Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5To-5-2021.pdf
PDF · 119.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.04.2021 v Prešove jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), e) ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného Z. K. z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/144/2014 zo dňa 30.07.2020 výrok o vine, ktorým bol obžalovaný Z. K. uznaný vinným zo zločinu podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a prečinu podľa § 278 ods. 1, 2 Tr. zákona, a naň nadväzujúci výrok o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovaného Z. K. - nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom I. č. XX, okres H.,
u z n á v a v i n n ý m , že
1/ ako konateľ a zodpovedný zástupca obchodnej spoločnosti I.-N. s.r.o., so sídlom ul. X. S. Y., okres H., IČO: XXXXXXXX, aj napriek tomu, že svojim zamestnancom riadne zrazil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, na starobné invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, takto zrazené poistné za obdobie mesiacov jún 2012, splatné dňa 31.07. 2012 v sume 1.469,87 €, júl 2012 splatné dňa 31.08.2012 v sume 1.542,69 €, august 2012 splatné dňa 01.10.2012 v sume 1.647,66 €, september 2012 splatné dňa 31.10.2012 v sume 1.284,13 €, október 2012 splatné dňa 30.11.2012 v sume 1.373,59 €, november 2012 splatné dňa 31.12.2012 v sume 1.404,61 € a december 2012 splatné dňa 31.01.2013 v sume 1.499,54 € neodviedol po zrazení Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, aj napriek tomu, že disponoval dostatkom finančných prostriedkov na úhradu poistného, čím takto spôsobil pre Sociálnu poisťovňu, pobočku Poprad škodu v sume 10.172,09 €,
2/ ako konateľ a zodpovedný zástupca obchodnej spoločnosti I.-N., s.r.o., so sídlom ul. X. S. XX, Y., IČO: XXXXXXXX, ako mesačný platca poistného sociálnej poisťovni nesplnil svoju odvodovú povinnosť v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a nezaplatil v dňoch splatnosti splatené mesačné poistné na sociálne poistenie, a to za obdobie mesiaca jún 2012 splatné 31.07.2012 v sume 3.958,55 €, za mesiac júl 2012 splatné dňa 31.08.2012 v sume 4.152,86 €, za mesiac august 2012 splatné dňa 01.10.2012 v sume 4.418,67 €, za mesiac september 2012 splatné dňa 31.10.2012 v sume 3.443,05 €, za mesiac október 2012 splatné dňa 30.11.2012 v sume 3.683,35 €, za mesiac november 2012 splatné dňa 31.12.2012 v sume 3.767,33 € a za mesiac december 2012 splatné dňa 31.01.2013 v sume 3.887,62 €, aj napriek tomu, že disponoval dostatkom finančných prostriedkov na úhradu poistného, čím takto bola spôsobená škoda pre Sociálnu poisťovňu Poprad v sume 27.311,42 eur,
a čím takto bola spôsobená pre Sociálnu poisťovňu Poprad celkovo škoda v sume 37.311,43 eur,
t e d a
v bode 1 rozsudku
- vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil alebo vybral podľa zákona v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech,
v bode 2 rozsudku
- v značnom rozsahu nezaplatil poistné na sociálne poistenie,
č í m s p á c h a l
v bode 1 rozsudku
- zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,
v bode 2 rozsudku
- prečin nezaplatenia dane a podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a za to mu
u k l a d á
podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 41 ods. 2 Tr. zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 51 odsek 4 písm. g) Tr. zákona u k l a d á povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom, programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/144/2014 zo dňa 30.07.2020 bol obžalovaný Z. K. uznaný vinným v bode 1/ napadnutého rozsudku zo zločinu nedovedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona a v bode 2/ napadnutého rozsudku z prečinu nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
1/ ako konateľ a zodpovedný zástupca obchodnej spoločnosti I.-N. s.r.o., so sídlom ul. X. S. Y., okres H., IČO: XXXXXXXX, aj napriek tomu, že svojim zamestnancom riadne zrazil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, na starobné invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, takto zrazené poistné za obdobie mesiacov jún 2012, splatné dňa 31. 7. 2012 v sume 1.469,87 €, júl 2012 splatné dňa 31.8.2012 v sume 1.542,69 €, august 2012 splatné dňa 1.10.2012 v sume 1.647,66 €, september 2012 splatné dňa 31.10.2012 v sume 1.284,13 €, október 2012 splatné dňa 21.11.2012 v sume 1.373,59 €, november 2012 splatné dňa 31.12.2012 v sume 1.404,61 € a december 2012 splatné dňa 31.3.2013 v sume 1.499,54 € neodviedol po zrazení Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, aj napriek tomu, že disponoval dostatkom finančných prostriedkov na úhradu poistného, čím takto spôsobil pre Sociálnu poisťovňu, pobočku Poprad škodu v sume 10.172,09 €,
