Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Ca/13/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v spore navrhovateľa: ELTODO SK, a.s., IČO: 46924388, Mokráň záhon 4, Bratislava, zast. JUDr. Karolom Spišákom, advokátom so sídlom bajkalská 5C/C, Bratislava, proti žalovaným: 1./ Tritium Systems, s.r.o., IČO: 02276739, Brezová 1658/1, Praha- Braník, Česká republika, 2./ ČD- Telematika a.s., IČO: 614 59 445, Pernerova 2819/2a, Praha, Česká republika, 3./ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, Dúbravská cesta 14, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti petitu označenom pod bodmi 1) a 2) z a m i e t a.

II. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti petitu označeného pod bodom 3) o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 03. 2021 domáha nariadenia neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva, ktorým by súd žalovaným 1./ a 2./ uložil povinnosť 1) zdržať sa plnenia a realizácie zmluvy o dielo s verejným obstarávateľom v prípade výmeny centrálneho riadiaceho systému a vizualizácie tunela Sitina, 2) zdržať sa manipulácie, užívania, použitia, zásahu do software, hardware a programového vybavenia chránených licenčnou zmluvou koncového užívateľa EULA zo dňa 11. 11. 2013 v prípade výmeny centrálneho riadiaceho systému a vizualizácie tunela Sitina, 3) zdržať sa vykonávania akýchkoľvek ďalších krokov, ktoré by viedli k ohrozeniu alebo porušeniu autorského práva chráneného licenčnou zmluvou koncového užívateľa- EULA zo dňa 11. 11. 2013 v prípade výmeny centrálneho riadiaceho systému a vizualizácie tunela Sitina, a to do rozhodnutia vo veci samej, za súčasného priznania nároku na náhradu trov konania.

2. Návrh skutkovo a právne odôvodnil tým, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len ako „verejný obstarávateľ“) vyhlásila verejnú súťaž na predmet nadlimitnej zákazky „Výmena centrálneho riadiaceho systému a vizualizácie tunela Sitina“ v Úradnom vestníku EÚ dňa 20. 08. 2019, zn. 2019/S 159-392749 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 169/2019 dňa 21. 08. 2019, zn. 23185-MSS. Dňa 21. 08. 2019 boli navrhovateľovi na základe registrácie na webovom portáli <https://josephine.proebiz.com/ sk/tender/4657/summary> v systéme JOSEPHINE sprístupnené súťažné podklady, po preštudovaní ktorých dospel k jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru, že podmienky uvedené v súťažných podkladoch vykazujú znaky nerealizovateľnosti predmetu zákazky, znaky hrubého porušenia princípov verejného obstarávania a v neposlednom rade aj porušenia zákona o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZVO“) a autorského zákona. Z uvedených dôvodov navrhovateľ využil inštitút vysvetľovania smerujúc

