Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_28C-18-2021.pdf
PDF · 105.7 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/18/2021
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcov: 1/ G.. G. F.G., U.. X.X.XXXX, N.. Š. XXX/XX, XXX XX E., 2/ G.. Y. F., U.. XX.X.XXXX, N.. Š. XXX/XX, XXX XX E., obaja zastúpení zákonnými zástupcami, otcom: A. F., U.. XX.X.XXXX, N.. Š. XXX/XX, XXX XX E., a matkou: R.. B. F.G., U.. XX.X.XXXX, N.. Š. XXX/ XX, XXX XX E., proti žalovanému: ZŠ Juraja Fándlyho, IČO: 37 839 918, Fándlyho 763/7A, Sereď, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.4.2021 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť umožniť vstup žalobcovi 1/ do priestorov školy vyhradených pre triedu 3.C a žalobcovi 2./ do priestorov školy vyhradených pre triedu 2.B za účelom účasti na prezenčnej forme vyučovania, bez povinnosti mať na sebe rúško na prekrytie horných dýchacích ciest, bez preukázania sa dokladom o absolvovaní testu, resp. bez preukázania sa dokladom o očkovaní; bez povinnosti preukázania sa dokladom o absolvovaní testu zákonným zástupcom A. F., U.. XX.X.XXXX, F. R. N.. Š. XXX/XX, E. XXX XX a bez povinnosti preukázania sa dokladom o absolvovaní testu zákonným zástupcom B. F., U.. XX.X.XXXX, F. R. N.. Š.A. XXX/XX, E. XXX XX. 2. Svoj návrh odôvodnili tým, že v liste doručenom riaditeľke Základnej školy Juraja Fándlyho, Fándlyho 763/A, 926 01 Sereď, 12. januára 2021, zákonní zástupcovia maloletých detí, vyzvali riaditeľku školy, aby po otvorení školy bol umožnený vstup synovi: Matúšovi Tomašovičovi, nar: 6.4.2012, bytom D. Štúra 761/27, Sereď 926 01, žiak X.V. triedy a dcére: Y. F., U.. XX.X.XXXX, R.: N.. Š. XXX/XX, E. XXX XX, žiačke X.R. triedy a umožnené zúčastňovať sa prezenčného vzdelávania bez prekrytia dýchacích ciest a bez absolvovania testovania antigénovým a príp. iným testom. V odpovedi riaditeľky ZŠ Juraja Fándlyho uvedenej v liste z 29.1.2021 sa riaditeľka školy odvoláva na ,,Povinnosť nosiť rúško bolo nariadené opatrenia ÚVZ SR č. OLP/8323/2020, ktorým sa všetkým osobám zakazuje s účinnosťou od 15.10.2020, s platnosťou do odvolania pohybovať sa na verejnosti v exteriéroch, v priestoroch interiérov budov, atď. bez prekrytia horných dýchacích ciest, okrem výnimiek uvedených v tomto opatrení.“ Zároveň v liste uviedla, že kto nesplní nariadené opatrenie pri ohrozeniach verejného zdravia dopúšťa sa priestupku v zmysle § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z. a upozornila na možnosť uloženia pokuty. V závere zákonných zástupcov odkázala, v prípade výhrad voči rozhodnutiam a nariadeniam príslušných orgánov v mimoriadnej situácii, tieto adresovať tým orgánom, ktoré ich školám nariaďujú. Dňa 8.2.2021 žalobcovi 1/ (žiakovi X.V. triedy) a žalobcovi 2/ (žiačke X.B triedy), nebol umožnený vstup do školského zariadenia ZŠ Juraja Fándlyho, Fándlyho 763/7A, Sereď 92601 za účelom plnenia si školských povinností a povinnej školskej dochádzky prezenčnou formou z dôvodu nepreukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie Covid-19 zákonným zástupcom, čoho priamym dôsledkom je tá skutočnosť, že ústavou garantované právo na vzdelanie ako aj školským
zákonom garantované právo na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie je hrubým spôsobom obmedzené, a to bez platného právneho zákonného dôvodu napriek tomu, že celá rodina v tom čase bola úplne zdravá, dodržiavajúc a uplatňujúc svoje a svojho dieťaťa základné práva garantované ústavou SR, ako aj ďalšie právo na ochranu osobných údajov a svojej zdravotnej dokumentácie a platný právny stav na území SR. Štatutárny zástupca školy odmietol uviesť písomne dôvod svojho postupu, iba podotkol, že musí rešpektovať platné nariadenia vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR. Zákonní zástupcovia žalobcov školu ako aj riaditeľku školy vopred upozornili na okamžité upustenie od protiprávneho konania, ktorého sa dopúšťajú tým, že bez preukázania sa zákonného zástupcu dieťaťa negatívnym RT- PCR/antigénovým výsledkom testu na ochorenie Covid-19, deťom (žalobcom) neumožnili vstup do školského zariadenia za účelom plnenia si ústavnej a zákonnom garantovanej povinnej školskej dochádzky. Žalobcovia svoje tvrdenia opreli o vyššie popísaný právny stav a presnú citáciu právnych predpisov a uviedli nasledovné právne skutočnosti, ktoré uvádzajú aj v predmetnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobcovia majú za to, že zdravý človek nemá