Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-69-2020.pdf
PDF · 103.04 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/69/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., R. H. XXXX/X, o zaplatenie 1.939,99 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Trnava, č. k. 12Csp/69/2020-45 zo dňa 02. 12. 2020, v plnom rozsahu.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 877,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 877,66 Eur od 02. 12. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 1.939,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.939,99 Eur od 02. 12. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a. s.) poskytol žalovanej na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa XX. XX. XXXX pod číslom úverového účtu XXXXXXXXXX úver vo výške 2.500 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalovaná neplnila svoj záväzok riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaná napriek písomnej výzve svoj dlh nezaplatila, právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 12. 10. 2017 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanej doručené dňa 24. 11. 2017 v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením „Doručovanie a vyhlásenia klienta“. Nakoľko žalovaná v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatila, od 02. 12. 2017 sa dostala do omeškania s plnením dlžnej sumy. Dňa 19. 11. 2019 bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom pohľadávka postúpená na žalobcu, o čom bola žalovaná upovedomená písomným oznámením. Výška postúpenej pohľadávky bola vyčíslená ku dňu 02. 09. 2019. Žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Žalobca
si uplatňuje len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 1.939,99 Eur s príslušenstvom, ktorú žalovaná žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatila.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 02. 07. 2020 platobný rozkaz, sp. zn. 27Up/1167/2020, na sumu 1.939,99 Eur s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.939,99 Eur od 02. 12. 2017 do zaplatenia.
4. Žalovanej sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil, či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. V zmysle § 10 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrh na pokračovanie v konaní zrušil a súd postúpil žalobu na tunajší súd dňa 30. 11. 2020.
5. Podľa § 265 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
6. Podľa § 266 ods. 1 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
7. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu.
8. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, č. k. 12Csp/69/2020-45 zo dňa 02. 12. 2020, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto súd vo výroku I. tohto rozsudku platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.
9. Žalovaná sa v mieste bydliska nezdržiava, žaloba jej bola doručená v zmysle § 116 Civilného sporového poriadku. K žalobe sa nevyjadrila.
10. Na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení odôvodňujúcich uplatňovaný nárok žalobca písomne doplnil, že žalovaná na svoj záväzok uhradila celkovo sumu 1.596,34 Eur. Žalobca opätovne pripojil prehľad úhrad, tretiu upomienku - pokus o zmier a poštové podacie hárky.
11. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, a v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, najmä zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, informáciou finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu, oznámením o splnení obchodných podmienok pre čerpanie Flexipôžičky, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 13C/105/1986-20 zo dňa 24. 04. 1986, e-mailovou komunikáciou zo dňa 13. 11. 2013, zoznamom dokladov k flexipôžičke, podacími hárkami, výzvou na zaplatenie pohľadávky, všeobecnými obchodnými podmienkami, prehľadom úhrad, treťou upomienkou - pokusom o zmier, výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom a fotokópiou nedoručenej zásielky k nej, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, vyjadrením žalobcu k výzve súdu, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
13. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 19. 11. 2019, postúpenie pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému podaním zo dňa 29. 11. 2019.
14. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 14. 11. 2013 so žalovanou zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 2.500 Eur, ktorú sumu sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných mesačných splátkach s poistením vo výške
38,93 Eur (z toho mesačná splátka poistného 3,70 Eur), v počte splátok 118. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá lehota splatnosti 120 mesiacov, ročná úroková sadzba vo výške 11,10 % a hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 11,94 %. Celkové náklady dlžníka predstavovali 1.6458,02 Eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom 4.158,02 Eur. Pokusom o zmier zo dňa 28. 08. 2017 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 125,05 Eur pod následkom predčasnej splatnosti úveru. Podaním zo dňa 13. 10. 2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pričom súčasne bola žalovaná vyzvaná na splatenie zostatku úveru v lehote 7 dní odo dňa doručenia. Podanie bolo žalovanej doručené dňom 24. 11. 2017 (dňom vrátenia nedoručenej zásielky právnemu predchodcovi žalobcu), keď žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu podaním zo dňa 13. 05. 2020. Podľa žalobcu žalovaná na zmluvu plnila celkom sumu vo výške 1.596,34 Eur.