k tomu, aby si verejný obstarávateľ uvedomil nerealizovateľnosť predmetu zákazky a vyhlásenú verejnú súťaž zrušil. Dňa 25. 10. 2019 doručil navrhovateľ Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“) námietky, ktoré boli vyhodnotené ako námietky podľa § 170 ods. 3 písm. b) ZVO smerujúce proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky a konanie o nich bolo rozhodnutím ÚVO zo dňa 29. 11. 2019, č. 14863-6000/2019 zastavené s poukazom na ust. § 174 ods. 1 písm. b) a j) ZVO. Dňa 29. 12. 2020 bola na profile verejného obstarávateľa zverejnená informácia, že úspešným uchádzačom o túto zákazku sú žalovaní 1./ a 2./. V priebehu verejného obstarávania Národná diaľničná spoločnosť, a.s. podaním označeným ako vysvetlenie informácií bez akéhokoľvek zdôvodnenia predĺžila lehoty na predkladanie a otváranie ponúk vo verejnom obstarávaní, čo žalobca označil za nesúladné s princípom efektivity verejného obstarávania. Poukázal aj na odpovede verejného obstarávateľa vo vysvetlení č. 2, z ktorých tiež možno vydedukovať technickú nerealizovateľnť predmetu zákazky, a ktorý na otázku žalobcu, aký doklad má na mysli u kľúčového experta č. 2: Špecialista na SW centrálneho riadiaceho systému diaľničného tunela, či sa jedná o doklad potvrdený výrobcom a zároveň súčasným výhradným nositeľom osobnostných a/alebo majetkových autorských práv k systému CRS- spoločnosť ELTODO SK, a.s. uviedol, že verejný obstarávateľ žiada o predloženie certifikátu, príp. osvedčenia o kvalifikácii a technickej spôsobilosti na implementáciu a údržbu uchádzačom ponúkaného programového riešenia centrálneho riadiaceho systému. V ďalšej otázke žalobca poukázal na to, že predmetom zákazky je výmena centrálneho riadiaceho systému a vizualizácie tunela Sitina spočívajúca vo vytvorení a nasadení nového aplikačného programového vybavenia na jestvujúci HW a preprogramovaní jestvujúcich PLC, pre ktorú je nevyhnutné poznať existujúce rozhranie PLC (adresy premenných) a vizualizácie, čo nie je možné bez zásahu do existujúceho riadiaceho systému. Opis kompletnej aktuálnej otestovanej funkcionality a rozhrania PLC- vizualizácia je možné legálnym spôsobom získať len v súčinnosti so žalobcom, ako výhradným nositeľom osobnostných a/alebo majetkových autorských práv k systému CRS. Takýto zásah bez súhlasu žalobcu predstavuje podľa neho zásah do jeho autorských práv a významné porušenie zmluvy o dielo na upgrade CRS tunela Sitina uzatvorenej dňa 25. 09. 2013 so spoločnosťou Národná diaľničná spoločnosť, a.s. a licenčnej zmluvy koncového užívateľa- EULA, ktorá je súčasťou zmluvy o dielo, konkrétne čl. 1 bod 7. licenčnej zmluvy. Verejný obstarávateľ v odpovedi na túto otázku uviedol, že budúci zhotoviteľ je povinný pri plnení každej časti rozsahu predmetu zákazky rešpektovať náležitosti vyplývajúce z licenčnej zmluvy koncového užívateľa- EULA. Podľa odstavca 1) bodu 3 rozsah predmetu zákazky, časť B.1 súťažných podkladov, budúci zhotoviteľ vykoná iba obhliadku stávajúcich hardvérových komponentov, bez ich modifikácie, za účelom návrhu optimálnych programových modulov- analýza existujúceho stavu. Na základe zverejnených doplňujúcich informácií/ vysvetlení žalobca vyslovil názor, že súťažné podklady verejnej súťaže vykazovali a vykazujú znaky „hrubého“ porušenia princípov verejného obstarávania, najmä princípu rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektami, princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov a princípu transparentnosti, keď podmienky uvedené v súťažných podkladoch bránia reálnej možnosti predloženia ponuky uchádzačov, ktorí nepoznajú podmienky existujúceho reálneho stavu predmetu zákazky, najmä súčasný právny stav daný aktuálne platnou licenčnou zmluvou koncového užívateľa- EULA z 11. 11. 2013, na ktorú sa verejný obstarávateľ odvoláva. Na otázku, akým spôsobom má verejný obstarávateľ ošetrené odinštalovanie jestvujúceho softwaru z HW, ktoré je obmedzené čl. 1 bod 7. licenčnej zmluvy uviedol, že budúci zhotoviteľ nebude vykonávať dokončenie, prevádzku, údržbu alebo demontáž CRS, ale na vrstve riadiacej úrovne navrhnutým riadiacim algoritmom pre riadenie jednotlivých zariadení technologického vybavenia tunela „prepáli“ pôvodný software v pamäti PLC. Na vrstve vizualizačnej úrovne vykoná inštaláciu nového softwaru bez zásahu do stávajúceho software vizualizácie. Verejný obstarávateľ v odpovedi tiež potvrdil, že predmetom zákazky nie je dodávka ani technický servis akéhokoľvek hardvérového vybavenia. Žalobca následne požiadal verejného obstarávateľa aj o vysvetlenie niektorých jeho odpovedí, konkrétne, aby záujemcovi vysvetlil, ako je technicky možné „prepáliť“ pamäť PLC bez toho, aby došlo k odstráneniu, t. j. faktickej demontáži PLC z existujúceho HW a tým aj k zásahu do autorských práv zhotoviteľa riadiaceho systému, ku ktorého užívaniu má zadávateľ len obmedzené licenčné oprávnenie, na čo zadávateľ uviedol, že verejný obstarávateľ je výlučným vlastníkom fyzického zariadenia PLC, a preto má za to, že obnovenie továrenských nastavení, resp. vymazanie pamäte PLC na vlastnom zariadení spôsobom určeným výrobcom nie je v rozpore s licenčnou zmluvou na softvér PLC, nakoľko nedochádza k úniku alebo zneužitiu softvérových modulov. Týmto postupom podľa vysvetlenia verejného obstarávateľa nedochádza k porušovaniu autorských práv zhotoviteľa- žalobcu, nakoľko týmto konaním nedôjde k rozmnožovaniu, verejnému rozširovaniu predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, nájmom, vypožičaním a pod., t. j. ku konaniu odporujúcemu autorskému zákonu, ale len k jeho odstráneniu bezo zvyšku a bez akéhokoľvek zásahu do autorského diela. K otázke žalobcu namierenej

na technickú nemožnosť inštalácie nového softvéru bez odstránenia alebo duplikácie toho stávajúceho na serverovej/ klientskej úrovni verejný obstarávateľ uviedol, že budúci zhotoviteľ nainštaluje aplikáciu pre vizualizáciu CRS na klientske PC bez potreby odinštalovania stávajúcej aplikácie, nakoľko nebude možné, aby budúcim zhotoviteľom navrhnuté softvérové riešenie vykazovalo konflikt so stávajúcou aplikáciou vizualizácie- využívanie registrov operačného systému klientskeho PC. K otázke ohrozenia celkovej funkčnosti riadenia v tuneli Sitina verejný obstarávateľ uviedol, že budúci zhotoviteľ sa na základe obhliadky, resp. analýzy oboznámi s celkovým stavom a funkčnosťou terajšieho systému CRS, a to tak, aby bolo možné zabezpečiť výmenu CRS spôsobom, ktorý žiadnym spôsobom neobmedzí funkčnosť tunela Sitina a nezasiahne ani do autorských práv. V ďalšom žalobca poukázal na to, že zverejnenie dokumentov podľa § 43 ZVO dňa 20. 08. XXXX nespĺňa požiadavky ust. § 64 ZVO, opis predmetu zákazky v súťažných podkladoch je nejasný, nejednoznačný a neurčitý, čo mohlo odradiť potencionálnych uchádzačov od predloženia ponúk a ovplyvniť tak výsledok verejného obstarávania.