právnu povinnosť nosiť rúško, dať sa testovať, resp. očkovať, pričom poukazujú na skutočnosť, že požiadavka obmedzenia základného práva zákonom znemená, že len a jedine parlament smie obmedziť základné právo alebo slobodu. Túto podmienku vláda Slovenskej republiky, resp. Úrad verejného zdravotníctva tým, že uznesením, resp. vyhláškou ukladajú povinnosť, nosiť rúška, resp. povinnosť, testovať sa, porušili. Lebo oni, a nie parlament siahol na základné práva alebo slobody. Takú právomoc Ústava vláde Slovenskej republiky, ani Úradu verejného zdravotníctva nepriznáva. Vláda Slovenskej republiky, resp. Úrad verejného zdravotníctva nerešpektujú podmienky materiálneho právneho štátu vo vzťahu k forme, akou majú regulovať správanie v štáte. Porušujú Ústavu, Chartu základných práv Európskej únie a Európsky dohovor o základných ľudských právach a slobodách, Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach. Uvedené medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, bez pripustenia výnimiek, jednoznačne určujú, že akékoľvek obmedzenia výkonu základných práv a slobôd je možné len a jedine formou zákona (za splnenia aj ostatných predpokladaných podmienok) a nie normou nižšej právnej sily. Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 77 zo dňa 5.2.2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov v bod F. odporúča hlavnému hygienikovi SR ods. F3 vydať vyhlášku, ktorou sa uloží povinnosť prevádzkovateľom a zamestnávateľom vrátane škôl a školských zariadení prijať hygienické opatrenia, a to zákazom vstupu zamestnancov alebo iných osôb na pracoviská alebo do iných priestorov zamestnávateľa a prevádzkovateľa vrátane škôl a školských zariadení, ak sa nepreukážu negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie Covid-19 nie starším ako ustanovuje toto uznesenie alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie Covid-19. Úrad verejného zdravotníctva SR vydal dňa 5.2.2021 vo Vestníku vlády SR, ročník 31, čiastka 19, Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva (ďalej v texte len „ÚVZ SR“) č. 47, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov vrátane škôl a školských zariadení. Ako vyplýva z vyššie uvedenej vyhlášky ÚVZ SR je prevádzkovateľ zariadenia oprávnený požadovať od osoby vstupujúcej do vnútorných alebo vonkajších priestorov prevádzky predloženie príslušného dokladu, ktorý preukazuje negatívny výsledok na ochorenie Covid-19. V samotnej Ústave SR je v čl. 42 ods. 1 garantované ústavné právo na vzdelanie, ktoré nie je obmedzené a teda ani nemôže byť obmedzené žiadnym spôsobom. Čl. 42 ods. 2 ústavy priznáva všetkým občanom právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách. Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (ďalej v texte len "školský zákon") v ust. § 3 ods. 1 písm. c), d) stanovuje, že výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie, zákazu všetkých foriem diskriminácie. V posudzovanom prípade majú žalobcovia za to, že konanie školy a jej zamestnancov prekročilo zákonnosť vyššie uvedených právnych predpisov, pričom závažnejším spôsobom zasiahlo do základných ľudských práv, ktoré má každý občan garantované medzinárodnými dohovormi, chartami EÚ, Ústavou SR a zákonmi SR, ktoré sú svojou právnou silou nadradené uzneseniam vlády SR, resp. podzákonným aktom ÚVZ SR a v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania neumožnili žalobcom účasť na vzdelávaní prezenčnou formou bez zákonného dôvodu, čím ohrozili mravnú výchovu žalobcov. V slovenskom právnom poriadku totiž neexistuje ani ďalší právny predpis, na základe ktorého by bol ktokoľvek povinný dať sa otestovať na ochorenie Covid-19. Vynucovanie si povinnosti predložiť akýsi právne irelevantný papier o nezákonnom testovaní obyvateľstva zo strany školského zariadenia je nielen hrubá neznalosť Ústavy SR, medzinárodných dohovorov, školského zákona a ostatných zákonov, ale aj možné páchanie
trestného činu nátlaku v zmysle § 192 ods. 1 a Trestného zákona, a taktiež obmedzovanie osobnej slobody v zmysle § 183 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu Apartheidu a diskriminácie skupiny osôb v zmysle § 424a Trestného zákona. Žalobcovia majú za to, že ani škola, ani policajt, či ktokoľvek iný nemá žiadne oprávnenie požadovať od ktoréhokoľvek občana SR, v tomto prípade od zákonného zástupcu dieťaťa, predloženie výsledok testu (diagnostiky na ochorenie Covid-19), a tým podmieňovať právo na prístup k vzdelaniu.