2/ ako konateľ a zodpovedný zástupca obchodnej spoločnosti I.-N., s.r.o., so sídlom ul. X.. S. XX, Y., IČO: XXXXXXXX, ako mesačný platca poistného sociálnej poisťovni nesplnil svoju odvodovú povinnosť v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a nezaplatil v dňoch splatnosti splatené mesačné poistné na sociálne poistenie, a to za obdobie mesiaca jún 2012 splatné 31. 7. 2012 v sume 3.958,55 €, za mesiac júl 2012 splatné dňa 31.8.2012 v sume 4.152,86 €, za mesiac august 2012 splatné dňa 1.10.2012 v sume 4.418,67 €, za mesiac september 2012 splatné dňa 31.10.2012 v sume 3.443,05 €, za mesiac október 2012 splatné dňa 30.11.2012 v sume 3.683,35 €, za mesiac november 2012 splatné dňa 31.12.2012 v sume 3.767,33 € a za mesiac december 2012 splatné dňa 31.1.2013 v sume 3.887,62 €, aj napriek tomu, že disponoval dostatkom finančných prostriedkov na úhradu poistného, čím takto bola spôsobená škoda pre Sociálnu poisťovňu Poprad v sume 27.311,42 eur, a čím takto bola spôsobená pre Sociálnu poisťovňu Poprad celkovo škoda v sume 37.311,43 eur,
za čo mu bol podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 a § 41 ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona mu bola uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu
Podľa § 285 písm. j/ Tr. poriadku súd oslobodil obžalovaného J. K. spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že
ako konateľ spoločnosti I.-N., s.r.o. so sídlom ul. X. S. č. XX, Y., okres H., po dodaní objednaného tovaru na základe písomných objednávok č. 0/11/0389 a č. 0/11/0396 zo spoločnosti V.-S s.r.o., so sídlom ul. S. č. X, G. a jeho dodaní, rozhodol o neuhradení faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 9. 2011 vystavenej na sumu 5.779,15 € s dátumom splatnosti do 16.10.2011 a rozhodol o neuhradení faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 9. 2011 vystavenej na sumu 4.068,- € s dátumom splatnosti do 10.10.2011, a to aj napriek tomu, že v uvedenom období podľa výpisu z hlavnej analytickej evidencie spoločnosti I.-N. s.r.o., Y. boli uhrádzané a uspokojované ďalšie záväzky ostatných veriteľov s neskoršou dobou splatnosti záväzkov, čím takto bola spôsobená pre spoločnosť V.-S spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom ul. S. č. X., G., celkovú škodu v sume 9.874,15 €,
pretože prokurátor na hlavnom pojednávaní upustil od obžaloby podľa § 239 ods. 2 Tr. poriadku.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú stranu V.-S s.r.o., S. X, G., odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení proti výroku o vine vo vzťahu ku skutku 1/ a 2/ a proti výroku o treste. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu po rekapitulácii odôvodnenia výroku o vine konajúceho súdu vyslovil, že súd prvého stupňa založil jeho vinu na tom, že po vykonanom dokazovaní mal súd nepochybne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, má znaky trestného činu a že tento spáchal práve on ako konateľ a zodpovedný zástupca obchodnej spoločnosti I.- N. s.r.o., s oprávnením konať v mene spoločnosti, vystupujúc v mene obchodnej spoločnosti ako osoba zodpovedná za riadne odvádzanie odvodových povinností. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že zo záverov znaleckého posudku Ing. S. X. vyplynulo, že podnikateľský subjekt mal dostatok peňažných prostriedkov na úhradu a odvedenie poistného do Sociálnej poisťovne v rozhodnom období, pričom mal za to, že ak tieto prostriedky obžalovaný použil iba na úhradu zročných záväzkov s prioritou zachovania výroby a zamestnanosti v regióne, nezbavuje obžalovaného trestnej zodpovednosti. Toto konštatovanie a zistenie súdu prvého stupňa nemôže postačovať na uznanie viny a na preukázanie splnenia všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. V danej trestnej veci boli v rámci prípravného konania, ako aj hlavného pojednávania, vykonané dôkazy, a to najmä jeho výsluchom, výsluchom svedkov a znalca, ako aj čítaním listinných dôkazov. Vykonaným dokazovaním nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku. V priebehu dokazovania sa
