Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Sa-74-2018.pdf
PDF · 73.87 KB
Case nature
Subarea
6Sa/74/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom Továrenská 7, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.07.2016 doručený správnemu súdu dňa 18.07.2016 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 16.05.2016 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a následne dňa 14.09.2018 postúpenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“), sa žalobca domáhal ochrany pred nezákonným zásahom žalovaného, podľa vtedy platných ustanovení § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Žiadal, aby správny súd vydal rozhodnutie, ktorým žalovanému zakáže pokračovať v porušovaní jeho práv v konaní č. 179/OŠD/2015 vo veci kontroly plnenia povinnosti začať používať pridelené frekvencie do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o ich pridelení, ako aj v nadväzujúcom správnom konaní č. 4283/OSFS/2016 vo veci odobratia pridelených frekvencií, spočívajúcom vo vykonávaní úkonov na základe Zápisu o výsledku kontroly č. 1111/ OŠD/2014 zo dňa 27.11.2014 a listu č. 284/OŠD/2016 zo dňa 25.04.2016, smerujúcich k odobratiu frekvencií v rozsahu 2570 MHz až 2620 MHz, ktoré boli žalobcovi pridelené individuálnym povolením č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013. 2. Žalobu odôvodnil tvrdeniami, podľa ktorých žalovaný u neho dňa 08.07.2014 vykonal kontrolu plnenia povinnosti začať používať frekvenčné pásma 800 MHz a 2600 MHz, ktoré mu boli pridelené individuálnym povolením č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013 a to do 6 mesiacov od povolenia, vrátane frekvencie v rozsahu 2570 MHz až 2620 MHz. Následne mu žalovaný doručil list č. 284/OŠD/2016 zo dňa 25.04.2016, označený ako Vyjadrenie Odboru štátneho dohľadu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb k žiadosti spoločnosti Slovak Telekom, a.s. o sprístupnenie podkladu podľa § 38 ods. 8 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý nadväzoval na obsah Zápisu o výsledku kontroly podľa ust. § 38 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách č. 1111/OŠD/2014 zo dňa 27.11.2014. Na tomto základe bolo iniciované správne konanie podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a ust. § 34 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách vo veci odobratia frekvencií pridelených žalobcovi individuálnym povolením z dôvodu nezačatia ich používania do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti individuálneho povolenia. O začatí správneho konania sa žalobca dozvedel dňa 13.04.2016 na základe listu č. 4283/OSF/2016 a mal za to, že žalovaný zistil nedostatky nezákonným spôsobom, pričom tieto zistenia boli ďalej použité ako podklad pre začatie správneho konania, ktorého dôsledkom bude odobratie frekvencií pridelených mu individuálnym povolením. 3. Spolu so žalobou podal aj návrh na odklad vykonateľnosti podľa vtedy účinných ustanovení § 250c Občianskeho súdneho poriadku v presvedčení, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí (žalobca pôvodne napadol Vyjadrenie Odboru štátneho dohľadu Úradu pre reguláciu elektronických
komunikácií a poštových služieb k žiadosti spoločnosti Slovak Telekom, a.s. o sprístupnenie podkladu podľa § 38 ods. 8 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zo dňa 25.04.2016, spolu so Zápisom o výsledku kontroly podľa § 38 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách č. 1111/OŠD/2014 zo dňa 27.11.2014 ako rozhodnutia a zároveň aj ako nezákonný zásah) mu hrozí závažná ujma. V ďalšej argumentácii poukázal na začaté správne konanie o odobratí frekvencií, ktoré mu boli pridelené na základe individuálneho povolenia, ktorého podkladom boli práve napadnuté rozhodnutia žalovaného. V doplnení návrhu poukázal na odôvodnenosť naliehavosti návrhu na odklad vykonateľnosti, keďže žalovaný mal v rozhodnutiach formalistickou aplikáciou zákona prejudikovať jeho konečné rozhodnutie a teda, že s najväčšou pravdepodobnosťou mu frekvencie odoberie a takýmto konaním by mu bola spôsobená škoda spočívajúca v zmarení investícií a prerušení práva používať frekvencie, v ušlom zisku a strate tržieb v dôsledku straty dôvery. 4. O návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodoval ako príslušný na rozhodnutie podľa vtedy platných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý žalobcovi dňa 03.06.2016 oznámil, že jeho návrhu nevyhovuje. 