Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/13/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Daniel Ilavský a JUDr. Peter Duman, v mimosporovej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, adresa ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: W. D., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, H., t. č. R. B. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Alexandra Machanová, Mierové nám. 19, Senec a otca: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX/XX, D., zastúpeného advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, Hlavná 25, Trnava, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 08.02.2021, č. k. -78 - proti výrokom I až IV, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I až III mení tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu osobnej starostlivosti o mal., zastupovania a správy majetku mal. a úpravy styku zamieta.

II. Vo výroku IV v prvých dvoch vetách, s výnimkou záverečnej časti prvej vety za poslednou čiarkou, uznesenie potvrdzuje.

III. Vo zvyšku výroku IV a vo výroku V uznesenie zrušuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku rozhodol takto: „Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie: I. Súd ponecháva v osobnej starostlivosti matky maloletú S., nar. XX.X.XXXX, a to do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností k maloletej. II. Matka je oprávnená maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok. III. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každú párnu sobotu v čase od 10,00 hod do 12,00 hod v prítomnosti matky v mieste bydliska matky. IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej S., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 185,- eur mesačne, a to do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 14.01.2021. Neodkladné opatrenie bude trvať do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o výživnom na maloletú v konaní o úprave práv a povinností. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú, za obdobie od 14.01.2021 do 31.01.2021, v sume 107 eur, je otec povinný uhradiť v mesačných splátkach po 50 eur, spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod hrozbou straty výhody úhrady dlhu v splátkach v prípad omeškania. V. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia platiť výživné zamieta.“

2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a jej návrhu vo veci samej vedenej, listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, doterajšími ústnymi vyjadreniami otca na pojednávaní dňa 21.10.2020, písomným vyjadrením právneho

zástupcu otca zo dňa 22.12.2020, dohodou o skončení pracovného pomeru otca v spoločnosti BAT Trnava, s.r.o., potvrdením o evidencii otca v registri uchádzačov o zamestnanie, lustráciou o príjmoch otca a matky v Sociálnej poisťovni a zistil nasledovný skutkový stav.

3. Matka spolu s otcom žili v spoločnej domácnosti len krátku dobu, keďže matka otehotnela mesiac po tom, čo sa spoznali. Pred narodením maloletej bývali spoločne, ale z prenajatého bytu matka opakovane odchádzala z dôvodu vzájomných konfliktov s otcom. Spoločnú domácnosť s otcom matka definitívne opustila krátko pre pôrodom a odvtedy rodičia v spoločnej domácnosti nežili. Dôvodom vzájomných konfliktov boli rozdielne názory na riešenie životných situácií, nedostatok priestoru na vzájomné spoznanie sa pred začatím spolužitia a podľa matky aj v nezáujem otca o jej potreby v čase tehotenstva.

4. Otec bol do 22.10.2020 zamestnancom spoločnosti H. U., v ktorej podľa vlastného vyjadrenia dosahoval čistý mesačný príjem 1.000,- Eur. Od 23.10.2020 je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie z dôvodu ukončenia pracovného pomeru dohodou. Z dôvodu pretrvávajúcej pandemickej situácie sa nevie uplatniť na trhu práce vo vyštudovanom odbore čašník a ani vo fitnescentrách, kde pôvodne pracoval. Otec na pojednávaní 21.10.2020 uviedol, že sa s maloletou nestretával, aby si nevytvoril citový vzťah, keďže si nebol istý svojím otcovstvom. Následne vo svojom písomnom vyjadrení z 22.12.2020 uviedol, že test otcovstva potvrdil jeho otcovstvo a má záujem o stretávanie sa maloletou každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod.

5. Matka v návrhu vo veci samej o svojich príjmoch a výdavkoch uviedla, že je na materskej dovolenke, poberá materské vo výške 178,- Eur, s tým, že je jej doplácaná materská do výšky rodičovského príspevku a zabezpečuje od narodenia maloletej jej osobnú a celodennú starostlivosť. Náklady na výživu maloletej, vrátane pomerných výdavkoch na zabezpečenia bývania vyčíslila v sume 604,- Eur, s tým, že matka vynakladá zvýšené výdavky na zabezpečenie špeciálnej mliečnej stravy pre reflux a zabezpečenie bavlneného oblečenia a krémov pre ekzém maloletej.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ust. , a (ďalej len „“), , , , , , druhá veta, (ďalej len „“) a , , a z. č. o rodine (ďalej len „“).