3. K porušeniu autorského práva žalobca uviedol, že podľa Smernice EP a Rady 2009/24/ES z 23. 04. 2009 o právnej ochrane počítačových programov sú počítačové programy chránené ako literárne diela, ak predstavujú individuálne diela vo vlastnom zmysle slova a sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, pričom pojem počítačový program zahŕňa aj prípravný materiál. Autorovi počítačového programu tak parí autorskoprávna ochrana pred neoprávnenými zásahmi, ktoré v danom prípade predstavuje „prepálenie“ existujúceho softvéru bez súhlasu poskytovateľa licencie ako držiteľa majetkových práv autora k počítačovému programu. Tzv. „prepálenie“ je len iným výrazom (používaným väčšinou pri nelegálnom zaobchádzaní so SW a obchádzaním licenčných podmienok) pre úplné vymazanie/ odstránenie existujúceho SW z pamäte PLC a nahratie (upload) inej verzie SW do pamäte PLC, pričom pôvodná verzia v pamäti PLC je chránená licenčnou zmluvou, čo potvrdil aj samotný verejný obstarávateľ. Prepálením, aj keď na najnižšej logickej úrovni PLC, v žiadnom technickom postupe nie je možné vymeniť riadiaci systém v pamäti PLC bez odstránenia tohto stávajúceho, čo predpokladá automatické porušenie platnej licenčnej zmluvy. Tento technický postup okrem porušenia licenčnej zmluvy predstavuje riziko (vzhľadom k nemožnosti zálohovať/vstupovať/meniť aktuálny riadiaci systém) pre kontinuitu funkčnosti riadiaceho systému a tým pádom celého tunela, dopravy a jej bezpečnosti na niekoľko dní a náklady s tým súvisiace by vysoko prevýšili predpokladanú hodnotu predmetnej zákazky. Akákoľvek inštalácia na existujúcu aplikáciu sa pritom považuje za zásah do softvéru, čo je v rozpore s licenčnými podmienkami, keď podľa čl. I bod 7 licenčnej zmluvy, zmluva neoprávňuje žiadnu tretiu osobu ku kopírovaniu, užívaniu, zdieľaniu a zásahom do produktu, a to za účelom dokončenia, prevádzkovania, údržby a demontáže CRS a/alebo produktu. Pre vytvorenie a nasadenie aj keď nového programového vybavenia je nutné poznať existujúce rozhranie PLC (adresy premenných) a vizualizácie, čo nie je možné bez vstupu/ zásahu do existujúceho riadiaceho systému. V dôsledku nezákonného postupu verejného obstarávateľa tak podľa žalobcu hrozí, že nastane nezvratný stav- uzatvorenie zmluvy s vysúťaženým uchádzačom a zásah do jestvujúceho softvérového vybavenia, čo by malo vplyv aj na bezpečnosť funkčnosti tunelu Sitina a dopravy účastníkov cestnej premávky. Úspešný uchádzač bude nútený experimentovať pri realizácii predmetu zákazky a snažiť sa „prepáliť“ existujúci softvér, čím sa dopustí porušenia práv duševného vlastníctva, kde by autorovi vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, náhrady škody a vydania bezdôvodného obohatenia. V danom prípade totiž nie je možná ani aplikácia ust. § 89 ods. 2 písm. a) Autorského zákona, ktoré je transpozíciou čl. 5 ods. 1 smernice 2009/24/ES, v zmysle ktorého „ak nie sú osobitné zmluvné dojednania, úkony uvedené v čl. 4 písm. a) a b) nevyžadujú súhlas nositeľa práv, ak ide o úkony potrebné na použitie počítačového programu oprávneným nadobúdateľom v súlade so zamýšľaným účelom, vrátane opravy chýb. Z textu licenčnej zmluvy je pritom zrejmá existencia zmluvných dojednaní vyžadujúca si súhlas nositeľa práv, a preto spôsobom, ktorým je konštruované verejné obstarávanie a z toho vyplývajúce uzatvorenie a plnenie zmluvy, nevyhnutne dôjde k bezprostrednému porušeniu a ohrozeniu autorského práva. Na mieste je preto aplikácia ust. § 60 AZ. V tejto súvislosti dodal, že posudzovaná činnosť žalovaných 1./ a 2./ je uskutočňovaná za účelom získania priameho alebo nepriameho majetkového prospechu v podobe plnenia zo zmluvy. Postupom opísaným v zákazke by mohlo dôjsť nielen k porušeniu autorského zákona, ale aj k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu porušovania autorského práva podľa , príp. trestných činov uvedených v , a 247 , ktorých sa môže dopustiť aj právnická osoba. V ďalšom žalobca poukázal na to, že jedným z členov víťazného konzorcia sú bývalí vysokopostavení manažéri žalobcu, ktorí mali prístup aj k utajovaným skutočnostiam svojho zamestnávateľa a know- how, ktoré podlieha ochrane podľa autorského zákona, čo tiež indikuje porušenie férovosti súťaže a obstarávania a podľa neho dispozícia s predmetom autorskoprávnej ochrany je porušením ich zmluvných povinností. Z pracovných zmlúv I.. A. F. a A. C.,