podrobne, presne a opakovane vyjadroval k svojmu postaveniu a pôsobeniu v spoločnosti, k jej finančnej situácii a k tomu, ako spoločnosť fungovala a uhrádzala svoje záväzky. Samotné nezaplatenie poistného samo osebe nenapĺňa všetky znaky uvedené v ustanovení § 277, § 278 Tr. zákona. Na naplnenie všetkých znakov je nevyhnutné aj to, aby takéto konanie bolo zavinené, a to vo forme úmyselného zavinenia. Subjektívna stránka pri výklade znakov ustanovenia § 277, 278 Tr. zákona vychádza z dôsledného uplatňovania zodpovednosti za zavinenie. Význam uplatňovania zásady za zavinenie spočíva v tom, že k naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nestačí ho len spôsobiť, ale je nutné ho tiež zaviniť. Bez zavinenia teda nie je trestný čin a ani trest. Z uvedeného výkladu je zrejmé, že úmyselné zavinenie, ako znak základnej skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr. zákona a nezaplatenia dane podľa § 278 Tr. zákona, nie je možné automaticky alebo až mechanicky vyvodzovať len z porušenia konkrétnej právnej povinnosti (napríklad z porušenia povinnosti platiť splatné poistné), teda nestačí len spôsobenie dlhu na splatnom poistení, ale je nevyhnutné, aby tento dlh, bol úmyselne spôsobený. Vo vzťahu ku žalovanému trestnému činu je potrebné preukázať pre účely uznania viny a následného uloženia trestu splnenie všetkých znakov skutkovej podstaty zločinu. Má za to, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu, t. j. úmysel, a to minimálne pokiaľ ide o vôľovú zložku zavinenia, t. j. že by chcel spôsobom uvedeným v Tr. zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Tr. zákonom (priamy úmysel), resp. že by vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, že by s tým bol aj uzrozumený (nepriamy úmysel), pričom zavinenie je podstatnou náležitosťou každej trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená aj základná zásada trestného práva, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. K otázke aplikácie prípadnej účinnej ľútosti v rámci hodnotenia trestnej zodpovednosti za skutky 1 a 2 popísané v obžalobe sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyjadril. Okrem toho má za to, že napadnutý rozsudok ako aj samotná obžaloba v skutku 1 a 2 obsahuje nesprávnu skutkovú vetu, pretože obžaloba za skutky 1 a 2 bola podaná na súd prvého stupňa 02.05.2014 teda v čase, kedy už Okresný súd v K. povolil a schválil reštrukturalizačný plán obchodnej spoločnosti I.-N. s.r.o. V zmysle ustanovenia § 155 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom ku 02.05.2014, došlo zo zákona k zmene splatnosti všetkých pohľadávok veriteľov, ktorí si ich prihlásili v reštrukturalizačnom konaní a boli zahrnuté do plánu potvrdeného súdom. Sociálna poisťovňa si všetky pohľadávky na platbu poistného uvedeného v skutku 1 a 2 rozsudku prihlásila a tieto boli aj zahrnuté do plánu potvrdeného súdom. Všetky listiny, ktoré dané skutočnosti potvrdzujú, boli obžalovaným doložené pri jeho obhajobe v konaní pred súdom prvého stupňa. Preto podľa obžalovaného v oboch skutkových vetách mala byť uvedená výška škody už len 50% z pôvodnej výšky dlhu, ktorá predstavovala škodu neriešenú a nepriznanú reštrukturalizačným plánom. Túto časť škody obžalovaný uhradil na účet Sociálnej poisťovne pred skončením vyšetrovania, a preto je namieste v prípade, ak by súd mal za to, že v konaní bola preukázaná subjektívna stránka trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa ust. § 277 Tr. zákona, ako aj trestného činu nezaplatenia dane podľa § 278 Tr. zákona, aplikovať na danú vec ustanovenie o účinnej ľútosti podľa ust. § 89 písm. e) TZ o zániku trestnosti trestného činu. V tejto súvislosti poukázal aj na príslušné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. a Tr. zákona. Ustanovenie § 132 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. hovorí, že Reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. Ustanovenie § 155 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. hovorí, že ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. Ustanovenie § 155 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. hovorí, že plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom. Podľa § 86 písm. e) Tr. zákona účinného od 01.09.2011 trestnosť trestného činu zaniká ak ide o trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Podľa § 2 ods. 1 trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin
spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Pri hodnotení všetkých týchto dôkazov podľa ustanovení zásad trestného konania uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, je možné konštatovať, že spáchanie skutku 1 a 2 obžalovanému podľa obžaloby nebolo preukázané. Preto navrhol, aby jeho odvolaniu bolo vyhovené a aby napadnutý rozsudok bol zrušený pre jeho nezrozumiteľnosť, pretože jeho skutkové zistenia nie sú úplné a súd prvého stupňa sa v rozhodnutí nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, teda aby krajský súd podľa ust. § 321 ods. 1 písm. a/, alebo c/ Tr. poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa ust. § 322 ods. 3 prvá veta Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že ho spod obžaloby prokurátora v bode 1 a 2 oslobodí.
Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. priadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je opodstatnené pre zistené formálne chyby v napadnutom výroku o vine.
Po prieskume správnosti postupu konania odvolací súd konštatuje, že neboli v ňom zistené pochybenia. Právo na obhajobu porušené nebolo, keďže obžalovaný sa mohol vyjadriť ku skutkom kladeným mu za vinu, mal možnosť navrhovať vykonanie dôkazov preukazujúcich jeho nevinu, vyjadrovať sa k dôkazom a v rámci záverečnej reči a posledného slova mohol predniesť argumenty o svojej nevine.
Konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom, a preto o jeho výsledky mohol opierať skutkové zistenia. Vychádzal pritom z výpovede obžalovaného, svedkov, znaleckého dokazovania a z listinných dôkazov, pričom skutkovú okolnosť, že obchodná spoločnosť I.-N. s.r.o. disponovala finančnými prostriedkami v takom rozsahu, že bola schopná uhradiť zákonom stanovené odvody, opieral predovšetkým o závery znaleckého dokazovania. Skutočnosť, že boli uspokojované aj iné zročné záväzky nezbavuje obžalovaného trestnej zodpovednosti ako ani to, že spoločnosť vstúpila do reštrukturalizácie, v rámci ktorého uhradila všetky svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni.
Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým záverom konajúceho súdu o neuhradení odvodov poistného vo všetkých jeho zložkách Sociálnej poisťovni a to nielen za zamestnancov, ktorým boli tieto odvody zrazené z hrubej mzdy, ale aj za zamestnávateľa, pričom tieto zistenia odvolateľ ani nenapádal. Aj skutková okolnosť, že obchodná spoločnosť disponovala v čase splatnosti poistného dostatkom finančných prostriedkov na úhradu poistného, je preukázaná a to práve znaleckými závermi. Z nich totiž vyplýva, že stav disponibility finančných prostriedkov v obchodnej spoločnosti ku dňu splatnosti poistného, čo je posledný kalendárny deň v mesiaci, ktorý možno vyvodiť tak zo správy obchodnej spoločnosti, ako aj z mesačných výkazov predkladaných obchodnou spoločnosťou Sociálnej poisťovni, umožňoval úhrady poistného Sociálnej poisťovni.
So zreteľom na uplatňované odvolacie námietky odvolací súd zameral svoju pozornosť na zavinenie ako obligatórnu zložku žalovaných trestných činov.
Konajúci súd vyhodnotil formu zavinenia k všetkým znakom objektívnej stránky ako úmyselnú vychádzajúc pritom zo zistenia, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti nesplnil svoju odvodovú povinnosť aj napriek tomu, že obchodná spoločnosť, v mene ktorej konal, disponovala dostatkom finančným prostriedkov na úhradu poistného. Práve toto zistenie postačuje aj podľa názoru odvolacieho súdu na dokázanie minimálne nepriameho úmyslu podľa § 15 ods. b) Tr. zákona, teda že obžalovaný vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Obžalovaný totiž vedel, že obchodná spoločnosť bola povinná zrazené poistné z hrubých miezd zamestnancov odvádzať a tiež bola povinná odvádzať aj poistné za zamestnancov ako zamestnávateľ, a hoci boli k dispozícii finančné prostriedky, čo je zrejmé zo znaleckého posúdenia disponibility finančných prostriedkov v obchodnej spoločnosti, nedal pokyn na ich úhradu ekonómke, aby tieto odvody uhradila, čo vyplýva z výpovede nielen obžalovaného, ale aj svedkyne Bc. M. S., ktorá viedla v obchodnej spoločnosti účtovníctvo a ktorá uhrádzala platby len na pokyn obžalovaného.
