Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-1-2020.pdf
PDF · 130.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19P/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. B., nar. XX.X.XXXX a D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, deti rodičov: Y. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, F., t. č. bytom J. 1, F., zast.: JUDr. Ľudmila Raffáčová, advokátka so sídlom Nerudova 6, Košice a D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, F., t. č. bytom A. XX, N., zast.: Líška & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Brezová 10, Košice, v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu takto
rozhodol:
I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. a maloletého D. mesačným výživným vo výške po 150 € na každé z detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 15.11.2019.
II. Dlžné výživné za obdobie od 15.11.2019 do 30.12.2020 vo výške 1.694,42 € na každé z detí je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti konanie o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletým na čas do rozvodu zastavuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresného súdu Košice - okolie dňa 15.11.2019, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 8.1.2020 sa matka domáhala úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas do rozvodu. Navrhla maloleté deti zveriť do výlučnej osobnej starostlivosti matky s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu každého z detí výživným po 250 € mesačne. Zároveň navrhla rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V návrhu uviedla, že v čase podania návrhu sú rodičia v rozvodovom konaní, ktoré prebieha na Okresnom súde Košice - okolie. Všetku starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka. Otec sa nachádza vo väzbe. Nedokázal zniesť rozpad manželstva a XX.XX.XXXX matku napadol, pričom s útokom vykonaným so zbraňou prestal, až keď ho vyrušila maloletá dcéra. R. navštevujú škôlku vo F.. Matka je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prevádzkuje discont v obci F. a podnik v obci Y.. Všetky výdavky na deti hradí matka. Stravu v škôlke pre obe deti po 11 € mesačne, ZRŠ je 40 € ročne, životné poistenie vo výške 50 € mesačne, angličtina vo výške 22 € mesačne. Matka má výdavky na benzínu vo výške 150 €, telefón 50 €, internet 25 €, odvody vo výške 220 €. Zároveň platí poplatky súvisiace s nehnuteľnosťou vo F., v ktorej býva otec, a to vo výške 230 €. Okrem uvedených výdavkov má výdavky na stravu, oblečenie obuv a hračky pre deti. Presnú výšku príjmu otca nepozná. Otec má ešte
vyživovaciu povinnosť z predchádzajúceho manželstva na plnoletého syna D., na ktorého prispieval do leta 2019 so mnou 600€ aktuálne už len 225 € mesačne. Styk otca s maloletými deťmi navrhla neupraviť vzhľadom k tomu, že sa na ňom dokážu dohodnúť.
3. V priebehu konania, po prepustení otca z väzby, podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhla deti dočasne zveriť do jej starostlivosti a upraviť styk otca s deťmi.
4. Okresný súd Košice - okolie dňa X.X.XXXX postúpil spis tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému.
5. Uznesením zo dňa XX.X.XXXX súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. Uznesením zo dňa XX.X.XXXX súd ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice, ktorý po prešetrení sociálnych pomerov odporučil návrhu matky vyhovieť.
7. Otec sa k návrhu vyjadril až XX. L. XXXX. S podaným návrhom nesúhlasil, navrhol deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné neurčiť. Zároveň navrhol, aby deti zastupovali a spravovali ich majetok obaja rodičia a aby súd rozhodol aj o trvalom bydlisku detí, ktoré bude v mieste bydliska matky. Potvrdil, že rodičia sú v rozvodovom konaní. Priznal a oľutoval napadnutie manželky, ktoré označil za exces, ku ktorému došlo v dôsledku skratovej udalosti. Deti má naozaj úprimne rád, rovnako deti majú radi jeho a vychádzajú spolu dobre. Otec sa o ne chce starať a chce byť rovnocennou súčasťou ich života. Má k nim silný citový vzťah. Poukázal na právo detí na rovnakú starostlivosti oboch rodičov upravené Dohovorom o právach dieťaťa, Ústavou SR a zákonom o rodine. Uviedol, že sa vždy podieľal na platení výdavkov pre deti, nemal s nimi nikdy žiadny konflikt ani negatívnu skúsenosť. Zásadne nesúhlasí s navrhovaným výživným vo výške 250 € na každé dieťa, považuje ho za neprimerane vysoké a absurdné. Dôvodil, že matka vyčíslila výdavky na deti 95 €, čo je viac ako 400 € rozdiel mesačne. Navrhol výživné neurčiť. Od novembra 2019 nemá žiadny príjem, žije zo svojich úspor a hľadá si prácu. Je samostatne zárobkovo činná osoba, jeho odvody sú 237 € mesačne, výživné na dieťa z prvého manželstva je 225 € mesačne, prispieva svojej starej mame na domov sociálnych služieb vo výške 200 € mesačne, strava 150 € mesačne, oblečenie 30 €, cestovné náklady 50 € mesačne, poplatky za bývanie v podnájme 400 € mesačne aj s energiami. Vlastní osobné motorové vozidlo Škoda Octavia a pozemok v KÚ U., podiely k pozemkom v KÚ D. a podiely k dvom pozemkov v KÚ D., pričom ide o pozemky mimo zastavaného územia obce. Čo sa týka manželkiných príjmov zdôraznil, že podniká vlastní predajňu alkoholu vo F. a jej obrat za rok XXXX bol vo výške 147 000 €. Navrhol od matky vyžiadať daňové priznanie.