3. Žalobcovia majú za to, že žiadny zákon platný na území Slovenskej republiky, ani uznesenie vlády SR č. 77/2021 výslovne neustanovujú okruh osôb, ktoré sú oprávnené požadovať od občanov Slovenskej republiky výsledok testu (diagnostiky formou PCR testu alebo antigénového testu certifikovaného na území EÚ na ochorenie Covid-19). Je potrebné, aby školské zariadenia rigorózne dodržiavali zákonnosť a ústavný princíp, podľa ktorého ,,každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“. V žiadnom právnom predpise platnom na území Slovenskej republiky sa neuvádza, že občan je povinný sa preukazovať kdekoľvek, kedykoľvek a komukoľvek akýmkoľvek testom na ochorenie Covid-19. Výter z nosohltanu antigénovým testom je odoberanie biologického materiálu z človeka zabezpečeného na to oprávneným zdravotníckym pracovníkom. Z daného dôvodu výsledok testu možno považovať za súčasť zdravotnej dokumentácie daného človeka, ktorý podstúpil takýto test. Každý zdravotnícky úkon, teda aj testovanie podlieha tzv. informovanému súhlasu v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, ktorý každá osoba má právo odmietnuť. Tým, že vláda SR a ďalšie subjekty pri testovaní na Covid-19 neposkytuje poučenie a nepožaduje písomný informovaný súhlas dotknutých osôb podľa vyššie cit. ustanovenia, porušuje podstatným spôsobom predmetný zákon. Zároveň žalobcovia dávajú do pozornosti aj tú právnu skutočnosť, že uznesenie vlády SR č. 77/2021 ako aj všetky uznesenia vlády predtým prijaté, týkajúce sa plošného testovania s tým spojených reštrikcií sú právnymi aktmi, ktoré slúžia ako forma rozhodovania vlády SR vo vzťahu k organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Nemajú teda postavenie normatívneho právneho aktu (všeobecne záväzného právneho predpisu), ale ide iba o individuálny správny akt, ktorý zaväzuje len adresátov uznesenia vo vnútri štátnej správy (ministerstvá a pod). Preto z neho nemôžu plynúť záväzky pre fyzickú alebo právnickú osobu, mimo takto definovanej sústavy štátnej správy. Pokiaľ sa pozrieme na právnu definíciu slova „testovanie“, je zrejmé, že pod testovaním slovenský právny poriadok rozumie odoberanie ľudských tkanív a buniek v súvislosti s darcovstvom tohto biologického materiálu. Z uznesenia vlády Slovenskej republiky teda v tomto prípade vyplýva, že by obyvatelia Slovenskej republiky mali dobrovoľne darovať biologický materiál pre potreby mikrobiologického vyšetrenia. V takom prípade ide ale o zmätočnú a právne neurčitú definíciu samotného úkonu, keďže správne by sa mal v právnej terminológii použiť pojem diagnostika. V zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon musí byť vyjadrený určite. Uznesenie vlády č. 77/2021 vykazuje právne vady pre svoju nezrozumiteľnosť, vnútornú rozpornosť a najmä pre prekročenie zákonného splnomocnenia, keďže vláda neprijala zákaz vychádzania nariadením ale iba uznesením a ani ministerstvá neprijali žiadne ďalšie opatrenia (teda normatívne právne akty), ktoré by konkretizovali uvedený zákaz vychádzania a ktoré by boli účinné a záväzné pre nás všetkých, a ktoré by boli publikované v zbierke zákonov. Mám za to, že obmedzenie pohybu občanov zákazom vychádzania trpí závažnou právnou vadou, nakoľko takýto zákaz vychádzania v zmysle čl. 5 ods. písm. g) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu nebol vykonaný právnym spôsobom, v súlade a narážajúc na vyššie cit. čl. Ústavy SR a samotnú právnu povahu a silu uznesenia vlády SR. Uvedené obmedzenie pohybu preto pre nedostatok právnej formy, ktorým sa vykonáva považujem za protiústavné a najmä nezaväzujúce voči všetkým občanom SR, pričom ani v samotnom uznesení vlády SR nie je prijatý sankčný mechanizmus, ktorý by vynucoval uvedené obmedzenie pohybu zákazom vychádzania. Z toho titulu predmetné uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 77/2021 z 5.2.2021 považujú za neplatné, a teda nevykonateľné a nezáväzné pre fyzické osoby.
