Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-5S-73-2018.pdf
PDF · 155.26 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-5S/73/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXXX/XXX, XXX XX E., právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Palaj, s. r. o., so sídlom Kazanská 25131/4, 821 06 Bratislava, IČO: 55 080 731, proti žalovanej: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, právne zastúpená JUDr. Evou Bušovou, advokátkou, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. I. ODS-36/17:4103/2016 zo dňa 13.02.2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/73/2018-115 zo dňa 15.11.2021.
II. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. I. ODS-36/17:4103/2016 zo dňa 13.02.2018 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
III. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaná rozhodnutím č. DS VI.-46/17:4103/2016 zo dňa 23.10.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznala žalobcu za vinného tým, že po tom, ako mu na základe Dohody o mlčanlivosti a dôvernosti poskytovaných informácií zo dňa 22.10.2015 uzatvorenej medzi Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a. s. (ďalej len „SZRB“) a jeho advokátskou kanceláriou Weis & Partners s. r. o. ako právnym zástupcom záujemcu, a to spoločnosti ENERGY HOLDING s. r. o., v ktorej bol žalobca v danom čase prokuristom (ďalej len „Dohoda o mlčanlivosti“), poskytla SZRB informácie o svojom dlžníkovi – o spoločnosti ARTICEL, s. r. o., týkajúce sa pohľadávky SZRB voči ARTICEL, s. r. o. vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 113312-2013 zo dňa 04.12.2013, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru SZRB spoločnosti ARTICEL, s. r. o. vo výške XXX XXX,XX eur, ako aj všetky ostatné informácie, ktoré súviseli s predajom predmetnej pohľadávky SZRB záujemcovi ENERGY HOLDING s. r. o., na základe generálneho plnomocenstva zo dňa 25.02.2016 prevzal ako konateľ advokátskej kancelárie Weis & Partners s. r. o. právne zastúpenie spoločnosti ARTICEL s. r. o. ako žalovaného v konaní vedenom pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie pod sp. zn. I/2016-17, v ktorom konaní sa SZRB domáhala voči spoločnosti ARTICEL, s. r. o. a spol. zaplatenia sumy XXX XXX,XX eura s príslušenstvom na základe zmenky, ktorou bolo zabezpečené zaplatenie pohľadávky SZRB voči spoločnosti ARTICEL, s. r. o. vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 113312-2013 zo dňa 04.12.2023. Žalobca sa tak dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v ustanovení § 18 ods. 3 zákona o advokácii a § 2 ods. 4 Advokátskeho poriadku žalovanej (ďalej len „advokátsky poriadok“). Za to mu žalovaná uložila podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o advokácii disciplinárne opatrenie v podobe písomného napomenutia.
2. Na odvolanie navrhovateľa (predsedu Revíznej komisie žalovanej) ako aj žalobcu, žalovaná rozhodnutím č. I. ODS-36/17:4103/2016 zo dňa 13.02.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zmenila prvostupňové rozhodnutie vo výroku o uložení disciplinárneho opatrenia tak, že žalobcovi uložila disciplinárne opatrenie podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii, a to peňažnú pokutu vo výške trojnásobku minimálnej mzdy, t. j. X XXX,XX eur. V ostatnom žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila ako vecne správne. Žalovaná mala za preukázané, že ak žalobca viazaný dohodou o mlčanlivosti, ktorá sa týkala všetkých informácií a údajov týkajúcich sa spoločnosti ARTICEL, s. r. o., tieto použil v rozpore s ich účelom (odkúpenie pohľadávky) a pre svoje potreby, ako advokáta pri zastupovaní spoločnosti ARTICEL, s. r. o. proti SZRB, dopustil sa porušenia tohto záväzku, čo v tomto prípade viedlo k porušeniu stavovských predpisov tak, ako boli uvedené v návrhu na začatie disciplinárneho konania. Ak žalobca použil uvedené informácie pri zastupovaní spoločnosti ARTICEL, s. r. o. a F. G. H., použil ich v rozpore s účelom, pre ktorý mu tieto informácie boli poskytnuté. Zároveň bolo nepochybné, že tieto informácie použil pre svoje potreby ako advokáta pre úspešné bránenie práv svojich klientov. S poukazom na tento záver mala žalovaná za preukázané, že žalobca porušil pravidlá profesijnej etiky, čím znížil dôstojnosť advokátskeho stavu a došlo k naplneniu § 18 ods. 3 zákona o advokácii a § 2 ods. 4 advokátskeho poriadku. Pokiaľ išlo o neprimeranosť disciplinárneho opatrenia vo vzťahu ku konaniu žalobcu, žalovaná sa stotožnila s argumentáciou, ktorú použil navrhovateľ (predseda Revíznej komisie žalovanej) v dôvodoch svojho odvolania, a preto aj v plnom rozsahu vyhovel jeho odvolaniu a zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výroku o uložení disciplinárneho opatrenia.
II.
Žaloba
3. Žalobou zo dňa 11.05.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. I. ODS-36/17:4103/2016 zo dňa 13.02.2018, pričom navrhol, aby správny súd toto rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania.
4. Žalobca namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže napriek jeho námietkam vzneseným v konaní pred žalovanou toto rozhodnutie nedávalo logickú odpoveď na otázku, prečo malo byť prevzatie zastúpenia porušením etiky a ako ním mal advokát znížiť dôstojnosť advokátskeho stavu. Odôvodnenie rozhodnutia o disciplinárnom previnení za porušenie profesijnej etiky nemalo spočívať len v tom, že orgán, ktorý ho vydal, skonštatoval, že bolo možné nájsť viacero definícií pojmu profesijná etika, následnom odcitovaní všeobecnej poučky o profesijnej etike a napokon konštatovaní jej podobnosti s pojmom „morálka“. Abstraktné poučky o advokátskej etike či morálke si žalobca vedel kedykoľvek vyhľadať, no uvedené nijako nezhojilo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí žalovanej. Úlohou žalovanej bolo zrozumiteľnými a logickými argumentami subsumovať posudzovaný skutok (t. j. skutok zakotvený v návrhu na začatie disciplinárneho konania) pod porušenie určitého pravidla profesijnej etiky (napr. odkazom na doterajšiu rozhodovaciu prax disciplinárnych senátov alebo súdov), čo žalovaná neurobila. Namiesto toho žalovaná len konštatovala, že nemala pochybnosti o tom, že došlo k porušeniu pravidiel etiky, a to vychádzajúc z dotvoreného skutkového stavu, ktorý vôbec nebol uvedený v skutkovej vete návrhu na začatie disciplinárneho konania. Chýbalo tak prepojenie skutku s porušením právneho, resp. stavovského predpisu. Rozhodnutie o disciplinárnom previnení, ak malo byť objektívne a presvedčivé, nebolo možné založiť len na nevysvetliteľnom a nezdôvodnenom názore rozhodujúceho senátu.
