Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoE-5-2021.pdf
PDF · 78.94 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/5/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného Q., proti povinnému O., o vymoženie 143,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. septembra 2020, č.k. 16Er/147/2017-17, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Poukazujúc na ust. § 63 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 10.07.2020 doručil povinný súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Uviedol, že sa momentálne nachádza v X. T.. Nakoľko jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, navrhol exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku). Súd prvej inštancie konštatoval, že nemajetnosť povinného nebola dostatočne preukázaná. Z úradnej činnosti - z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo preukázané, že povinný je od 20.09.2017 vo výkone trestu odňatia slobody zamestnaný, kde poberá pravidelný príjem. Súčasne mal súd prvej inštancie preukázané, že výkon trestu mu končí dňa 16.03.2026. Súdny exekútor tak môže vykonávať exekúciu zrážkami zo mzdy povinného v zmysle § 63 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. V neposlednom rade súd musí prihliadať na vyjadrenie oprávneného z 03.08.2020, ktorý nesúhlasí so zastavením exekúcie. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol povinný uvádzajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné a preto nesprávne. Skutkový záver súdu prvej inštancie o existencii, resp. neexistencii nemajetnosti povinného nie je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedený a z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie tiež nevyplýva, že by súdny exekútor vykonal šetrenie ohľadom majetku povinného. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu navrhoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné rozhodnutie.
3. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a žiadal ho potvrdiť.
4. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f)po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61cods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
12. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017) alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017).Je ním teda vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. Je zrejmé, že súd prvej inštancie v predmetnej exekučnej veci po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením judikovanej povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
14. Zastavenie exekúcie predstavuje jeden zo spôsobov skončenia exekučného konania, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. Vyššie citovaného ustanovenie § 57 ods.1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) upravuje dôvody, pri existencii ktorých vzniká
súdu povinnosť zastaviť exekúciu. Môže tak urobiť na návrh alebo aj bez návrhu, keď sa o dôvode na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie dozvie. Konanie o zastavenie exekúcie je v zmysle uvedeného relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Exekučný súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, môže si vyžiadať listiny, spisy a pod. Ak však povinný tvrdí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie, je povinný svoje tvrdenia dôkazne podložiť.
15. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje jeden z prostriedkov nápravy namietaného porušenia základného práva povinného na súdnu ochranu. Účel tohto právneho prostriedku obrany povinného v exekučnom konaní spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť, a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj odložiť.
16. Odvolací súd nevzhliadol dôvod pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného predpokladaný ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017). Námietka povinného, ktorý tvrdí, že z obsahu napadnutého uznesenia jednoznačne nevyplýva, že by súd prvej inštancie vykonal dostatočné šetrenie ohľadom majetkových a zárobkových pomerov povinného, neobstojí. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal návrhom povinného na zastavenie exekúcie a svoje uznesenie presvedčivo odôvodnil.
17. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie poverením č.XXXX XXXXXX zo dňa 15.03.2017 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 143,64 Eur s príslušenstvom, a to na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.02.2015 č.k. 12Ro/335/2014-17. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na to, že nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku ani hnuteľného majetku vyššej hodnoty(šperky, obrazy, drahé kovy), nie je vlastníkom cenných papierov, nemá otvorený ani vedený účet v žiadnej banke, nedisponuje žiadnymi záložnými ani inými vecnými právami, nie je majiteľom žiadneho obchodného podielu kapitálovej spoločnosti ani podielu v družstve, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nemá žiadne príjmy z iných zdrojov, nie je poberateľom žiadnej sociálnej dávky, nemá pravidelný príjem zo závislej činnosti a má aj iné dlhy, ktoré neuhrádza z dôvodu, že je bez príjmu a majetku. Má aj jednu vyživovaciu povinnosť. Poukázal na to, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, pričom predpokladaný koniec trestu je v roku 2026. Súd prvej inštancie následne napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol s odôvodnením, že z predloženého návrhu povinného nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že povinný je nemajetný a tvrdenia povinného o vlastnej nemajetnosti nie sú relevantným dôkazom umožňujúcim zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného. Zároveň konštatoval, že povinný je od 20.09.2017 vo výkone trestu odňatia slobody zamestnaný, kde poberá pravidelný príjem.
18. V zmysle ustálenej judikatúry pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie je potrebné jednak preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je u povinného predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Zastavenie exekúcie v tomto štádiu, pre prechodný nedostatok finančných prostriedkov povinného, by bolo v rozpore s dispozičnou zásadou exekučného konania. Situácia na strane povinného nie je nemenná, je teda možné dôvodne predpokladať, že povinný v budúcnosti môže dosiahnuť príjem alebo majetok, ktorý bude postačovať na uspokojenie pohľadávky oprávneného.
19. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť.
20. V danom prípade, po zvážení všetkých okolností, odvolací súd uvádza, že u povinného nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.
21. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).