4. Žalobcom sa ich zákonní zástupcovia snažili obmedzovať používanie technických prostriedkov a využívanie ich služieb (mobil, PC). Jedným z opatrení prijatých z dôvodu šíreniu koronavírusu bolo aj obmedzenie vychádzania a sociálnych kontaktov, ktoré najvýraznejšie ovplyvnilo pracovný a školský život. Zmena prezenčnej formy vzdelávania žalobcov, ktorí sú žiakmi 2. a 3. ročníka základnej školy, prešla do dištančnej formy, čo bolo a stále je nóvum. Táto forma výučby je náročná nielen pre rodičov, ale to gro záťaže je na deťoch. Situácia v poslednej dobe je neúnosná nielen pre žiakov, ale podľa vyjadrení aj pre učiteľov. Deťom chýba osobný kontakt a socializovanie učiteľov aj žiakov. Deťom chýbajú spolužiaci. Zákonní zástupcovia žalobcov majú problém skĺbiť pracovný, rodinný a študijný život. Škola
je vybavená rôznymi učebnými pomôckami, ktoré doma k dispozícii nemajú. Okrem toho sa deti doma veľmi ťažko motivujú k učeniu, občas majú problém pochopiť učivo pre náročnosť učiva oni ako a rodičia nevedia pomôcť pri učení. Ak je dieťa v škole na prezenčnej výučbe, sústredí sa na vyučovanie a kontakt s učiteľom. Ak nerozumie učivu, môže sa priamo spýtať učiteľa a učivo pochopí. Izolácia detí trvá už veľmi dlho, chýba jasný a transparentný spôsob komunikácie o dôvodoch, pre ktoré stále nemôžu nastúpiť do školy. Deti sú sociálne izolované už od minulého školského roka. Dňa 8.2.2021 nebol žalobcom umožnený vstup do školského zariadenia ZŠ Juraja Fándlyho, Fándlyho 763/7A, Sereď 92601 za účelom plnenia si školských povinností a povinnej školskej dochádzky prezeněnou formou z dôvodu nepreukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie Covid 19 zákonným zástupcom. Neumožnenie vstupu do školy za účelom účasti na výuke žalobcov dosť ranilo, a doteraz ich to psychicky traumatizuje, nechápu, prečo majú takýto zákaz, keď sú zdraví. Ak je človek chorý, je povinný sa izolovať a liečiť sa doma. Ak je ochorenie vážnejšie, navštívi lekára. Zdravý človek nemá právnu povinnosť nosiť rúško, ani právnu povinnosť si statusové postavenie zdravej osoby potvrdzovať antigénovým testom. Naviac, ak negatívny výsledok môže byť podľa vyjadrení premiéra Slovenskej republiky „falošne negatívny“ a pozitívny výsledok môže byť „falošne pozitívny“. Psychológovia poukázali na to, že školáci sú namiesto prirodzeného prostredia (škola, krúžky, voľnočasové aktivity) nútení zotrvávať neprimerane dlhý čas doma v izolácii. „Mnoho detí už rezignovalo, sú frustrované až apatické, strácajú motiváciu, nastupuje u nich depresia,“ tvrdia psychologičky. Výnimkou je skupina žiakov, ktorým systém dištančného vzdelávanie vyhovuje. Ide napríklad o deti introvertné, neisté, úzkostné či tie, ktoré majú vo všeobecnosti problémy s komunikáciou a presadzovaním sa v kolektíve. Predlžovanie tohto stavu im môže dočasne vyhovovať, ale z pohľadu ich ďalšieho vývinu neumožní týmto deťom získavať tak potrebné komunikačné a sociálne kompetencie. Chýbajúce sociálne kontakty a nútenú izolácia môžu mat' na množstvo detí devastačný vplyv, ktorého hĺbka sa v súčasnosti nedá odhadnúť. V reakcii na to, aký vplyv môže mať na žiakov nechodenie do školy, na tom sa zhodli psychologičky R. E., R. L. K. Ľ. L. z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP).