5. Pre zákonnosť rozhodnutia nepostačovalo ani uvedenie toho, že pojem profesijnej etiky by mal žalobca ovládať, a takýmto spôsobom si „odbiť“ svoju povinnosť na riadne odôvodnenie. Žalobca mal osvojené pravidlá morálky, dobrých mravov a slušného správania, a vedel, čo je profesijná etika. Práve preto považoval celé disciplinárne konanie voči sebe za vykonštruované a účelové.
6. Etika ako taká bezpochyby má „široký subjektívny záber“. O to viac mala aj žalovaná venovať pozornosť náležitému odôvodneniu druhostupňového rozhodnutia. Súbor pravidiel profesijnej etiky
advokáta bol obsiahnutý v advokátskom poriadku, ktorý ale opäť vo svojich ustanoveniach odkazoval na pojmy ako „dôstojnosť advokátskeho stavu“, „dobré mravy“ či „zásady slušného správania“, ktorých výklad tiež nebol nikde legislatívne zakotvený. Pripúšťal tak ľubovôľu disciplinárnych senátov o tom, čo bolo a čo už nebolo etické. Bolo na posúdení vo veci rozhodujúcich subjektov, aby určili, či advokát porušil alebo neporušil pravidlá advokátskej etiky. Preto bolo potrebné klásť veľký dôraz na presvedčivosť a odbornosť argumentácie o uznaní viny za disciplinárne previnenie.
7. Podľa § 21 ods. 1 Disciplinárneho poriadku žalovanej (ďalej len „disciplinárny poriadok“) disciplinárny senát môže rozhodnúť iba o skutku, ktorý je uvedený v návrhu. Žalobca bol stíhaný na tom skutkovom základe, že prevzal právne zastúpenie po tom, čo mu sťažovateľ poskytol informácie o svojom dlžníkovi. Skutočnosť, že by mal žalobca zneužiť tieto informácie, nebola obsahom skutku. Napriek tomu sa žalovaná zaoberala zneužitím informácií na iný ako dohodnutý účel, hoci to vôbec nebolo zahrnuté v opise skutku v návrhu na začatie disciplinárneho konania. Žalovaná teda neposudzovala skutok uvedený v návrhu na začatie disciplinárneho konania, ale svojvoľne si dotvorila skutkový stav, o ktorom následne rozhodla. Takýto postup nebolo možné hodnotiť inak ako nezákonný. Žalovaná tak svojím postupom porušila základnú zásadu trestného konania zakotvenú v § 2 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).
8. Samotná argumentácia, na základe ktorej dospela žalovaná k záveru, že malo dôjsť k zneužitiu informácií poskytnutých žalobcovi zo strany SZRB, bola absurdná, nelogická a v konečnom dôsledku aj nepresvedčivá. Pri použití výkladu, aký zvolila žalovaná, by sa celkom poprel účel a zmysel Dohody o mlčanlivosti. Ak už tretia osoba disponovala určitou informáciou, bolo predsa opätovné oznámenie z iného zdroja irelevantné. Zmyslom dohody so SZRB bolo, aby žalobca nevyzradil informácie osobám, ktoré nimi nedisponovali. Konštrukcia o údajnom zneužití informácií bola celá vyfabulovaná a nemala reálny základ. Postrácala akúkoľvek logiku a bola v rozpore so zisteným skutkovým stavom.
9. Žalovaná si v napadnutom rozhodnutí sama svojvoľne stanovila, čo bola nevyvrátiteľná domnienka a konštatovala, že žalobca sa vlastne nemal ako vyviniť v tom, že informácie nezneužil. Nebolo v kompetencii žalovanej vytvárať nevyvrátiteľné domnienky, ale v súlade so zákonom uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia to, akými úvahami sa spravovala, keď posudzovala dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
10. V rozhodcovskom konaní žalobca hájil záujmy spoločnosti ARTICEL, s. r. o. na základe argumentácie založenej na skutočnostiach, o ktorých sa žalobca ani nemohol dozvedieť zo spisu SZRB, pretože vyplynuli až zo žaloby a následných skutkových okolností (predmetné rozhodcovské konanie sa týkalo vymoženia sumy zo zmenky, ktorá v čase nahliadnutia do spisu nebola ani vyplnená). Celá vyfabulovaná konštrukcia o údajnom zneužití informácií tak nemá reálny základ a je v rozpore so zisteným skutkovým stavom.
11. Žalobca sa vyjadril aj k druhu uloženého trestu, napriek tomu, že skutok nebol disciplinárnym previnením, a teda zaň nemal byť sankcionovaný. Žalovaná tvrdila, že skutok mal byť motivovaný finančne, a preto bolo dôvodné uloženie peňažného trestu žalobcovi. Takáto argumentácia bola len účelová, nesprávna a nevyplývala z dokazovania. Žalobca prevzal zastúpenie dlžníka z dôvodu, že už v minulosti mu poskytoval právne služby, bol jeho dlhodobým klientom a aj v tomto prípade ho dlžník požiadal o právnu pomoc, pretože mal v neho dôveru. Motiváciou prevzatia zastúpenia dlžníka tak nebola vidina finančnej odmeny za poskytnuté právne služby (odmena bola len zákonným dôsledkom ich poskytnutia), ale dôvodom prevzatia zastúpenia bola kontinuita poskytovania právnej pomoci dlhodobému klientovi.