vyplýval zákaz porušovania dôvernosti obchodu a obchodnej činnosti žalobcu, vykonávania zárobkovej činnosti v rovnakom predmete podnikania ako žalobca, porušenia mlčanlivosti vyplývajúcu z dôvernosti obchodných vzťahov, poškodzovania žalobcu a jeho záujmov a porušenia povinnosti z pracovnej zmluvy aj po jej ukončení. Zároveň podľa zistení žalobcu konatelia spoločnosti víťazného uchádzača, ktorí sú aj jej spoločníkmi, sú koneční užívatelia výhod podľa registrov partnerov verejného sektora.

4. Naliehavý právny a ekonomický záujem na nariadení neodkladného opatrenia žalobca odôvodňuje tým, aby nedochádzalo k porušovaniu práv k softvéru žalobcu a ku konaniu nekalej súťaže narušajúcej pokojný stav zo strany žalovaných. Žalobca požíva autorskoprávnu ochranu k programu, ktorý má byť prepálený v zmysle predmetu zákazky. Podpisom zmluvy a realizáciou zákazky by žalovaní 1./ a 2./ neoprávnene získali prístup k zdrojovému kódu a tak výhody pre svoje podnikanie a minimalizovanie nákladov na realizáciu predmetu verejného obstarávania. Zároveň platí, že ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, príp. iný vážny nenapraviteľný následok, čo je presne daný prípad, tak hrozí, že nastane nezvratný stav, a to uzatvorenie zmluvy s vysúťaženým uchádzačom a zásah do existujúceho softvérového vybavenia, čo by malo tiež vplyv na bezpečnosť funkčnosti tunela Sitina a dopravy účastníkov cestnej premávky. Takéto konanie žalobca označil za konanie, na základe ktorého mu hrozí nebezpečenstvo vzniku ťažko napraviteľnej majetkovej i nemajetkovej ujmy (strata tržieb, distribútorov, odberateľov, goodwilu, erodovanie známkovej ochrany). Zároveň žalobca v súčasnosti vníma hrozbu porušenia a ohrozenia autorského práva za bezprostrednú, keďže v rámci verejného obstarávania bola uzatvorená a podpísaná zmluva o dielo, ktorá bola zverejnená v centrálnom registri zmlúv.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

13. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania.

15. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 17. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.

18. Podľa ak sa neodkladné opatrenie nariaďuje pred konaním vo veci samej, súd určí lehotu na podanie žaloby; márnym uplynutím tejto lehoty neodkladné opatrenie zaniká.

19. Podľa na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

20. Podľa , , autorský zákon v znení neskorších predpisov autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak. Za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie druhej vety.

21. Podľa použitím diela je najmä a) spracovanie diela, b) spojenie diela s iným dielom, c) zaradenie diela do databázy podľa , d) vyhotovenie rozmnoženiny diela, e) verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela 1. prevodom vlastníckeho práva, 2. vypožičaním, 3. nájmom, f) uvedenie diela na verejnosti 1. verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela, 2. verejným vykonaním diela, 3. verejným prenosom diela.

22. Podľa majetkové práva udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú; autor je povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu.

23. Podľa autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä b) zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu opakovania takéhoto ohrozenia, a to aj proti poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je toto právo ohrozené. c) zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva vrátane zákazu zásahu podľa a 61, a to aj proti poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je do tohto práva zasiahnuté.

24. Podľa do autorského práva neoprávnene zasahuje ten, kto vedome obchádza účinné technologické opatrenia na ochranu práv podľa tohto zákona alebo obchádza nevyhnutnosť získať súhlas na použitie diela podľa tohto zákona.

25. Podľa licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela. Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa , rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

26. Podľa počítačový program, ktorým je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení, je chránený podľa tohto zákona, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú chránené podľa tohto zákona.

27. Podľa ak ustanovenia odseku 1 a a 89 neustanovujú inak, vzťahujú sa na počítačový program a jeho autora primerane ustanovenia tejto časti.

28. Podľa osoba oprávnená používať rozmnoženinu počítačového programu (ďalej len „“) nesmie používať počítačový program v rozpore s bežným využitím počítačového programu a nesmie neprimerane zasahovať do právom chránených záujmov autora počítačového programu.