7. Pokiaľ ide o osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, prvoinštančný súd uzavrel, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, najmä s poukazom na vek maloletej, na to, že v plnej miere je závislá pri uspokojovaní svojich životných potrieb od matky. Nakoniec aj otec vo vyjadrení súhlasil s tým, aby maloletá bola v osobnej starostlivosti matky. Súd mal za to, že matka predstavuje pre maloleté dieťa v súčasnosti hlavný a významný záchytný bod v živote, maloletá je v plnom rozsahu závislá na celodennej osobnej starostlivosti matky. Neodkladným opatrením sa tak dočasne právne stabilizuje faktická osobná starostlivosť zo strany matky, u ktorej je maloletá aj v súčasnosti v celodennej starostlivosti.

8. Styk otca s maloletou súd upravil v súlade s návrhom matky, keďže s ním korešponduje aj stanovisko otca. Hoci otec nemal spočiatku záujem o styk s maloletou, z dôvodu pochybností o svojom otcovstve, v súčasnosti má istotu, že je otcom maloletej a má záujem o stretávanie. Matka ale uviedla, že styk prebieha nepravidelne a otec čas stretávania neprispôsobuje potrebám maloletej, vzhľadom na jej vek. Navrhovaný čas stretávania je podľa názoru súdu prvej inštancie vhodný, vzhľadom na aktuálny denný režim maloletej primeraný jej veku. Tento časový priestor je len minimálny na rozvíjanie vzťahu otca s dcérou a malo by byť v záujme oboch rodičov, aby sa v budúcnosti čas stretávania primerane veku dieťaťa rozšíril.

9. Čo sa týka výživného, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v záujme maloletej dočasne upraviť povinnosť otca prispievať na jej výživu v nevyhnutnej miere do času vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej (ktorá môže predchádzať jeho právoplatnosti, keďže rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením), keďže otec, napriek prijatému záväzku na pojednávaní dňa 21.10.2020 neplní povinnosť platiť bežné výživné a podľa svojho vyjadrenia uhradil matke sumu 360,- Eur, čo je ale suma zročného výživného do 21.10.2020.

10. Na tento účel súd vychádzal z výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletú, ktoré vyčíslila matka. Súd prvej inštancie ale považoval vzhľadom na vek dieťaťa za dôvodné mesačné výdavky na obstaranie plienok vo výške 70 Eur, mliečnej výživy a dojčenskej vody vo výške 75 Eur, obstaranie oblečenia vo výške 40 Eur, krémov a kozmetiky vo výške 30 Eur a náklady na lieky vo výške 36 Eur. Ostatné uvádzané náklady (napr. očkovanie, lekárske poplatky) matka neosvedčila a podľa názoru súdu prvej inštancie, ak ich aj vynakladá, prekračujú mieru nákladov (napríklad výdavky na oblečenie 300 Eur mesačne), ktoré by matka pri svojej súčasnej finančnej situácii mohla vynakladať.

11. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti potom súd prvej inštancie vychádzal z priemerného príjmu otca za obdobie od narodenia maloletej. Otec vo vyjadrení doručenom súdu 22.12.2020, ale aj na pojednávaní 21.10.2020 uviedol, že jeho čistý mesačný príjme bol 1.000,- Eur, čo zodpovedá hrubému mesačnému príjmu vo výške 1.330 Eur. Otec je ale od 23.10.2020 evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Na základe lustrácie o príjmoch otca zo Sociálnej poisťovne, súd zistil, že otec poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 154,20 Eur mesačne. Takto vyčíslená výška dávky podpory v nezamestnanosti nezodpovedá jeho hrubému mesačnému príjmu podľa jeho tvrdení o čistom príjme. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že vymeriavací základ otca v období od januára 2020 do októbra 2020 bol v sume od 146,82 Eur do 105,50 Eur. Hrubý mesačný príjem predstavuje zároveň aj vymeriavací základ pre výpočet dávky v nezamestnanosti. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni mal súd za preukázané, že vymeriavací základ otca bol neporovnateľne nižší ako to vyplýva z jeho vyjadrení o čistom príjme. Súd prvej inštancie preto nevychádzal z príjmu, ktorý zamestnávateľ uvádzal v Sociálnej poisťovni a z ktorej odvádzal aj poistné a bola mu vyčíslená aj dávka v nezamestnanosti, ale z príjmu deklarovaného otcom, ktorý by bol vo výške 1.330 Eur v hrubom a 1.000 Eur v čistom a z predpokladanej výšky podpory v nezamestnanosti, ktorá by pri hrubom príjme 1.330 Eur predstavovala sumu 665 Eur. Za predpokladu, ak by sa otec so zamestnávateľom (rodinná firma) zrejme nedohodol na tom, že mu zamestnávateľ bude vyplácať časť mzdy bez toho, aby z tejto sumy odviedol zamestnávateľ aj odvody, otec by mal nárok na podporu v nezamestnanosti vo výške 665 Eur a nie vo výške 154,20 Eur. Súd preto ustálil, že celkový príjem otca za obdobie od narodenia dieťaťa bol v celkovej výške 5.896 Eur, čo predstavuje čistý príjem otca z pracovného pomeru vo výške 3.709 Eur od 01.07.2020 do 22.10.2020 a výšky podpory v nezamestnanosti na ktorú by inak mal otec nárok vo výške 2.187 Eur od 23.10.2020 do 31.01.2021. Priemerný čistý mesačný príjem otca za posledných 7 kalendárnych mesiacov je tak v sume 842 Eur mesačne. Súd zohľadnil aj to, že v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má otec obmedzené možnosti pracovného uplatnenia tak u pôvodného zamestnávateľa v rodinnej firme prevádzkujúcej fitnescentrum, ako aj vo vyštudovanom odbore čašník.

12. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že výživné na maloleté dieťaťa má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča, z predpokladaného príjmu otca a z predpokladaného príjmu matky vo výške približne 390 Eur (rodičovský príspevok a prídavky na dieťa) v čase rozhodovania súdu. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe, keď výška výživného povinného rodiča na dieťa v dojčenskom veku by mala predstavovať 20 % až 22 % z čistého príjmu povinného rodiča (t. j. 168,50 Eur až 185 Eur vzhľadom na zistený príjem otca a na to, že nemá iné vyživovacie povinnosti. Súd prvej inštancie určil výživné na hornej hranici vzhľadom na zvýšené výdavky so zdravotnou starostlivosťou maloletej a neexistenciu žiadnych osobitných výdavkov na strane otca.

13. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že zaviazal otca prispievať na výživu mal. sumou 185,- Eur mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal zo skutočnosti, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle , ide o výživné len v nevyhnutnej miere, a preto prihliadal na aktuálny vek maloletej (7 mesiacov), skutočnosť, že s jej výživou sú spojené bežné výdavky a zvýšené výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou a na skutočnosť, že otec je v čase rozhodovania súdu nezamestnaný, a matka je len poberateľkou materskej dávky, bez vlastného príjmu z pracovnej činnosti. Matka vzhľadom na vek maloletej, ktorej poskytuje osobnú starostlivosť, nemá v súčasnosti objektívne možnosti dosiahnuť iný príjem., avšak jej príjem by mal byť dostatočný, aby uhradila zostávajúce náklady na výživu maloletej, ktoré nepokrýva osobnou starostlivosťou. Podrobnejšie skúmanie odôvodnených potrieb maloletej ako aj schopností, možností a majetkových pomerov povinného ako aj ďalších skutočností relevantných pre konečné určenie výšky výživného, bude až predmetom konania a rozhodovania vo veci samej.

14. Súd prvej inštancie uložil otcovi prispievať na výživu maloletého od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide o výživné na maloleté dieťa, s tým, že zročné výživné mu povolil uhradiť v splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným.

15. Otec sa voči výrokom I až IV napadnutého uznesenia odvolal, pretože neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia; súčasne zastával názor, že rozhodnutie o výške výživného nemá oporu v zistenom skutkovom stave a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu vo výrokoch I až III sám zmenil tak, že návrh matky maloletej zamietne a vo výroku IV zmenil tak, že určí jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 50 Eur mesačne.

16. Na úvod otec namietal, že v rozpore s mu nebol spolu s napadnutým uznesením doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho procesných práv.

17. Ďalšia výhrada otca spočívala v tom, že zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky a úpravou styku otca s maloletou súd prvej inštancie upravuje pomery, ktoré nie sú sporné a rozhodne nevyžadujú potrebu okamžitého a bezodkladného zásahu súdu. Otec nespochybňuje skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky a nedomáha sa zverenia maloletej do svojej starostlivosti, resp. do striedavej osobnej starostlivosti, a teda matka ani nemôže mať v tomto aspekte žiadnu obavu prejavujúcu sa v potrebe okamžitého zverenia maloletej. Obdobne nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veci styku otca s maloletou. Vo vyjadrení zo 07.12.2020 otec jasne uviedol, že súhlasí s návrhom matky maloletej na úpravu styku ňou navrhovaným spôsobom. Preto ani v tomto bode neexistuje medzi účastníkmi spor a teda ani potreba urgentnej úpravy pomerov. Aj táto otázka teda bez akýchkoľvek problémov môže byť riešená až v rozhodnutí vo veci samej a nevyžadovala (a nevyžaduje) okamžitý zásah súdu.

