konania postupoval v súlade s ustanoveniami Postupovali podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránili záujmy štátu a obci a dbali pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so závermi a obsahom rozhodnutí je pochopiteľná z dôvodu, že v danej veci sleduje výhradne svoje záujmy. Pre zachovanie objektívnosti mal však správca dane i žalovaný v danej veci na zreteli aj záujmy štátu, ktoré boli neoprávneným konaním žalobcu v nemalej miere dotknuté. Na základe uvedeného žalovaný zotrval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí i v rozhodnutí správcu dane, pričom navrhol, aby správny súd žalobu ako bezdôvodne podanú, zamietol.

B/ stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného

29. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 30. 01. 2019 bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcu s možnosťou vyjadriť sa zmysle ust. (ďalej len "").

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril vo vyjadrení zo dňa 27. 04. 2020, majúc pritom za to, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30. 01. 2020 neuviedol nič nové a iné ako uviedol vo svojej argumentácii v rámci daňového konania, vôbec nereagujúc na skutkovú a právnu argumentáciu žalobcu uvedenú v podanej žalobe tak, ako tomu bolo aj v rámci daňového konania, opakuje svoju argumentáciu, ktorá ale nezodpovedá vykonanému dokazovaniu v rámci daňového konania. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, skutočnostiach a odôvodneniach uvedených v podanej žalobe, ktoré vychádzajú z odôvodnenia nesprávneho a nezákonného postupu orgánov finančnej správy v rámci daňového konania, a ktoré poukazujú dôvodnosť nároku žalobcu na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.

Zároveň vytýkal, že počas konania pred orgánmi finančnej správy žalovaný nehodnotil, resp. nevzal v úvahu dôkazy o reálnosti zdaniteľného obchodu týkajúce sa žalobcu, a to dôkazy nie len formálne svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov (listiny), ale aj dôkazy reálne svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov a tak orgány finančnej správy dospeli jednak k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, ale aj k rozhodnutiu nezákonnému, nakoľko neboli dodržané zákonné zásady daňového konania týkajúce sa najmä, ale nie výlučne zásad vykonania a hodnotenia dôkazov. Pričom, ak by žalovaný hodnotil dôkazy o reálnosti, o skutočnom uskutočnení zdaniteľného plnenia v rámci výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu, a to v súlade so zásadami daňového poriadku pre daňové konanie, daňovú kontrolu, tak by musel dôjsť k záveru, že daňový subjekt zdaniteľné plnenie reálne uskutočnil a teda správca dane na prvom stupni rozhodol nesprávne a nezákonne.

V.

30. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. , ust. , ďalej len "SSP" v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa zamietnuť. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 13. 04. 2021 (ust. ).

Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

31. Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

32. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v zdaňovacom období (ďalej len „“), predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa , dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c/ odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa , , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa , , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa , , na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

33. Podľa , , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

34. Podľa , o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi ().

Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

35. Podľa o potravinách v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, na trh je zakázané umiestňovať potraviny neznámeho pôvodu.

Podľa , o potravinách v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, prevádzkovateľ, ktorý dováža potraviny z tretích krajín alebo ktorý v mieste určenia prijíma dodávku produktov živočíšneho pôvodu, nespracovaného ovocia a nespracovanej zeleniny z iného členského štátu Európskej únie, je povinný podať informáciu o dovoze alebo informáciu o dodávke týchto potravín príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe do elektronického systému štátnej veterinárnej a potravinovej správy najneskôr 24 hodín po jej prijatí.

Informácia o dovoze podľa odseku 1 alebo informácia o dodávke podľa odseku 1 musí obsahovať údaje o a) mieste určenia dovozu alebo dodávky potraviny, b) krajine pôvodu dovezenej alebo dodanej potraviny, c) druhu dovezenej alebo dodanej potraviny, d) množstve každého druhu dovezenej alebo dodanej potraviny, e) druhu obalu alebo druhu baliaceho materiálu, v ktorom sa dovezená alebo dodaná potravina nachádza alebo je zabalená, f) označení identifikujúcom dovezenú alebo dodanú potravinu.