29. Podľa ustanoveniami zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. 12. 2015; to neplatí ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.

30. Podľa podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015 sa posudzuje aj obsah, rozsah a spôsob výkonu práv nadobudnutých z licenčných zmlúv a iných zmlúv, ktoré boli uzatvorené a) pred 1. januárom 2016 alebo b) po 31. 12. 2015, ak bol návrh na uzavretie takejto zmluvy doručený osobe, ktorej je určený, pred 1. januárom 2016.

31. Podľa , autor má právo použiť svoje dielo. Autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na a) vyhotovenie rozmnoženiny diela, b) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, c) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním, d) spracovanie, preklad a adaptáciu diela, e) zaradenie diela do súborného diela, f) verejné vystavenie diela, g) verejné vykonanie diela, h) verejný prenos diela.

32. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. a nasl. je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobou. Uvedené neplatí v prípade, ak sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, ktorým sa má zabezpečiť definitívna ochrana (napr. zdržovacie nároky). Vylúčené je preto poskytnutie tejto procesnej ochrany zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle ust. a nasl. a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej).

33. Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje:

- osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

- osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie,

- či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti,

- či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav,

- či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a

- či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením.

34. Osobitne v ust. a 342 zákonodarca transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva upravuje neodkladné opatrenie vo veciach práva duševného vlastníctva, obsahom ktorého je uloženie povinnosti strane zdržať sa zásahov, ktorými je právo duševného vlastníctva ohrozované alebo porušované. Z dikcie ust. vyplýva, že ak súd nariaďuje neodkladné opatrenie pred začatím konania, musí žalobcovi v uznesení uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej.

35. V intenciách vyššie uvedeného zásadným determinantom úspechu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je jeho obsah a z neho vyplývajúca objektívna presvedčivosť a argumentačná dostatočnosť za súčasného osvedčenia rozhodujúcich skutočností priloženými listinnými dôkazmi. V predmetnej veci súd po oboznámení sa s týmto procesným návrhom a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že žalobca pred začatím konania objektívne neosvedčil dôvodnosť potreby ingerencie súdu formou neodkladného opatrenia za účelom ochrany práv duševného vlastníctva.

36. Žalobca osvedčil, že podľa predloženej Licenčnej zmluvy koncového užívateľa- EULA uzatvorenej so žalovaným 3./ dňa 11. 11. 2013 je nositeľom majetkových práv autora k počítačovému programu „Centrálny riadiaci systém tunela Sitina, prevádzkový súbor T429“ a k jeho upgrade, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia v konaní o poskytnutie autorskoprávnej ochrany pred neoprávneným zásahom alebo hrozbou neoprávneného zásahu. Predmetnou zmluvou udelil žalovanému 3./ na dobu neurčitú súhlas (licenciu) na používanie tohto softvéru na počítačoch prevádzkovaných žalovaným 3./ pre riadenie dopravy a technológie v tuneli Sitina. V zmysle čl. I. bod 7 licenčnej zmluvy nie je žiadna tretia osoba oprávnená ku kopírovaniu, užívaniu, zdieľaniu a zásahom do predmetu licencie, a to za účelom dokončenia, prevádzkovania, údržby alebo demontáže centrálneho riadiaceho systému. Zo žalovaným 3./ vyhlásenej verejnej súťaže na predmet zákazky výmena centrálneho riadiaceho systému a vizualizácie tunela Sitina, zverejnených súťažných podkladov, ako aj vysvetlení verejného obstarávateľa (žalovaný 3./) žalobca okrem porušenia princípov verejného obstarávania vyvodzuje aj reálnu hrozbu neoprávneného zásahu do jeho autorských práv vychádzajúc z ním prezentovaného tvrdenia, že nasadenie nového aplikačného programového vybavenia nie je možné bez zásahu do existujúceho softvéru, ako autorského diela žalobcu. S odvolaním sa práve na znenie čl. I. bod 7 licenčnej zmluvy, ktoré zakazuje tretej osoby okrem iného demontáž centrálneho riadiaceho systému, konfrontoval žalovaného 3./ v rámci verejnej súťaže otázkou, akým spôsobom verejný obstarávateľ (stále viazaný licenčnou zmluvou) zabezpečí odinštalovanie stávajúceho softwaru, na čo žalovaný 3./ uviedol, že budúci zhotoviteľ (víťaz verejnej súťaže) nebude vykonávať ani dokončenie, prevádzkovanie, údržbu či demontáž centrálneho riadiaceho systému, „len“ na vrstve riadiacej úrovne navrhnutým riadiacim algoritmom pre riadenie jednotlivých zariadení technologického vybavenia tunela „prepáli“ pôvodný softvér v pamäti PLC a vykoná inštaláciu nového softvéru bez zásahu do stávajúceho softvéru. Vo vysvetlení č. 2 žalovaný 3./ deklaroval povinnosť zhotoviteľa rešpektovať licenčnú zmluvu koncového užívateľa EULA a obmedzenie činnosti zhotoviteľa len na obhliadku stávajúcich hardvérových komponentov bez ich modifikácie, za účelom návrhu optimálnych programových modulov. Zároveň na podnet žalobcu žalovaný 3./ vysvetlil aj ním uvádzané tzv. prepálenie pamäte PLC, ktoré nepovažuje za porušenie licenčnej zmluvy majúc za to, že ako výhradný vlastník fyzického zariadenia PLC má právo na obnovenie továrenských nastavení, t. j. vymazanie pamäte PLC na vlastnom zariadení spôsobom určeným výrobcom, keďže takýmto spôsobom nedochádza k úniku či zneužitiu softvérových modulov. Žalovaný 3./ tak deklaroval snahu odstrániť pôvodný softvér bezo zvyšku a podľa neho bez akéhokoľvek zásahu do autorského diela.