18. Určená suma výživného (185 Eur) sa v kontexte preukázaných výdavkov v sume (251 Eur) javí vysoká a neprimeraná. Namietol úvahy súdu prvej inštancie, ktoré viedli k výpočtu fiktívneho príjmu až vo výške 665 Eur ako údajnej výšky dávky v nezamestnanosti, ktorú mohol dosahovať, ak by mi jeho zamestnávateľ odvádzal odvody (vrátane poistenia v nezamestnanosti) vo výške, ktorá by predstavovala otcovu tzv. hrubú mzdu, vychádzajúc z výšky otcom priznanej čistej mzdy.

19. Matka sa vo vyjadrení k odvolaniu otca stotožnila s napadnutým uznesením a navrhla ho potvrdiť. Maloletá je vzhľadom na svoj vek v plnej miere závislá na matke a otec aj vo svojom odvolaní zdôrazňuje, že so zverením maloletej do osobnej starostlivosti súhlasí, a teda aj sám otec potvrdil správnosť tohto rozhodnutia a zo súhlasu otca vychádza i právo matky zastupovať maloletú dcéru a spravovať jej majetok. Zamestnávateľom otca maloletej bola spoločnosť patriaca jeho rodičom, či priamo jeho rodičia, a teda argumentácia, že on „netušil“, či sú za neho platené odvody a v akej výške je čisto účelová a rovnako i zbavenie sa majetku (osobného motorového vozidla) s cieľom znížiť vyživovaciu povinnosť na minimálnu výšku. Matka náklady na maloletú riadne zdôvodnila a predložila súdu i doklady o nákupoch pre maloletú, pričom otec nespochybňuje fakt, že sa finančne nepodieľal na výžive maloletej, ani na nákladoch na základnú výbavu novorodenca. Toto všetko hradila matka s pomocou svojej matky, t. j. starej matky maloletej. Predložila zároveň sumár všetkých platieb, ktoré otec vykonal na maloletú od 28.10.2020 do 07.03.2021, v podstate od jej narodenia. Za 8 mesiacov jej života uhradil na výživu a náklady spojené s jej narodením celkovo sumu 660,- Eur. Otec neplní súdom určenú vyživovaciu povinnosť v napadnutom uznesení, hoci toto je vykonateľné a nedodržiava svoje „slovo“, ktoré dal pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 21.10.2020, že bude na výživu maloletej dcéry prispievať aspoň sumou 150,- Eur mesačne. Otec smeruje len účelovo k dosiahnutiu čo najnižšej vyživovacej povinnosti na maloletú dcéru. Otec je mladý a zdravý a aj v aktuálnej situácii by si mohol nájsť brigádu alebo zamestnanie, keby bol naozaj v takej finančnej tiesni ako uvádza.

20. Procesný opatrovník maloletej sa k doručenému odvolaniu otca nevyjadril.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [ v spojení s ], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a §

363 ) a že odvolateľ podľa obsahu podania ( ) použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [ a v spojení s ], preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia ( ), no vo zvyšku treba napadnuté uznesenie potvrdiť ( ).

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty otca bolo posúdiť, či súd prvej inštancie porušil procesné práva otca, či správne vyhodnotil potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov v časti úpravy osobnej starostlivosti, zastupovania a správy majetku maloletej a styku otca s maloletou a správne rozhodol o výživnom tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 185,- Eur mesačne, a to do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 14.01.2021 s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú, za obdobie od 14.01.2021 do 31.01.2021, v sume 107 Eur, je otec povinný uhradiť v mesačných splátkach po 50 Eur, spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod hrozbou straty výhody úhrady dlhu v splátkach v prípade omeškania, pričom vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia platiť výživné zamietol.

23. V prvom rade treba súhlasiť s odvolateľom v tom, že súd prvej inštancie v rozpore s povinnosťou upravenou v nedoručil otcovi spolu s napadnutým uznesením, ktoré bolo advokátovi otca doručené 10.02.2021 (doručenka, č. l. 81) a voči ktorému sa odvolal 15.02.2021 (č. l. 82), aj návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Z úradného záznamu zo 16.02.2021 (č. l. 81 dole) však plynie, že súd prvej inštancie v tento deň dodatočne odoslal návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia do elektronickej schránky advokáta otca. Neskôr v ten istý deň sa súdu prvej inštancie vrátila doručenka, ktorá preukazuje doručenie návrhy matky advokátovi otca 16.02.2021 o 14:30 (doručenka, č. l. 81). Vzhľadom na to, že 15-dňová odvolacia lehota uplynula z dôvodu účinkov z. č. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, až 15.03.2021, je zrejmé, že súd prvej inštancie vytvoril otcovi dostatočný priestor na prípadnú reakciu aj na skutočnosti uvedené v návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho bolo pôvodné pochybenie postačujúcim spôsobom napravené. Preto možno uzavrieť, že postup súdu prvej inštancie v rozpore s nemal za následok takú ujmu na procesných právach otca, ktorá by viedla k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces [ ] alebo vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ ]. Odhliadnuc od toho odvolací súd poznamenáva, že otec mal až do rozhodnutia o odvolaní možnosť dopĺňať odvolacie dôvody ( ) a uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ), ktorú však nevyužil.