8. Matka v replike doručenej súdu dňa XX.X.XXXX zásadne nesúhlasila s návrhom otca, ktorý sa pokúša oddeľovať vzťah k deťom a vzťah k matke. Vyjadrila obavy z toho, že otec ako nestabilná a nevyrovnaná osobnosť môže ublížiť deťom, pričom tieto obavy sú dôvodné a pramenia z rokov spolužitia. Správanie otca, ktorý si v konečnej fáze manželstva pripravil podmienky pre jej fyzickú likvidáciu vyústilo až do psychického týrania. Podrobne opísala partnerské manželské spolužitie v ktorom žili deti. Rodičovský vzťah otca k deťom počas trvania manželstva označila za plytký, osobná starostlivosť bola výlučne na pleciach matky, požiadavky detí ho rozčuľovali, reagoval na ne len tvrdými príkazmi a zákazmi. Poukázala na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Deti ako nepriame obete domáceho násilia ( 2006/ C 325/15) v zmysle ktorého je násilie voči matke zároveň aj formou násilia páchaného na deťoch. Navrhla vykonať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia rodičovských kompetencií. Zároveň poukázala na skutočnosť, že otec opravuje vozidlá, z toho musí mať pravidelný príjem a to v hale vo F., ktorú kúpil z finančných prostriedkov z predaja bytu a vo februári 2020 v súvislosti s týmto konaním sa účelovo zbavil nehnuteľnosti prevodom - darovacou zmluvou na svojho syna z prvého manželstva. Majetok otca je rozsiahlejší ako ho deklaruje. Je zároveň vlastníkom viníc evidovaných na LV č. XXXX v katastrálnom území P. nad Q.. Zamlčal tiež, že v nedávnej dobe predali rodinný dom s pozemkom vo F., za ktorý obdržal kúpnu cenu za svoj podiel vo výške 83 600 €. Zároveň oproti C. I. sa nachádza garáž, ktorá je síce evidovaná na iná inú osobu, ale defacto patrí otcovi. Rozšírila svoj návrh o návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi každý párny týždeň kalendárneho roka od piatku od 16.00 do najbližšieho pondelka do 8.00 hodiny a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy 15.00 do najbližšieho štvrtka do 8.00 hodiny, s úpravou aj počas školských prázdnin a sviatkov.
9. Následne otec dňa XX.X.XXXX podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol upraviť styk tak, že bude oprávnený stýkať sa s deťmi od nedele nepárneho týždňa do nasledujúcej nedele.
10. Uznesením zo dňa XX.X.XXXX súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
11. Otec v duplike zo dňa XX.X.XXXX zotrval na svojom návrhu na striedavú osobnú starostlivosť. Opätovne oľutoval fyzické napadnutie matky, ktorého sa dopustil pod vplyvom jej správania, konkrétne ju obvinil z promiskuity a z gamblingu. Sám seba definoval ako mierumilovného človeka. Zdôraznil, že svedkom incidentu bola len dcéra a nie obe deti, pričom s dcérou navštívili dve sedenia u psychológa ktorý zhodnotil, že skutok nemá žiaden negatívny dopad na jej psychiku. Deti majú uňho vytvorené vhodné prostredie, venuje sa im, hlavne syn chce byť uňho dlhšie. Matka mu robí prieky a dohodou ohľadom styku s deťmi nedodržiava. XX.X.XXXX sa pred kolíznym opatrovníkom dohodli na striedavej starostlivosti so začiatkom od júna XXXX, matka voči tomu nemala žiadne výhrady. Koncom júna mu oznámila, že s dohodou nesúhlasí. Je preto presvedčený, že matka nemá nárok na žiadne výživné, a to aj preto, že jej príjmy sú väčšie ako jeho. Od 1.8.2020 je zamestnaný na pracovnú zmluvu v spoločnosti D. A. P. s.r.o. W., ktorú spomína matka vlastní jeho syn z prvého manželstva, otec mu len pomáha s jej dokončením. Vozidlá neopravuje. W. synovi daroval, pretože začal podnikať, navyše ju nadobudol z prostriedkov, ktoré patrili do jeho výlučného vlastníctva. Matka má nadštandardné príjmy z diskontu vo F., z predaja domu vo F. mala príjem 68 400 €. Rovnako garáž, ktorú matka spomína nepatrí otcovi, má ju prenajatú od dobrého kamaráta, preto mu platí len symbolický nájom. Priznal, že opomenul vlastníctvo vinice, avšak túto neobhospodaruje, má nepatrnú hodnotu a nadobudol ju tiež ešte pred manželstvom. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie pre učenie najlepšej formy starostlivosti o deti.