37. Ako správne uviedol žalobca, vnútroštátna, ako aj medzinárodná a európska úprava ochrany počítačových programov vychádza z toho, že počítačové programy sú chránené ako literárne diela. Z definície počítačového programu v ust. vyplýva, že autorskoprávna ochrana sa vzťahuje na všetky tri prvky počítačového programu, a to zdrojový kód, strojový kód, ako aj súvisiacu dokumentáciu. Tzv. „softvér“ predstavuje širší pojem ako počítačový program a najčastejšie je definovaný ako programové vybavenie počítača, ktoré môže zahŕňať jeden alebo viacero počítačových programov, ktoré sa dajú použiť vo výpočtovom zariadení. Pod softvér sa zaraďujú aj operačné systémy a ovládače zariadení, všetky druhy aplikačných programov. Autorské právo k počítačovému programu zahŕňa osobnostné a majetkové práva. Majetkové práva (právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie diela) autor počítačového programu realizuje uzatvorením licenčnej zmluvy, ktorou udeľuje nadobúdateľovi súhlas na zmluvne označený spôsob použitia diela známy v čase uzavretia licenčnej zmluvy. Licenčnou zmluvou nedochádza k prevodu absolútneho majetkového práva autora k licencovanému dielu ( ), ale len k vzniku relatívneho oprávnenia nadobúdateľa licencie na použitie diela v rozsahu udeleného súhlasu a povinnosti autora strpieť (pati) takéto použitie diela. Použitie diela tak v ust. , ako aj v ust. § 19 ods. 4 zák. č. 185/25015 Z.z. zákonodarca vymedzil demonštratívnym spôsobom, aby bolo dostatočne flexibilné v prípade technologického pokroku a vytvorenia nového spôsobu použitia diela. Uvedené však a priori neznamená, že pod použitie diela v intenciách posúdenia licencie a zásahov do majetkových práv autora je možné zahrnúť každý spôsob použitia diela. Od počiatkov autorskoprávnej ochrany, aj v zmysle predchádzajúcej normatívnej úpravy , aplikovateľnej v zmysle intertemporálnych ustanovení aj na výkon práv z licenčnej zmluvy uzatvorenej dňa 11. 11. 2013, sa táto tradične vzťahovala na hospodársky významné využitie autorských diel, čoho odrazom je demonštratívna enumerácia spôsobov použitia diela (publikovanie, verejné vystavenie, vykonanie, prenos) a flexibilita spôsobov použitia diela sa vzťahuje len na technicky novo umožnené spôsoby použitia diela. Použitím diela nad rámec udelenej licencie dochádza k neoprávnenému zásahu do majetkových práv autora, ktorý sa môže domáhať právnej ochrany podľa až 63 voči nadobúdateľovi licencie, ak je súhlas autora potrebný na takéto hospodársky významné použitie diela. Zásadne platí, že autorskoprávnej ochrany sa možno domáhať nielen voči osobám, ktoré priamo neoprávnene zasahujú do autorského práva, ale aj voči tým, ktorý organizujú, objednávajú, navádzajú či inak napomáhajú iným osobám pri neoprávnenom zásahu do autorského práva alebo jeho hrozbe. Pri uplatnení zdržovacích nárokov ( a ) je podmienkou poskytnutia ochrany, a to či už formou meritórneho rozhodnutia, alebo neodkladného opatrenia (argumentum a maiori ad minus), trvanie ohrozenia alebo neoprávneného zásahu do autorského práva alebo reálna hrozba ich opakovania.