5. Žalobcovia okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu predložili: otvorený list - výzva zo dňa 12.1.2021 adresovaný žalovanému, otvorený list - výzva č. 2 o zdržanie sa nezákonného konania a zabezpečenie riadneho prístupu dieťaťa ku vzdelaniu po znovuotvorení škôl zo dňa 2.2.2021 adresovaný žalovanému, otvorený list - výzva č. 3 o zdržanie sa nezákonného konania a zabezpečenie riadneho prístupu dieťaťa ku vzdelaniu po znovuotvorení škôl zo dňa 16.3.2021, rodný list žalobcu 1/, rodný list žalobcu 2/, vysvedčenie žalobcu 1/ za šk. rok 2018/2019, vysvedčenie žalobcu 2/ za školský rok 2019/2020, komunikáciu zákonných zástupcov žalobcov so žalobcom cez internetovú stránku základnej školy (tzv. Edupage).
6. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa ust. § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
8. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa ust. § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
14. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa ust. § 328 ods. 2, prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
16. Podľa ust. § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
18. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad.
19. Súd môže podľa vyššie cit. zákonných ustanovení nariadiť neodkladné oparenie v dvoch prípadoch. Jednak, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu navrhovateľa. Súd musí vyhodnotiť na základe návrhu rozhodujúce skutočnosti, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
20. V danej veci žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňujú potrebou neodkladnej úpravy pomerov, za základe ktorej by sa žalovanému uložila povinnosť umožniť vstup žalobcu 1/ do priestorov školy vyhradených pre triedu 3.C a vstup žalobcu 2/ do priestorov školy vyhradených pre triedu 2.B za účelom účasti na prezenčnej forme vyučovania, bez povinnosti žalobcov mať na sebe rúško na prekrytie horných dýchacích ciest, bez povinnosti žalobcov, resp. ich zákonných zástupcov preukázania sa dokladom o absolvovaní testu, resp. bez preukázania sa dokladom o očkovaní. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žalobcovia odôvodnili s poukazom na obmedzenie ich práva na vzdelanie a prístup k vzdelaniu bez diskriminácie. Žalobcovia však súdu nepreukázali akým spôsobom a v akom rozsahu sú ich práva a právom chránené záujmy ohrozené (napr. nedostupnosťou dištančného vzdelávania; preukázaním, že právo detí na vzdelanie bez diskriminácie má prednosť pred právom na život a zdravie ostatných detí a ich zákonných zástupcov), pričom svoj nárok opreli len o skutočnosť, že uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 77 zo dňa 5.2.2021 ako aj Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č. 47 zo dňa 5.2.2021 sú vydané v rozpore so zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky, a tým pádom žalobcovia nemajú povinnosť nosiť v priestoroch žalovaného rúško na prekrytie horných dýchacích ciest, a taktiež žalovaný nemá oprávnenie vyžadovať negatívny výsledok testu na ochorenie Covid-19 zákonných zástupcov žalobcov. Súd má za to, že žalobcovia hodnoverne neosvedčili nebezpečenstvo hroziacej ujmy neumožnením štúdia prezenčnou formou, odvolávajú sa na pomerne všeobecné a nekonkretizované vyjadrenia psychológov, pričom neuviedli konkrétnym opisom
a relevantným osvedčením hrozbu psychickej alebo inej ujmy, ktorá im hrozí v prípade okamžitého nenastúpenia žalobcov na prezenčnú formu vyučovania. Žalobcovia dostatočne neopísali rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa prednosti ich práva na vzdelanie pred právom na ochranu zdravia ostatných detí, resp. ich zákonných zástupcov. Žalobcovia majú v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia právnu povinnosť opisom rozhodujúcich skutočností súd presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. 21. V súvislosti s poukazom žalobcov na rozpor vyššie špecifikovaných právnych predpisov so zákonmi a s Ústavou Slovenskej republiky súd uvádza, že okresný súd nemá právomoc skúmať súlad právnych predpisov so zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko túto právomoc má v zmysle čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky jedine Ústavný súd Slovenskej republiky. Ďalej súd uvádza, že žalovaný nie je povinný dodržiavať len ním uvedené právne predpisy, ale aj právne predpisy, rozhodnutia a iné pokyny vydávané Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. 22. Súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení posúdil návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že žalobcovia dostatočne nepreukázali skutočnosti, ktorými by osvedčili bezodkladnosť úpravy právnych vzťahov medzi stranami formou nariadenia neodkladného opatrenia, ani obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobcovia neosvedčili, a v konečnom dôsledku ani netvrdili, žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodkladnú úpravu pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. 23. Poukazujúc na uvedené súd má za to, že nárok na nariadenie neodkladného opatrenia nie je osvedčený takým spôsobom, aby bol nevyhnutný okamžitý zásah vo forme jeho nariadenia, a preto návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).