12. Kolízny opatrovník zaslal súdu dňa 4.8.2020 správu z ktorej vyplýva, že obaja rodičia naďalej zotrvávajú na svojich odlišných návrhoch. Starostlivosť o deti zabezpečuje v prevažnej miere matka, výživu detí zabezpečuje výlučne matka, otec na výživu detí neprispieva. V domácnosti matky majú deti vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti. Rovnako majú deti zabezpečené vhodné podmienky pre starostlivosť v domácnosti otca ktorý žije v podnájme v samostatnej bytovej jednotke rodinného domu v obci N.. Obe maloleté deti navštevujú materskú školu v obci F., v septembri 2020 nastúpia do prvého ročníka. Výdavky súvisiace s uhrádzaním poplatkov uhrádza matka. Deti sú zdravé a potreby majú primerané veku. Úrad realizoval rozhovor s maloletými deťmi, ktoré pôsobili spokojným dojmom, boli komunikatívne, usmievavé, odpovedali primerane k svojmu veku a rozumovým schopnostiam. Prejavili pozitívnu citovú väzbu k obom rodičom, pričom chlapec prejavil záujem byť u otca viac ako dva dni, pričom však časový úsek nedokázal definovať. Vzhľadom na protichodné návrhy rodičov úrad navrhol nariadiť znalecké dokazovanie na posúdenie, či striedavá forma starostlivosti je vhodnou formou, prípadne aká forma úpravy styku by bola pre deti najvhodnejšia.
13. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav:
14. Manželstvo rodičov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie spisovej značky XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Zároveň bola na čas po rozhodne schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bude osobnú starostlivosť o deti zabezpečovať matka, obaja rodičia sú oprávnený a povinný maloleté deti zastupovať a bol upravený styk otca s deťmi. Na výživnom sa rodičia nedohodli, autoritatívne jeho výšku určil súd po 150 € mesačne na každé z detí. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
15. Matka na pojednávaní s odkazom na dokazovanie vykonané v rozvodovom konaní ako aj na rozsudok navrhla, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu detí na každé po 150 € mesačne, pričom akceptovala argument otca o alikvotne zaplatenej časti za mesiac december, preto navrhla určiť dlžné výživné do XX.XX.XXXX. Poprela, že by sa realizovala striedavá osobná starostlivosť, išlo skôr o akúsi formou rozšíreného styku. Po prepustení z väzby išlo maximálne o 1, 2 dni, následne od marca umožňovala pobyt detí u otca v rozsahu zhruba tých 4 až 5 dní každý druhý týždeň. Ustálili striedanie v rozsahu jeden týždeň od stredy do štvrtka a ďalší týždeň od štvrtka po škôlke do pondelka rána, kedy otec deti odniesol priamo do škôlky. Takto to trvalo do júna. Počas uvedeného obdobia výživu detí naďalej zabezpečovala výlučne matka, ktorá v plnej miere uhrádzala aj náklady súvisiace s návštevou škôlky, s voľnočasovými aktivitami, so zdravotnou starostlivosťou, s nákupom oblečenia a ostatných vecí, ktoré
deti potrebujú. Zdôraznila, že otec jej na výživu detí počas konania vôbec neprispieval, až potom, ako sudkyňa v rozvodovom konaní otca upozornila, že sa tak dopúšťa trestného činu, pričom je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený zaplatil výživné na deti vo výške 811,16 €, čo zodpovedá minimálnemu výživnému. Od rozhodnutia o rozvode manželstva sa jej majetkové pomery zmenili len v tom, že je majiteľkou rodinného domu vo F., ktorý kúpila za účelom bývania, aktuálne tam ešte nebýva, pretože je nevyhnutná rekonštrukcia, aktuálne naďalej býva s deťmi v podnájme na J. ulici, tak ako uviedla v svojich písomných vyjadreniach. Podľa jej vedomostí otec nekúpil deťom žiadne oblečenie, okrem hračiek a bicyklov, nemá vedomosť o tom, že by niečo iné kúpil, k jej rukám deťom neposkytol nič.