38. V prejednávanej veci má však súd za to, že žaloba neosvedčil súdu opodstatnenosť obavy z ohrozenia neoprávneným zásahom do jeho majetkových práv žalovanými 1./ a 2./ ako víťazmi verejnej súťaže, ktorí podpisom zmluvy o dielo dňa 18. 03. 2021 so žalovaným 3./ kontrahovali zmluvný vzťah, predmetom ktorého je záväzok zhotoviteľa v rozsahu a za zmluvne a v súťažných podkladoch vymedzených podmienok vykonať výmenu centrálneho riadiaceho systému a vizualizácie tunela Sitina. K takémuto záveru nemožno dospieť ani zo súťažných podkladov a vysvetlení verejného obstarávateľa a ani zo žalobcom predloženej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovanými. Žalobca neosvedčil ním tvrdenú technickú nemožnosť inštalácie nového softvéru bez zásahu do stávajúceho softvéru a nevyhnutnosť odinštalovania doposiaľ používaného softvéru, ktorá vyplýva len z jeho subjektívnych tvrdení. Uvedené platí o to viac s poukazom na charakter rozhodovania súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kedy súd nevykonáva dokazovanie, a kedy bez dispozície odborných znalostí v danej oblasti nemôže súd bez ďalšieho (podporného dôkazu) prisvedčiť správnosti tohto technického záveru. Aj pokiaľ by platilo uvedené tvrdenie žalobcu súd je tiež toho názoru, že žalovaný 3./ ako výlučný vlastník hardvéru a technického zariadenia PLC (uvedená skutočnosť nebola žalobcom namietaná a vyplýva tak z otázok žalobcu ako aj z odpovedí žalovaného 3./ vo verejnej súťaži) obnovením ich výrobných nastavení neporuší ustanovenia autorského zákona založením neoprávnenosti zásahu do autorského práva žalobcu. Prípadným vymazaním pamäte technického zariadenia, na ktorom je v súčasnosti nahratý softvér, nedochádza podľa názoru súdu k žiadnemu hospodársky významnému použitiu tohto predmetu autorskoprávnej ochrany, pred ktorým by bola na mieste ochrana niektorým z prostriedkov vymedzených v ust. v spojení s procesnoprávnymi ustanoveniami . Neoprávnenosť zásahu tak nie je daná ani textáciou ust. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani hypotetická a subjektívna obava žalobcu zo zneužitia prístupu k softvéru, ktorá sama o sebe nemôže byť dôvodom na tak vážny zásah do práv žalovanej strany.

Z vysvetlení žalovaného 3./ k predmetu verejne obstarávanej zákazky je zrejmé, že jeho záujem je zameraný nie na porušenie licenčnej zmluvy so žalobcom, ale na obstaranie nového centrálneho systému riadenia tunela Sitina, ktorý do času zhotovenia nového softvéru žalovanými 1./ a 2./, prirodzene nemôže ukončiť licenčnú zmluvu so žalobcom. Zároveň zo žiadneho z predložených listinných dôkazov nemožno osvedčiť akýkoľvek zásah, príp. hrozbu takéhoto zásahu zo strany žalovaných 1./ a 2./ do autorských práv žalobcu, keď aj žalovaný 3./ vo vysvetleniach, ktoré sú spolu so súťažnými podkladmi súčasťou zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovanými 1./ a 2./, prehlásil, že žalovaní 1./ a 2./ nebudú v súvislosti so stávajúcim softvérom vykonávať dokončenie, prevádzkovanie, údržbu či demontáž, len vykonajú obhliadku hardvérových komponentov bez ich modifikácie a „prepália“ pôvodný softvér v pamäti PLC. V kontexte uvedeného však žalovaným 3./ nie celkom šťastne použitý pojem prepália nemožno vykladať inak ako nahratie nového softvéru do pamäte PLC s tým, že obnovenie výrobných nastavení PLC je plne v kompetencii žalovaného 3./, ako jeho vlastníka, ktorému takýto krok umožňuje aj licenčná zmluva (zákaz odstránenia softvéru sa vzťahuje na tretie osoby, ktoré nedisponujú licenciou). Licenčná zmluva koncového užívateľa EULA zo dňa 11. 11. 2013 žalovaného 3./ oprávňuje (nie núti) používať žalobcom dodaný softvér a porušením zmluvy nie je jeho nepoužívanie, príp. odstránenie samotným žalovaným 3./, ktorý je ako majiteľ hardvéru a zariadenia PLC oprávnený rozhodovať o tom, aký softvér bude používať, pokiaľ pri zabezpečení nového nedôjde k neoprávnenému zásahu alebo jeho reálnej hrozbe do majetkových práv autora pôvodného softvéru, čo v danom prípade nebolo žalobcom spoľahlivo osvedčené. Žalobca tiež relevantným spôsobom neosvedčil svoje tvrdenie, že realizáciou predmetu zmluvy o dielo žalovaní 1./ a 2./ získajú prístup k zdrojovému kódu počítačového programu, v zmysle zmluvy upgradeovaného ešte v roku 2013, a v spojení s tým aj výhodu pre svoje podnikanie a minimalizovanie nákladov na realizáciu predmetu verejného obstarávania. V rovine nepodložených hypotéz a bez skutkového základu ostalo aj tvrdenie žalobcu o nebezpečenstve vzniku ťažko napraviteľnej majetkovej a nemajetkovej ujmy žalobcu (strata tržieb, distribútorov, odberateľov, goodwilu...). Uvedené platí aj vo vzťahu k bezpečnosti funkčnosti tunela Sitina a dopravy účastníkov cestnej premávky v dôsledku inštalácie nového softvéru, za ktorú zodpovedá žalovaný 3./ a v rozsahu zmluvnej úpravy aj žalovaní 1./ a 2./. Argumentáciu zameranú na všeobecné ohrozenie účastníkov cestnej premávky v zmysle už vyššie uvedeného vyhodnotil súd ako tendenčnú.