12. Napriek naozaj extrémne stručnému odôvodneniu prvostupňového rozhodnutia žalovaná uviedla, že toto rozhodnutie bolo odôvodnené. Súčasne však zároveň konštatovala, že „takto zdôvodnené rozhodnutie potom oprávnene vyvolávalo pochybnosti na strane disciplinárne obvineného, ktoré konanie mal disciplinárny senát za preukázané, a ktoré viedlo k naplneniu skutkovej podstaty ust. § 18 ods. 3 Zákona o advokácii a ust. § 2 ods. 4 Advokátskeho poriadku.“ Aj napadnutého rozhodnutie však bolo nekonzistentné a rozporuplné.
13. Samotná žalovaná priznala pochybenia svojho (prvostupňového) disciplinárneho senátu, pokiaľ išlo o dodržanie zásady dôstojnosti celého konania, profesionálneho vypracovania dokumentov po formálnej
a obsahovej stránke, či protokolovania zápisnice. Takýto postup pri disciplinárnom stíhaní bol absolútne neprijateľný. Disciplinárny senát žalovanej by nemal nedbalo, ľahostajne a neprofesionálne rozhodovať o disciplinárnych previneniach svojich kolegov a ukladať za to sankcie.
14. V priebehu konania dochádzalo k neustálej zmene dôvodov, resp. argumentácie, ako mal žalobca porušiť pravidlá profesijnej etiky. Najskôr sa v návrhu na začatie disciplinárneho konania uvádzalo, že Revízna komisia žalovanej nepochybovala o tom, že sťažovateľ poskytol žalobcovi v rámci rokovaní o možnosti a podmienkach kúpy pohľadávky, všetky informácie týkajúce sa dlžníka a pohľadávky, teda aj všetky informácie týkajúce sa zabezpečenia danej pohľadávky, jej vymožiteľnosti a prípadných budúcich slabých miest v prípade dobrovoľného nesplnenia, resp. v prípade nutnosti vymáhania pohľadávky súdnou cestou. Preto mal žalobca za daného stavu právne zastúpenie spoločnosti ARTICEL a F. G. H. odmietnuť. Argumentácia žalobcu, že všetky informácie mal aj od klienta, mala byť „zjavne účelová“ a nemohla v žiadnom prípade obstáť. Revízia komisia žalovanej však tento svoj záver neodôvodnila.
15. Návrh na začatie disciplinárneho konania teda vychádzal z toho, že zo strany banky došlo k poskytnutiu „citlivých“ informácií žalobcovi, ktoré by mu mohli pomôcť vyhrať spor (rozhodcovské konanie voči SZRB) a ktoré takto zneužil, čím porušil profesijnú etiku. Keď však žalobca následne bez pochybností ozrejmil, že je úplne nereálne, aby banka oznámila záujemcovi o kúpu pohľadávky takéto citlivé informácie, lebo by pohľadávku nepredala, zrazu už žalovaná prijala záver, že akákoľvek informácia, ktorá bola obsahom spisu banky, bola dôverná a nemohla byť viac použitá žalobcom, hoci by tú istú informáciu získal paralelne aj z iných zdrojov.
16. Celé disciplinárne konanie bolo nezákonné, účelovo vykonštruované a bezpochyby zasahujúce do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalobca konal v súlade so zákonom, advokátskou etikou aj zásadami slušného správania, a v najlepšom záujme svojho klienta.
III.
Vyjadrenie žalovanej
17. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2018 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť konštatujúc, že dňa 21.12.2016 obdržala sťažnosť na žalobcu od SZRB, obsahom ktorej boli skutočnosti uvedené na čl. 1 až 5 sťažnostného spisu žalovanej č. 403/4103/2016 (ďalej len „sťažnostný spis“). V súlade s § 16 ods. 2 Organizačného poriadku žalovanej bol žalobca vyzvaný listom zo dňa 07.03.2017, aby sa v lehote 7 dní vyjadril k sťažnosti, ktorá mu bola zaslaná, a v tej istej lehote predložil kópiu kompletného spisu vzťahujúceho sa na vec. Na túto výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 17.03.2017, v ktorom uviedol, že svojím konaním sa nedopustil tvrdeného porušenia povinností advokáta a sťažnosť považoval za neopodstatnenú. K svojmu vyjadreniu pripojil ako prílohu klientský spis.
18. Revízna komisia žalovanej posúdila namietané konanie žalobcu ako porušenie povinnosti advokáta a disciplinárne previnenie. Predseda Revíznej komisie žalovanej preto podal návrh na začatie disciplinárneho konania.
19. Listom zo dňa 10.06.2017 bol žalobca vyzvaný, aby sa vyjadril k návrhu na začatie disciplinárneho konania. Žalobca sa vyjadril tak, že svojím konaním sa nedopustil disciplinárneho previnenia porušením povinností, ktoré sú advokátovi uložené v ustanovení § 18 ods. 3 zákona o advokácii a v § 2 ods. 4 advokátskeho poriadku žalovanej. O návrhu na začatie disciplinárneho konania žalovaná rozhodla tak, že žalobca svoje povinnosti ako advokát porušil. Za to mu bola uložená pokuta vo výške trojnásobku minimálnej mzdy.
20. Žalovaná v celom rozsahu odkázala na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia s tým, že tieto rozhodnutia boli v súlade so zákonom. Podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii disciplinárnym previnením advokáta je zavinené porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o advokácii alebo z predpisov žalovanej. Konanie žalobcu bolo posúdené ako porušenie povinností advokáta. Dôvody na zrušenie prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia neboli dané, preto žalovaná navrhla, aby bola žaloba zamietnutá.
IV.