15. Podľa § 488 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
17. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
19. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
25. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
26. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) od 02. 12. 2017 bola vo výške 0,00 %.
31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná len sčasti.
32. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.
33. Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy právny predchodca žalobca poskytol žalovanej z titulu úveru sumu 2.500 Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje náležitosti požadované Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, konkrétne podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve sa síce nachádza údaj, že celková čiastka k zaplateniu činí 4.158,02 Eur, avšak tento údaj nezodpovedá súčtu 118-tich splátok po 38,93 Eur. Z uvedeného vyplýva, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ pri uvedených podmienkach zaplatiť, je suma 4.593,74 Eur (t. j. 118 x 38,93 Eur), teda viac ako je uvedené v úverovej zmluve. Nakoľko údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je nesprávny, nie je možné považovať tento údaj za v zmluve uvedený. Naviac nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zavádza spotrebiteľa.
34. Pokiaľ ide o údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ani tento nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený pravdivo. V zmluve sa uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov činí 11,94 %. Podľa výpočtu vykonaného súdom pri výške poskytnutého úveru 2.500 Eur, počte splátok 118 a mesačnej
splátky vo výške 38,93 Eur sa ročná percentuálna miera nákladov rovná 14,60 %-ám. Z uvedeného potom vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve vo výške 11,94 % je potom uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa.
35. Súčasne je potrebné uviesť, že v zmluve nie sú uvedené ani všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN v zmysle citovaného ustanovenia a je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet s vysvetlivkami pre spotrebiteľa tak, aby bolo možné do matematického vzorca doplniť všetky údaje uvedené v zmluve, potrebné na jeho výpočet, a aby bolo možné overiť správnosť jeho výpočtu. Spotrebiteľ teda nemá možnosť preveriť správnosť výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.
36. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve bola nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a zároveň celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b), písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
37. To znamená, že žalobca (ktorý je v konaní aktívne vecne legitimovaným z dôvodu právneho nástupníctva po pôvodnom dodávateľovi) tak nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie ani iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovaná čerpala úver vo výške 2.500 Eur a na tento zaplatila podľa prehľadu splátok a úhrad (stĺpec suma transakcie) celkom sumu 1.622,34 Eur, súd jej vo výroku II. tohto rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť peňažných prostriedkov v sume 877,66 Eur a vo zvyšnej časti žalobu vo výroku III. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.
38. Súd vo výroku III. rozsudku zamietol aj návrh v časti uplatneného poistného, keď pre uzavretie poistnej zmluvy je v zmysle citovaného ustanovenia § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka obligatórnou náležitosťou jej písomná forma. V danom prípade pre uzavretie zmluvy o úvere bola písomná forma zachovaná iba v časti uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je tzv. formulárovou zmluvou, keď údaje o poistení boli súčasťou predtlače zmluvy, preto nemožno mať za to, že došlo k písomnému uzavretiu poistnej zmluvy.
39. Čo sa týka úroku z omeškania, žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 02. 12. 2017, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 13. 10. 2017, pričom žalovanej bola uložená lehota 7 dní na plnenie, keď výzva na plnenie jej bola doručená dňom 24. 11. 2017. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (5 + 0,00). Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 877,66 Eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaná sa dostala do omeškania s peňažným plnením dňa 02. 12. 2017. Žalobca má tak popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 877,66 Eur od 02. 12. 2017 do zaplatenia.
40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú len v časti o zaplatenie sumy 877,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 877,66 Eur od 02. 12. 2017 do zaplatenia, preto jej vo výroku II. rozsudku vyhovel a vo zvyšku žalobu vo výroku III. rozsudku zamietol.
41. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 877,66 Eur spolu s úrokom z omeškania. V danom prípade hrubý úspech žalobcu predstavuje 45,24 % (t. j. 877,66 x 100/1.939,99) a hrubý úspech žalovanej 54,76 % (t. j. 100 % - 45,24 %), teda žalovaná mala čistý úspech vo veci v rozsahu 9,52 % (54,76 % - 45,24 %). Súd prevažne úspešnej žalovanej, ktorá má právo na náhradu trov konania, ju nepriznal, a to jednak pre neuplatnenie si náhrady trov konania, a jednak pre vylúčenie možnosti priznania náhrady, keď žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.