16. Z výpovede otca vyplynulo, že nesúhlasí s tým, aby bolo určené akékoľvek výživné, je presvedčený, že pretože matka nesúhlasila so striedavou starostlivosťou, nie je možné jej ani žiadne výživné priznať. Striedavá starostlivosť sa podľa jeho názoru realizovala, a to od januára 2020, od jeho prepustenia z väzby. Rovnako poprel, že by neprispieval na výživu detí. Aj keď neprispieval k rukám matky, kupoval deťom hlavne hygienické potreby v čase keď boli uňho. Matka ho nikdy nevyzvala, aby deťom kúpil nejaké oblečenie alebo niečo iné, vždy mu dávala na styk deti pripravené, nabalené s toľkým oblečením, že ho deti ani nepotrebovali. Jeho majetkové pomery sa od rozhodnutia o rozvode nezmenili, jeho vyživovacia povinnosť k plnoleté mu synovi z prvého manželstva naďalej trvá, syn aktuálne píše diplomovú prácu.
17. Kolízna opatrovníčka potvrdila, že otec sa s deťmi stretával od januára 2020, nemožno však hovoriť o striedavej starostlivosti išlo skôr o akýsi rozšírený styk otca s deťmi, kde sa realizoval dlhý a krátky týždeň, aj to nie počas celého obdobia. Rodičia preukázali snahu sa na tejto otázke dohodnúť avšak k dohode napokon nedošlo. Pri opakovane vykonaných sociálnych šetrenia zistila, že v prevažnej miere zabezpečovala osobnú starostlivosť o deti matka, pričom hradila deťom všetky potrebné výdavky, z uvedeného dôvodu odporučila návrhu matky vyhovieť.
18. Z obsahu rozsudku o rozvode manželstva vyplýva, že príjem z podnikateľskej činnosti matka uviedla vo výške cca 1500 € mesačne. Zároveň poberá štátne sociálne dávky na deti, iný príjem nemá. Spoločný dom, ktorý vlastnili aj s otcom vo F., predali v januári XXXX za sumu 152 000 €, jej podiel bol 68 000 €. Priateľ matky pracuje ako skladník, príjem má zruba 800 € mesačne. Výdavky na bývanie matka platí vo výške 480 € mesačne, na stravu 450 € mesačne, priateľ jej prispieva sumou 400 € mesačne na bývanie aj stravu. Uhrádza si náklady na telefón 60 € mesačne a ďalšie výdavky bežného osobného charakteru vo výške 250 € mesačne. Maloleté deti sú žiakmi prvého ročníka základnej školy vo F.. Za školský klub detí platí matka 10 € na každé z detí. Uhradila poplatok vo výške 90 € na každé z detí na plavecký výcvik. Obe deti sú zdravé. Ostatné výdavky sú bežného charakteru, zhruba na každé dieťa 70 €.
19. V roku XXXX dosiahla matka príjem z podnikania vo výške XXXXXX € a výdavky XXXXXX €, v roku XXXX mala príjem XXXXXX € a výdavky XXXXXX €, je vlastníčkou motorového vozidla L. P. z roku XXXX.
20. Z obsahu rozsudku o rozvode manželstva vyplýva, že otec pracuje ako pomocný pracovník pri oprave osobných a nákladných motorových vozidiel. Od roku XXXX prevádzkoval živnosť, servis hracích automatov, XX.X.XXXX živnosť pozastavil, pretože mu firma nepredložila spoluprácu. V roku XXXX mal obrat zo živnosti XXXXX €. Má len minimálny príjem. Z predaja rodinného domu nadobudol XXXXX €, z toho XX XXX € požičal plnoletému synovi D. na rozbehnutie podnikania, ktoré tento prevádzkuje od roku XXXX za účelom prenájmu motorových vozidiel. Je vlastníkom a spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností. Na stravu platí mesačne 150 € za bývanie 400 €, náklady na oblečenie 30 €, hygiena 30 €, pohonné hmoty, 60 €, spotrebný úver vo výške 300 € mesačne, mobilný telefón výške 36 € mesačne, doplatok za pobyt matky v DSS 200 € mesačne. Deťom kúpil bicykle, bol s nimi na dovolenke a zaplatil im lyžiarsky výcvik. Časť peňazí z predaja rodinného domu použil na rekonštrukciu haly, ktorú daroval synovi D. a požičal mu ešte 5000 €.