39. Opomenúť nemožno ani zrejmú neproporcionalitu navrhovaného zásahu v časti petitu neodkladného opatrenia označeného pod bodom 1) spočívajúceho v zákaze plnenia a realizácie zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými na základe výsledkov verejného obstarávania (namiesto prípadného zloženia zábezpeky do úschovy súdu na náhradu škody vzniklej ohrozovaním či porušovaním práva duševného vlastníctva), a to jednak vzhľadom na vecne širší rozsah zmluvy o dielo, ako aj neproporcionalitu medzi požadovaným zásahom a žalobcom tvrdenou majetkovou a nemajetkovou ujmou vzniknutou v dôsledku namietanej kolízie s autorským právom. Otázka proporcionality sa načŕta aj medzi ujmou, ktorá by mohla vzniknúť neposkytnutím požadovanej ochrany a ujmou, ktorá by naopak mohla vzniknúť v dôsledku zásahu do práva (a v určitej dimenzii aj povinnosti) žalovaného 3./ na zabezpečenie výmeny centrálneho riadiaceho systému tunela. Aj pokiaľ by súd prisvedčil argumentácii žalobcu o potrebe jeho súhlasu k odstráneniu ním vyvinutého softvéru a odhliadnuc od jeho námietok týkajúcich porušenia viacerých princípov transparentného verejného obstarávania, na ochranu ktorého slúžia iné zákonné prostriedky v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, žalobca priamo neuviedol žiaden racionálny dôvod, pre ktorý by nesúhlasil, príp. v záujme odstránenia ním prezentovaných subjektívnych obáv neparticipoval na odinštalovaní softvéru chráneného licenčnou zmluvou z 11. 11. 2013, pokiaľ nemá navrhované neodkladné opatrenie zamerané na ochranu autorských práv suplovať prioritný záujem žalobcu zmenu výsledkov verejného obstarávania a neúspech v konaní pred Úradom pre verejné obstarávanie.

40. Pokiaľ sa žalobca neodkladným opatrením domáha aj zdržania sa manipulácie s hardvérom v tomto smere návrhu by nebolo možné vyhovieť ani z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalobca netvrdil, že by bol vlastníkom hardvéru a nepreukázal žiadne oprávnenie na rozhodovanie o použití hardvéru vo vlastníctve žalovaného 3./.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené, kedy súd nemal bez závažnejších pochybností osvedčenú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť požadovaná ochrana a existenciu reálnej hrozby nelegitímneho zásahu do autorských práv žalobcu, návrh v časti, v ktorej sa žalobca domáha uloženia zákazu plnenia a realizácie zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným 3./ ako verejným obstarávateľom a žalovanými 1./ a 2./ na výmenu centrálneho riadiaceho systému a vizualizáciu tunela a zdržania sa manipulácie, užívania, použitia, zásahu do softvéru a programového vybavenia chráneného licenčnou zmluvou

koncového užívateľa EULA zo dňa 11. 11. 2013 v prípade výmeny centrálneho riadiaceho systému a vizualizácie tunela Sitina, ako nedôvodný zamietol (enunciát I.).

42. Petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označený pod bodom 3), ktorým sa žalobca domáha uloženia povinnosti zdržania sa vykonávania akýchkoľvek ďalších krokov, ktoré by viedli k ohrozeniu alebo porušeniu autorského práva chráneného licenčnou zmluvou koncového užívateľa- EULA zo dňa 11. 11. 2013 v prípade výmeny centrálneho riadiaceho systému a vizualizácie tunela Sitina, vyhodnotil súd ako neurčitý a tým aj materiálne nevykonateľný a vzhľadom k tomu, že už zo samotného výroku navrhovaného petitu vyplýva, že sa jedná o nariadenie neodkladného opatrenia bez charakteru podania vo veci samej, kedy je vylúčený postup podľa , súd v tejto časti návrh bez ďalšieho podľa odmietol (enunciát II.).

43. Záverom súd uvádza, že aj keď žalobca neuviedol, čoho sa bude domáhať v konaní o veci samej, čo síce nepredstavuje v zmysle novej právnej úpravy obligatórnu náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, absencia ktorej by viedla k odmietnutiu podania, ale stále ostáva determinantom úspechu a opodstatnenosti predbežnej ochrany, súd dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia posudzoval výlučne v intenciách ochrany práv duševného vlastníctva, tak ako ho procesne vymedzil sám žalobca. S prihliadnutím na uvedené sa potom nezaoberal ani zásadnými námietkami žalobcu týkajúcimi sa porušenia zákona o verejnom obstarávaní a pracovnoprávnych záväzkov spoločníkov a konateľov žalovaných 1./ a 2./., nakoľko tieto nesmerujú k účelu autorskoprávnej ochrany a rovnako nedeterminujú jej dôvodnosť.

44. O nároku na náhradu trov konania súd vzhľadom k tomu, že sa jedná o nemeritórny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na ktorý má nadväzovať konanie vo veci samej, s odkazom na znenie ust. nerozhodoval a o tomto bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( )

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (, , )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(, )

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

V Bratislave, dňa 14. 04. 2021