Replika žalobcu
21. Žalobca v replike zo dňa 27.12.2018 konštatoval, že vyjadrenie žalovanej bolo len formálnym splnením si súdom uloženej povinnosti podať vyjadrenie k žalobe. Žalovaná vo svojom vyjadrení len popísala priebeh disciplinárneho konania, teda opísala formálny postup od prijatia sťažnosti na žalobcu od SZRB až po vydanie napadnutého rozhodnutia. Zároveň odcitovala legálnu definíciu disciplinárneho previnenia advokáta a konštatovala, že „konanie žalobcu bolo po prešetrení členmi RK SAK i členmi oboch disciplinárnych senátov posúdené ako porušenie povinnosti advokáta.“
22. Žalovaná svojím vyjadrením len preukázala, že žaloba bola dôvodná a nemala ako preukázať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca očakával, že aspoň vo vyjadrení k žalobe sa žalovaná pokúsi logicky vysvetliť, prečo rozhodla tak, ako rozhodla, a obhájiť si svoje rozhodnutie. Ani tu však neuviedla, akými úvahami sa vlastne spravovala pri rozhodovaní vo veci, v čom spočívala údajná neetickosť skutku žalobcu, prečo malo byť prevzatie zastúpenia v danom prípade porušením etiky a ako ním mal žalobca znížiť dôstojnosť advokátskeho stavu. Žalovaná namiesto toho len zopakovala fakty známe z administratívneho spisu. Žalobca sa tak nemal k čomu vyjadriť, keďže vyjadrenie žalovanej neobsahovalo žiadne argumenty, ku ktorým by mohol žalobca uvádzať protiargumenty, ani žiadne skutkové tvrdenia, či dôkazy.
23. Žalobca zotrval na stanovisku, že napadnuté rozhodnutie nebolo riadne odôvodnené, bolo nezrozumiteľné, nekonzistentné, jeho jednotlivé časti si odporovali a stávali sa tak nepreskúmateľnými. V priebehu disciplinárneho konania neustále dochádzalo k zmene dôvodov, resp. argumentácie, ako mal žalobca porušiť pravidlá profesijnej etiky. Žalovaná navyše neposudzovala skutok uvedený v návrhu na začatie disciplinárneho konania zo dňa 24.05.2017, ale svojvoľne si domnienkami a hypotézami dotvorila skutkový stav, o ktorom následne rozhodovala a z ktorého si odvodila spáchanie disciplinárneho previnenia žalobcom. Samotná argumentácia, na základe ktorej dospela žalovaná k záveru, že malo dôjsť k zneužitiu informácií poskytnutých žalobcovi bankou SZRB, bola absurdná, nelogická a v končenom dôsledku aj nepresvedčivá. Pri použití výkladu, aký zvolila žalovaná, by sa celkom poprel účel a zmysel Dohody o mlčanlivosti. Ak už tretia osoba disponuje určitou informáciou, je predsa jej opätovné oznámenie z iného zdroja irelevantné. Zmyslom Dohody o mlčanlivosti bolo, aby žalobca nevyzradil informácie osobám, ktoré nimi nedisponujú. Celé disciplinárne konanie bolo nezákonné a zasahovalo do práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktorý sa nedopustil žiadneho porušenia povinností advokáta, konal v súlade so zákonom, advokátskou etikou aj zásadami slušného správania.
24. Žalovaná nevyužila právo vyjadriť sa k replike žalobcu.
V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
25. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Trnave a Nitre na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/73/2018 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/73/2018.
26. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď žalovaná síce o nariadenia pojednávania požiadala, avšak následne na výzvu súdu č. k. 5S/73/2018-85 zo dňa 16.10.2020, urobenú v súvislosti s opatreniami prijatými proti šíreniu choroby COVID-19, aby oznámila v lehote 10 dní, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania s tým, že pokiaľ sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa mať za to, že s navrhovaným spôsobom prejednania veci súhlasí, nereagovala. Správny súd preto mal v súlade s poučením uvedeným v tejto výzve za to, že žalovaná súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia
pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.04.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).
27. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
28. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
30. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
31. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
32. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
33. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
34. Podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii, advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
35. Podľa § 21 zákona o advokácii, advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak a) v tej istej veci alebo vo veci s ňou súvisiacej poskytol právne služby inému, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada, b) sú záujmy advokáta alebo osôb jemu blízkych v rozpore so záujmami osoby, ktorej by sa právne služby mali poskytnúť, c) protistranu zastupuje advokát, s ktorým vykonáva advokáciu spoločne, d) informácia, ktorú má o inom klientovi alebo o bývalom klientovi, by mohla toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada, neoprávnene zvýhodniť, e) vzhľadom na pracovnú zaťaženosť alebo dlhodobú neprítomnosť nemôže riadne chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.
36. Podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.
37. Podľa § 56 ods. 2 zákona o advokácii, za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie a) písomné napomenutie, b) verejné napomenutie, c) peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, d) pozastavenie výkonu advokácie uložené od šiestich mesiacov do troch rokov,
e) vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, zoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov.
38. Podľa § 56 ods. 4 zákona o advokácii, disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia.
39. Podľa § 2 ods. 4 advokátskeho poriadku, advokát nesmie prijať poverenie, ktoré by znižovalo dôstojnosť advokátskeho stavu a smie použiť len prostriedky, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými predpismi, dobrými mravmi a zásadami slušného správania sa.
40. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia žalovanej (prvostupňové rozhodnutie v spojitosti s napadnutým rozhodnutím), ktorými bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia, pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v § 18 ods. 3 zákona o advokácii a § 2 ods. 4 advokátskeho poriadku spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, a to peňažná pokuta vo výške trojnásobku minimálnej mzdy. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo posúdiť, či žalovaná postupovala pri vydaní napadnutého rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v súlade s relevantnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Vzhľadom na žalobné námietky bolo pritom potrebné venovať osobitnú pozornosť vymedzeniu (ustáleniu) skutku, ktorého spáchaním sa mal žalobca dopustiť disciplinárneho previnenia, ako aj otázke, či záver žalovanej o tom, že predmetný skutok žalobca spáchal, mal oporu v disciplinárnom spise, a či žalovaná tento záver riadne odôvodnila.