36. Podľa o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, vlastník, držiteľ, sprostredkovateľ alebo dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa , zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu sú povinní.

a) ohlásiť začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti orgánom veterinárnej správy, ak ide o prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, oznámiť orgánom veterinárnej správy podľa § 6 a 8 spôsobom určeným štátnou veterinárnou a potravinovou správou začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti a každú prevádzkareň pod ich kontrolou, ktorá vykonáva akýkoľvek stupeň výroby, spracúvania a distribúcie produktov živočíšneho pôvodu okrem maloobchodných prevádzkarní pri poskytovaní stravovacích služieb a maloobchodných prevádzkarní, ktoré nevykonávajú výrobné činnosti uvedené v

§ 41 ods. 5 písm. u) a v) a odseku 6 písm. d) a v ktorých sa vykonáva úradná kontrola potravín podľa osobitného predpisu, 67) a zabezpečiť, aby mali príslušné orgány veterinárnej správy vždy k dispozícii aktuálne informácie o prevádzkarni vrátane oznámenia o každej závažnej zmene v činnostiach a uzavretí existujúcej prevádzkarne, a ohlásiť príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe zabíjanie hovädzieho dobytka alebo ošípaných na súkromné domáce použitie.

Podľa - k) o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, pri obchode so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, živočíšnymi vedľajšími produktmi a patogénmi a produktmi živočíšneho pôvodu s členskými štátmi sú osoby uvedené v odseku 1 ďalej povinné.

f) pred uvedením na trh skontrolovať predpísané identifikačné značky zvierat, certifikáty alebo doklady a oznámiť orgánu veterinárnej správy všetky nezrovnalosti alebo odchýlky; ak ide o zmeny zdravotného stavu zvierat, izolovať podozrivé zvieratá, kým o ich uvedení na trh nerozhodne orgán veterinárnej správy,

g) vopred oznámiť orgánu veterinárnej správy predpokladaný dátum príchodu zvierat alebo zárodočných produktov, alebo živočíšnych vedľajších produktov z členského štátu a ich druh,

h) uchovávať po dobu určenú orgánom veterinárnej správy všetky certifikáty alebo predpísané dokumenty a predložiť ich príslušnému orgánu veterinárnej správy, ak o to požiada,

i) zabezpečiť, aby boli produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod získané v súlade s týmto zákonom, skontrolované, osobitne označené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu priložené certifikáty alebo iné predpísané doklady,

j) zabezpečiť nepretržitými vlastnými kontrolami, aby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod zodpovedali ustanoveniam tohto zákona; laboratórne analýzy na účely potvrdenia zdravotnej neškodnosti musia byť vykonávané v akreditovaných laboratóriách,

k) zabezpečiť, aby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod vyhovovali veterinárnym požiadavkám podľa tohto zákona na všetkých stupňoch produkcie, skladovania, uvádzania na trh a prepravy produktov živočíšneho pôvodu.

37. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2015 v sume 105.595,57 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaných dodávateľov tovaru, t. j. spoločnosti FEGA FROST s. r. o. a spoločnosti RAY INVEST s.r.o.

38. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 pri ním tvrdenej dodávke tovarov od deklarovaných dodávateľov podľa predložených faktúr uvedených v bode 3. tohto rozsudku.

Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly predložil všetku dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.

39. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. , ako i v ust. vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie

sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na jej odpočítanie, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach vystavených dodávateľmi (spoločnosťou FEGA FROST s. r. o. a spoločnosťou RAY INVEST s.r.o.) v mesiaci apríl 2015. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru (služby), ktorý mu mali dodať ním deklarovaní a vyššie označení dodávatelia len v prípade, ak by pri tomto tovare (službe) vznikla týmto dodávateľom daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, dožiadaniami, výsluchmi svedkov, či už priamo alebo dožiadane, resp. prostredníctvom zápisníc o podaní vysvetlenia (napr. O. D., D. P., K. J., H. Y. st., K. R., D. R. a B. D.), ako aj zisteniami z iných daňových kontrol, v rámci ktorých preveroval nielen dodávateľov žalobcu, ale aj spoločnosti, ktoré mali byť v zdaňovacom období apríl 2015 dodávateľmi dodávateľov žalobcu.

40. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry/dodacie listy uvedené v bode 3 tohto rozsudku, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia apríl 2015, ako i záznam ukladateľov tovaru v skladových priestoroch Mraziarne a.s. Sládkovičovo.

41. Predloženie uvedených dokladov - faktúr za zdaňovacie obdobie apríl 2015 (i keď sú opatrené pečiatkou deklarovaného dodávateľa a nečitateľným podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.

42. Žalobca v priebehu daňovej kontroly tvrdil, že dodanie tovaru mal potvrdené aj jednotlivými dodávateľmi, ale aj tretími osobami, ktoré sa na predmetných obchodoch nezúčastnili priamo, ale nepriamo ako prepravca alebo sklad, kde bol predmetný tovar uskladnený. V predmetnej veci je však potrebné vychádzať z toho, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 pri deklarovaných dodávkach od uvedenej spoločnosti v mesiaci apríl 2015. V tomto období bol preukázateľne konateľom spoločnosti FEGA FROST s. r. o., O. D., ktorý potvrdil, že so žalobcom spolupracuje bez zmluvy približne 10 rokov, tovar bol dodaný na základe objednávky, ktoré za spoločnosť FEGA FROST s.r.o. vybavuje šéf nákupu A.. Y. J., vystavili pre nich faktúry a majú ich zaúčtované v účtovníctve a zahnuté v záznamoch DPH, avšak následne dodal, že tovar neuskladňovali vo vlastnom sklade, ale bol prepravený priamo do skladov žalobcu, pričom prepravu tovaru nezabezpečovali, ale vykonával ju ich dodávateľ. Následne správca dane na základe predložených evidencií a dodávateľských faktúr spoločnosti FEGA FROST s.r.o. zistil, že tovar dodaný žalobcovi bol nakúpený od spoločností Slovakia Food Trading, s.r.o., ktorá je vymazaná z Obchodného registra a má právneho nástupcu, ktorý je tiež z Obchodného registra vymazaný ex offo, a od spoločnosti CROSS CONSULTING s.r.o., ktorá je tiež z Obchodného registra vymazaná a má právneho nástupcu TREKON TRADE s.r.o., ktorý má ukončenú registráciu dane z pridanej hodnoty dňa 31. 12. 2010. Okrem toho z výsluchov ďalších konateľov subdodávateľských spoločností správca dane zistil, že majú zložité vlastnícke vzťahy, konatelia podľa ich výpovedí vystupovali ako biele kone, nevedeli o činnosti spoločností Slovakia Food Trading s.r.o, resp. jej právnych nástupcoch, ani o činnosti spoločnosti CROSS CONSULTING, s.r.o. a jej právnom nástupcovi, resp. uvádzali, že prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ, prípadne že bola v cene (K. J. za spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o. uviedol, že nakúpený tovar neskladovala ani neprepravovala, lebo preprava bola zahrnutá do ceny tovaru a tento tovar bol prepravený do dodávateľov PPWIN s.r.o. /dobrovoľne vymazaná/ a Access line, s.r.o. /dobrovoľne vymazaná/, v obidvoch spoločnostiach konateľ H. Y. st. za odmenu). Na ústnych pojednávaniach vo veciach výsluchov svedkov doklady, ako ani iné dôkazy správcovi dane predložené neboli, v dôsledku čoho nebolo preukázané nadobudnutie ani dodanie kuracieho mäsa, prípadne iných mrazených výrobkov. Okrem toho v sklade MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo dochádzalo tiež len k presunu tovaru bez jeho prepravy, resp. ani záznamy neuvádzali dodávateľa, preto ani v tomto ohľade žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Naviac, správca dane zistil, že daňové subjekty uvedené v reťazcoch neboli ani podľa vyjadrení konateľov registrované na účely obchodovania s potravinami - mäsom a žiadne zásielky živočíšneho pôvodu z iného členského štátu EU nenahlasovali.