24. Základným predpokladom, ktorý musí súd pred nariadením neodkladného opatrenia skúmať, je potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, prípadne existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená ( ). V prejednávanej veci je podstatná práve otázka potreby bezodkladnej úpravy pomerov, pretože matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala úpravy práv a povinností účastníkov - rodičov k maloletej a z ničoho neplynie, že by otázka ohrozenia exekúcie bola v tejto veci relevantná. Hoci súd prvej inštancie si povinnosť vyplývajúcu z riadne uvedomil (pozri body 3 a 4 napadnutého uznesenia), odvolací súd sa stotožňuje s námietkou otca, že súd nevyhodnotil podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia správne, pretože v otázke osobnej starostlivosti, zastupovania a styku s maloletou nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov.

25. Z písomných podaní účastníkov a z ich prednesov na pojednávaní vyplýva skutkový záver, ktorý súd prvej inštancie správne konštatoval (bod 10), že maloletá sa v čase vydania napadnutého uznesenia nachádzala v osobnej starostlivosti matky. Otec výslovne súhlasil s tým, aby bola maloletá v osobnej starostlivosti matky, čo potvrdzuje aj v odvolaní proti napadnutému uzneseniu. Nič z vyjadrení účastníkov konania vrátane vyjadrenia matky k odvolaniu otca, ani z okolností zistených súdom prvej inštancie nenaznačuje, že by bol ktorýkoľvek z nich nespokojný s týmto faktickým stavom a mienil dosiahnuť jeho zmenu. Súd prvej inštancie takéto okolnosti v napadnutom uznesení nekonštatuje ani v súvislosti s otázkou zastupovania maloletej a správy jej majetku. Súdom prvej inštancie zdôraznený vek maloletej a

jej závislosť pri uspokojovaní životných potrieb od matky ako hlavného a významného záchytného bodu v živote sú síce dôvodmi, ktoré opodstatňujú ponechanie maloletej v osobnej starostlivosti matky, no nie sú dôvodmi, z ktorých vyplýva potreba bezodkladne „právne stabilizovať“ túto osobnú starostlivosť a spôsob zastupovania, či správy majetku maloletej prostredníctvom autoritatívneho zásahu súdu v podobe neodkladného opatrenia.

26. Obdobné závery platia aj pre posúdenie potreby neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletou. Otec sa pôvodne s maloletou vôbec nestýkal, pretože mal pochybnosti o svojom otcovstve. Vo vyjadrení zo 22.12.2020, keď už svoje otcovstvo uznal, ale jasne uviedol, že súhlasí s návrhom matky maloletej na úpravu styku spôsobom, ktorý matka navrhla (každú párnu sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h) a ktorý bol napadnutým uznesením de facto odobrený. V dôsledku toho nemožno hovoriť o žiadnom spore či nezhode medzi rodičmi v tomto smere. To zároveň znamená, že je vylúčené, aby si takáto úprava pomerov vyžadovala bezodkladné riešenie súdnou ingerenciou. Tá nevyplýva ani z tvrdení matky, že otec maloletú navštevuje sporadicky, pretože otec nemá povinnosť využívať priestor na styk v plnom rozsahu, styk s dieťaťom je jeho právo, nie povinnosť. Účastníkmi dohodnutý styk je pevný ale nie je vylúčené, že vymedzený čas nemusí vždy zodpovedať aktuálnemu dennému režimu maloletej, ktorý sa mení. V každom prípade ale z návrhu matky nevyplýva, čo považuje za tú časť denného režimu, ktorá vylučuje návštevu otca a z akých dôvodov a neuvádza ani, ako otec zasahuje do denného režimu maloletej. Zo zisteného skutkového stavu a z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý inak musí vyhovovať požiadavkám , teda nateraz nemožno vyvodiť také okolnosti, ktorý by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov v podobe úpravy styku otca s maloletou.