Na úmyselné zavinenie neuhradiť poistné poukazuje aj konanie obžalovaného, ktorý si prenajal účet od spoločnosti L. s.r.o., I., v ktorom jediným spoločníkom a konateľom je manželka obžalovaného H. K., bytom I. XXX. Tento účet obchodná spoločnosť I.-N. s.r.o. využívala pri platobnom styku s inými obchodnými spoločnosťami bez postihu týchto platieb exekútorom. Zo znaleckého posudku tiež plynie zistenie, že obchodná spoločnosť poskytla pôžičku dňa 30.03.2012 vo výške 200.506,52 eur Ing. P. G., ktorá bola ním splatená iba čiastočne, v dôsledku čoho zostatok tejto pôžičky zostal neuhradený k 31.12.2021 vo výške 135.000,- eur. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané i to, že dňa 30.06.2012 bol obžalovanému vyplatený zisk na dvakrát vo výške 95.145,87 eur a 24.396,38 eur a Ing. G. bol zisk toho istého dňa vyplatený vo výške 2.439,63, u oboch z pokladne obchodnej spoločnosti. Okrem toho v účtovníctve bola evidovaná aj pôžička od Z. E. vo výške 150.000,- eur poskytnutá v prospech obchodnej spoločnosti dňa 15.02.2012, ktorá do 31.12.2012 ani čiastočne splatená nebola. Tieto zistenia možno hodnotiť ako snahu obžalovaného manipulovať s finančnými prostriedkami v obchodnej spoločnosti a nastaviť v nej nepriaznivú finančnú situáciu. Je totiž nelogické, aby obchodná spoločnosť poskytovala pôžičky a vyplácala zisky vo vyšších finančných objemoch, takmer 240.000,- eur po splatení časti pôžičky, hoci ako to tvrdil obžalovaný, boli v nepriaznivej situácii. Tým došlo k odčerpaniu finančných prostriedkov z obchodnej spoločnosti, pričom pôžička v sume 150.000,- eur od iného subjektu poukazuje na ďalšie zníženie aktív obchodnej spoločnosti.
Zaujímavým výdavkom obchodnej spoločnosti je aj prenájom reklamných plôch a tlačoviny, ktoré faktúry boli uhradené v mesiaci november a december 2012 v celkovom objeme 109.426,03 eur. Úhrady podľa účtovných dokladov prebehli v hotovosti, pričom táto činnosť nebola nevyhnutnou na zabezpečenie chodu obchodnej spoločnosti a úhrada reklamných služieb takmer trojnásobne prevyšovala výšku neodvedeného poistného. I z toho možno usudzovať na to, že obchodná spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov, avšak úhrady sa vykonávali tak, aby sa znížila jej disponibilita a hospodársky výsledok.
V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť ešte aj to, že obžalovaný ako konateľ pôsobiaci dlhodobo v tejto obchodnej spoločnosti poznal svoje povinnosti plynúce mu z § 135a zák. č. 513/1991 Zb. (v ďalšom Obch. zákonník) spočívajúcej v tom, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Poskytovanie pôžičiek, vyplácanie zisku a hotovostnú úhradu reklamných služieb vo výške presahujúcej 100.000,- eur za dobu dvoch mesiacov v prípade nepriaznivej situácie obchodnej spoločnosti podľa tvrdení obžalovaného určite nemožno považovať za plnenie si povinností konateľa v zmysle § 135a ods. 1 Obch. zákonníka. Alebo inak povedané, skutočnosť, že obchodná spoločnosť mala mať finančné problémy a aj napriek tomu poskytovala pôžičky, dochádzalo k výplate zisku a za odplatu si zabezpečovala reklamné služby, ktoré neboli nevyhnutné pre jej činnosť, poukazuje na priaznivý ekonomický stav obchodnej spoločnosti a zvyšovanie nákladov za účelom zníženia základu dane, resp. preukázania, že obchodná spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov na povinné odvody. Práve o tieto zistenia sa opiera úmyselná forma zavinenia obžalovaného k neodvedeniu a nezaplateniu poistného.