21. Z odpisu daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok XXXX vyplýva, že otec mal za rok XXXX príjmy vo výške XXXXX €, náklady vo výške XXXXX €, za rok XXXX mal príjmy XXXXX € a výdavky XXXXX €.
22. Z predložených výpisov z listu vlastníctva vyplýva, že otec maloletých je vlastníkom nehnuteľností - viníc v katastrálnom území P. nad Q., spoluvlastníkom nehnuteľností - ornej pôdy v katastrálnom území D., vlastníkom nehnuteľností trvalý trávnatý porast a orná pôda v katastrálnom území U. aj T..
23. Uznesením Okresného súdu Košice II č.k. XX Pc/XX /XXXX - XXX zo dňa X.X.XXXX. súd schválil zmier medzi otcom a jeho plnoletým synom z prvého manželstva D. B., nar. X.X.XXXX, ktorým znížil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 600€ mesačne na sumu 225 € mesačne počnúc dňom vyhlásenia do budúcna. Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že oprávnený z vyživovacej povinnosti ( syn) bol popri štúdiu od apríla XXXX zamestnaný na riadny pracovný pomer, mal uzavreté pracovné zmluvy a v čase rozhodnutia súdu pracoval ako taxikár.
24. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:
25. Podľa ust. § 161 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( CSP) (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
26. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
27. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
28. Podľa ust. § 29 CMP (1) Navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. (3) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
29. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.
30. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
31. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
32. Podľa čl. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ZOR) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
33. Podľa ust. § 36 ods. 1 ZOR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §24, §25 a § 26 sa použijú primerane.
34. V zmysle uvedeného s odkazom na ust. § 24 ods. 1 a 4 ZOR súd pri úprave rodičovských práv a povinností najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
35. Podľa ust. § 62 ZOR (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
36. Podľa ust. § 63 ZOR (1) rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3)Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
37. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZOR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
38. Podľa § 75 ods. 1 ZOR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
39. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
40. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
41. Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. V čase podania návrhu boli rodičia manželmi, ktorý nežili v spoločnej domácnosti, otec bol vo väzbe. V priebehu konania bol otec z väzby prepustený, rodičia sa na výkone rodičovských práv a povinností nedokázali dohodnúť. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo rodičov rozvedené. V otázke úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode sa rodičia čiastočne dohodli, a to na zverení detí do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok a dohodli sa aj na úprave styku otca s deťmi. Na výživnom sa rodičia nedokázali dohodnúť, preto rozsah vyživovacej povinnosti určil súd, a to vo výške po 150€ mesačne na každé z detí, s poukazom predovšetkým na životnú úroveň otca za aplikácie zásady potencionality príjmu.
42. Rozsudok o rozvode manželstva rodičov nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, čím zanikli dôvody pre pokračovanie konania o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. V tejto časti tiež matka ako navrhovateľka využívajúc svoje dispozičné právo s návrhom vzala svoj návrh späť a ostatní účastníci konania so späťvzatím súhlasili. Súd napokon v tejto časti III. výrokom zastavil konanie s odkazom na ust. § 161 CSP, nie z dôvodu späťvzatia návrhu.
43. Matka naďalej zotrvala na určení výživného od podania návrhu, a to do XX.XX.XXXX s odôvodnením, že zaplateným výživným v decembri otec za december alikvotnú časť výživného zaplatil. Navrhla, aby súd určil výživné v rovnakom rozsahu ako na čas po rozvode. Otec počas celého obdobia od podania návrhu výživné na deti neplatil, až po rozvodovom pojednávaní a potom, ako ho konajúca sudkyňa upozornila na páchanie trestného činu zaplatil matke minimálne výživné na deti spolu vo výške 811,16 €. Otec žiadal, aby žiadne výživné súd neurčil, pretože sa podľa jeho názoru dohodli na striedavej starostlivosti, ale matka túto dohodu nerešpektovala. Od januára 2020 do júna 2020 sa v starostlivosti o deti striedali, aj keď nepravidelne.
44. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že od podania návrhu zabezpečovala osobnú starostlivosť o deti matka. Striedavá starostlivosť sa nerealizovala. V danom prípade nemožno hovoriť o realizácii striedavej osobnej starostlivosti, súd sa stotožnil s vyjadrením kolízneho opatrovníka, že išlo o rozšírený styk otca s deťmi. Uvedenému záveru svedčí aj obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec v priebehu konania domáhal úpravy styku s deťmi tak, že uňho budú týždeň. Napriek rozsahu času, nežiadal o striedavú osobnú starostlivosť, ale o týždenný styk. Nie je možné zamieňať zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti rodiča s právom na styk. Zároveň uvedenému záveru svedčí aj to, že všetky náklady súvisiace s potrebami deti nad rámec zabezpečenia stravy v čase pobytu v domácnosti otca alebo zabezpečenia hygienických potrieb v tom čase znášala matka, otec sa na nich nepodieľal. Otec deťom nakúpil hračky a bicykle, čo však nemožno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti.
45. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
46. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
47. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné zdôrazniť, že samotný fakt, že matka nesúhlasila so striedavou starostlivosťou nezbavuje otca vyživovacej povinnosti voči deťom. Je to zákonná povinnosť každého rodiča, výživné na deti má prednosť pred ostatnými výdavkami. Každý z rodičov je povinný upraviť svoje pomery tak, aby dokázal zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Aj keď výživné má v prvom rade spotrebný charakter, s odkazom na citované ustanovenie zákona o práve dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov v prípade, ak to životná úroveň rodičov dovoľuje musí byť nutne rozsah výživného učený aj nad rámec tohto spotrebného charakteru. Súd zároveň zdôrazňuje, že pre určenie rozsahu výživného sú dôležité majetkové pomery, čo je nepochybne širší pojem ako príjem. Pretože otec vo svojich vyjadreniach opakovane poukazoval na to, že niektorý majetok nadobudol pred uzavretím manželstva resp. že ide o majetok v jeho výlučnom vlastníctve, súd zdôrazňuje, že uvedená skutočnosť je irelevantná. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že majetkové pomery otca mu umožňujú podieľať sa na výžive maloletých detí nad rámec spotrebného charakteru výživného. Argument otca, že na výživné neprispieval preto, že nemá s matkou vysporiadané podnikateľské aktivity je irelevantný rovnako ako skutočnosť, že matka dosahuje z podnikania vyššie príjmy ako on. Výživné, aj keď sa platí k rukám matky, nemá slúžiť na dorovnanie rozdielu medzi príjmami rodičov a slúži výlučne na uspokojovanie potrieb detí. S podnikateľskými aktivitami rodičov ani s vyporiadaním majetkových vzťahov nesúvisí. Otec deklaroval pomerne vysoké výdavky v rozsahu prevyšujúcom 1000 € mesačne, pričom sa vzdal vlastníctva nehnuteľnosti, ktorú bezodplatne daroval svojmu plnoleté mu synovi, ktorému zároveň požičal peniaze a investoval do rekonštrukcie haly, ktorá už nie je v jeho vlastníctve. Uvedené aktivity nemôžu byť vyhodnotené na úkor vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Vychádzajúc z uvedeného berúc do úvahy odôvodnené potreby detí súd považuje za primerané výživné vo výške 150 € mesačne na každé z detí.
48. V zmysle cit. ustanovení zákona súd rozhoduje o výživnom od podania návrhu, t.j. od X.XX.XXXX. V danom type konania súd nie je viazaný obsahom návrhu účastníkov konania, rozhodujúci je záujem maloletých detí. Aj keď matka akceptovala argument otca, že v decembri zaplatil alikvotnú časť výživného a súhlasila s určením výživného len do XX.XX.XXXX, súd určil výživné do XX.XX.XXXX, a to z toho dôvodu, že v zmysle cit. ust. zákona sa výživné platí vopred. Pokiaľ teda otec zaplatil výživné v mesiaci december, išlo o výživné za mesiac január. Dlžné výživné súd určil násobkom mesačného výživného a počtom mesiacov od podania návrhu, pričom odpočítal sumu 405,58€ na každé z detí, pretože túto sumu otec na výživné preukázateľne zaplatil, uvedená skutočnosť nebola sporná.
49. Lehotu na zaplatenie dlžného výživného súdu určil podľa ust. § 232 ods. 3 CSP. Iný návrh podaný nebol a súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali predĺženie tejto lehoty.
50. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Matka a kolízny opatrovník sa vzdali práva na odvolanie, preto im nepatrí.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).