Následne u dodávateľa husacieho peria RAY INVEST s.r.o. bolo počas daňovej kontroly zistené, že deklaruje nákup tovaru od subdodávateľa AVIATIK Team Services s.r.o., ktorá nie je a ani nikdy nebola zapísaná v Obchodnom registri SR, lebo identifikačné čísla uvedené na faktúrach patria spoločnosti Fine life s.r.o., ktorá však v čase realizácie obchodov nebola platiteľom DPH, ako ani z jej strany (t. j. z vyjadrení konateľov) nebolo preukázané, že by tieto zdaniteľné obchody realizovali, práve naopak spoluprácu s RAY INVEST s.r.o. popreli, v dôsledku čoho nebolo možné dospieť k záveru, že by došlo k dodaniu predmetného tovaru od na faktúre uvedeného dodávateľa. Druhým dodávateľom pre RAY INVEST s.r.o. bola spoločnosť ABP Austria Invest, s.r.o., ktorá si však od marca do mája 2015 neplnila daňové povinnosti, nie sú podané daňové priznania na dani z pridanej hodnoty a jej konateľom bola osoba L. H., ktorý sa vydával aj za konateľa spoločnosti AVIATIK Team Services, s.r.o. Dňa 29. 01. 2016 došlo k výmazu aj tejto spoločnosti s právnym nástupcom, ktorým sa stala spoločnosť CHEMO-PAL, s.r.o. s konateľom - cudzím štátnym príslušníkom.

Všetky tieto zistenia podľa názoru súdu nepreukazujú dodanie tovaru žalobcovi od dodávateľov FEGA FROST s.r.o. a RAY INVEST s.r.o. v zdaňovacom období apríl 2015 podľa predložených faktúr uvedených v 3. bode tohto rozsudku.

43. Žalobca bol s uvedenými zisteniami správcu dane písomne oboznámený v podaní zo dňa 21. 02. 2018. Zároveň bol v tomto oboznámení poučený aj o svojich právach a povinnostiach. Dokonca správca dane na žiadosť daňového subjektu predĺžil aj lehotu na vyjadrenie sa k protokolu zo dňa 28. 03. 2018. Vyjadrenie k protokolu bolo v predĺženej lehote podané a správca dane sa s pripomienkami daňového subjektu rozsiahlo a dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, ako aj ich prerokoval pred vydaním svojho rozhodnutia a to dňa 13. 09. 2018. Priebeh ústneho pojednávania je zaznamenaný v zápisnici o ústnom pojednávaní. Preskúmajúc uvedený postup správny súd bol toho názoru, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach a mal možnosť vyjadriť sa dostatočne k zisteným skutočnostiam, ako aj navrhovať dôkazy, nakoľko aj vo vyrubovacom konaní bolo doplnené dokazovanie, napr. o výsluch skladníkov, ktorí potvrdili, že zisťovali len dodanie množstva a nie dodávateľa, či pôvod tovaru. Žiadne konkrétne návrhy na doplnenie dokazovania predložené neboli.

44. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach tovarov od vyššie označených dodávateľov v mesiaci apríl 2015 bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok týchto tovarov spoločnosťou FEGA FROST s. r. o. a spoločnosťou RAY INVEST s.r.o. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovaných dodávok tovarov zo strany vyššie uvedených spoločností. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú realizovanie deklarovaných dodávok tovarov spoločnosťou FEGA FROST s. r. o. a RAY INVEST s.r.o.

45. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie tovarov od spoločnosti FEGA FROST s. r. o. a RAY INVEST s.r.o. ako dodávateľov). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné

bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

46. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym dodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci apríl 2015 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie (dodávka tovarov) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr/dodacích listov za zdaňovacie obdobie apríl 2015) žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany deklarovaných dodávateľov (resp. ich dodávateľov) ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. -61).

47. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie tovarov žalobcovi spoločnosťou FEGA FROST s. r. o. a spoločnosťou RAY INVEST s.r.o. nie je preukázané predloženými faktúrami a dodacími listami vystavenými v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2015 (iné doklady týkajúce sa tohto zdaňovacieho obdobia žalobca nepredložil), ale ani výpoveďami svedkov, ktorí ak aj potvrdili obchodnú spoluprácu (napr. K. J. /Slovakia Food Trading, s.r.o./), túto spoluprácu nepodložili žiadnymi dokladmi, resp. dôkazmi. Naviac, z výpovedí svedkov D. P., H. O. vyplýva, že títo za spoločnosť CROSS CONSULTING, s.r.o. a TREKON TRADE s.r.o. žiadne obchody neuzatvárali. Rovnako tak neboli preukázané obchody uzatvorené medzi Slovakia Food Trading, s.r.o. a jeho dodávateľmi, ktorými boli Access line, s.r.o. a PPWIN, s.r.o.

Čo sa týkalo komodity - husacie perie, v tomto ohľade taktiež správy súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie tovarov žalobcovi nebolo preukázané žiadnymi dokladmi, nakoľko žalobca deklaroval nadobudnutie predmetného tovaru od RAY INVEST, s.r.o., ktorý mal nadobudnúť tovar od subdodávateľa AVIATIK Team Services, s.r.o. a ABP Austria Invest, s.r.o. Preverovaním subdodávateľov však bolo zistené, že spoločnosť AVIATIK Team Services, s.r.o. nie je a ani nikdy nebola zapísaná v Obchodnom registri, pretože identifikačné údaje uvedené na faktúrach patria spoločnosti Fine life s.r.o. a s tou žiadna spolupráca tvrdená, ako ani preukázaná nebola. Rovnako tak nebolo preukázané dodanie tovaru zo spoločnosti ABP Austria Invest s.r.o., pretože v tomto ohľade správca dane zistil, že od marca do mája 2015 si neplnila táto spoločnosť daňové povinnosti a nie sú podané daňové priznania na dani z pridanej hodnoty, pričom konateľom bola tá istá osoba, ktorá vystupovala aj ako zástupca spoločnosti AVIATIK Team Services, s.r.o. (t. j. L. H.). Následne došlo k výmazu aj tejto spoločnosti, v dôsledku čoho bolo potrebné konštatovať, že nevznikla daňová povinnosť podľa .

S poukazom na uvedené bolo potrebné dospieť k záveru, že nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade vyššie uvedených žalobcom deklarovaných dodávok tovarov správca dane správe odôvodnil tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenie, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane mu dodali ním deklarovaní dodávatelia, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane.

48. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri plnení, ktoré mu mali dodať deklarovaní dodávatelia, t. j. spoločnosť FEGA FROST s. r. o. a spoločnosť RAY INVEST s.r.o., aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a jeho skutočné dodanie zo strany týchto dodávateľov. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. V tomto ohľade sa preto javí námietka žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za dodávateľov, s ktorými nebol v zmluvnom vzťahu za irelevantnú. Je potrebné prihliadnuť pritom na to, že do obchodného reťazca boli zapájané subjekty, ktoré nikdy nepreukázali uskutočnenie zdaniteľných plnení, nepredložili doklady, nepodávali daňové priznania, daň nepriznali a nezaplatili, pri výpovedi svedkov - konateľov v čase realizácie deklarovaného obchodu, niektorí z nich