Podľa výsledkov vykonaného dokazovania obchodná spoločnosť podala návrh na začatie reštrukturalizačného konania dňa 20.02.2013, čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 1R/2/2013, a k povoleniu reštrukturalizácie došlo rozhodnutím toho istého súdu sp. zn. 1R/2/2013 z 11.03.2013. Z uvedeného je teda zrejmé, že reštrukturalizačné konanie začalo až po spáchaní žalovaných skutkov a teda následok, ktorý svojím konaním obžalovaný spôsobil, nie je 50 % z pôvodnej výšky dlhu, ale celý dlh na poistnom, ktorý uhradený Sociálnej poisťovni v čase splatnosti nebol. Skutočnosť, že v rámci reštrukturalizačného konania došlo k zníženiu pohľadávky na platbu poistného na 50 %, nemôže ovplyvniť následok, ktorý obžalovaný spôsobil dokonaním žalovaných trestných činov.
Podľa § 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne a riešenie hroziace úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.
Účelom zákona je teda usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Táto úprava riešenia uspokojenia pohľadávok veriteľov zo strany dlžníka nijakým spôsobom nezasahuje do posúdenia
zákonných znakov trestného činu vymedzených hmotnoprávnym predpisom, teda ani do posúdenia následku, ktorý v posudzovanom prípade vznikol ako dôsledok úmyselného konania obžalovaného. Ak by totiž obchodná spoločnosť bola v úpadku, zavinené neodvedenie a nezaplatenie poistného by nemohlo byť posudzované ako žalované trestné činy, ale mohlo by napĺňať znaky trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.
Odvolací súd na uvedené poukazuje z dôvodu uplatnenej odvolacej námietky spočívajúcej v nesprávnej aplikácii ustanovenia o účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, keďže obchodná spoločnosť I. - N. s.r.o. uhradila k 05.03.2014 odvody poistného v celkovej sume 18.528,14 eur, čo tvorí 50% z pôvodnej výšky dlhu na zákonných odvodoch poistného. Príjmové doklady preukazujú, že Sociálna poisťovňa prijala od obchodnej spoločnosti dňa 27.02.2014 sumu 2.363,59 eur ako poistné za 09/2012, sumu 2.528,47 eur ako poistné za 10/2012, sumu 2.585,97 eur ako poistné za 11/2012, sumu 2.668,58 eur ako poistné za 12/2012, dňa 05.03.2014 sumu 2714,21 eur ako poistné za 06/2012, sumu 2.847,77 eur ako poistné za 07/2017 a sumu 2.819,55 eur ako poistné za 08/2012, teda k úhrade došlo skôr ako došlo ku skončeniu vyšetrovania. Záznam o preštudovaní spisu obžalovaným a jeho obhajcom deklaruje ukončenie vyšetrovania dňa 07.03.2014.
Podľa ustanovenia § 86 ods. 1 písm. d) Tr. zákona trestnosť činu zaniká aj vtedy ak ide o trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278, ak páchateľ nespáchal trestný čin ako člen organizovanej skupiny alebo ako člen zločineckej skupiny a ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami.
Prerokúvané trestné činy sú trestnými činmi taxatívne vymenovanými v citovanom ustanovení o účinnej ľútosti, preto táto zákonná podmienka bola splnená pre jej aplikáciu. Druhá podmienka spočívajúca v dodatočnom zaplatení splatného poistného podľa názoru odvolacieho súdu však splnená nebola. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že úhradou 18.528,14 eur došlo iba k čiastočnému (50 %) zaplateniu dlhu na poistnom, čo nemožno akceptovať. Zákonné znenie „ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené“ je potrebné vykladať ako dodatočné zaplatenie celej splatnej dane alebo poistného, ktoré uhradené neboli. Zákonné znenie o účinnej ľútosti totiž neustanovuje žiadne výnimky ohľadne dodatočného zaplatenia dlžnej splatnej dane alebo poistného, preto nie je možné akceptovať čiastočné splnenie povinnosti zaplatením 50 % z dlžnej sumy na poistnom, ako to navrhoval obžalovaný poukazujúc na schválený reštrukturalizačný plán. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že dlh na splatnom poistnom zavinil obžalovaný úmyselne, dlh na splatnom poistnom vznikol v dobe, kedy obchodná spoločnosť nebola v úpadku, preto bol obžalovaný uznaný vinným z trestných činov neodvedenia dane a poistného a nezaplatenia dane a poistného, nie z trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Tr. zákona, a tak pre aplikáciu obhajobou navrhovaného ustanovenia o účinnej ľútosti bolo potrebné zaplatiť splatné poistné v celom rozsahu, nielen v jeho časti určenom reštrukturalizačným plánom.