41. Správny súd prvotne uvádza, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o disciplinárnom previnení musí spočívať v špecifikácii konania tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutí je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom, v prvom rade, konkrétny popis skutku, je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorej je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Správny súd preto pri ustálení skutku, ktorého spáchaním sa mal žalobca dopustiť disciplinárneho previnenia, vychádzal z výroku prvostupňového rozhodnutia v spojitosti s výrokom napadnutého rozhodnutia.
42. Z výroku prvostupňového rozhodnutia v časti potvrdenej napadnutým rozhodnutím (ďalej len „potvrdená časť výroku prvostupňového rozhodnutia“) vyplýva, že žalobca sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia tým, že po tom, ako mu na základe Dohody o mlčanlivosti poskytla SZRB informácie o svojom dlžníkovi, a to o spoločnosti ARTICEL s. r. o., týkajúce sa pohľadávky SZRB voči tejto spoločnosti vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 113312-2013 zo dňa 04.12.2013, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru SZRB tejto spoločnosti vo výške XXX XXX,XX eur, ako aj všetky ostatné informácie, ktoré súviseli s predajom predmetnej pohľadávky SZRB záujemcovi ENERGY HOLDING s. r. o., na základe generálneho plnomocenstva zo dňa 25.02.2016 prevzal ako konateľ advokátskej kancelárie Weis & Partners s. r. o. právne zastúpenie spoločnosti ARTICEL s. r. o. ako žalovaného v konaní vedenom pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie pod sp. zn. I/2016-17, v ktorom konaní sa SZRB domáhala voči spoločnosti ARTICEL, s. r. o. a spol. zaplatenia sumy XXX XXX,XX eura s príslušenstvom na základe zmenky, ktorou bolo zabezpečené zaplatenie pohľadávky SZRB voči ARTICEL s. r. o. vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 113312-2013 zo dňa 04.12.2023. Prevzatie právneho zastúpenia spoločnosti ARTICEL, s. r. o. zo strany žalobcu ako konateľa advokátskej kancelárie Weis & Partners s. r. o. za týchto skutkových okolností malo predstavovať porušenie povinností žalobcu ako advokáta uložených mu v § 18 ods. 3 zákona o advokácii a § 2 ods. 4 advokátskeho poriadku.
43. Po ustálení skutku, ktorého spáchaním sa mal žalobca dopustiť disciplinárneho previnenia, správny súd skúmal, či jeho vymedzeniu v potvrdenej časti výroku prvostupňového rozhodnutia zodpovedalo odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a predovšetkým odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
44. Pri skúmaní otázky súladu vymedzenia skutku v potvrdenej časti výroku prvostupňového rozhodnutia a v odôvodnení tohto rozhodnutia správny súd prihliadal na konštatovanie samotnej žalovanej, podľa ktorého odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia bolo síce obsažné, ale pokiaľ išlo o samotný skutok, bolo veľmi stručné a zaoberalo sa rozličnými úvahami a domnienkami, ktoré neboli preukázané, ako aj skutočnosťami, ktoré boli mimo rámca vymedzenia skutku vo výroku uvedeného rozhodnutia (str. 12 napadnutého rozhodnutia). Dôvody, pre ktoré žalovaná uznala žalobcu za vinného, mali byť v prvostupňovom rozhodnutí uvedené v jeho odsekoch 38 a 44 (str. 12 napadnutého rozhodnutia). V konečnom dôsledku teda žalovaná za relevantný dôvod vo vzťahu k uznaniu žalobcu za vinného z disciplinárneho previnenia v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia považovala len dôvod uvedený v odseku 44 tohto rozhodnutia (t. j. prevzatie právneho zastúpenia spoločnosti ARTICEL, s. r. o. žalobcom ako konateľom advokátskej kancelárie Weis & Partners s. r. o.), keď odsek 38 tohto rozhodnutia obsahoval „iba“ okolnosti uzatvorenia Dohody o mlčanlivosti a informáciu o záväzku žalobcu vyplývajúcom z tejto dohody.
45. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že vlastná argumentácia žalovanej ohľadne skutku, ktorého spáchaním sa mal žalobca dopustiť disciplinárneho previnenia, v ňom bola zameraná na použitie informácií získaných od spoločnosti SZRB v rozpore s účelom ich poskytnutia, a teda v rozpore s Dohodou o mlčanlivosti. Podľa napadnutého rozhodnutia mala žalovaná za preukázané, že „ak disciplinárne obvinený viazaný dohodou o mlčanlivosti, ktorá sa týkala všetkých informácií a údajov týkajúcich sa spoločnosti Articel s. r. o., tieto použil v rozpore s ich účelom (odkúpenie ich pohľadávky) a pre svoje potreby, ako advokáta pri zastupovaní spoločnosti Articel s. r. o. proti SZRB, dopustil sa porušenia tohto záväzku, čo v tomto prípade viedlo k porušeniu stavovských predpisov tak, ako sú uvedené v návrhu na začatie disciplinárneho konania“ (str. 11 napadnutého rozhodnutia). Žalovaná v napadnutom rozhodnutí tiež konštatovala, že „akákoľvek informácia, ktorú disciplinárne obvinený získal od SZRB a vzťahovala sa na ňu dohoda o mlčanlivosti už nemohla byť použitá disciplinárne obvineným v akomkoľvek konaní bez toho, aby nedošlo k porušeniu dohody a tým zároveň stavovských predpisov“ (str. 11 napadnutého rozhodnutia). Žalovaná v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedla, že „ak disciplinárne obvinený v postavení advokáta prevzal na seba záväzok mlčanlivosti vyplývajúci z uzatvorenej dohody so SZRB, akúkoľvek informáciu, ktorú dodatočne použil či už vo svoj prospech alebo v prospech tretej osoby je porušením stavovských predpisov“ (str. 16 napadnutého rozhodnutia), a že „konanie disciplinárne obvineného je v rozpore s profesijnou etikou a využitie informácií získaných od SZRB vo svoj prospech, prípadne v prospech tretej osoby je určite v rozpore s dobrými mravmi a zásadami slušného správania“ (str. 17 napadnutého rozhodnutia).