27. Pretože pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), odvolací súd vychádzajúc z týchto úvah nezistil také dôvody, ktoré by opodstatňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov v rozsahu osobnej starostlivosti, zastupovania maloletej a styku otca. Všetky tieto otázky môžu a musia byť riešené až v rozhodnutí vo veci samej, nie v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, ibaže by došlo k podstatnej zmene skutkových okolností v priebehu konania. Súd prvej inštancie v takom prípade neodkladné opatrenie nariadi aj bez návrhu ( ).

28. V dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I až III zmenil ( ods. ) tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný vo výroku I. zamietol [ v spojení s ].

29. Vo zvyšnej časti svojho odvolania otec vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa výšky jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej, pretože sumu mesačného výživného (185,- Eur) považoval za vysokú a neprimeranú.

30. V prvom rade v tejto súvislosti namietal, že súd vychádzal z jeho údajného príjmu, ktorý vypočítal spôsobom nemajúcim podľa oporu v zákone. Otec v podstate tvrdil, že situácia, keď nedosahuje výšku dávky v nezamestnanosti, akú by dosahoval, ak by jeho bývalý zamestnávateľ odvádzal za neho vyššie odvody, nie je spôsobená zavinením otca, ale zavinením jeho bývalého zamestnávateľa. Takéto konanie bývalého zamestnávateľa nie je a nemôže byť kvalifikované ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku či majetkového prospechu podľa .

31. Odvolací súd súhlasí s tým, že nekonanie zamestnávateľa nemôže byť kladené za vinu otcovi. Otec však opomína, že ako každý zmluvný vzťah, aj vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom má dve strany. V takýchto vzťahoch v zásade platí, že práva a povinnosti zmluvných strán majú synalagmatický charakter, teda povinnosti jednej strany zodpovedá právo tej druhej a naopak. Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu ( z. č. ). Súčasťou (tzv. hrubej) mzdy je nepochybne aj poistné na sociálne (poistenie) zabezpečenie a zdravotné poistenie ( ). Túto časť mzdy nevypláca zamestnávateľ priamo zamestnancovi, ale odvádza ju Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni, pretože voči nim vystupuje ako platiteľ mzdy. Nič to však nemení na tom, že aj tejto povinnosti zodpovedá právo zamestnanca na túto mzdu, teda právo požadovať, aby zamestnávateľ plnil nielen svoju povinnosť zaplatiť zamestnancovi tzv. čistú mzdu, ale aby riadne plnil svoje odvodové povinnosti. Na tento účel poskytuje právny poriadok zamestnancovi viaceré prostriedky

ochrany. Kontrolu dodržiavania tejto povinnosti umožňuje zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, súčasťou ktorého je aj údaj o poistnom na sociálne a zdravotné poistenie. Toto potvrdenie musí zamestnávateľ vystaviť a doručiť zamestnancovi do 10.03. každého roka (podľa a o dani z príjmov; ďalej len „ZoDzP“). Okrem toho má zamestnanec právo prostredníctvom webového sídla Sociálnej poisťovne na bezplatný prístup k informácii o zmenách stavu jeho individuálneho účtu [ z. č. o sociálnom poistení]. Takto si môže ľahko, rýchlo a kedykoľvek overiť, či zamestnávateľ poistné odviedol, prípadne či nahlásil nižší vymeriavací základ (teda hrubý príjem), ako zamestnanec v skutočnosti má. Keďže poistenie v nezamestnanosti poskytuje (povinne) poistenému zamestnancovi pomoc v situácii, keď sa zamestnanec ocitne bez príjmu ( z. č. ), je výhradne v záujme zamestnanca, aby využil jemu dostupné prostriedky a overil si, či a ako si zamestnávateľ plní svoje oznamovacie a odvodové povinnosti v rámci sociálneho zabezpečenia. Napokon aj v tomto prípade treba vychádzať zo zásady, že právo patrí bdelým (iura vigilantibus scripta sunt).

32. Z lustrácie vykonanej súdom prvej inštancie v údajoch Sociálnej poisťovne (č. l. 21) je zrejmé, že vymeriavací základ otca už od augusta 2018 nedosahoval výšku, ktorá by zodpovedala ním deklarovanému mesačnému čistému príjmu v sume 1.000,- Eur. Pokiaľ otec tvrdí, že o (ne)platení odvodov zo strany zamestnávateľa nevedel, tento dlhodobý stav (trvajúci viac ako 2,5 roka) de facto ignoroval, a nemôže sa preto úspešne vyhýbať zodpovednosti za nižšie dávky v nezamestnanosti a týmto znevýhodňovať svoje maloleté dieťa. V tomto smere preto odvolací súd považuje pasivitu otca za nekonanie, ktoré je svojimi účinkami rovné vzdaniu sa výhodnejšieho majetkového prospechu podľa druhej vety . Pretože otec netvrdil a ani zo spisu nevyplýva, že by existoval dôležitý dôvod na takúto pasivitu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na účely výpočtu výživného vychádzal z potenciálneho príjmu otca na úrovni dávok v nezamestnanosti, ktoré by zodpovedali mesačnej čistej mzde otca v sume 1.000,- Eur.

33. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné poznamenať aj, že tvrdenie otca o nevedomosti o stave platenia odvodov sa v kontexte okolností prejednávanej veci nejaví ako vierohodné. Otec nepopieral, že za posledné roky dosahoval aj príjem z predaja virtuálnej meny Ethereum. Tento príjem je podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZoDzP zdaniteľným príjmom. Keďže v takom prípade nie je príjem zo závislej činnosti jediným príjmom daňovníka, tento nemôže využiť možnosť, že daňové priznanie podá za neho jeho zamestnávateľ [§ 32 ods. 4 písm. a) ZoDzP]. V dôsledku toho vzniká priamo daňovníkovi povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom musí daňovník uviesť aj sumu poistného zaplateného v rámci sociálneho zabezpečenia. Prílohou daňového priznania je aj spomenuté potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti (§ 39 ods. 5 ZoDzP), ktorého súčasťou je aj údaj o zaplatenom poistnom na sociálne poistenie. Ak si otec splnil povinnosť podať toto daňové priznanie, je len ťažko predstaviteľné, že by nezískal vedomosť o stave platenia odvodov. Pokiaľ ho nepodal, okrem trestného stíhania sa vystavil aj peňažným postihom zo strany daňového úradu, čo možno podľa druhej vety považovať za preberanie neprimeraného majetkového rizika (ktorým môže byť inak aj neuvážená a nezabezpečená investícia do virtuálnej meny).

34. Otec súdu prvej inštancie tiež vytkol, že nerešpektoval súdnu prax súdov v rámci trnavského kraja, keď sa výška výživného na maloleté dieťa stanovuje ako podiel 20 až 22 % čistého príjmu povinného rodiča, pretože ním určené výživné v sume 185,- Eur predstavuje z fiktívneho príjmu otca 665,- Eur až 28 %, čo je jednak za hornou hranicou daného rozpätia a nezodpovedá ani veku a situácii maloletej, ktorá má 7 mesiacov, a namieste je použiť spodnú hranicu uvedeného rozpätia, t. j. 20 %.

35. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako otec dospel k záveru, že základom pre výpočet výživného bola suma 665,- Eur a že rozpätie 20 % až 22 % sa týka vyživovacích povinností voči maloletým deťom každej vekovej kategórie. V bode 18 napadnutého uznesenia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, ako dospel k sume tzv. fiktívneho príjmu otca, ktorú určil vo výške 842 Eur. V ďalšom bode uviedol, že výška výživného povinného rodiča na dieťa v dojčenskom veku by mala predstavovať 20 % až 22 % z čistého príjmu povinného rodiča. Toto rozpätie následne správne vypočítal ako 168,50 Eur (20 % z 842 Eur) až 185 Eur (22 % z 842 Eur). Vzhľadom na v podstate neexistujúcu osobnú starostlivosť otca o maloletú a na pomer skutočného a potenciálneho príjmu rodičov považuje odvolací súd určenú sumu výživného za primeranú preukázaným výdavkom. Súd prvej inštancie ďalej doplnil, že vychádzal z toho, že otec má vyživovaciu povinnosť len voči maloletej a výživné určil na hornej hranici (pre dieťa v dojčenskom veku) vzhľadom na zvýšené výdavky so zdravotnou starostlivosťou maloletej a neexistenciu

žiadnych osobitných výdavkov na strane otca. Keďže tieto závery otec v odvolaní nespochybnil, súdu prvej inštancie niet čo v súvislosti s určením výživného vytknúť.