S poukázaním na uvedené zistenia a na vyslovené úvahy odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine ako neopodstatnené.
Odvolací súd však zistil formálne chyby vo výroku o vine. V skutku 1/ bol nesprávne uvedený dátum splatnosti poistného za mesiac október 2012 ako 21.11.2012, hoci správne mal byť uvedený dátum 30.11.2012, a za mesiac december 2012 ako deň 31.03.2013, hoci mal byť uvedený deň 31.01.2013. Nesprávnosti boli zistené aj v pomenovaní trestných činov, z ktorých bol obžalovaný uznaný vinným. V skutkových zisteniach došlo aj k matematickej chybe pri spočítaní následku v prospech obžalovaného, avšak vzhľadom k tomu, že odvolanie podal iba obžalovaný, odvolací súd z dôvodu použitia zásady zákazu zmeny k horšiemu ustanovenej v § 322 ods. 3 Tr. poriadku, túto chybu neopravoval. Z dôvodu nápravy formálnych chýb nemajúcich vplyv na zhoršenie postavenia obžalovaného v tomto konaní odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), 2 Tr. poriadku zrušil v napadnutom rozsudku výrok, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z trestných činov podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b) a § 278 ods. 1, 2 Tr. zákona, ako aj naň nadväzujúci výrok o treste a na skutkovom podklade zistenom konajúcim súdom s opravou vyššie uvedenou rozhodol vo veci sám tak, že obžalovaného uznal vinným zo spáchania zločinu nedovedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona a z prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, 2 Tr. zákona.
Následne odvolací súd rozhodoval o uložení trestu. Obdobne ako konajúci súd aj odvolací súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona znižovala o jednu tretinu horná hranica trestnej sadzby najprísnejšie trestnej za zločin neodvedenia dane a poistného, ktorá je v základnej sadzbe osem rokov, na 6 rokov 4 mesiace (nie 5 rokov, ako to nesprávne uvádza konajúci súd v odôvodnení rozsudku). Následne ju bolo potrebné zvýšiť pri použití asperačnej zásady ustanovenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona o jednu tretinu, keďže obžalovaný spáchal zločin a prečin dvoma skutkami, na 8 rokov 10 mesiacov a 20 dní. Po takejto úprave hornej hranice trestnej sadzby so zachovaním dolnej hranice trestnej sadby na 3 roky aj odvolací súd považoval uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov za trest primeraný k všetkým okolnostiam prípadu a zodpovedajúci aj možnostiam nápravy obžalovaného. Od spáchania trestných činov uplynula dlhšia doba, počas ktorej obžalovaný viedol riadny život a dlh na poistnom bol zaplatený, čo umožňovalo podmienečne odložiť výkon uloženého trestu v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. So zreteľom na jeho výmeru bolo rozhodnuté i podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, teda na správaním obžalovaného bol uložený probačný dohľad počas skúšobnej doby, ktorá bola stanovená v trvaní 2 rokov. Odvolací súd uložil obžalovanému kratšiu skúšobnú dobu s prihliadnutím predovšetkým na už konštatované vedenie riadneho života obžalovaným nielen do spáchania trestných činov, ale aj po ich spáchaní. Počas skúšobnej doby má obžalovaný viesť naďalej riadny život a dodržiavať povinnosti uložené mu súdom, v opačnom prípade mu môže byť výkon trestu odňatia slobody nariadený aj počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
V rámci probačného dohľadu bola obžalovanému uložená povinnosť podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo inému obdobnému programu, ktorý by mal byť zameraný na prevenciu pred páchaním ekonomickej trestnej činnosti na posilnenie účinku uloženého trestu.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného rozhodujúc sám vo veci mu zmiernil trest uložený napadnutým rozsudkom pri potvrdení viny.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.