46. Je nesporné, že v potvrdenej časti výroku prvostupňového rozhodnutia nie je žiadna explicitná zmienka o tom, že by žalobca použil informácie získané od SZRB na základe Dohody o mlčanlivosti v rozpore s účelom ich poskytnutia, a teda v rozpore s touto dohodou. Zároveň je však z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, že žalovaná mala za to, že prevzatie právneho zastúpenia spoločnosti ARTICEL, s. r. o. žalobcom ako konateľom advokátskej kancelárie Weis & Partners s. r. o. nevyhnutne viedlo k použitiu informácií získaných od SZRB na základe Dohody o mlčanlivosti, a teda aj k ich použitiu v rozpore s účelom ich poskytnutia, t. j. v rozpore s touto dohodou (napr. str. 11 a 12 napadnutého rozhodnutia). Správny súd mal preto za to, že z materiálneho hľadiska medzi vymedzením skutku v potvrdenej časti výroku prvostupňového rozhodnutia na jednej strane a odôvodnením napadnutého rozhodnutia na druhej strane nie je rozpor, v dôsledku ktorého by bolo možné konštatovať, že žalobca bol disciplinárne postihnutý na základe iného skutku, ako bol skutok uvedený v potvrdenej časti výroku prvostupňového rozhodnutia. Správny súd tu pripomína, že o rozpor medzi výrokom rozhodnutia orgánu verejnej správy a jeho odôvodnením nepôjde tam, kde súlad medzi nimi možno odvodiť výkladom, a to vo väzbe na ďalšie časti výroku a odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, či kontext danej veci. Zároveň je potrebné mať na pamäti, že jednotlivé konštatovania v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné vnímať izolovane, ale je potrebné vnímať ich v kontexte celého odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy.
47. Po zistení, že vymedzenie skutku v potvrdenej časti výroku prvostupňového rozhodnutia a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo súladné, správny súd skúmal, či záver žalovanej o použití
predmetných informácií žalobcom v rozpore s účelom ich poskytnutia podľa Dohody o mlčanlivosti, a teda v rozpore s touto dohodou, mal oporu v disciplinárnom spise.
48. Z disciplinárneho spisu (ktorého súčasťou bol aj sťažnostný spis) správny súd zistil, že žalobca ako konateľ advokátskej kancelárie Weis & Partners s. r. o. (ďalej aj len „Prijímateľ“) uzatvoril so SZRB dňa 13.10.2015 Dohodu o mlčanlivosti. V zmysle tejto dohody všetky informácie a údaje týkajúce sa spoločnosti ARTICEL, s. r. o. boli predmetom obchodného a bankového tajomstva a boli označené ako dôverné. Prijímateľ sa v súlade s § 271 Obchodného zákonníka zaviazal, že ich neprezradí tretej osobe a ani ich nepoužije v rozpore s ich účelom pre svoje potreby. Prijímateľ sa zároveň zaviazal k povinnosti dodržiavať režim dôvernosti, čím sa pre účely tejto dohody rozumela najmä povinnosť zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám ako aj osobám majetkovo alebo personálne s ním prepojenými. Prijímateľ sa zaviazal poskytnuté informácie ochraňovať, a to tak dôsledne ako ochraňoval vlastné dôverné informácie. Tento záväzok mlčanlivosti mal platiť aj v prípade, ak by došlo k zániku tejto dohody. Od záväzku mlčanlivosti mohol byť Prijímateľ oslobodený výlučne na základe písomného vyhlásenia SZRB, a. s. Na účely tejto dohody sa pod pojmom tretia osoba rozumela akákoľvek osoba, ktorá nebola zmluvnou stranou tejto dohody. Prijímateľ prehlásil, že na oboznámenie sa s poskytnutými dôvernými informáciami použije iba štatutárnych zástupcov alebo osoby poučené o povinnosti zachovávať mlčanlivosť v pracovnoprávnom vzťahu, o ochrane osobných údajov a majú záväzok mlčanlivosti obsiahnutý vo svojich povinnostiach upravených v pracovnej zmluve. Pre prípad porušenia tejto povinnosti sa žalobca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške XX XXX,XX eur.
49. Z disciplinárneho spisu správny súd ďalej zistil, že žalobca ako konateľ advokátskej kancelárie Weis & Partners s. r. o. na základe generálneho plnomocenstva dňa 25.02.2016 prevzal právne zastúpenie spoločnosti ARTICEL s. r. o. (okrem iných) vo všetkých súdnych konaniach pred súdmi Slovenskej republiky a vo všetkých rozhodcovských konaniach pred tuzemskými rozhodcovskými súdmi.
50. Z disciplinárneho spisu správny súd tiež zistil, že dňa 11.03.2016 bola Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie doručená žaloba SZRB proti spoločnosti ARTICEL, s. r. o., F. G. H. a I. J. ako žalovaným na vydanie rozhodcovského rozsudku na zaplatenie sumy XXX XXX,XX eura s príslušenstvom (ďalej len „žaloba SZRB“). V tomto konaní vedenom pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie pod sp. zn. I/2016-17 (ďalej len „konanie o žalobe SZRB“) spoločnosť ARTICEL, s. r. o. (ako aj F. G. H.) zastupovala advokátska kancelária Weis & Partners s. r. o.
51. Z návrhu na začatie disciplinárneho konania správny súd zistil, že predseda Revíznej komisie žalovanej navrhol začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi, ktorý sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia porušením povinnosti advokáta uloženej mu § 18 ods. 3 zákona o advokácii a § 2 ods. 4 advokátskeho poriadku spáchaním skutku, ktorého vymedzenie žalovaná prevzala do skutkovej vety výroku prvostupňového rozhodnutia. Za skutkových okolností vzťahujúcich sa k veci bolo totiž povinnosťou žalobcu právne zastúpenie spoločnosti ARTICEL, s. r. o. odmietnuť, teda ich poverenie na právne zastupovanie v predmetnom rozhodcovskom konaní neprijať, a to s poukazom na § 18 ods. 3 zákona o advokácii a § 2 ods. 2 advokátskeho poriadku (správne zrejme § 2 ods. 4 advokátskeho poriadku – poznámka správneho súdu).