5. Dňa 18.07.2016 doručil žalobca Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, už podľa ustanovení § 258 v spojení s § 185 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v ktorom poukázal na novú skutočnosť, a to oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti č. 377/OLaP/2016 zo dňa 02.05.2016, ktoré mu bolo doručené dňa 22.06.2016. Žalobca tvrdil, že z oznámenia vyplýva, že žalovaný aj naďalej pokračuje v svojvoľnom postupe a svojou ďalšou činnosťou zintenzívňuje dôsledky namietaného iného zásahu. Z oznámenia podľa jeho názoru vyplýva, že namietaný iný zásah je nezákonný a o to naliehavejšie odôvodňoval potrebu priznania odkladného účinku žalobe. 6. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa podaním doručeným správnemu súdu dňa 08.09.2016 vyjadril žalovaný, a ani v tomto prípade nesúhlasil s jeho priznaním. Poukázal na skutočnosť, že jediným dôvodom „nového“ návrhu je doručenie oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 02.05.2016, s ktorým sa žalobca nestotožňuje a považuje ho za ďalšie pokračovanie tvrdeného iného zásahu zo strany žalovaného, pričom týmto oznámením mala údajná hrozba závažnej ujmy vzrásť. Ako však vyplýva z oznámenia, žalovaný v ňom iba skonštatoval, že pri prešetrovaní sťažnosti žalobcu bol riadne zistený skutkový stav a následne bola jeho sťažnosť posúdená ako neopodstatnená. Na tomto základe navrhol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ktorý nahrádza doterajší zákon č . 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. 7. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 9. Podľa § 258 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189. 10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 11. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 12. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou Slovenskej republiky, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 13. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemá priamo zo zákona odkladný účinok, avšak správny súd jej ho môže na návrh žalobcu priznať. V zmysle ust. § 258 SSP musí žalobca náležite preukázať, že nepriznaním odkladného účinku žalobe, by mu hrozila závažná ujma. Je teda evidentné, že nestačí iba eventuálna možnosť vzniku závažnej hrozby v budúcnosti, ale táto hrozba musí byť založená na reálnych skutočnostiach. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však náležité osvedčenie, že určitá závažná ujma hrozí. Správny súd v tomto prípade zároveň posudzuje, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Dôkazy k týmto tvrdeniam musí predložiť žalobca, pričom od splnenia tejto povinnosti nakoniec vo vysokej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu. Ďalším predpokladom vydania
takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 14. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku, nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastúpia právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Prípadné kladné rozhodnutie o návrhu je teda nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady ktoré zákonodarca vymedzuje v ust. § 258 SSP. 15. Správny súd sa oboznámil s obsahom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného a nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Aj keď naplnenie podmienok odôvodňujúcich kladné rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku je potrebné posudzovať vždy prísne individuálne, v danom prípade súd berie do úvahy aj prvotný návrh žalobcu, ktorý podal spolu so žalobou, a o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že mu nevyhovel. Pri posudzovaní nových skutkových okolností a tvrdených skutočností správny súd od posledného rozhodovania o návrhu nezistil takú ich zmenu, ktorá by odôvodňovala odlišné posúdenie opätovného návrhu. Z predloženého oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti č. 377/OLaP/2016 zo dňa 02.05.2016, v ktorom žalobca vidí podstatnú zmenu a nárast ohrozenia závažnou ujmou nevyplýva, že by žalovaný aktívne pristúpil napríklad k vydaniu rozhodnutia v administratívnom konaní (pričom prípadné rozhodnutie by mohlo byť samostatným predmetom súdneho prieskumu) alebo v inom postupe, ktorý by zintenzívnil ohrozenie závažnou ujmou, ako tvrdí žalobca. Ako ďalšie argumenty žalobca uviedol zmarenie investícií, ušlý zisk a stratu tržieb, no tieto sú predkladané len v rovine všeobecných tvrdení, keďže žalobca iba stručne a veľmi vágne poukázal na možný (nie však nevyhnutný) dopad ním tvrdeného iného zásahu orgánu verejnej správy na jeho činnosť. V tejto súvislosti k návrhu navyše nepripojil žiadne dôkazy na preukázanie reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy. Správny súd preto nemohol jeho opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhodnotiť ako dôvodný. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval správny súd podľa § 188 SSP a rozhodol tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.07.2016, doručený dňa 18.07.2016, zamietol
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).