36. Nakoniec otec s odkazom na súčasné epidemiologické obmedzenia pre fitnescentrá a reštaurácie tvrdil, že nie je možné na jeho situáciu aplikovať zákonnú fikciu (potencialitu) príjmu, a treba vychádzať z príjmu, ktorý v súčasnosti skutočne dosahuje. Odvolací súd si uvedomuje ťažkosti, ktorým prevádzkovatelia fitnescentier a reštaurácii čelia, a že príležitosti zamestnať sa v týchto oblastiach sú aktuálne výrazne oklieštené, no možnosti otca sa neupínajú len na tieto dve kategórie prevádzkovateľov služieb. Otec totiž u svojho bývalého zamestnávateľa (H. U., s.r.o.) pracoval na pozícii recepčného, čo nie je druh práce, ktorý by bol svojou povahou viazaný len na fitnescentrá. Otec sa teda môže objektívne zamestnať na pozícii recepčného alebo na podobnej pozícii aj mimo okruhu fitnescentier. Vzhľadom na to, že z lustrácie vykonanej súdom prvej inštancie je zrejmé, že jeho pracovný pomer vo fitnescentre trval niekoľko rokov, je v mladom produktívnom veku a netrpí žiadnymi zdravotnými ťažkosťami, či inými subjektívnymi prekážkami, má otec aj dostatok predpokladov, a teda schopností na to, aby dosahoval príjem podobný príjmu z doterajšieho pracovného pomeru.

37. Okrem toho ale z obsahu spisu, predovšetkým z toho, že otec do virtuálnej meny Ethereum investoval 42.000 Eur a mesačne takto dokázal zarobiť ďalších 1.200 Eur (č. l. 46 a 47), vyplýva, že schopnosti otca dosahovať príjem sú oveľa širšie, než len tie, ktoré preukázal v pracovnom pomere. Hoci sa otec v písomnom podaní z 22.12.2020 vyjadril, že v dôsledku krízy sa trh s touto menou fakticky zrútil, a preto o investície prišiel, odvolaciemu súdu je známe ( ), že virtuálne meny zažívajú od konca roka 2020 doposiaľ nevídaný rast a od tohto vyjadrenia otca až do vydania napadnutého uznesenia (teda za 1,5 mesiaca) si Ethereum pripísalo zhodnotenie viac ako 270 % (t. j. 2160 % p. a.). Majetkové pomery otca však bude súd prvej inštancie bližšie skúmať až v ďalšom konaní, pretože v konaní o neodkladnom opatrení súd nemôže vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvej inštancie určené výživné 185,- Eur mesačne je primerané a zodpovedá s poukazom na osvedčené skutočnosti výživnému pre mal. v nevyhnutnej miere ( ). Otcovi sa nepodarilo spochybniť správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia v časti určenia povinnosti otca platiť bežné výživné v prospech maloletej, preto boli splnené podmienky na potvrdenie tejto časti uznesenia, včítane správnej druhej vety výroku IV napadnutého uznesenia o trvaní neodkladného opatrenia v časti výživného.

39. Súd prvej inštancie však nepostupoval v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou, keď neodkladným opatrením uložil otcovi platiť výživné spätne od podania návrhu a pred rozhodnutím súdu a zaplatiť tak aj nedoplatok na výživnom, ktorý vyčíslil. Účelom právnej úpravy neodkladných opatrení je (rovnako, ako to bolo v prípade predbežných opatrení podľa a nasl. býv. ) dočasná úprava pomerov účastníkov do budúcnosti, nikdy nie spätne. Podľa stále aktuálneho R 20/1980 rozhodnutie, ktorým sa ukladá odporcovi neodkladného opatrenia, aby platil výživné aj za obdobie minulé, je v rozpore s týmto účelom. Počiatok tejto platobnej povinnosti treba spravidla určiť odo dňa rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Ani v prejednávanej veci neboli zistené také okolnosti, ktoré by opodstatňovali odklon od tohto pravidla. V tejto časti je preto výrok IV napadnutého uznesenia nesprávny a bol dôvod na jeho zrušenie.

40. Napokon je nadbytočný a nesprávny aj výrok V napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku nad priznaný rozsah zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia platiť výživné. V danej mimosporovej veci bolo možné konanie začať aj bez návrhu ( v spojení s a ), súd preto mohol prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhali ( ), v dôsledku čoho nebol dôvod na zamietanie tej časti návrhu na výživné, ktorej nebolo vyhovené. Ako to uvádza ja komentár k (SMYČKOVÁ, R. a kol.: . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2017, s. 187), výrok v takejto veci rozhodnutia neobsahuje súčasne aj zamietavý výrok, ale z výroku samotného je zrejmé ako súd rozhodol odlišne od petitu návrhu. Ak teda súd určil nižšie výživné, ako matka žiadala, nebol dôvod návrh vo zvyšnej časti zamietnuť. Preto výrok V preskúmavaného uznesenia bol nadbytočný a nedôvodný.

41. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku IV v prvých dvoch vetách s výnimkou záverečnej časti prvej vety za poslednou čiarkou vo výroku II potvrdil ( ) a vo zvyšku výroku IV a vo výroku V výrokom III zrušil [ ].

42. V zmysle o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia včítane trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa bude predmetné konanie končiť.

43. Toto uznesenie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).