uviedli, že o obchodoch vedomosť nemajú, za spoločnosť nekonali. U všetkých priamych dodávateľov sa udiali zmeny, ktoré viedli k tomu, že doklady preukazujúce účtovné prípady a hospodárske operácie, či jednoducho vykonávanie ekonomickej činnosti týchto spoločností sú nedostupné. Jednotlivé články obchodného reťazca a ani samotný žalobca nemal potrebu zisťovať pôvod tovaru, jeho odosielateľa a skutočného vlastníka. Nebolo vôbec zrejmé, kto potravinu uviedol na tuzemský trh a to i napriek tomu, že išlo o komodity, ako kuracie mäso, mrazené výrobky a husacie perie, teda špecifické komodity, ktoré sú upravené špeciálnou legislatívou, ako napr. o potravinách a o veterinárnej starostlivosti, v rámci ktorého sú upravené povinnosti vlastníka, držiteľa, sprostredkovateľa alebo dovozcu, príjemcu, prepravcu, predávajúceho alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb oprávnených disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa , zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu. Medzi tieto povinnosti pritom patrí aj uchovávať po dobu určenú orgánom veterinárnej správy všetky certifikáty alebo predpísané dokumenty a predložiť ich príslušnému orgánu veterinárnej správy, ak o to požiada, ako aj tá povinnosť, že sú povinní zabezpečiť, aby boli produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod získané v súlade s týmto zákonom, skontrolované, osobitne označené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu priložené certifikáty alebo iné predpísané doklady. Z uvedeného teda vyplýva, že vyššie uvedené komodity mali byť riadne označené a to počas celej doby ich obehu, až po konečného príjemcu, ako aj mali byť k nim priložené certifikáty a iné predpísané doklady, preto nemožno dať za pravdu žalobcovi, že zisťovanie pôvodu vyššie uvedených komodít predstavuje obchodné tajomstvo. Žalobca mal zákonné právo, ako aj povinnosť zisťovať tieto informácie a následne by vedel aj preukázať reálnosť obchodného reťazca, v rámci ktorého bol zapojený. Nezisťovanie zákonom predpísaných údajov je podľa názoru súdu jedným zo znakov toho, že žalobca k výkonu svojej ekonomickej činnosti nepristupoval s potrebnou starostlivosťou, a preto jeho námietky o tom, že nevedel, resp. nemohol vedieť o tom, že sa zúčastňuje na realizovaní dodávok, ktoré nesú znaky nezákonného konania, sú irelevantné. Rovnako tak sú irelevantné námietky týkajúce sa presunu dôkazného bremena na správcu dane a tiež skutočnosť, že správca dane preveroval subjekty, ktoré on nepozná, nakoľko pri obozretnom podnikaní mal vedieť preukázať zákonom stanovené náležitosti komodít, s ktorými obchodoval. Rovnako tak je irelevantné, že daňová kontrola vykonávaná v spoločnosti FEGA FROST s.r.o., za zdaňovacie obdobia január až december 2016, máj 2017, jún 2017, august 2017, bola bez negatívneho zistenia, keďže predmetom súdneho prieskumu je zdaňovacie obdobie apríl 2015.

S poukazom na uvedené zistenia, na ktoré poukazovali i daňové orgány, potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturovaný tovar dodali ním tvrdení dodávatelia a platitelia dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľmi tejto dane. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.

49. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, čo však žalobca podľa názoru súdu jednoznačne nebol. Je pritom povinnosťou žalobcu, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

50. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

51. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania tovarov sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. ako i v ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. . Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaných zdaniteľných plnení (dodávka tovarov) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. ). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol preukázateľne vyzývaný, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období tam uvedenými dodávateľmi.

52. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označenými dodávateľmi tovarov a bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o dodaní tovarov deklarovanými dodávateľmi. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie tovarov od deklarovaných dodávateľov - spoločnosti FEGA FROST s. r. o. a spoločnosti RAY INVEST s.r.o., v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnení od týchto dodávateľov, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil.

53. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (sp. zn. -48) a rozsudky Najvyššieho súdu SR (napr. v konaní pod sp. zn. ), súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období.

54. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 25. 09. 2018 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 v sume 105.595,576 eur ako rozdiel dane (333,48 eur) vyrubenej v daňovom priznaní žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 105.929,05 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. 09. 2018 potvrdil podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 29. 05. 2019. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

55. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia, resp. nebolo preukázané, kto vôbec tento tovar dodal). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

56. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. , správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

57. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.