52. Z prvostupňového rozhodnutia správny súd zistil, že ním žalovaná uznala žalobcu za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia a uložila mu disciplinárne opatrenie v podobe písomného napomenutia.
53. Z napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že ním žalovaná zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia, a že v prevyšujúcej časti výrok prvostupňového rozhodnutia potvrdila ako vecne správny.
54. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí vytýkala žalobcovi použitie informácií získaných od SZRB na základe Dohody o mlčanlivosti v rozpore s účelom ich poskytnutia, a teda v rozpore s touto dohodou. V napadnutom rozhodnutí však neuviedla žiadnu konkrétnu informáciu, ktorú by žalobca mohol získať len na základe Dohody o mlčanlivosti, a ktorú by následne aj použil v konaní o žalobe SZRB ako právny zástupca spoločnosti ARTICEL, s. r. o. 55. K žalovanou tvrdenému použitiu informácií získaných od SZRB v rozpore s účelom ich poskytnutia, žalobca v žalobe uviedol, že „všetky informácie, ktoré boli ... pri nahliadnutí poskytnuté, mal k dispozícii
už pred stretnutím od dlžníka, resp. p. H.. Následne mu boli sprístupňované informácie priamo sťažovateľom – bankou v rámci rozhodcovského konania, keď ich pripájal ako prílohy svojich podaní“ (str. 8 žaloby).
56. Z disciplinárneho spisu skutočne vyplýva, že k žalobe SZRB boli pripojené kópia zmenky, kópia Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke č. 113312-2013 zo dňa 04.12.2013, kópia Úverovej zmluvy č. 113312-2013 zo dňa 04.12.2013, kópia Oznámenia zo dňa 07.11.2014. S informáciami, ktoré sa týkali pohľadávky SZRB voči spoločnosti ARTICEL, s. r. o. špecifikovanej v potvrdenej časti výroku prvostupňového rozhodnutia, sa teda žalobca mohol oboznámiť na základe žaloby SZRB a jej príloh tak, ako ktorýkoľvek iný advokát, ktorý by zastupoval spoločnosť ARTICEL, s. r. o. v konaní o žalobe SZRB. Zároveň žalobca, tak ako aj každý iný advokát, ktorý by zastupoval spoločnosť ARTICEL, s. r. o. v konaní o žalobe SZRB, sa pochopiteľne mohol tiež oboznámiť s listinami a informáciami vzťahujúcimi sa k veci, ktorými disponovala spoločnosť ARTICEL, s. r. o.
57. Správny súd tu poznamenáva, že spoločnosť ARTICEL, s. r. o. bola zmluvnou stranou Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke č. 113312-2013 zo dňa 04.12.2013, ako aj zmluvnou stranou Úverovej zmluvy č. 113312-2013 zo dňa 04.12.2013 a adresátom Oznámenia zo dňa 07.11.2014, či Výzvy na zaplatenie zo dňa 10.09.2015. Spoločnosť ARTICEL, s. r. o. bola takisto adresátom Potvrdenia zo dňa 23.02.2015 a zmluvnou stranou Dohody o splácaní dlhu založeného v disciplinárnom spise. Spoločnosť ARTICEL, s. r. o. teda mohla tieto listiny poskytnúť ktorémukoľvek advokátovi, ktorý by ju zastupoval v konaní o žalobe SZRB, a ktorý by sa potom mohol s týmito listinami oboznámiť.
58. Z podania spoločnosti ARTICEL, s. r. o. v konaní o žalobe SZRB zo dňa 11.04.2016, koncipovaného žalobcom, správny súd zistil, že jej obrana bola založená na námietke o nepravdivosti tvrdenia žalobcu, t. j. SZRB, že zmenku predložil žalovaným na zaplatenie v deň splatnosti (t. j. dňa 23.02.2016) a v mieste uvedenom na zmenke (t. j. Tatra banka, a. s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava). Za účelom preukázania nepravdivosti tohto tvrdenia spoločnosť ARTICEL, s. r. o. navrhla, aby rozhodcovský súd dopytoval Tatra banku, a. s. ohľadom oznámenia a preukázania, či niektorý zo žalovaných bol dňa 23.02.2016 v mieste platenia. Spoločnosť ARTICEL, s. r. o. v predmetnom podaní tiež namietala, že z príloh pripojených k žalobe nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť, ako dospel žalobca, t. j. SZRB, k výške zmenkovej sumy, ktorú dopísal na blankozmenku. Zo samotnej žaloby SZRB vyplýva, že žalobca blankozmenku vyplnil dňa 23.02.2016. Je tak zrejmé, že obrana spoločnosti ARTICEL, s. r. o. v konaní o žalobe SZRB bola založená na takých informáciách, resp. okolnostiach, ktoré v čase uzatvorenia Dohody o mlčanlivosti a poskytnutia informácií žalobcovi zo strany SZRB (teda v októbri 2015) vôbec neexistovali, keďže k vyplneniu blankozmenky došlo až vo februári 2016 (a spoločnosť ARTICEL, s. r. o. namietala, že 23.02.2016, 24.02.2016 a ani 25.02.2016 jej nebola predložená predmetná zmenka na zaplatenie a že vo februári 2016 bola nesprávne vyplnená zmenková suma).
59. Napokon ani samotná SZRB v sťažnosti zo dňa 15.12.2016 neuviedla žiadnu konkrétnu informáciu, ktorú by žalobca mohol získať len na základe Dohody o mlčanlivosti, a ktorú by aj následne použil v konaní o žalobe SZRB ako právny zástupca spoločnosti ARTICEL, s. r. o. Túto sťažnosť pritom SRZB spísala v čase, kedy už bola preukázateľne oboznámená s podaniami spoločnosti ARTICEL, s. r. o., koncipovanými žalobcom, v konaní o žalobe SZRB (ako to vyplýva napr. z vyjadrenia SZRB zo dňa 31.05.2016, urobeného prostredníctvom jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie RELEVANS s. r. o.).
60. Vzhľadom na uvedené správnemu súdu nezostalo iné, ako konštatovať, že skutkový stav, ktorý žalovaná vzala za základ svojho rozhodnutia (t. j. použitie informácií získaných od SZRB na základe Dohody o mlčanlivosti v rozpore s účelom ich poskytnutia, a teda v rozpore s touto dohodou zo strany žalobcu), nemal oporu v disciplinárnom spise, keď žalovaná ani nekonkretizovala žiadne informácie, ktoré žalobca použil pri zastupovaní spoločnosti ARTICEL, s. r. o., a zároveň ktoré nemohol získať inak ako na základe Dohody o mlčanlivosti. Z disciplinárneho spisu, ako to už bolo uvedené, jednoznačne vyplýva, že s informáciami, ktoré sa týkali pohľadávky SZRB voči spoločnosti ARTICEL, s. r. o. špecifikovanej v potvrdenej časti výroku prvostupňového rozhodnutia, sa žalobca ako aj ktorýkoľvek iný advokát mohol oboznámiť na základe žaloby SZRB a jej príloh. Žalobca navyše obranu spoločnosti ARTICEL, s. r. o. v konaní o žalobe SZRB založil na takých informáciách, resp. okolnostiach, ktoré v čase uzatvorenia Dohody o mlčanlivosti a poskytnutia informácií žalobcovi zo strany SZRB vôbec neexistovali, ktorú skutočnosť žalovaná ani nijako nespochybňovala.
61. Popri skutočnosti, že skutkový stav, ktorý žalovaná vzala za základ svojho rozhodnutia, nemal oporu v disciplinárnom spise, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže podľa žalovanej bolo nevyvrátiteľnou domnienkou, že akékoľvek informácie tvoriace obsah spisu SRZB použité žalobcom v konaní o žalobe SZRB sú informáciami získanými pri preštudovaní spisu SZRB na základe Dohody o mlčanlivosti (str. 11 napadnutého rozhodnutia). Žalovanej nijako neprináležalo, aby bez právneho základu (v konečnom dôsledku) za účelom preukázania spáchania predmetného skutku žalobcom formulovala nevyvrátiteľnú domnienku. Inými slovami, žalovaná sa nemohla zbaviť svojho dôkazného bremena ohľadne preukázania spáchania predmetného skutku žalobcom formulovaním vyššie uvedenej nevyvrátiteľnej domnienky.
62. Pokiaľ ide o námietky žalobcu smerujúce k nedostatočnému odôvodneniu porušenia profesijnej etiky z jeho strany v napadnutom rozhodnutí, správnemu súdu neostalo iné, ako konštatovať, že žalovaná mala skutočne venovať zvýšenú pozornosť právnemu posúdeniu veci a podrobnejšie vyložiť svoje právne úvahy, a to aj vo vzťahu k porušeniu povinnosti advokáta dodržiavať pravidlá profesijnej etiky. Žalovaná mohla a mala vyložiť v kontexte preskúmavanej veci, za akých podmienok je advokát povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii s prihliadnutím k skutočnosti, že prípady, kedy je advokát povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, sú explicitne uvedené v § 21 zákona o advokácii. Správny súd nespochybňuje, že advokát môže byť povinný odmietnuť poskytovanie právnych služieb aj v iných prípadoch, ako sú prípady explicitne uvedené v § 21 zákona o advokácii. Pokiaľ však má byť advokát disciplinárne postihnutý z dôvodu, že neodmietol poskytnutie právnych služieb podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii, potom je potrebné v príslušnom disciplinárnom rozhodnutí venovať zvýšenú pozornosť odôvodneniu povinnosti advokáta odmietnuť poskytovanie právnych služieb práve podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii. Napadnuté rozhodnutie v tomto smere malo nedostatky, ktoré však podľa správneho súdu nedosahovali takú intenzitu, ktorá by umožnila dospieť bez všetkého k záveru o nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia.
63. Keďže skutkový stav, ktorý žalovaná vzala za základ svojho rozhodnutia, nemal oporu v disciplinárnom spise, a keďže napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny súd v súlade so zásadou hospodárnosti nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k námietke žalobcu týkajúcej sa druhu uloženého trestu.
64. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom skutkový stav, ktorý žalovaná vzala za základ svojho rozhodnutia, nemal oporu v disciplinárnom spise, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
65. V ďalšom konaní bude žalovaná viazaná právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP) a s poukazom na jeho odôvodnenie bude jej úlohou opätovne posúdiť, či je preukázané, že žalobca spáchal skutok uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, resp. v návrhu na začatie disciplinárneho konania. Takisto bude úlohou žalovanej venovať pri svojom rozhodovaní zvýšenú pozornosť výkladu § 18 ods. 3 zákona o advokácii vo väzbe na porušenie povinnosti advokáta dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a na povinnosť advokáta odmietnuť poskytnutie právnych služieb.
66. Správny súd k uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/73/2018-115 zo dňa 15.11.2021, ktorým pribral do konania ako ďalšieho účastníka Revíznu komisiu žalovanej, uvádza, že toto uznesenie predstavuje uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/6/2022 zo dňa 31.05.2022, ods. 4). Správny súd takýmto uznesením nie je viazaný a môže ho postupom podľa § 150 ods. 2 SSP zrušiť (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/6/2022 zo dňa 31.05.2022, ods. 7).
67. V zmysle § 66 ods. 4 zákona o advokácii Revízna komisia žalovanej je „len“ jedným z orgánov žalovanej, ktorý organizačne spadá do štruktúry žalovanej. Nositeľkou právnej subjektivity je však len žalovaná. Revízna komisia žalovanej preto nemohla byť účastníkom tohto správneho súdneho konania v zmysle § 32 SSP. Správny súd preto postupom podľa § 150 ods. 2 SSP uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/73/2018-115 zo dňa 15.11.2021 zrušil.
68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.
69. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.